Fragmentácia jednotného trhu má priamy dopad na životné náklady v EÚ a mnohých Európanov vytláča na hranicu chudoby. Opýtali sme sa spravodajkyne stanoviska na túto tému Emilie Prouzet, ako EHSV odporúča riešiť tento problém a vytvoriť spravodlivý a konkurencieschopný jednotný trh. 

Emilie Prouzet

Nefunkčnosť jednotného trhu má priamy vplyv na životné náklady a EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že situácia sa zhoršuje. Životné náklady sú pre našich spoluobčanov, najmä mladých ľudí, prvoradým problémom viac ako kedykoľvek predtým. Najviac postihnutých je 94,6 milióna Európanov, ktorým hrozí chudoba alebo sociálne vylúčenie.

MMF odhaduje, že necolné prekážky v rámci EÚ zodpovedajú clám za tovar vo výške približne 44 %, čo je trikrát viac ako prekážky medzi štátmi USA, ako sa v súčasnosti zvykne používať toto porovnanie. Na trhu so službami je to 110 %!

Potraviny, bývanie, energetika, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie: týka sa to mnohých oblastí a existujú európske iniciatívy. Musíme všetci ťahať za jeden povraz: členské štáty, súkromné subjekty a Európska komisia ako strážkyňa zmlúv. Citujem tri z kľúčových odporúčaní uvedených v našej správe.

Po prvé, musíme naliehavo riešiť územné obmedzenia, pokiaľ ide o zásobovanie a vnútroštátnu segmentáciu súkromných subjektov, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž a zvyšujú ceny pre spotrebiteľov. Štrnásť miliárd dolárov: to je podľa štúdie Spoločného výskumného centra z roku 2020 každoročná výška dodatočných nákladov pre spotrebiteľov. Vzhľadom na infláciu je logické, že ich hlavným cieľom je teraz zlepšenie jednotného trhu. Komisia na tom pracuje najmä prostredníctvom pracovnej skupiny na presadzovanie pravidiel jednotného trhu. Hoci je problém zložitý, boli predložené návrhy. Posúďme ich vplyv a dosiahnime rýchly pokrok v tejto oblasti.

Navrhujeme tiež urýchlene začať konanie proti vnútroštátnym predpisom, ktoré porušujú právo EÚ. Mali by sme preskúmať možnosť uplatniť predbežné súdne opatrenia proti jasným porušeniam pravidiel EÚ. Nesmieme dovoliť, aby sa vytvárali prekážky. Protekcionizmus niektorých členských štátov má priame dôsledky. Čo si máme myslieť o tom, že exspiračná doba liekov je kratšia než čas, za aký sa dostanú tam, kde sú potrebné?

Napokon, máme povinnosť nájsť vyvážený prístup medzi predchádzaním porušovania prísnych noriem udržateľnosti, znižovaním blahobytu a ochrany pracovníkov, znížením zbytočnej administratívnej záťaže a uľahčením cezhraničného obchodu s cieľom podporiť spravodlivý a konkurencieschopný jednotný trh.

Podujatie Zelený týždeň EÚ, ktoré sa uskutoční od 3. do 5. júna, sa bude zaoberať tromi hlavnými témami – čistota, konkurencieschopnosť a obehovosť.

Európska platforma pre obehové hospodárstvo, hlavná iniciatíva Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) a Komisie, je hrdá na to, že môže byť spoluorganizátorom Zeleného týždňa EÚ 2025 so zameraním na obehové riešenia pre konkurencieschopnú EÚ. Tohtoročná konferencia sa bude zaoberať tým, ako môže obehové hospodárstvo zvýšiť udržateľnú konkurencieschopnosť, znížiť objem odpadu a podporiť inovácie. V dňoch 3. – 4. júna sa v rámci diskusií na vysokej úrovni preskúmajú politické aspekty obehovosti, po ktorých budú 5. júna nasledovať hĺbkové diskusie so zainteresovanými stranami o potenciáli obehovosti pre konkurencieschopnú Európu efektívne využívajúcu zdroje.

