EHSV usporiadal v decembri premietanie filmu Under the Grey Sky (Pod sivým nebom) o bieloruských novinároch, ktorí zaplatili vysokú osobnú cenu za informovanie o politických nepokojoch vo svojej krajine.

Prvý celovečerný film bielorusko-poľskej režisérky Mary TamkovičUnder the Grey Sky zachytáva srdcervúci príbeh bieloruskej novinárky Leny, ktorá skončila vo väzení po tom, ako naživo odvysielala tvrdý zákrok vlády proti pokojnej demonštrácii na Námestí zmien v Minsku. Dej sa odohráva v roku 2020, keď sa Bieloruskom prehnala bezprecedentná vlna protestov po zmanipulovaných voľbách, v ktorých bol Aleksander Lukašenko po šiesty raz zvolený za prezidenta.

Lena a jej kameramanka Olja sú zatknuté po tom, ako pokračujú v nakrúcaní protestov, hoci ich odhalil policajný dron. Po následnom absurdnom kafkovskom prekrútení reality je Lena najprv obvinená z „organizovania nepokojov a narušenia verejnej dopravy“ a vzápätí je proti nej vznesené obvinenie z vlastizrady. Z pôvodne sedem dní trvajúceho zadržania sa po tajnom súdnom procese stal osemročný trest odňatia slobody. Jej kolegyňa dostala dva roky. Lenin manžel Ilja, ktorému policajný režim takisto komplikuje život, sa zúfalo snaží dostať ju z väzenia a dokonca presvedčiť ju, aby priznala vinu výmenou za prepustenie na slobodu. Lena to však nedokáže urobiť.

Námetom pre film bol skutočný príbeh novinárov bieloruskej televíznej stanice Belsat Kaciaryny Andrejevovej, jej manžela Ihara Iljaša a jej kolegyne Darje Čulcovej. Zatiaľ čo Darja sa po dvoch rokoch dostala z väzenia na slobodu, Kaciaryna a Ihar sú stále vo väzení, pričom Kaciaryna si odpykáva predĺžený trest odňatia slobody v trvaní osem rokov a tri mesiace. Nie sú zďaleka jediní: Bieloruská asociácia novinárov odhaduje, že na konci roka 2024 bolo za mrežami ešte 45 pracovníkov médií. Mnohí čelia tlaku aj po úteku do zahraničia.

Film mal svetovú premiéru na festivale Tribeca v New Yorku v júni 2024.

Film Under the Grey Sky bol 13. decembra premietnutý v priestoroch Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) za prítomnosti režisérky Tamkovič v rámci seminára o úlohe bieloruských nezávislých médií pri podpore odolnej a demokratizujúcej spoločnosti.

EHSV Info oslovil v súvislosti s filmom jeho režisérku Maru Tamkovič.

Do akej miery film zachytáva skutočné udalosti a osud Kaciaryny Andrejevovej? Použili ste nejaké skutočné zábery z protestov v roku 2020 a z jej súdneho procesu?

Skutočné zábery sú vo filme použité niekoľkokrát. Protest, ktorý hlavné postavy na začiatku filmu vysielajú, naozaj nakrúcala Kaciaryna Andrejeva a Darja Čulcova, takže ide o reálne zábery zakomponované do hranej scény. Zadržanie Ramana Bandarenku, ktoré hlavné protagonistky sledujú na svojom laptope, je tiež skutočným záznamom (poznámka redakcie: aktivista Raman Bandarenka bol ubitý na smrť maskovanými zločincami po tom, ako sa im snažil zabrániť strhnúť červené a biele stuhy symbolizujúce bieloruskú vlajku pred sovietskou okupáciou). Na konci filmu je ako epilóg zostrih Kaciaryniných živých prenosov z protestov.

Základná dejová línia je úzko spätá so skutočnosťou: spôsob, akým boli novinárky zadržané a stíhané, ako aj tresty, ktoré dostali. Mojím cieľom však nebolo ukázať presný prehľad udalostí, ale skôr zachytiť emocionálnu realitu pri voľbe, pred ktorou tí ľudia stáli, a bolestivých rozhodnutiach, ktoré museli urobiť. Postavy majú iné mená, aby bol medzi nimi a hlavnými vzormi určitý odstup, ale tiež aby boli diváci nútení zamyslieť sa nad týmto príbehom ako nad jedným z mnohých, ako o metafore pre to, čo sa stalo celému národu. 

