V centre politického rozhodovania musia byť vždy záujmy a blaho občanov a pracovníkov. Ide o dôležité ľudské faktory, ktoré by sa mali zohľadniť, pretože iba takto možno zaistiť dôstojné životné podmienky. Vďaka politikám, ktoré zabezpečujú tieto dôstojné podmienky pre všetkých, zvyšujeme dôveru a širokú akceptáciu súčasných a budúcich politických opatrení a predchádzame rozčarovaniu obyvateľstva, ktoré poskytuje živnú pôdu pre pravicový populizmus a extrémizmus.
Tieto dôvody boli základom pre vypracovanie priorít skupiny Pracovníci na roky 2023 – 2025, v ktorých sa budúci lídri EÚ jasne vyzývajú, aby stanovili progresívny program, ktorého jadrom bude sociálnejší a ľudskejší rozmer. Po desaťročiach kríz, na ktoré jednoznačne najviac doplácajú európski občania a pracovníci, dúfame, že diskusia EÚ sa môže opäť posunúť smerom k tomu, na čom skutočne záleží: k sociálnemu pokroku.
Skupina Pracovníci vo svojich prioritách stanovuje víziu Európy, ktorá je nielen sociálna a udržateľná, ale tiež podporuje zásady právneho štátu, ľudské práva, rodovú rovnosť, solidaritu a rozmanitosť. Potrebujeme Európu, ktorej prioritou je potláčanie nerovností, odstránenie chudoby a zvládnutie klimatickej krízy a ktorá zabezpečí spravodlivú zelenú a digitálnu transformáciu a zaručí dôstojnú prácu pre všetkých. Týmto spôsobom najlepšie posilníme našu demokraciu a spoločnosť, ako aj možnosti každého jednotlivca v nej. Dúfame, že táto vízia bude zohľadnená.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa na svojom januárovom plenárnom zasadnutí zaoberal vplyvom zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia na mier, bezpečnosť a obranu. Zdôraznil pritom naliehavú potrebu investovať do vytvárania odolných reakcií na tieto globálne výzvy.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa na svojom januárovom plenárnom zasadnutí zaoberal vplyvom zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia na mier, bezpečnosť a obranu. Zdôraznil pritom naliehavú potrebu investovať do vytvárania odolných reakcií na tieto globálne výzvy.
Vzhľadom na to, že základným poslaním európskeho projektu je podporovať a udržiavať mier, musí Európa zintenzívniť svoje úsilie o jeho budovanie.
EHSV vo svojom stanovisku zdôrazňuje, že podpora mieru je neoddeliteľne spojená s ochranou a presadzovaním základných práv a demokracie. Zastáva preto názor, že je nevyhnutné naďalej začleňovať prepojenie medzi klímou a bezpečnosťou do vonkajších politík EÚ. Malo by sa to dosiahnuť vytvorením proaktívnych rozhraní medzi inštitúciami zodpovednými za vonkajšie vzťahy, vnútornou súdržnosťou EÚ a bezpečnostnými a obrannými službami členských štátov. Pojem „prepojenie medzi klímou a bezpečnosťou“ sa vzťahuje na vplyv zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia na mier, bezpečnosť a obranu.
Podľa členky EHSV a spravodajkyne tohto stanoviska Ozlem Yildirim „EHSV tiež navrhuje osobitné opatrenia na účinné predvídanie, a to investovaním do vytvárania odolných reakcií, prípravou európskych rozhodovacích procesov na napätia v budúcnosti a predovšetkým vypracovaním skutočnej európskej stratégie pre tieto otázky. Veľký význam z hľadiska prevencie má aj rýchle a účinné dodržiavanie záväzkov v oblasti klímy všetkými stranami.“
Návrh Európskej komisie zohľadňuje vzťah medzi klímou a bezpečnosťou. EHSV sa však domnieva, že v tomto dokumente nie je problematika úplne jasne vymedzená z geografického, politického ani vojenského hľadiska. Nezohľadňuje sa v ňom totiž meniaci sa charakter tohto prepojenia, teda možné zhoršenie situácie a následný vznik vážneho napätia medzi členskými štátmi. Komisia a členské štáty musia preto viesť stály osobitný dialóg o prepojení klímy a bezpečnosti. (at)
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje návrh Komisie na ustanovenie daňového systému ústredia v snahe podporiť rast malých podnikov v EÚ. EHSV vo svojom poradnom stanovisku podporuje dodatočné opatrenia a v záujme účinného vykonávania a informovanosti zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej spolupráce medzi Komisiou, členskými štátmi a zástupcami mikropodnikov a malých a stredných podnikov (MSP).
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje návrh Komisie na ustanovenie daňového systému ústredia v snahe podporiť rast malých podnikov v EÚ. EHSV vo svojom poradnom stanovisku podporuje dodatočné opatrenia a v záujme účinného vykonávania a informovanosti zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej spolupráce medzi Komisiou, členskými štátmi a zástupcami mikropodnikov a malých a stredných podnikov (MSP).
Prevažnú väčšinu nefinančných podnikov v EÚ tvoria MSP (99,8 %), ktoré sa významnou mierou podieľajú na zamestnanosti (66,6 %) a pridanej hodnote (56,8 %). Cieľom návrhu Komisie o daňovom systéme ústredia, ktorý je súčasťou širšieho balíka pomoci pre MSP, je zmierniť regulačné zaťaženie a zjednodušiť daňové postupy pre tieto podniky. EHSV zdôrazňuje, že návrh o daňovom systéme ústredia by sa mal naliehavo prijať, aby sa urýchlil rast mikropodnikov a MSP so zameraním na samostatné MSP zapojené do cezhraničných operácií. Navrhované zníženie je v súlade s cieľom EHSV podporovať prostredie pre dlhodobý rast HDP a zamestnanosti.