Na tomto podujatí bude tiež predstavená správa z dialógu so zainteresovanými stranami, ktorý sa uskutočnil 10. apríla v EHSV. Toto úvodné podujatie pred konferenciou bolo pre zainteresované strany príležitosťou viesť živé diskusie o Dohode o čistom priemysle, stratégii biohospodárstva a pripravovanom akte o obehovom hospodárstve.

Na konferenciu v rámci podujatia Zelený týždeň EÚ sa môžete zaregistrovať tu. (ac)

V tomto roku bolo zaevidovaných 58 prihlášok od jednotlivcov, súkromných podnikov a organizácií občianskej spoločnosti z mnohých členských štátov EÚ, čo odráža široké geografické zastúpenie.

Zahŕňajú širokú škálu tém, od angažovanosti a posilnenia postavenia mládeže po sociálnu súdržnosť a začlenenie, od mediálnej gramotnosti a dezinformácií po ľudské práva a rodovú rovnosť.

Mnohé iniciatívy riešia problém v jeho základoch a prispievajú k prevencii polarizácie.

Iniciatívy, ako napríklad EUth Voices for Social Change, ktorú realizuje nezisková organizácia Youthmakers Hub v Grécku, sa zameriavajú na posilnenie postavenia mladých ľudí, aby mohli kultivovať pozitívne zmeny vo svojich komunitách. Tieto projekty sa zameriavajú na škodlivú polarizáciu, budujú kultúru tolerancie tým, že povzbudzujú ľudí, aby sa zapájali do konštruktívnych dialógov a odolávali rozdeľujúcim naratívom, napríklad prostredníctvom školení v oblasti digitálnej gramotnosti a podcastingu.

Ďalšie projekty bojujú proti polarizujúcim naratívom a radikalizácii. Preklenujú kultúrne, etnické a generačné rozdiely, odstraňujú spoločenské rozdiely, podporujú vzájomné porozumenie a spoluprácu, chránia základné práva a podnecujú sociálnu súdržnosť.

Iniciatíva DEMDIS Digitálna diskusia, ktorú na Slovensku spustilo združenie DEMDIS, vytvorila novú softvérovú platformu na organizovanie férovej digitálnej diskusie, aj o kontroverzných témach. Používatelia hlasujú o výrokoch a sú zaradení do samostatných názorových skupín. Hľadaním spoločných východísk projekt buduje mosty medzi týmito polarizovanými tábormi.

Príručka o ľudských právach, ktorú vydala Baltic Human Rights Society, je jedným z príkladov toho, ako môže občianska spoločnosť pracovať na presadzovaní základných práv. Príručka funguje ako platforma pre vzdelávanie v oblasti ľudských práv a ponúka viacjazyčné vysvetlenia o tom, ako ľudské práva môžu a majú fungovať v konkrétnych situáciách každodenného života.

V tohtoročných prihláškach sa objavilo aj niekoľko kultúrnych a umeleckých prístupov k riešeniu polarizácie, ako napríklad Atlas géopolitique de la culture et des médias indépendants en Europe od združenia Arty Farty. V rámci iniciatívy sa poukazuje na prioritné témy siete nezávislých kultúrnych a mediálnych organizácií v Európe, ako je inklúzia, zmenšovanie územných rozdielov alebo potreba boja proti dezinformáciám. Tieto projekty dokazujú, že kultúra a médiá môžu zohrávať transformačnú úlohu pri odstraňovaní polarizácie spoločnosti.

V rámci pätnásteho ročníka Ceny EHSV pre občiansku spoločnosť boli ocenení traja víťazi, zo Slovenska, Belgicka a Francúzska, za ich inšpirujúcu prácu v boji proti negatívnej polarizácii v celej Európe. Víťazi boli vyhlásení 20. marca na slávnostnom odovzdávaní cien počas Týždňa občianskej spoločnosti.  

Finančná odmena sa rozdelila medzi troch víťazov, pričom prvá cena bola 14 000 EUR. O druhé miesto sa delili dvaja účastníci, pričom každý získal po 9 000 EUR.