Vie širšia verejnosť v Bielorusku, čo sa stalo Kaciaryne Andrejevovej a ďalším novinárom, ako je ona? Viete, koľko ľudí malo rovnaký alebo podobný osud?

V Bielorusku došlo k politickému zatýkaniu a represii v takom širokom rozsahu, že je ťažké o tom nevedieť. Najmenej 130 000 ľudí čelilo rôznym formám represií a po roku 2020 opustilo krajinu približne 500 000 ľudí. To je jednoducho príliš veľké množstvo na to, aby sa to dalo utajiť.

Oficiálny počet politických väzňov (obvinených alebo odsúdených na základe obvinenia z trestného činu) je v Bielorusku za posledné roky stabilný – ide asi o 1 300 osôb, avšak treba si uvedomiť, že stovky, ak nie tisíce, si už svoj trest odpykali, nektorí boli už prepustení a veľa novo odsúdených osôb sa bojí dovolávať sa statusu politického väzňa. Ide o premyslený reťazec represií, ktorý je v neustálom pohybe, pričom prepustených väzňov nahrádzajú noví. 

Čo Vás motivovalo k nakrúteniu tohto filmu? Čo by ste ním chceli docieliť?

Ako Bieloruska som pociťovala naliehavú potrebu niečo urobiť, keď bieloruský režim brutálne zakročil proti protestom v roku 2020. Ako bývalá novinárka som sa dokázala silne vcítiť do mojich postáv. Ako režisérka som videla silný, hlboko dojemný príbeh, ktorý som musela vyrozprávať. 

Čo by ste si želali, aby si divák odniesol ako hlavné posolstvo alebo hlavnú emóciu po zhliadnutí tohto filmu?

Skutočne dúfam, že sa ľudia trocha zamyslia na tým, čo je vlastne sloboda, akú môže mať cenu a či si naozaj vážia to, čo majú. Dúfam, že budú myslieť na Kaciu a Ihara a každého človeka, ktorý je vo väzení, pretože sloboda je niečo, čo veľa ľudí v Európe považuje za úplnú samozrejmosť. 

Čo by mala EÚ – jej inštitúcie, občianska spoločnosť, združenia novinárov, združenia pre ľudské práva a národné vlády – urobiť, aby pomohla?

Naliehavo vyzývam EÚ, aby nezabudla na Bielorusko a neodpisovala ho ako beznádejný prípad. Podpora zo strany EÚ umožňuje našej kultúre, médiám a občianskej spoločnosti prežiť pod týmto obrovským tlakom, a hoci sa to môže zdať ako dlhodobá investícia, oplatí sa to.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) ako inštitucionálny partner občianskej spoločnosti už onedlho odštartuje druhý ročník Týždňa občianskej spoločnosti. 

Na štvordňovom podujatí zameranom na tému Posilnenie súdržnosti a účasti v polarizovaných spoločnostiach sa uskutočnia viaceré zasadnutia pod vedením kontaktnej skupiny EHSV pre európske organizácie a siete občianskej spoločnosti. Okrem iného sa účastníci môžu tešiť na Deň európskej iniciatívy občanov, slávnostné odovzdávanie Ceny pre občiansku spoločnosť a príspevky národných hospodárskych a sociálnych rád, zástupcov mládeže, novinárov a organizácií občianskej spoločnosti z kandidátskych krajín.

Registrácia sa začne vo februári 2025. Viac informácií nájdete už čoskoro na webovej stránke a kanáloch sociálnych médií Týždňa občianskej spoločnosti #CivSocWeek.  Sledujte nás ďalej!

Stefano Mallia, predseda skupiny Zamestnávatelia

Uvoľnenie potenciálu konkurencieschopnosti pre spoločnú prosperitu je hlavným cieľom novoprijatých priorít našej skupiny.

