Po celej Európe sa v súčasnosti distribuujú tisíce kópií najnovšieho vydania obľúbenej brožúry EHSV s názvom Európsky pas demokracie. Možno vás zaujíma, či je Európsky pas demokracie k dispozícii aj v elektronickej podobe. Odpoveď je áno! 

Interaktívna online verzia s videami, kvízmi, mapami a iným rozsiahlym obsahom je už k dispozícii v 13 jazykoch a ďalšie jazykové verzie sa pripravujú! Pozrite si ju a zistite, ako môžete skutočne niečo ovplyvniť. 

Pri príležitosti 20. výročia vytvorenia kontaktnej skupiny EHSV jej zakladatelia a súčasní členovia vyzvali na aktívne kroky v záujme ochrany európskej demokracie, otvoreného verejného priestoru a spravodlivej Európy.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) oslávil 11. decembra 20. výročie vytvorenia svojej kontaktnej skupiny s európskymi organizáciami a sieťami občianskej spoločnosti, ktorá je jediným stálym orgánom pre politický dialóg a štruktúrovanú spoluprácu medzi organizáciami občianskej spoločnosti a inštitúciami EÚ. Kontaktná skupina za dve desaťročia svojej existencie významne prispela k tomu, aby bol hlas organizovanej občianskej spoločnosti vypočutý a aby sa v agende EÚ venovala pozornosť otázkam, ktoré sú pre ňu dôležité. Skupinu tvorí 45 sietí občianskej spoločnosti pôsobiacich na európskej úrovni, ktoré plne reprezentujú zásady zakotvené v článku 11 zmluvy.

„Pri príležitosti osláv 20 rokov existencie kontaktnej skupiny EHSV oceňujeme nielen jej pozoruhodné úspechy, ale aj trvalé partnerstvá, ktoré formovali participatívnu demokraciu v Európe. Za dve desaťročia sa kontaktná skupina stala dynamickou platformou, ktorá posilňuje hlasy občianskej spoločnosti a podporuje spoluprácu medzi rôznymi zainteresovanými stranami. Do budúcnosti budeme pokračovať v spoločnom upevňovaní demokratických hodnôt, rozširovaní občianskeho priestoru a vytváraní Európy, ktorá skutočne slúži všetkým občanom,“ uviedol predseda EHSV Oliver Röpke vo svojom úvodnom príhovore.

„Naša cesta nebola jednoduchá,“ vysvetlila Brikena Xhomaqi, spolupredsedníčka kontaktnej skupiny, „naučili sme sa však vzájomne si dôverovať. A dúfam, že našu spoluprácu posilníme a spoločne sa budeme usilovať o vytvorenie súdržnej európskej stratégie občianskej spoločnosti.“

Podpredsedníčka Európskeho parlamentu zodpovedná za vzťahy s organizáciami občianskej spoločnosti Katarina Barley vo svojom hlavnom prejave vyhlásila, že „Európsky parlament je pripravený posilniť spoluprácu s kontaktnou skupinou. Potrebujeme štruktúrovanejšiu spoluprácu s organizáciami občianskej spoločnosti.  Spoločne musíme urobiť viac v boji proti hrozbám pre demokraciu v Európskej únii, ktoré sú väčšie ako kedykoľvek predtým v jej histórii.“ Dodala, že „ak by kontaktná skupina ešte neexistovala, musela by sa vytvoriť.“

Na dynamickom podujatí pri príležitosti 20. výročia vytvorenia kontaktnej skupiny sa zúčastnilo viac ako sto pozvaných osôb vrátane niekoľkých kľúčových predstaviteľov sektora občianskej spoločnosti. Boli medzi nimi zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti zo Srbska a Moldavska v súlade s politikou EHSV pozývať zástupcov kandidátskych krajín EÚ, aby sa zúčastňovali na jeho práci. Pozvanie prijali aj štyria bývalí predsedovia EHSV: Staffan Nilsson, Henri Malosse, Luca Jahier a George Dassis. Luca Jahier zdôraznil, že EHSV je zodpovedný za vytvorenie a udržiavanie platformy pre občiansky dialóg, zatiaľ čo George Dassis uviedol, že „hlavným cieľom je žiť v mieri a preto musíme byť silní a držať spolu.“

Nemohli ste sa zúčastniť? Pozrite si záznam z podujatia, spoločné vyhlásenie predsedníctva kontaktnej skupiny, záverečné video, fotografie a tlačovú správu na stránke podujatia tu.  (lm)

Najnovšia publikácia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru obsahuje 11 príkladov jeho najnovších úspechov.