Prvé miesto: Slovenská debatná asociácia zo Slovenska za Olympiádu kritického myslenia

Slovenská debatná asociácia (SDA) je mimovládna organizácia zo Slovenska. Jej poslaním je propagovať otvorenosť a kritické myslenie a podporovať aktívne občianstvo medzi slovenskou mládežou. Prostredníctvom série programov SDA učí mladých ľudí posudzovať fakty a názory, formulovať vlastné argumenty a kriticky premýšľať o mediálnych výstupoch s cieľom nájsť dôveryhodné zdroje informácií. Tým organizácia vytvára priestor pre otvorenú a verejnú diskusiu o kľúčových otázkach, ktorým čelí slovenská spoločnosť.

Jedným z najúspešnejších programov, ktorý sa začal v roku 2021, je Olympiáda kritického myslenia (OKM). Tá si už získala široké prijatie a v minulom roku sa do nej zapojilo takmer 9 000 žiakov z viac ako 300 škôl. Tento inovatívny projekt je súťažou, ktorá u študentov buduje odolnosť voči dezinformáciám. Dezinformácie nachádzajú na Slovensku živnú pôdu: 61 % Slovákov nedôveruje médiám a viac ako polovica verí niektorým konšpiračným teóriám. OKM sa snaží priamo reagovať na túto výzvu budovaním mediálnej gramotnosti a zmenou spotrebiteľských návykov mladých ľudí.

Súťaž je určená pre tri vekové kategórie žiakov (8. ročník – stredné školy), pričom účastníci v troch kolách riešia rôzne reálne mediálne výzvy. Úlohy sú navrhnuté tak, aby odrážali obsah, na ktorý môžu žiaci naraziť v každodennom živote. Analyzujú videá z TikTok, overujú obsah vytvorený umelou inteligenciou, hodnotia príspevky na Instagrame a snažia sa rozlišovať medzi realitou a dezinformáciami. Študenti absolvujú aj kolo verejného prejavu, v ktorom musia prezentovať svoje argumenty pred rovesníkmi.

„Olympiáda kritického myslenia pomáha depolarizovať spoločnosť tým, že učí tisíce študentov zaoberať sa rôznymi perspektívami, rozpoznávať kognitívne predsudky a konštruktívne vyjadrovať svoje názory,“ povedal Richard Vaško, zakladateľ a koordinátor programu. „Posilňovaním kritického myslenia a mediálnej gramotnosti prostredníctvom tejto intervencie založenej na zručnostiach umožňujeme mladým ľuďom odolávať dezinformáciám a orientovať sa v spoločenských diskusiách s odstupom.“

DRUHÁ CENA: Reporters d'Espoirs z Francúzska za Prix Européen Jeunes Reporters d'Espoirs

Reportéri nádeje je francúzska nezisková organizácia založená v roku 2003. Odštartovala prístup „novinárskych riešení“. V súčasnosti ide o veľmi rozšírenú formu žurnalistiky, ktorej cieľom je reagovať na výzvy, ktorým dnes čelí spoločnosť. Organizácia povzbudzuje novinárov, aby si osvojili toto pozitívne myslenie, a prostredníctvom série ocenení oceňuje najlepšie reportáže a redakčné inovácie novinárov a mladých ľudí.

Prix Européen Jeunes Reporters d'Espoirs je iniciatíva zameraná na oceňovanie a vzdelávanie novinárov v oblasti žurnalistických riešení vo francúzskom jazyku. Tento mnohostranný program ponúka uchádzačom možnosť dozvedieť sa o žurnalistických riešeniach prostredníctvom online kurzu vedeného v spolupráci so žurnalistickou školou v Aix-Marseille. Každý kandidát je tiež spojený s mentorom, ktorý mu pomáha zlepšiť jeho zručnosti v písaní a rozprávaní, a je vyškolený v umení prinášať témy. Víťazi sú tiež pozvaní do Paríža na 48-hodinový vzdelávací výlet, počas ktorého sa stretnú s ďalšími podobne zmýšľajúcimi novinármi a odborníkmi z celej Európy. Šesť víťazov potom získa ceny v celkovej hodnote 10 000 EUR.

