V koncepcii emisne neutrálneho priemyslu chýba predstava o tom, ako zabezpečiť, aby európsky priemysel zostal konkurencieschopný a prilákal investície.

EHSV sa domnieva, že priemyselný plán Zelenej dohody a akt o emisne neutrálnom priemysle sú vcelku uspokojivé, malo by sa v nich však uviesť, aké konkrétne opatrenia budú prijaté na zlepšenie lokalizačných faktorov, posilnenie konkurencieschopnosti európskych ekonomík a na to, aby sa EÚ odlíšila od svojich systémových konkurentov.

„Veľmi kriticky vnímame skutočnosť, že EÚ prinútilo konať až niečo také, ako je americký zákon o znížení inflácie,“ uviedla Sandra Parthie, spravodajkyňa stanoviska EHSV o priemyselnom pláne Zelenej dohody a akte o emisne neutrálnom priemysle. „Kiež by k tomu bolo došlo skôr. Kiež by EÚ bola reagovala ráznejšie a presvedčivejšie, aby ukázala našim podnikom a spoločnostiam, že skutočne chceme, aby Európa zostala dôležitou priemyselnou lokalitou s dobrými pracovnými miestami a mzdami.“

Priemysel EÚ sa v uplynulých dekádach stal menej konkurencieschopným než priemysel jej konkurentov. HDP na obyvateľa v EÚ klesol zo 70 % HDP USA tesne po roku 2000 na súčasných sotva 66 %. Podiel USA na svetových hrubých investíciách klesol v rokoch 1999 až 2020 z 29 % na 20 % a podiel EÚ z 23 % na 15 %. 

V snahe zvrátiť tento klesajúci trend EHSV navrhuje, aby sa vykonal audit s cieľom zistiť, ako môže EÚ kontrolovať a zlepšovať svoje hodnotové reťazce a vyhnúť sa nadmernej závislosti. Takisto odporúča, aby sa na všetky návrhy právnych predpisov uplatňovala kontrola konkurencieschopnosti.

EHSV upozorňuje, že je naliehavé predovšetkým odstrániť byrokraciu a skrátiť čas potrebný na vybavenie. Napríklad verejné financovanie: rozhodovanie o poskytnutí finančnej podpory projektom a prístupe k financovaniu trvá príliš dlho. EHSV tvrdí, že ak chceme zabrániť tomu, aby investori odišli podnikať inde, potrebujeme opatrenia, ktoré zabezpečia včasné a dostupné financovanie prevádzkových nákladov aj kapitálových výdavkov, a ktoré sa budú vzťahovať na všetky typy podnikov, veľké aj malé. 

Vydávanie povolení je ďalšou otázkou, ktorá v priemyselnom pláne Zelenej dohody nie je najlepšie vyriešená: niektoré emisne neutrálne technológie by sa podľa neho mali uprednostniť a dostať rýchlejšie povolenie a viac finančnej podpory na projekty, zatiaľ čo iné odvetvia musia čeliť väčším ťažkostiam.

Podľa názoru EHSV sa priemyselný plán Zelenej dohody a akt o emisne neutrálnom priemysle príliš úzko zameriavajú na ekologické technológie a výber „víťazov“. Namiesto toho by mali podporovať rôznorodý priemysel so širokou škálou odvetví.  
Európa je domovom mnohých energeticky náročných ťažkých a primárnych priemyselných odvetví, ktoré je potrebné dekarbonizovať a ktoré v tomto priemyselnom pláne nie sú zahrnuté. 

Ďalšou potenciálnou pascou je zmiernenie pravidiel štátnej pomoci EÚ. Mohla by sa ním totiž prehĺbiť priepasť medzi bohatšími a chudobnejšími členskými štátmi, ktoré nemajú fiškálny priestor na investovanie do zelenej transformácie ani na podporu svojich popredných priemyselných odvetví a domácností. Preto by sa mala uskutočniť seriózna diskusia o Európskom fonde suverenity, ktorý by pre transformáciu zabezpečil dodatočné financovanie na úrovni EÚ. 

Údaje Európskej komisie dokazujú, že emisne neutrálne technológie majú značný potenciál z hľadiska vytvárania pracovných miest, keďže vo výrobe vodíkových palivových článkov je potrebných 180 000 pracovníkov, v odvetví solárnej fotovoltiky 66 000 a vo výrobe batérií 800 000. 

Priemyselný plán Zelenej dohody podporuje rozvoj ekologických zručností, EHSV však trvá na tom, že by mal podporovať rozvoj celej škály zručností potrebných v priemysle. Malo by sa tiež urýchliť a štandardizovať vydávanie pracovných povolení pre kvalifikovaných pracovníkov z krajín mimo Európskej únie. (dm)