Tie ukazujú, ako sa EHSV usiloval zabezpečiť, aby sa kľúčové hospodárske a sociálne otázky identifikované sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou prediskutovali a riešili na európskej úrovni.

Tieto príklady sú tiež dôkazom toho, ako EHSV prostredníctvom svojej konzultačnej činnosti ovplyvňuje právne predpisy EÚ a monitoruje ich riadne vykonávanie.

Podrobnejšie informácie o týchto 11 príkladoch nájdete na webovom sídle Recent EESC achievements | EESC, kde si môžete publikáciu aj stiahnuť.

Ak máte záujem o tlačenú verziu v anglickom a francúzskom jazyku, obráťte sa mailom na vipcese@eesc.europa.eu.

Ak chce EÚ prežiť, musí účinne komunikovať, najmä v súčasnom kontexte bujnejúcich dezinformácií, rýchleho vzostupu umelej inteligencie a nárastu autoritárskych tendencií. Na to, aby sa informácie o EÚ dostali ku každému, musia sa komunikačné aktivity presunúť na miestnu úroveň.

Rebranding Europe, , nová kniha, ktorú napísal komunikačný stratég a spisovateľ Stavros Papagianneas, ponúka námety na kritickú diskusiu o úlohe EÚ na globálnej scéne. Európa tu totiž stojí na rázcestí, zoči-voči ruskej agresii proti Ukrajine, ktorá vstupuje do tretieho roka, vojne na Blízkom východe a sérii geopolitických a hospodárskych výziev.

Prezentácia knihy sa uskutočnila 3. decembra v budove Residence Palace v Bruseli a zúčastnil sa na nej i podpredseda EHSV zodpovedný za komunikáciu Laurenţiu Plosceanu, ktorý sa zapojil do diskusie o postavení Európy na turbulentnej globálnej scéne a o potrebe EÚ účinne komunikovať o jej hodnotách.

„Pre EÚ je toto rozhodujúci okamih. Na zabezpečenie svojej budúcnosti musí Európa svojim občanom a svetu sprostredkovať jasnú a presvedčivú víziu. Nejde o politiku – ide o dôveru, identitu a spoločné ciele,“ uviedol Papagianneas.

Účastníci diskusie zdôraznili, že účinná komunikácia nie je len možnosťou, ale aj nevyhnutnosťou na prežitie EÚ, najmä v súčasnej ére dezinformácií, umelej inteligencie a rozmáhajúceho sa autoritárstva. Európa musí byť lídrom pri presadzovaní demokracie a ľudských práv. Úloha médií má zásadný význam pri formovaní európskeho verejného priestoru, ako uznal šéfredaktor spravodajskej platformy EU Reporter a moderátor diskusie Colin Stevens. „My, médiá, musíme stále a znova vysvetľovať, že Európa sa týka všetkých. A musíme to robiť každý deň v týždni,“ dodal.

Odborníci sa zhodujú na tom, že je veľmi ťažké bojovať proti dezinformáciám alebo falošným správam, najmä od vstupu umelej inteligencie do hry. Najúčinnejším protiopatreniam je posilniť odolnosť obyvateľstva.

Podpredseda Plosceanu poznamenal, že „nastal čas viac ľuďom načúvať, než im niečo hovoriť. Ľudia požadujú väčšie zapojenie a účasť.“ Zdôraznil význam spolupráce s regionálnou tlačou a vyzval inštitúcie EÚ, aby rozvíjali partnerstvá s regionálnymi médiami a pozývali regionálnych novinárov do Bruselu. Na záver vyjadril svoje presvedčenie, že Európa musí komunikovať na miestnej úrovni, a to aj na tej najnižšej.

Keďže veľká väčšina Európanov uvažuje najprv na miestnej, potom regionálnej, potom národnej, a len na konci na európskej úrovni, komunikácia o Európe sa musí prispôsobiť tejto realite a uznať, že ak chceme osloviť ľudí, musia sa použiť naratívy zasadené do miestneho, regionálneho a národného kontextu. (mt)

V roku 2025 nesieme spoločnú zodpovednosť za budovanie silnejšej Európy.