„Boj proti polarizácii je neodmysliteľnou súčasťou metódy žurnalistických riešení: spočíva v tom, že ukazuje zložitosť sveta, rozmanitosť aktérov, ktorí pôsobia na všetkých úrovniach a vo všetkých krajinách, spoločne alebo oddelene, a zároveň opisuje schopnosť šíriť lokálne iniciatívy,“ uviedol Gilles Vanderpooten, riaditeľ organizácie Reporters d'Espoirs.

Počas prvých troch ročníkov tejto ceny bolo prijatých viac ako 400 prihlášok z 25 krajín. V aktuálnom 4. ročníku sa očakáva, že počet prihlášok presiahne 300. Organizácia už podporila viac ako 75 uchádzačov, aby sa zdokonalili v písomnom a hovorovom prejave vo francúzštine.

Tento nápad sa dá ľahko zopakovať a tím už rokuje s novinármi v Španielsku, Taliansku a Belgicku o spolupráci a ďalšom rozšírení ceny.

„Našou ambíciou je rozšíriť cenu z francúzsky hovoriaceho sveta aj na ďalšie jazyky Európskej únie,“ povedal pán Vanderpooten. „To je kľúčom k tomu, aby sa do „Európy riešení“ zapájalo čoraz viac mladých ľudí.“

TRETIA CENA: FEC Diversité asbl z Belgicka za projekt ESCAPE GAME EXTREME DROITE pour se désintoxiquer

V Európe a na celom svete sú pravicové ideológie na vzostupe. Krajne pravicové strany získavajú pôdu a populizmus stúpa. Belgická nezisková organizácia FEC Diversité vymyslela spôsob, ako bojovať proti týmto názorom medzi učiteľmi, odbormi a bežnými občanmi.

ESCAPE GAME EXTREME DROITE pour se désintoxiquer je úniková hra, ktorá hráčom umožňuje zábavnou a pútavou formou sa „dekontaminovať“ od myšlienok krajnej pravice. Hráči sú informovaní, že boli nakazení krajne pravicovými ideológiami a musia sa dekontaminovať prostredníctvom série úloh. Pritom sa dozvedia, ako sa krajne pravicové myšlienky šíria a posilňujú v spoločnosti.

Hra pozostáva zo štyroch oblastí, z ktorých každá má špecifické testy, ktoré musia hráči absolvovať. V časti A sa účastníci zapájajú do diskusií o vplyve krajnej pravice na pracovisku prostredníctvom interakcie s 19 predmetmi. V časti B si hráči čítajú zo skutočných svedectiev migrantov, aby pochopili ich cesty do Európy. V časti C je zvukový záznam „prejavu z krajne pravicového spektra“ sprevádzaný sériou obrázkov. V časti D sa hráči oboznámia s reportážou o krajne pravicovej strane a potom vylúštia krížovku.

Súčasťou pohlcujúcej hry sú vedúci oblečení v protiplynových oblekoch a maskách so zmenenými hlasmi. Myšlienkou rôznych výziev je zapojiť všetkých päť zmyslov s cieľom skutočne sprostredkovať skúsenosti a zvýšiť osvetu o tom, ako je ohrozená demokracia v Európe.

Od jej spustenia v júni 2023 bolo „detoxifikovaných“ takmer 1000 hráčov a informácie o hre sa šíria medzi odborovými zväzmi, organizáciami a školami v Belgicku aj za jeho hranicami. Účastníci z Francúzska a Bulharska sa zapojili do hry s cieľom znovu ju vytvoriť inde.

„Sme hrdí na to, že sme vyvinuli inovatívny vzdelávací nástroj, ktorý sa pútavým a interaktívnym spôsobom venuje problému krajne pravicových myšlienok,“ poznamenala Malika Borbouse z FEC Diversité. „Podporou dialógu a kolektívnej reflexie naša iniciatíva pomohla znížiť napätie a podporiť inkluzívnejšiu spoločnosť.“

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) privítal nový plán Európskej komisie Vízia pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo, plán reforiem zameraný na posilnenie postavenia poľnohospodárov a vybudovanie udržateľných potravinových systémov. EHSV však žiada stanoviť vyššie ambície v spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP).

