Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa na svojom januárovom plenárnom zasadnutí zaoberal vplyvom zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia na mier, bezpečnosť a obranu. Zdôraznil pritom naliehavú potrebu investovať do vytvárania odolných reakcií na tieto globálne výzvy.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa na svojom januárovom plenárnom zasadnutí zaoberal vplyvom zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia na mier, bezpečnosť a obranu. Zdôraznil pritom naliehavú potrebu investovať do vytvárania odolných reakcií na tieto globálne výzvy.
Vzhľadom na to, že základným poslaním európskeho projektu je podporovať a udržiavať mier, musí Európa zintenzívniť svoje úsilie o jeho budovanie.
EHSV vo svojom stanovisku zdôrazňuje, že podpora mieru je neoddeliteľne spojená s ochranou a presadzovaním základných práv a demokracie. Zastáva preto názor, že je nevyhnutné naďalej začleňovať prepojenie medzi klímou a bezpečnosťou do vonkajších politík EÚ. Malo by sa to dosiahnuť vytvorením proaktívnych rozhraní medzi inštitúciami zodpovednými za vonkajšie vzťahy, vnútornou súdržnosťou EÚ a bezpečnostnými a obrannými službami členských štátov. Pojem „prepojenie medzi klímou a bezpečnosťou“ sa vzťahuje na vplyv zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia na mier, bezpečnosť a obranu.
Podľa členky EHSV a spravodajkyne tohto stanoviska Ozlem Yildirim „EHSV tiež navrhuje osobitné opatrenia na účinné predvídanie, a to investovaním do vytvárania odolných reakcií, prípravou európskych rozhodovacích procesov na napätia v budúcnosti a predovšetkým vypracovaním skutočnej európskej stratégie pre tieto otázky. Veľký význam z hľadiska prevencie má aj rýchle a účinné dodržiavanie záväzkov v oblasti klímy všetkými stranami.“
Návrh Európskej komisie zohľadňuje vzťah medzi klímou a bezpečnosťou. EHSV sa však domnieva, že v tomto dokumente nie je problematika úplne jasne vymedzená z geografického, politického ani vojenského hľadiska. Nezohľadňuje sa v ňom totiž meniaci sa charakter tohto prepojenia, teda možné zhoršenie situácie a následný vznik vážneho napätia medzi členskými štátmi. Komisia a členské štáty musia preto viesť stály osobitný dialóg o prepojení klímy a bezpečnosti. (at)
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje návrh Komisie na ustanovenie daňového systému ústredia v snahe podporiť rast malých podnikov v EÚ. EHSV vo svojom poradnom stanovisku podporuje dodatočné opatrenia a v záujme účinného vykonávania a informovanosti zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej spolupráce medzi Komisiou, členskými štátmi a zástupcami mikropodnikov a malých a stredných podnikov (MSP).
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje návrh Komisie na ustanovenie daňového systému ústredia v snahe podporiť rast malých podnikov v EÚ. EHSV vo svojom poradnom stanovisku podporuje dodatočné opatrenia a v záujme účinného vykonávania a informovanosti zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej spolupráce medzi Komisiou, členskými štátmi a zástupcami mikropodnikov a malých a stredných podnikov (MSP).
Prevažnú väčšinu nefinančných podnikov v EÚ tvoria MSP (99,8 %), ktoré sa významnou mierou podieľajú na zamestnanosti (66,6 %) a pridanej hodnote (56,8 %). Cieľom návrhu Komisie o daňovom systéme ústredia, ktorý je súčasťou širšieho balíka pomoci pre MSP, je zmierniť regulačné zaťaženie a zjednodušiť daňové postupy pre tieto podniky. EHSV zdôrazňuje, že návrh o daňovom systéme ústredia by sa mal naliehavo prijať, aby sa urýchlil rast mikropodnikov a MSP so zameraním na samostatné MSP zapojené do cezhraničných operácií. Navrhované zníženie je v súlade s cieľom EHSV podporovať prostredie pre dlhodobý rast HDP a zamestnanosti.