Na prahu roka 2025 prináša poľské predsedníctvo Rady Európskej únie zmysel pre naliehavosť a odhodlanie riešiť zložité výzvy, ktoré formujú súčasnosť a budúcnosť Európy. V rámci zastrešujúcej témy bezpečnosti poľské predsedníctvo sľubuje, že nás usmerní počas roka, ktorý bude kľúčový pre odolnosť, súdržnosť a pokrok EÚ.

Priority, ktoré načrtlo poľské predsedníctvo, odrážajú komplexný prístup k bezpečnosti v mnohých jej rozmeroch. Pri vnútornej bezpečnosti s dôrazom na ochranu hraníc a boj proti dezinformáciám sa zdôrazňuje potreba ostražitosti voči novým hrozbám. Vonkajšia bezpečnosť bude zameraná na posilnenie obranných kapacít, podporu inovácií a urýchlenie úsilia o rozšírenie s cieľom zabezpečiť stabilitu v našom susedstve. Medzitým zostane hospodárska, energetická, potravinová a zdravotná bezpečnosť kľúčová pre zabezpečenie nezávislosti Európy a blahobytu jej občanov.

V Európskom hospodárskom a sociálnom výbore (EHSV) sme pripravení plne podporiť program predsedníctva a využiť našu jedinečnú úlohu hlasu občianskej spoločnosti. EHSV bude aktívne prispievať k diskusiám o tom, ako zachovať konkurencieschopnosť Európy a zároveň zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo v rámci transformácií, ktorými prechádzame – či už ide o digitálnu, zelenú alebo hospodársku transformáciu.

Tento rok sa vyznačuje aj politickými zmenami, pričom novovytvorená Európska komisia začína vykonávať svoj mandát. Poskytuje to novú príležitosť na formovanie politických rámcov a realizáciu iniciatív, ktoré sú v súlade s očakávaniami európskych občanov. EHSV bude zohrávať svoju úlohu pri podpore tejto novej kapitoly a zabezpečí, aby sa hľadisko občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov stalo ústredným bodom rozhodovacieho procesu EÚ.

Pri pohľade do roku 2025 si pripomíname našu spoločnú zodpovednosť za budovanie silnejšej a inkluzívnejšej Európy. EHSV sa bude naďalej zasadzovať za právny štát, udržateľný rozvoj a sociálnu súdržnosť, pričom zabezpečí, aby príspevky občianskej spoločnosti formovali priority programu EÚ. Spolu s poľským predsedníctvom sa budeme snažiť zvládnuť naliehavé výzvy súčasnosti a zároveň pripraviť pôdu pre bezpečnú, konkurencieschopnú a zjednotenú Európu pre budúce generácie.

Oliver Röpke

predseda EHSV

Bývanie sa musí považovať za základné právo, ktorým sa pre všetkých Európanov vrátane mladých ľudí a zraniteľných skupín zabezpečí dôstojné a udržateľné ubytovanie.

Táto jednoznačná požiadavka vzišla z fóra EHSV o bývaní, ktoré sa po prvýkrát konalo 5. decembra 2024 počas plenárneho zasadnutia výboru. Na diskusii sa zúčastnili poprední rečníci a bolo prijaté aj stanovisko na túto tému.

Po vymenovaní Dana Jørgensena za komisára pre energetiku a bývanie predseda EHSV Oliver Röpke privítal historické rozhodnutie vytvoriť v novej Komisii osobitné portfólio pre oblasť bývania. „Bývanie je základným právom, nie výsadou, a nemôžeme akceptovať, že pri niektorých zraniteľných skupinách obyvateľstva zostáva táto základná potreba neuspokojená“, uviedol predseda a dodal: „Keďže čelíme vážnej kríze bývania, ktorá postihuje takmer každý členský štát, zdôrazňujem naliehavú potrebu zabezpečiť, aby sa cenovo dostupné, udržateľné a dôstojné bývanie stalo realitou pre všetkých.“

Bent Madsen, predseda organizácie Housing Europe, vyzval na to, aby sa obytné budovy začali považovať za infraštruktúru, ktorá je podobne ako zdravotnícke a vzdelávacie zariadenia životne dôležitá pre spoločnosť, a stotožnil sa s postojom nového komisára pre bývanie, ktorý povedal, že náš prístup by mal byť založený na hodnotách, pravidlách a investíciách. „Ako verejné družstvo a ako poskytovatelia sociálneho bývania sme pripravení ukázať spôsob, ako zabezpečiť domovy, ktoré naši ľudia a naše spoločnosti potrebujú,“ vyhlásil Madsen.