Vízia, o ktorej sa diskutovalo na plenárnom zasadnutí EHSV 27. marca, zahŕňa opatrenia na posilnenie vyjednávacej sily poľnohospodárov, zvýšenie transparentnosti dodávateľského reťazca a zlepšenie dialógu o potravinovej politike. Komisár EÚ pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen ju označil za „cielenú reakciu na výzvy na vytvorenie konkurencieschopného, spravodlivého a odolného agropotravinárskeho sektora“ a zdôraznil význam úzkej spolupráce so všetkými zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti.

Predseda EHSV Oliver Röpke poznamenal, že vízia odráža mnohé priority EHSV. Uviedol, že „výbor uznáva kľúčovú úlohu všetkých agropotravinárskych aktérov pri zabezpečovaní udržateľnosti a konkurencieschopnosti“ a dodal, že odporúčania EHSV v niektorých oblastiach presahujú rámec návrhov Komisie.

Členovia EHSV uvítali iniciatívy na posilnenie úlohy výrobcov pri rokovaniach a zmluvách. Spravodajca stanoviska EHSV na tému Zmena nariadenia o spoločnej organizácii trhov (SOT) Stojan Čukanov na margo zmlúv, organizácií výrobcov a spolupráce medzi poľnohospodármi uviedol, že „písomné zmluvy s doložkami o opätovnom prerokovaní zvýšia transparentnosť a vyjednávaciu silu poľnohospodárov.“

Komisia takisto plánuje posilniť spoluprácu v celom potravinovom systéme a podporiť udržateľnú výrobu a zdravšie stravovanie. Spravodajkyňa stanoviska EHSV na tému Nové pravidlá cezhraničného presadzovania právnych predpisov o nekalých obchodných praktikách Emilie Prouzet to považuje za prvý krok, ako podporiť poľnohospodárov a zároveň zabrániť právnej neistote.

Súčasťou vízie je záväzok vytvoriť nový celoeurópsky systém riadenia rizík a krízového riadenia, ktorý je v súlade s výzvami EHSV na posilnenie nástrojov na riešenie otrasov súvisiacich so životným prostredím, trhom a klímou. Očakáva sa aj budúca stratégia na podporu generačnej výmeny, ktorá by mladým poľnohospodárom pomáhala zabezpečiť prístup k pôde, investičné zručnosti a vidiecku infraštruktúru.

Napriek širokej podpore pretrvávajú obavy. Účastníci plenárneho zasadnutia upozornili v diskusii o reforme SPP po roku 2027 na výzvy i na skutočnosť, že chýbajú jasné informácie o budúcom rozpočte EÚ. EHSV tiež vyzýva na prísnejšie presadzovanie sociálnej kondicionality a upozorňuje, že vízia sa nezaoberá komplexne otázkami, ako je koncentrácia trhu a finančné špekulácie, ktoré ovplyvňujú ceny potravín.

EHSV potvrdil svoju úlohu kľúčového partnera, pokiaľ ide o transformáciu vízie Komisie na politiku. Zaviazal sa pokračovať v spolupráci s cieľom zabezpečiť, aby sa pri formovaní budúcnosti poľnohospodárstva EÚ presadzovali záujmy poľnohospodárov, výrobcov, pracovníkov a spotrebiteľov. (ks)

Hlavná Cena EHSV pre občiansku spoločnosť bola doteraz udelená 15-krát. Oceňujú sa ňou projekty, ktoré majú mimoriadne tvorivý a inovatívny prístup k otázkam, ktoré sú pre EÚ veľmi dôležité.

Do súťaže sa môžu prihlásiť všetky organizácie občianskej spoločnosti oficiálne zaregistrované v Európskej únii, ktoré pôsobia na miestnej, regionálnej, národnej alebo európskej úrovni. O cenu sa môžu uchádzať aj jednotlivci s miestom pobytu v EÚ, ako aj spoločnosti registrované alebo pôsobiace v EÚ za predpokladu, že ich projekty sú výlučne neziskové.