EHSV síce podporuje dôraz na samostatné mikropodniky a MSP v počiatočnej fáze, navrhuje ale posúdiť možnosť rozšíriť daňový systém ústredia tak, aby sa do hodnotenia ex post po piatich rokoch zahrnuli dcérske spoločnosti, čím sa posilní inkluzívnosť. EHSV uznáva komplementárnosť daňového systému ústredia s návrhom rámca BEFIT, ale podčiarkuje, že je potrebná opatrnosť, aby sa predišlo nezrovnalostiam v právnom rámci. Zásadný význam pre úspech daňového systému ústredia má spolupráca medzi daňovými orgánmi v členských štátoch, a preto EHSV na ňu vyzýva v záujme zaistenia riadneho vykonávania tohto systému. Zároveň naliehavo žiada členské štáty, aby čo najrýchlejšie prispôsobili informačné systémy a zvyšovali informovanosť mikropodnikov a MSP. (tk)
Konkurencieschopnosť, MSP a sociálne začlenenie sú v centre programu belgického predsedníctva. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) predkladá politické odporúčania týkajúce sa vzťahu medzi správou hospodárskych záležitostí, dlhodobým inkluzívnym rastom a udržateľnou bezpečnosťou, ako aj sily sociálneho hospodárstva v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.
Konkurencieschopnosť, MSP a sociálne začlenenie sú v centre programu belgického predsedníctva. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) predkladá politické odporúčania týkajúce sa vzťahu medzi správou hospodárskych záležitostí, dlhodobým inkluzívnym rastom a udržateľnou bezpečnosťou, ako aj sily sociálneho hospodárstva v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.
V prvom polroku 2024 Belgicko trinástykrát predsedá Rade Európskej únie. O prioritách predsedníctva sa diskutovalo počas dvoch diskusií, ktoré EHSV zorganizoval na svojom januárovom plenárnom zasadnutí.
Predseda EHSV Oliver Röpke vyjadril uznanie predsedníctvu za to, že do práce zapojilo sociálnych partnerov. Belgické predsedníctvo uzatvára inštitucionálny cyklus EÚ, čo si vyžaduje, aby krajina riešila legislatívne kompromisy a usmerňovala Radu EÚ počas kampane a volieb do Európskeho parlamentu.
Podpredseda belgickej vlády David Clarinval stručne predstavil názory predsedníctva na reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky, ochranu samostatne zárobkovo činných osôb a priemyselnú politiku EÚ. Predsedníctvo chce prostredníctvom 13 poradných stanovísk, o ktoré požiadalo EHSV, prispieť k diskusiám o strategickom programe na roky 2024 – 2029. Medziinštitucionálne vyhlásenie očakávané v apríli sa zameria na budúcu sociálnu agendu EÚ. Medzi priority predsedníctva patrí zelená a sociálna transformácia, ako aj riešenie klimatickej krízy a krízy v oblasti biodiverzity. V centre dialógu sociálnych partnerov EHSV je dôraz predsedníctva na spravodlivú mobilitu pracovnej sily a udržateľnú sociálnu ochranu. Kľúčovou oblasťou záujmu bude aj posilnenie európskej konkurencieschopnosti, podpora MSP a vyvážená obchodná politika pre globálnu Európu. (tk)
Cezhraničné toky energie sú kľúčom k dodávkam elektriny a plynu do rôznych členských štátov EÚ. To znamená, že energetická infraštruktúra sa musí zmodernizovať prostredníctvom prepojení medzi susednými krajinami, aby sa zvýšila udržateľná energetická kapacita Únie.
Cezhraničné toky energie sú kľúčom k dodávkam elektriny a plynu do rôznych členských štátov EÚ. To znamená, že energetická infraštruktúra sa musí zmodernizovať prostredníctvom prepojení medzi susednými krajinami, aby sa zvýšila udržateľná energetická kapacita Únie.