V stanovisku na tému Sociálne bývanie v EÚ – dôstojné, udržateľné a cenovo dostupné, ktoré vypracovali Thomas Kattnig a Rudolf Kolbe, EHSV konštatuje, že došlo k zlyhaniu trhu s bývaním. Tento problém je potrebné riešiť zlepšením rámcových podmienok, ako sú údaje, koordinácia, schvaľovacie procesy a predpisy územného plánovania, ustanovením základného práva na bývanie, poskytnutím dostatočného financovania, uplatňovaním prístupu „bývanie ako prvé“ pre ľudí bez domova a väčším zameraním na udržateľnosť a potreby mladých ľudí. (mp)

Thomas Kattnig

Keďže nájomné sa neustále zvyšuje, ceny nehnuteľností prudko rastú a mzdy nezohľadňujú infláciu, stáva sa bývanie pre čoraz väčší počet ľudí nedostupným. Kríza bývania je v EÚ realitou.

Jej dôsledkami sú vyššie náklady na zdravotnú starostlivosť, pokles produktivity a environmentálne škody. Navyše vzhľadom na nižšiu kúpnu silu obyvateľstva má aj negatívny hospodársky dosah.

EHSV ako hlas organizovanej občianskej spoločnosti zastáva názor, že treba urýchlene prijať opatrenia, ktoré pomôžu napraviť zlyhanie trhu v sektore bývania. Vyzývame preto Komisiu, aby v spolupráci s Európskym parlamentom, členskými štátmi a občianskou spoločnosťou vytvorila komplexný balík opatrení EÚ, ktorými sa stanovia rámcové podmienky a zavedie právo na bývanie v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv a Chartou základných práv.

V tejto súvislosti vítame vymenovanie komisára pre energetiku a bývanie, ako aj avizovaný európsky plán pre cenovo dostupné bývanie, ktorý by mal byť predložený v priebehu nasledujúcich 100 dní. Okrem iného potrebujeme celoeurópsky register transparentnosti pre transakcie s nehnuteľnosťami, jednoduchšiu koordináciu, efektívnejšie postupy vydávania povolení, lepšie územné plánovanie, cenovo dostupné pozemky na výstavbu sociálnych bytov, viac investícií do renovácie a výstavby šetrnej ku klíme a program Housing First (bývanie ako prvé), aby sme ľuďom bez domova poskytli istotu a vyhliadky do budúcnosti. Žiadame, aby sa bývanie uznalo za základné právo, ktoré bude zakotvené v primárnej legislatíve EÚ, a aby prestalo byť komoditou.

Zároveň súhlasíme s požiadavkou uvedenou v správe Enrica Lettu, že prístup k sociálnemu bývaniu by sa mal širšie vymedziť v právnych predpisoch o štátnej pomoci.

EHSV okrem toho žiada, aby sa výrazne zvýšila finančná podpora na sociálne bývanie. Po prvé, verejné investície do sociálneho bývania musia byť vyňaté z dlhových pravidiel Paktu stability a rastu. Po druhé, neziskové developerské spoločnosti a družstvá, ako aj obce by mali mať možnosť získať dlhodobé bezúročné úvery prostredníctvom plánovanej investičnej platformy alebo priamo od Európskej investičnej banky.

V dôsledku krátkodobých prenájmov, ktoré sú problémom mnohých európskych veľkomiest, sa počet dostupných bytov ešte viac znižuje. Na to, aby sme si poradili s týmto javom, potrebujeme súbor nástrojov na úrovni EÚ s rôznymi opatreniami, ako sú dane z neobývaných nehnuteľností či obmedzenie výšky nájomného, ktoré členské štátom umožnia podniknúť vhodné kroky.