EHSV síce podporuje dôraz na samostatné mikropodniky a MSP v počiatočnej fáze, navrhuje ale posúdiť možnosť rozšíriť daňový systém ústredia tak, aby sa do hodnotenia ex post po piatich rokoch zahrnuli dcérske spoločnosti, čím sa posilní inkluzívnosť. EHSV uznáva komplementárnosť daňového systému ústredia s návrhom rámca BEFIT, ale podčiarkuje, že je potrebná opatrnosť, aby sa predišlo nezrovnalostiam v právnom rámci. Zásadný význam pre úspech daňového systému ústredia má spolupráca medzi daňovými orgánmi v členských štátoch, a preto EHSV na ňu vyzýva v záujme zaistenia riadneho vykonávania tohto systému. Zároveň naliehavo žiada členské štáty, aby čo najrýchlejšie prispôsobili informačné systémy a zvyšovali informovanosť mikropodnikov a MSP. (tk)
Konkurencieschopnosť, MSP a sociálne začlenenie sú v centre programu belgického predsedníctva. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) predkladá politické odporúčania týkajúce sa vzťahu medzi správou hospodárskych záležitostí, dlhodobým inkluzívnym rastom a udržateľnou bezpečnosťou, ako aj sily sociálneho hospodárstva v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.
Konkurencieschopnosť, MSP a sociálne začlenenie sú v centre programu belgického predsedníctva. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) predkladá politické odporúčania týkajúce sa vzťahu medzi správou hospodárskych záležitostí, dlhodobým inkluzívnym rastom a udržateľnou bezpečnosťou, ako aj sily sociálneho hospodárstva v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.
V prvom polroku 2024 Belgicko trinástykrát predsedá Rade Európskej únie. O prioritách predsedníctva sa diskutovalo počas dvoch diskusií, ktoré EHSV zorganizoval na svojom januárovom plenárnom zasadnutí.
Predseda EHSV Oliver Röpke vyjadril uznanie predsedníctvu za to, že do práce zapojilo sociálnych partnerov. Belgické predsedníctvo uzatvára inštitucionálny cyklus EÚ, čo si vyžaduje, aby krajina riešila legislatívne kompromisy a usmerňovala Radu EÚ počas kampane a volieb do Európskeho parlamentu.
Podpredseda belgickej vlády David Clarinval stručne predstavil názory predsedníctva na reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky, ochranu samostatne zárobkovo činných osôb a priemyselnú politiku EÚ. Predsedníctvo chce prostredníctvom 13 poradných stanovísk, o ktoré požiadalo EHSV, prispieť k diskusiám o strategickom programe na roky 2024 – 2029. Medziinštitucionálne vyhlásenie očakávané v apríli sa zameria na budúcu sociálnu agendu EÚ. Medzi priority predsedníctva patrí zelená a sociálna transformácia, ako aj riešenie klimatickej krízy a krízy v oblasti biodiverzity. V centre dialógu sociálnych partnerov EHSV je dôraz predsedníctva na spravodlivú mobilitu pracovnej sily a udržateľnú sociálnu ochranu. Kľúčovou oblasťou záujmu bude aj posilnenie európskej konkurencieschopnosti, podpora MSP a vyvážená obchodná politika pre globálnu Európu. (tk)
Cezhraničné toky energie sú kľúčom k dodávkam elektriny a plynu do rôznych členských štátov EÚ. To znamená, že energetická infraštruktúra sa musí zmodernizovať prostredníctvom prepojení medzi susednými krajinami, aby sa zvýšila udržateľná energetická kapacita Únie.
Cezhraničné toky energie sú kľúčom k dodávkam elektriny a plynu do rôznych členských štátov EÚ. To znamená, že energetická infraštruktúra sa musí zmodernizovať prostredníctvom prepojení medzi susednými krajinami, aby sa zvýšila udržateľná energetická kapacita Únie.
V stanovisku, ktoré si vyžiadalo belgické predsedníctvo Rady EÚ a ktoré bolo prijaté na plenárnom zasadnutí 18. januára 2024, zaujal EHSV k tejto otázke jasný postoj.
EÚ by mala venovať osobitnú pozornosť rozvoju sietí a musia sa vynaložiť značné investície na stimuláciu európskeho hospodárstva a vytváranie kvalitných pracovných miest, ktoré budú ohľaduplné k životnému prostrediu.
„V EHSV sa domnievame, že na to, aby sa mohla dosiahnuť zelená transformácia a strategická energetická autonómia, sa budú musieť vykonať štrukturálne zmeny v energetickom systéme,“ uviedol predseda EHSV Oliver Röpke počas diskusie v súvislosti s prijatím stanoviska.
Belgická ministerka energetiky Tinne Van der Straeten zdôraznila, že prechod na čistú energiu, ktorý podnietila klimatická kríza, je v súčasnosti hospodárskou a bezpečnostnou nevyhnutnosťou a že prepojenia umožňujú vytvoriť flexibilnejší systém, ktorý by mohol vyvážiť geografické rozdiely vo výrobe veternej a slnečnej energie.
„Ambície Európy v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v súčasnosti presahujú jej plány v oblasti infraštruktúry, a preto potrebujeme túto transeurópsku infraštruktúru rýchlo dobudovať. A musí byť nákladovo efektívna, bezpečná, udržateľná a flexibilná,“ dodala ministerka. (mp)