V stanovisku, ktoré si vyžiadalo belgické predsedníctvo Rady EÚ a ktoré bolo prijaté na plenárnom zasadnutí 18. januára 2024, zaujal EHSV k tejto otázke jasný postoj.
EÚ by mala venovať osobitnú pozornosť rozvoju sietí a musia sa vynaložiť značné investície na stimuláciu európskeho hospodárstva a vytváranie kvalitných pracovných miest, ktoré budú ohľaduplné k životnému prostrediu.
„V EHSV sa domnievame, že na to, aby sa mohla dosiahnuť zelená transformácia a strategická energetická autonómia, sa budú musieť vykonať štrukturálne zmeny v energetickom systéme,“ uviedol predseda EHSV Oliver Röpke počas diskusie v súvislosti s prijatím stanoviska.
Belgická ministerka energetiky Tinne Van der Straeten zdôraznila, že prechod na čistú energiu, ktorý podnietila klimatická kríza, je v súčasnosti hospodárskou a bezpečnostnou nevyhnutnosťou a že prepojenia umožňujú vytvoriť flexibilnejší systém, ktorý by mohol vyvážiť geografické rozdiely vo výrobe veternej a slnečnej energie.
„Ambície Európy v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v súčasnosti presahujú jej plány v oblasti infraštruktúry, a preto potrebujeme túto transeurópsku infraštruktúru rýchlo dobudovať. A musí byť nákladovo efektívna, bezpečná, udržateľná a flexibilná,“ dodala ministerka. (mp)
Občianska spoločnosť, to sú, stručne povedané, zoskupenia, ktoré sú schopné samy sa organizovať, definovať svoje ciele a dosahovať ich. V demokratických systémoch sú skupiny občianskej spoločnosti početné a rôznorodé, aby čo najviac reprezentovali rozmanitosť názorov a postojov svojich členov. V nedemokratických režimoch sú mimovládne organizácie najčastejšie v opozícií voči vládnej garnitúre. Občianska spoločnosť môže konať prostredníctvom aktívneho občianstva a snahy spolupracovať v prospech spoločného blaha bez ohľadu na štátne inštitúcie.
Občianska spoločnosť, to sú, stručne povedané, zoskupenia, ktoré sú schopné samy sa organizovať, definovať svoje ciele a dosahovať ich. V demokratických systémoch sú skupiny občianskej spoločnosti početné a rôznorodé, aby čo najviac reprezentovali rozmanitosť názorov a postojov svojich členov. V nedemokratických režimoch sú mimovládne organizácie najčastejšie v opozícií voči vládnej garnitúre. Občianska spoločnosť môže konať prostredníctvom aktívneho občianstva a snahy spolupracovať v prospech spoločného blaha bez ohľadu na štátne inštitúcie.
Keď bola pri moci strana Právo a spravodlivosť (PiS), organizácie občianskej spoločnosti sa zmobilizovali proti zavádzaným zmenám ohrozujúcim štátny systém a ochranu ľudských práv. Od roku 2016 do roku 2022, ako sa uvádza v správe Helsinskej nadácie pre ľudské práva s názvom „Tlak a mobilizácia. Občianska spoločnosť a kríza právneho štátu“, zorganizovali mimovládne komunity mnohé masové protesty na obranu právneho štátu a porušovaných ústavných hodnôt, pričom ponúkali právnu pomoc skupinám, ktorým hrozí diskriminácia alebo utláčanie. Mimovládny sektor neustále hľadal nové spôsoby účasti na rozhodovacích procesoch vrátane účinných koalícií na voľbu ombudsmana, detského ombudsmana alebo panelových diskusií občanov.