Osobitnú pozornosť treba taktiež venovať a) potrebám mladých ľudí v oblasti bývania, ktoré možno uspokojiť vďaka cieleným programom, ako je Housing First for Youth (HF4Y), a b) inklúzii osôb so zdravotným postihnutím.

V snahe zabezpečiť nielen cenovú dostupnosť, ale aj udržateľnosť bývania, by sa namiesto výstavby nových budov mala uprednostňovať renovácia a obnova. Žiadame, aby sa v záujme uľahčenia renovácie kombinovali povinné opatrenia s podpornými, čím sa zaistí spravodlivosť prijatých opatrení v oblasti klímy. Treba zabezpečiť nástroje financovania, ktoré každému, bez ohľadu na jeho finančnú situáciu, umožnia zrealizovať tepelnú a energetickú obnovu. Zároveň sa musia stanoviť povinnosti pre vlastníkov nehnuteľností, najmä pre prenajímateľov, s cieľom chrániť nájomníkov pred nadmerným zvyšovaním nájomného v dôsledku prenášania nákladov.

Napokon treba zdôrazniť, že kríza bývania nielenže zhoršuje kvalitu života európskych občanov, ale ohrozuje aj hladké fungovanie vnútorného trhu EÚ. Je preto potrebné vypracovať pre túto oblasť stratégiu EÚ s cieľom zvýšiť ponuku bývania, zaviesť opatrenia na zníženie stavebných nákladov, pomôcť zlepšiť kvalifikáciu pracovnej sily, zvýšiť produktivitu a zlepšiť environmentálne výsledky stavebníctva.

EHSV žiada spravodlivú a inkluzívnu transformáciu pri prechode EÚ ku klimatickej neutralite. EHSV vo svojom nedávnom stanovisku zdôrazňuje potrebu koordinovaného úsilia s cieľom zabezpečiť, aby sa pri plnení ambicióznych cieľov v oblasti klímy na nikoho nezabudlo. Tieto odporúčania sú v súlade s prioritami Európskej komisie na roky 2024 – 2029, ktoré sa zameriavajú na pracovné miesta, zručnosti, sociálne zabezpečenie a regionálne rozdiely.

EHSV sa zasadzuje za komplexný súbor politických opatrení v oblasti spravodlivej transformácie, ktorý by členským štátom umožnil flexibilitu pri riešení ich vlastných osobitných okolností. EHSV okrem toho, že vyčlenil sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie ako kľúčové nástroje, taktiež navrhuje aj mapovanie nedostatkov v oblastí zručností, inkluzívne programy odbornej prípravy, transparentné plány transformácie podnikov, rozsiahlejšie konzultácie s pracovníkmi a začlenenie zásad spravodlivej transformácie do rámcov EÚ, ako je Európsky pilier sociálnych práv.

„Chceme, aby spravodlivá transformácia bola príbehom, v ktorom spravodlivosť, odolnosť a udržateľnosť vytvárajú cestu k ekologickejšej a inkluzívnejšej budúcnosti,“ vyhlásil spravodajca stanoviska Dirk Bergrath.

EHSV v stanovisku zdôraznil, že v záujme dosiahnutia cieľov Európy v oblasti klímy – zníženia emisií o 75 % do roku 2030 a nulovej bilancie emisií do roku 2050 – je potrebné, aby spravodlivosť bola zakotvená v politikách. Na udržanie verejnej podpory a zabezpečenie úspechu Európskej zelenej dohody je nevyhnutné uprednostniť dôstojnú prácu, sociálne začlenenie a znižovanie chudoby.

EHSV okrem toho zdôrazňuje cielenú podporu regiónov, ktoré sú neúmerne zasiahnuté zelenou transformáciou. Mapovanie regionálnych potrieb a sektorových zmien má kľúčový význam, pričom stredisko pre monitorovanie spravodlivej transformácie by monitorovalo pokrok a zabezpečovalo, aby sa neprehliadalo žiadne spoločenstvo.

Na preklenutie medzier vo financovaní je nevyhnutné rozšíriť Fond na spravodlivú transformáciu, mobilizovať súkromné investície a zosúladiť finančné nástroje EÚ. Sociálne a environmentálne podmienky zabezpečia spravodlivé prideľovanie prostriedkov so zameraním na odbornú prípravu a ochranu zraniteľných skupín. (ks) 

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) a Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre migráciu a vnútorné záležitosti zorganizovali už 9. európske fórum pre migráciu. Pozornosť sa zamerala najmä na to, ako môže občianska spoločnosť účinne pomôcť pri zavádzaní Paktu o migrácii a azyle, pričom sa vyzdvihla práca organizácií občianskej spoločnosti v teréne.