Všetky prihlásené iniciatívy a projekty musia byť realizované v EÚ. Musia sa zrealizovať do dátumu uzávierky prihlášok alebo v tom čase ešte stále prebiehať.

Cieľom ceny je zvyšovať povedomie o výnimočnom príspevku občianskej spoločnosti k vytváraniu európskej identity a občianstva a k podpore spoločných hodnôt, ktoré posilňujú európsku integráciu.

Každý rok sa vyberá iná téma. V roku 2023 to boli projekty zamerané na duševné zdravie. V roku 2022 EHSV výnimočne udelil cenu za dve témy: mládež a Ukrajina. V roku 2021 boli ocenené projekty v oblasti klímy podporujúce spravodlivú transformáciu. V roku 2020 EHSV svoju Cenu pre občiansku spoločnosť výnimočne nahradil Cenou za občiansku solidaritu, ktorá bola venovaná boju proti pandémii ochorenia COVID-19. Ďalšími témami predchádzajúcich ročníkov boli rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien, európska identita a kultúrne dedičstvo a migrácia.

V októbri 2024 EHSV otvoril 15. ročník Ceny pre občiansku spoločnosť, ktorého témou je boj proti škodlivej polarizácii európskej spoločnosti.

Téma polarizácie je naliehavejšia než kedykoľvek predtým. V kontexte viacerých prekrývajúcich sa kríz – vrátane pandémie ochorenia COVID-19, ruskej vojny na Ukrajine a rozsiahlej sociálnej a hospodárskej nestability – sa zvýšila nedôvera vo verejné inštitúcie a orgány, čo vyvoláva škodlivú polarizáciu.

Občianska spoločnosť zohráva kľúčovú úlohu v boji proti tejto nedôvere a pri monitorovaní pálčivých oblastí online a offline polarizácie, zlepšovaní sociálnej súdržnosti a presadzovaní demokratických ideálov. Verejné orgány a občianska spoločnosť spoločne dokážu pomôcť chrániť liberálnu demokraciu pred autoritárskymi tendenciami.

EHSV sa preto v rámci posledného ročníka rozhodol udeliť svoju Cenu pre občiansku spoločnosť neziskovým iniciatívam, ktoré účinne zasahujú vykonávaním preventívnych, včasných varovných a (prípadne) deeskalačných opatrení, ktoré zabezpečujú, aby sa rešpektovali demokratické hodnoty, polarizácia sa nestala škodlivou a aby jednostranné naratívy neviedli k násiliu.

Úloha posilniť súdržnosť s cieľom depolarizovať spoločnosti spočíva na pleciach organizácií občianskej spoločnosti, ktoré majú silu a motiváciu chrániť občiansky a demokratický priestor. Toto je kľúčovým posolstvom Týždňa občianskej spoločnosti, ktorý už druhý rok organizuje Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) s cieľom diskutovať o znepokojujúcom trende rozsiahlej polarizácie v spoločnostiach EÚ.

Viac než 800 osôb sa zišlo v EHSV od 17. do 20. marca pri príležitosti Týždňa občianskej spoločnosti. Boli medzi nimi zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií a mládežníckych skupín, ako aj predstavitelia zainteresovaných strán a novinári, ktorí využili príležitosť podeliť sa o svoje názory a diskutovať o tom, ako posilniť súdržnosť a participáciu v polarizovaných spoločnostiach.

Súčasťou Týždňa občianskej spoločnosti 2025 bolo 14 zasadnutí, ktoré usporiadali členovia kontaktnej skupiny EHSV, ako aj Deň európskej iniciatívy občanov a slávnostné udeľovanie Ceny EHSV pre občiansku spoločnosť. Účastníci vypracovali komplexný súbor realizovateľných krokov a kľúčových požiadaviek pre súdržnejšie spoločnosti vrátane týchto:

• Posilniť súdržnosť vzdelávaním a kultúrou
• Poskytnúť cenovo dostupné a udržateľné bývanie
• Posilniť zapojenie verejnosti prostredníctvom európskej iniciatívy občanov
• Zaistiť inkluzívnu spravodlivú transformáciu a zeleno-modrý rast
• Vypracovať silnú európsku stratégiu pre občiansku spoločnosť
• Posilniť podporu a financovanie organizácií občianskej spoločnosti
• Zapojiť mladých ľudí do formovania silnejšej a odolnejšej Európy
• Zintenzívniť rozvoj inovácií a technológií pre spoločné blaho.