Vzhľadom na súčasné globálne výzvy musí byť prioritou politickej agendy konkurencieschopnosť a vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia s podporou konkrétnych politických opatrení.

V EÚ priaznivej pre podnikanie je konkurencieschopnosť založená na excelentnosti a zdravej konkurencii namiesto dotácií alebo protekcionizmu, pričom podniky majú konkurenčný prístup ku všetkým potrebným výrobným zdrojom. Priaznivé podnikateľské prostredie v EÚ znamená aj reguláciu, ktorá prispieva k podnikaniu a produktivite, minimalizáciu administratívnej záťaže a plnú funkčnosť jednotného trhu. Okrem toho je silná dôvera medzi podnikmi a tvorcami politík kľúčom k prilákaniu investícií, rovnako ako je potrebné chrániť záujmy podnikov EÚ vo vzťahu k medzinárodným konkurentom.

Preto ako hlavné priority požadujeme 10 súborov politických opatrení podporujúcich podniky:

1. radikálna reforma regulačného prístupu
2. produktívne inovačné systémy zamerané na investície a inovácie
3. vysoká technologická kapacita v oblasti obrany, bezpečnosti a zelenej transformácie a podpora technologických startupov
4. silná priemyselná základňa
5. integrované finančné trhy prostredníctvom rozvoja únie kapitálových trhov a bankovej únie
6. primeraný prístup k pracovnej sile
7. efektívne energetické a dopravné systémy
8. rovnaké obchodné podmienky
9. zelená transformácia orientovaná na podnikanie
10. efektívne verejné financie

Tieto opatrenia sú naliehavé, ak chceme využiť pozitívny vplyv konkurencieschopných podnikov na silné hospodárstvo a globálne vplyvnú EÚ.

Správy Enrica Lettu a Maria Draghiho sú výstražným signálom: buď EÚ obnoví svoju konkurencieschopnosť, alebo môže čeliť zložitým kompromisom v oblasti blahobytu, environmentálnych noriem a základných slobôd.

A to si nemôžeme dovoliť.

Záujem o účasť na tohtoročnom podujatí EHSV Vaša Európa, váš názor prejavili stovky stredných škôl z celej EÚ, kandidátskych krajín a Spojeného kráľovstva.

Organizátori všetky prihlášky dôkladne preskúmali, posúdili a vybrali 36 stredných škôl, ktoré sa na podujatí Vaša Európa, váš názor 2025 v dňoch 13. a 14. marca zúčastnia.

Ide o hlavné každoročné podujatie EHSV pre mládež. Tento rok sa na ňom zíde takmer 100 študentov a 37 učiteľov. Bude sa konať pod názvom „Mládež má možnosť vyjadriť sa“, potrvá vyše 1,5 dňa a zameria sa na úlohu, ktorú môžu mladí ľudia zohrávať pri formovaní odolnej budúcnosti. Cieľom podujatia je oboznámiť študentov s tým, ako sa môžu zapojiť do občianskej činnosti a aktívne prispieť k činnostiam participatívnej demokracie vo svojich komunitách aj mimo nich.

V rámci príprav na toto podujatie navštívia členovia EHSV začiatkom roka 2025 vybrané školy, aby sa vopred osobne stretli s účastníkmi a poskytli im potrebné informácie.

Otvorenie podujatia ako aj jeho záverečná časť 14. marca 2025 sa budú vysielať naživo. Odkaz na toto vysielanie bude uverejnený na webovom sídle EHSV – na oficiálnej webovej stránke podujatia Vaša Európa, váš názor! 2025 | EHSV, kde môžete nájsť aj ďalšie informácie a aktuálne novinky týkajúce sa tohto podujatia.

EHSV usporiada 23. januára premietanie filmu „Mačacia odysea“ uvádzaného aj pod názvom „Flow“, ktorý sa uchádza o LUX – Európsku filmovú cenu publika za rok 2025.