Európske fórum pre migráciu, ktoré sa konalo koncom novembra v Bruseli, upriamilo pozornosť na Pakt o migrácii a azyle, ktorý nadobudol účinnosť v júni 2024. Účastníci diskutovali o jeho pripravovanom zavedení do praxe a o tom, ako môže občianska spoločnosť pomôcť pri jeho podpore a humánnom uplatňovaní. Na podujatí sa tiež podrobnejšie preskúmal nový stály mechanizmus solidarity, ktorý vytvára užšie väzby medzi konaniami o azyle a návrate, primeranými podmienkami prijímania a akčným plánom pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2027.

Európska komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johansson na začiatku otváracieho zasadnutia uviedla: „Som rada, že jedným z mojich posledných verejných vystúpení vo funkcii komisárky je účasť na Európskom fóre pre migráciu, ktoré je pre organizácie občianskej spoločnosti, členské štáty EÚ a tvorcov politík dôležitou platformou na diskusiu o výzvach a príležitostiach súvisiacich s riadením migrácie. Naše diskusie v uplynulých rokoch boli vždy inšpiratívne. Spoločne môžeme vybudovať silnejšie a odolnejšie komunity, presadzovať naše hodnoty a zabezpečiť, aby Európa zostala útočiskom a miestom na rozvoj príležitostí.“

Predseda EHSV Oliver Röpke poďakoval komisárke za jej angažovanosť pri reforme migračnej politiky EÚ. „Musíme zabezpečiť, aby sa pakt o migrácii vykonával čo najhumánnejším a najudržateľnejším spôsobom, a jediná možnosť, ako to môžeme dosiahnuť, je načúvať organizáciám občianskej spoločnosti v teréne. Hoci bol pakt prijatý, práca sa ani zďaleka neskončila – naopak, možno povedať, že skutočná práca sa začína až teraz,“ upozornil.

Európske fórum pre migráciu bolo vytvorené v roku 2015 ako platforma pre dialóg medzi občianskou spoločnosťou, inštitúciami a samosprávami o otázkach týkajúcich sa migrácie a integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín. Usporadúva sa raz ročne s cieľom diskutovať o najnovšom vývoji politiky a zhromažďovať a vymieňať si informácie o tom, ako sa európske politiky vykonávajú v praxi na regionálnej a miestnej úrovni.

Fórum sa každý rok zameriava na inú tému, ktorá sa vyberá na základe informácií poskytnutých organizáciami občianskej spoločnosti počas konzultačných procesov uskutočnených v mesiacoch pred podujatím. Doteraz sa zaoberalo témami, ako sú bezpečné migračné trasy, prístup migrantov k právam a službám a do EÚ, inkluzívnejší európsky trh práce pre migrantov a úloha mladých ľudí.

EHSV už prijal kľúčové stanoviská na hlavné témy týkajúce sa migrácie a azylu, ako sú zriadenie Paktu o migrácii a azyle, nariadenie o azyle a migrácii, balík pre bezpečnostnú úniu/schengenský balík a akčný plán pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2027. Okrem toho EHSV v roku 2009 zriadil stálu skupinu Prisťahovalectvo a integrácia , ktorá pomáha skonkretizovať úlohu EHSV ako sprostredkovateľa medzi občianskou spoločnosťou a inštitúciami EÚ v otázkach migrácie, pričom sa snaží podporovať rozvoj spoločnej európskej prisťahovaleckej a integračnej politiky. (lm)

EÚ čelí vážnej kríze bývania spôsobenej rastúcim nájomným, neprimeranými cenami nehnuteľností a mzdami zaostávajúcimi za infláciou.  EHSV žiada, aby sa urobili naliehavé opatrenia na nápravu zlyhania trhu v sektore bývania a vypracovala vhodná stratégia EÚ pre oblasť bývania. Uviedol to Thomas Kattnig, spravodajca stanoviska EHSV na tému Sociálne bývanie v EÚ – dôstojné, udržateľné a cenovo dostupné.