Výsledky parlamentných volieb, ktoré sa konali 15. októbra 2023, svedčia o sile občianskej spoločnosti v Poľsku. Historická účasť 74,38 % voličov a skutočnosť, že opozičné skupiny získali prevahu, sú dôkazom účinnej občianskej mobilizácie, ktorá viedla k zmene vlády. Kandidáti strany Právo a spravodlivosť získali 35,38 % hlasov. I tak táto strana vyhrala parlamentné voľby, no hoci bola prvou stranou od roku 1989, ktorej sa to podarilo tretíkrát za sebou, na rozdiel od volieb v rokoch 2015 a 2019 však tentoraz nezískala väčšinu kresiel potrebnú na vytvorenie vlády. Do Sejmu sa dostali aj Občianska koalícia (30,7 %), Tretia cesta PSL-PL (14,4 %), Nová ľavica (8,61 %) a Konfederácia slobody a nezávislosti (7,16 %). Tri koaličné hnutia (Občianska koalícia, Tretia cesta PSL-PL a Nová ľavica) získali spoločne 51,72 % hlasov, čo im dalo väčšinu potrebnú na vytvorenie vlády. Vláda s premiérom Donaldom Tuskom bola vytvorená na druhý pokus.
Ani jeden z prieskumov nepredpokladal takú vysokú volebnú účasť. Treba pripomenúť, že v parlamentných voľbách v roku 2019 to bolo 61,74 % a v historických voľbách v roku 1989 62,7 %. Túžba po zmene, spôsobená dlhodobou spoločenskou frustráciou, ako dokazujú výsledky štúdie (napr. CBOS, Nadácia Batoryho) motivovali občanov, aby sa zúčastnili na voľbách. Treba poznamenať, že pred voľbami bolo vidieť silnú mobilizáciu spoločnosti. Okrem iného si rekordný počet voličov požiadal o osvedčenie umožňujúce voliť mimo svojho bydliska (960 tisíc ľudí do 12. októbra, 15.00 hod. zmenilo miesto hlasovania a približne 1,2 milióna osôb podalo takúto žiadosť). O hlasovanie na diaľku požiadal takmer dvojnásobok Poliakov žijúcich v zahraničí (až 600 tisíc v porovnaní s 350 tisícmi v predchádzajúcich voľbách v roku 2019).
Ďalším faktorom, ktorý prispel k väčšej mobilizácii občanov, aby sa zúčastnili na parlamentných voľbách, mohlo byť oznámenie a usporiadanie celoštátneho referenda. Na referende sa zúčastnilo 40,91 % voličov, a preto bol jeho výsledok nezáväzný. Ďalším dôležitým prvkom mobilizácie boli početné akcie mimovládnych organizácií na podporu účasti na voľbách. Pozornosť si zasluhujú najmä tie, ktoré sa zameriavali na ženy a mladých ľudí (Iniciatíva Hlas žien – Tvoja voľba, Iniciatíva Východ – „Už sme boli ticho“, SexEd – „Je to tvoje rozhodnutie“), ktoré prispeli k zvýšeniu volebnej účasti. V parlamentných voľbách v roku 2019 odovzdalo svoj hlas 61,5 % žien a 60,8 % mužov. Účasť mladých ľudí vo veku 18 – 29 rokov bola 46,4 %. V roku 2023 prišlo voliť viac žien (73,7 %) než mužov (72,0 %) a 68,8 % mladých ľudí (18 – 29 rokov). Organizácie občianskej spoločnosti rozbehli počas volebnej kampane aspoň 20 iniciatív na zvýšenie volebnej účasti.