Tento kritikou ocenený animovaný film, ktorý režíroval lotyšský filmový tvorca Gints Zilbalodis, vznikol v koprodukcii Lotyšska, Francúzska a Belgicka. Získal celosvetové uznanie, cenu Zlatý glóbus za najlepší animovaný film a najvyššie ocenenia na festivaloch, ako je napríklad Medzinárodný festival animovaných filmov v Annecy, Ceny newyorských filmových kritikov (New York Film Critics Circle Awards) a Európske filmové ceny.

Sledujte príbeh samotárskej mačky, ktorá prežila veľkú povodeň, ocitla sa v novej situácii a učí sa spolupracovať s ostatnými zvieratami na záchrannom člne.

Podujatie je súčasťou prebiehajúceho cyklu premietania filmov v EHSV, ktorý organizuje v spolupráci s LUX – Európskou filmovou cenou publika Európskeho parlamentu.Jeho cieľom je podporiť kultúrnu rozmanitosť a podnietiť dialóg o naliehavých sociálnych otázkach.

Po celej Európe sa v súčasnosti distribuujú tisíce kópií najnovšieho vydania obľúbenej brožúry EHSV s názvom Európsky pas demokracie. Možno vás zaujíma, či je Európsky pas demokracie k dispozícii aj v elektronickej podobe. Odpoveď je áno! 

Interaktívna online verzia s videami, kvízmi, mapami a iným rozsiahlym obsahom je už k dispozícii v 13 jazykoch a ďalšie jazykové verzie sa pripravujú! Pozrite si ju a zistite, ako môžete skutočne niečo ovplyvniť. 

Pri príležitosti 20. výročia vytvorenia kontaktnej skupiny EHSV jej zakladatelia a súčasní členovia vyzvali na aktívne kroky v záujme ochrany európskej demokracie, otvoreného verejného priestoru a spravodlivej Európy.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) oslávil 11. decembra 20. výročie vytvorenia svojej kontaktnej skupiny s európskymi organizáciami a sieťami občianskej spoločnosti, ktorá je jediným stálym orgánom pre politický dialóg a štruktúrovanú spoluprácu medzi organizáciami občianskej spoločnosti a inštitúciami EÚ. Kontaktná skupina za dve desaťročia svojej existencie významne prispela k tomu, aby bol hlas organizovanej občianskej spoločnosti vypočutý a aby sa v agende EÚ venovala pozornosť otázkam, ktoré sú pre ňu dôležité. Skupinu tvorí 45 sietí občianskej spoločnosti pôsobiacich na európskej úrovni, ktoré plne reprezentujú zásady zakotvené v článku 11 zmluvy.

„Pri príležitosti osláv 20 rokov existencie kontaktnej skupiny EHSV oceňujeme nielen jej pozoruhodné úspechy, ale aj trvalé partnerstvá, ktoré formovali participatívnu demokraciu v Európe. Za dve desaťročia sa kontaktná skupina stala dynamickou platformou, ktorá posilňuje hlasy občianskej spoločnosti a podporuje spoluprácu medzi rôznymi zainteresovanými stranami. Do budúcnosti budeme pokračovať v spoločnom upevňovaní demokratických hodnôt, rozširovaní občianskeho priestoru a vytváraní Európy, ktorá skutočne slúži všetkým občanom,“ uviedol predseda EHSV Oliver Röpke vo svojom úvodnom príhovore.

„Naša cesta nebola jednoduchá,“ vysvetlila Brikena Xhomaqi, spolupredsedníčka kontaktnej skupiny, „naučili sme sa však vzájomne si dôverovať. A dúfam, že našu spoluprácu posilníme a spoločne sa budeme usilovať o vytvorenie súdržnej európskej stratégie občianskej spoločnosti.“

Podpredsedníčka Európskeho parlamentu zodpovedná za vzťahy s organizáciami občianskej spoločnosti Katarina Barley vo svojom hlavnom prejave vyhlásila, že „Európsky parlament je pripravený posilniť spoluprácu s kontaktnou skupinou. Potrebujeme štruktúrovanejšiu spoluprácu s organizáciami občianskej spoločnosti.  Spoločne musíme urobiť viac v boji proti hrozbám pre demokraciu v Európskej únii, ktoré sú väčšie ako kedykoľvek predtým v jej histórii.“ Dodala, že „ak by kontaktná skupina ešte neexistovala, musela by sa vytvoriť.“

Na dynamickom podujatí pri príležitosti 20. výročia vytvorenia kontaktnej skupiny sa zúčastnilo viac ako sto pozvaných osôb vrátane niekoľkých kľúčových predstaviteľov sektora občianskej spoločnosti. Boli medzi nimi zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti zo Srbska a Moldavska v súlade s politikou EHSV pozývať zástupcov kandidátskych krajín EÚ, aby sa zúčastňovali na jeho práci. Pozvanie prijali aj štyria bývalí predsedovia EHSV: Staffan Nilsson, Henri Malosse, Luca Jahier a George Dassis. Luca Jahier zdôraznil, že EHSV je zodpovedný za vytvorenie a udržiavanie platformy pre občiansky dialóg, zatiaľ čo George Dassis uviedol, že „hlavným cieľom je žiť v mieri a preto musíme byť silní a držať spolu.“

Nemohli ste sa zúčastniť? Pozrite si záznam z podujatia, spoločné vyhlásenie predsedníctva kontaktnej skupiny, záverečné video, fotografie a tlačovú správu na stránke podujatia tu.  (lm)

Najnovšia publikácia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru obsahuje 11 príkladov jeho najnovších úspechov.

Tie ukazujú, ako sa EHSV usiloval zabezpečiť, aby sa kľúčové hospodárske a sociálne otázky identifikované sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou prediskutovali a riešili na európskej úrovni.

Tieto príklady sú tiež dôkazom toho, ako EHSV prostredníctvom svojej konzultačnej činnosti ovplyvňuje právne predpisy EÚ a monitoruje ich riadne vykonávanie.

Podrobnejšie informácie o týchto 11 príkladoch nájdete na webovom sídle Recent EESC achievements | EESC, kde si môžete publikáciu aj stiahnuť.

Ak máte záujem o tlačenú verziu v anglickom a francúzskom jazyku, obráťte sa mailom na vipcese@eesc.europa.eu.

Ak chce EÚ prežiť, musí účinne komunikovať, najmä v súčasnom kontexte bujnejúcich dezinformácií, rýchleho vzostupu umelej inteligencie a nárastu autoritárskych tendencií. Na to, aby sa informácie o EÚ dostali ku každému, musia sa komunikačné aktivity presunúť na miestnu úroveň.

Rebranding Europe, , nová kniha, ktorú napísal komunikačný stratég a spisovateľ Stavros Papagianneas, ponúka námety na kritickú diskusiu o úlohe EÚ na globálnej scéne. Európa tu totiž stojí na rázcestí, zoči-voči ruskej agresii proti Ukrajine, ktorá vstupuje do tretieho roka, vojne na Blízkom východe a sérii geopolitických a hospodárskych výziev.

Prezentácia knihy sa uskutočnila 3. decembra v budove Residence Palace v Bruseli a zúčastnil sa na nej i podpredseda EHSV zodpovedný za komunikáciu Laurenţiu Plosceanu, ktorý sa zapojil do diskusie o postavení Európy na turbulentnej globálnej scéne a o potrebe EÚ účinne komunikovať o jej hodnotách.

„Pre EÚ je toto rozhodujúci okamih. Na zabezpečenie svojej budúcnosti musí Európa svojim občanom a svetu sprostredkovať jasnú a presvedčivú víziu. Nejde o politiku – ide o dôveru, identitu a spoločné ciele,“ uviedol Papagianneas.

Účastníci diskusie zdôraznili, že účinná komunikácia nie je len možnosťou, ale aj nevyhnutnosťou na prežitie EÚ, najmä v súčasnej ére dezinformácií, umelej inteligencie a rozmáhajúceho sa autoritárstva. Európa musí byť lídrom pri presadzovaní demokracie a ľudských práv. Úloha médií má zásadný význam pri formovaní európskeho verejného priestoru, ako uznal šéfredaktor spravodajskej platformy EU Reporter a moderátor diskusie Colin Stevens. „My, médiá, musíme stále a znova vysvetľovať, že Európa sa týka všetkých. A musíme to robiť každý deň v týždni,“ dodal.