Tieto kampane sa uskutočnili najmä na internete, ale niektoré sa objavili aj v televízii, rozhlase a dokonca aj v kinách. Vďaka zapojeniu známych osobností, influencerov, hercov a verejných činiteľov bolo možné lepšie osloviť rôzne publikum. Podľa prieskumu CBOS z októbra 2023 s názvom „Volebné motivácie a rozhodnutia 2023“ sa väčšina voličov (spolu 70 %) rozhodla, koho bude voliť prinajmenšom niekoľko týždňov pred voľbami. Ostatní to urobili neskôr – počas posledného týždňa pred voľbami – (celkovo 28 %), a niektorí dokonca až v deň volieb 9 % a 4 % deň pred voľbami. Pre voličov Občianskej koalície (KO) bol obzvlášť dôležitý postoj tohto zoskupenia k Európskej únii (80 %). Želanie zmeniť vládnu garnitúru (77 %) sa takmer rovnako často uvádzalo ako dôvod hlasovania za KO. Veľká časť voličov tejto formácie (64 %) sa domnieva, že KO predstavuje hodnoty a zásady, ktoré sú im blízke. Voliči PiS hlasovali za túto stranu, pretože mali pocit, že zastupuje ich záujmy („dbá o ľudí ako oni“ – 66 %), ako aj hodnoty a zásady, ktoré vyznávajú (62 %). Zároveň si pochvaľovali dovtedajšie vládnutie tejto strany (64 %), ako aj jej hospodársky program (59 %).
Už v júni 2024 si bude Poľsko voliť svojich poslancov Európskeho parlamentu. Voľby do EP možno vnímať ako pokračovanie volebného cyklu, ktorý sa začal parlamentnými voľbami v roku 2023, keďže komunálne voľby sa v Poľsku uskutočnia v apríli 2024. Európska téma bude prítomná aj v kampani miestnych samospráv, i keď v menšej miere ako počas parlamentných volieb. Okrem toho 20. výročie pristúpenia Poľska k EÚ môže mať mobilizačný efekt na účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu. Treba pripomenúť, že v posledných voľbách do EP v roku 2019 dosiahla účasť v Poľsku 45,68 %.
Poľky a Poliaci vyjadrujú silnú podporu členstvu Poľska v Európskej únii. Podľa štúdie CBOS z apríla 2023 je 85 % za členstvo v EÚ. Toto percento sa znížilo, hoci zostáva naďalej veľmi vysoké (85 %). Každý desiaty opýtaný je proti členstvu Poľska v EÚ (10 %). Každá dvadsiata osoba nemá na túto tému názor (5 %).
Treba mať na pamäti, že voľby do Európskeho parlamentu sa budú odohrávať v tieni viacerých kríz, o. i. prebiehajúcej vojny na Ukrajine, klimatickej krízy, hospodárskej krízy a rozmachu pravicového populizmu. Vzhľadom na očakávané zintenzívnenie dezinformačných činností bude preto dôležité, aby sa vo volebnej kampani uplatňovala účinná a súdržná komunikačná politika prispôsobená jednotlivým skupinám voličov. Vzhľadom na napätú medzinárodnú situáciu zástancovia Európskej únie vkladajú do tohto spoločenstva nádej, že nám zaručí bezpečnosť.
Małgorzata Molęda-Zdziech
Vysoká škola ekonomická, Varšava – Team Europe Direct Poland
Od decembra uverejňujeme v rubrike „Ja idem voliť. A čo vy?“ názory našich hostí na voľby do Európskeho parlamentu. Tentokrát je našou hostkou Malgorzata Molęda-Zdziech, poľská sociologička, politologička a aktívna komentátorka udalostí v Poľsku.
Od decembra uverejňujeme v rubrike „Ja idem voliť. A čo vy?“ názory našich hostí na voľby do Európskeho parlamentu. Tentokrát je našou hostkou Malgorzata Molęda-Zdziech, poľská sociologička, politologička a aktívna komentátorka udalostí v Poľsku.
Je vedúcou katedry politických štúdií na Vysokej škole ekonomickej vo Varšave a zástupkyňou rektora pre spoluprácu s Európskou úniou. Vo svojom článku komentuje významnú úlohu poľskej občianskej spoločnosti pri ovplyvňovaní výsledku posledných poľských národných volieb v októbri 2023. Poukazuje tiež na jednu z priorít budúceho poľského predsedníctva Rady EÚ, ktorá sa týka úlohy občianskej spoločnosti pri ochrane právneho štátu. (ehp)