Odborníci sa zhodujú na tom, že je veľmi ťažké bojovať proti dezinformáciám alebo falošným správam, najmä od vstupu umelej inteligencie do hry. Najúčinnejším protiopatreniam je posilniť odolnosť obyvateľstva.

Podpredseda Plosceanu poznamenal, že „nastal čas viac ľuďom načúvať, než im niečo hovoriť. Ľudia požadujú väčšie zapojenie a účasť.“ Zdôraznil význam spolupráce s regionálnou tlačou a vyzval inštitúcie EÚ, aby rozvíjali partnerstvá s regionálnymi médiami a pozývali regionálnych novinárov do Bruselu. Na záver vyjadril svoje presvedčenie, že Európa musí komunikovať na miestnej úrovni, a to aj na tej najnižšej.

Keďže veľká väčšina Európanov uvažuje najprv na miestnej, potom regionálnej, potom národnej, a len na konci na európskej úrovni, komunikácia o Európe sa musí prispôsobiť tejto realite a uznať, že ak chceme osloviť ľudí, musia sa použiť naratívy zasadené do miestneho, regionálneho a národného kontextu. (mt)

V roku 2025 nesieme spoločnú zodpovednosť za budovanie silnejšej Európy.

Na prahu roka 2025 prináša poľské predsedníctvo Rady Európskej únie zmysel pre naliehavosť a odhodlanie riešiť zložité výzvy, ktoré formujú súčasnosť a budúcnosť Európy. V rámci zastrešujúcej témy bezpečnosti poľské predsedníctvo sľubuje, že nás usmerní počas roka, ktorý bude kľúčový pre odolnosť, súdržnosť a pokrok EÚ.

Priority, ktoré načrtlo poľské predsedníctvo, odrážajú komplexný prístup k bezpečnosti v mnohých jej rozmeroch. Pri vnútornej bezpečnosti s dôrazom na ochranu hraníc a boj proti dezinformáciám sa zdôrazňuje potreba ostražitosti voči novým hrozbám. Vonkajšia bezpečnosť bude zameraná na posilnenie obranných kapacít, podporu inovácií a urýchlenie úsilia o rozšírenie s cieľom zabezpečiť stabilitu v našom susedstve. Medzitým zostane hospodárska, energetická, potravinová a zdravotná bezpečnosť kľúčová pre zabezpečenie nezávislosti Európy a blahobytu jej občanov.

V Európskom hospodárskom a sociálnom výbore (EHSV) sme pripravení plne podporiť program predsedníctva a využiť našu jedinečnú úlohu hlasu občianskej spoločnosti. EHSV bude aktívne prispievať k diskusiám o tom, ako zachovať konkurencieschopnosť Európy a zároveň zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo v rámci transformácií, ktorými prechádzame – či už ide o digitálnu, zelenú alebo hospodársku transformáciu.

Tento rok sa vyznačuje aj politickými zmenami, pričom novovytvorená Európska komisia začína vykonávať svoj mandát. Poskytuje to novú príležitosť na formovanie politických rámcov a realizáciu iniciatív, ktoré sú v súlade s očakávaniami európskych občanov. EHSV bude zohrávať svoju úlohu pri podpore tejto novej kapitoly a zabezpečí, aby sa hľadisko občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov stalo ústredným bodom rozhodovacieho procesu EÚ.

Pri pohľade do roku 2025 si pripomíname našu spoločnú zodpovednosť za budovanie silnejšej a inkluzívnejšej Európy. EHSV sa bude naďalej zasadzovať za právny štát, udržateľný rozvoj a sociálnu súdržnosť, pričom zabezpečí, aby príspevky občianskej spoločnosti formovali priority programu EÚ. Spolu s poľským predsedníctvom sa budeme snažiť zvládnuť naliehavé výzvy súčasnosti a zároveň pripraviť pôdu pre bezpečnú, konkurencieschopnú a zjednotenú Európu pre budúce generácie.

Oliver Röpke

predseda EHSV