Na záverečnom zasadnutí predseda EHSV Oliver Röpke uviedol: „Na záver tohto druhého ročníka Týždňa občianskej spoločnosti môžem vyhlásiť, že na mňa veľmi inšpirujúco zapôsobila energia, odolnosť a odhodlanie aktérov občianskej spoločnosti z celej Európy. Toto podujatie ukázalo, že keď sa občianska spoločnosť spojí, dokážeme vytvoriť riešenia, ktoré posilnia našu demokraciu, podporia sociálnu súdržnosť a vybudujú Európu, ktorá skutočne pracuje v prospech svojich občanov.“

Výkonná podpredsedníčka Európskej komisie pre technologickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu Henna Virkkunen zdôraznila kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú organizácie občianskej spoločnosti pri usmerňovaní spoločností opierajúc sa o základné európske hodnoty.

Podpredseda Európskeho parlamentu Victor Negrescu dôrazne vyzval na prijatie opatrení a požiadal organizácie občianskej spoločnosti, aby preukázali svoju silu a reagovali na agresívnu rétoriku: „Potrebujeme silnú občiansku spoločnosť a skutočné partnerstvo medzi občianskou spoločnosťou a rozhodujúcimi činiteľmi, aby sme spoločne budovali súdržnú spoločnosť so skutočným vplyvom na životy ľudí.“

Zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti zdôraznili, že občianske spoločnosti sú viac než len poskytovateľmi služieb: sú zásadnou súčasťou demokracie a participácie. Generálna tajomníčka srbskej nadácie Centrum pre demokraciu Nataša Vučković vyjadrila svoj optimizmus, že občianska spoločnosť môže zohrávať kľúčovú úlohu v boji proti základným príčinám a šíreniu protidemokratických a protieurópskych naratívov v EÚ aj v kandidátskych krajinách. To možno dosiahnuť sprístupnením Európskej únie a zabezpečením jej prínosov pre všetkých občanov v ich každodennom živote. (at)

„Žiakov učíme, že je potrebné overovať fakty, ale o názoroch treba diskutovať s úctou. Pri skutočne kritickom myslení sa rešpektuje pluralita názorov,“ hovorí Richard Vaško zo Slovenskej debatnej asociácie (SDA), ktorá sa vďaka svojej Olympiáde kritického myslenia stala víťazom Ceny EHSV pre občiansku spoločnosť za boj proti polarizácii. Richard, ktorého projekt získal prvú cenu, s nami hovoril o tejto olympiáde a prečo je v dnešnom polarizovanom svete podnecovanom dezinformáciami výučba kritického myslenia kľúčová.

Mohli by ste opísať jednu hru alebo jedno kolo Olympiády kritického myslenia? Môžete uviesť príklad úlohy alebo otázky?

V školských a regionálnych kolách tejto olympiády sa žiaci zúčastňujú na jedno- až dvojhodinových testoch, v rámci ktorých riešia celý rad úloh a majú neobmedzený prístup na internet a k online nástrojom na overovanie faktov. Výzvou je pri tom mediálna gramotnosť, odhaľovanie manipulácie a zaujatosti, interpretácia údajov a štúdií, identifikácia logických nedostatkov a formulovanie vlastných argumentov.

Napríklad v nedávnom kole boli žiaci požiadaní, aby písomne argumentovali o tom, či by sa v školách mali nainštalovať bezpečnostné kamery na zvýšenie úrovne bezpečnosti, čo je v slovenskej verejnej diskusii aktuálna téma. Ďalšou úlohou bolo analyzovať vírusové TikTok video propagujúce konšpiračnú teóriu o speváčke Taylor Swift a rozpoznať typické črty konšpiračného myslenia. Treťou úlohou bolo rozhodnúť, ktoré z týchto dvoch videí bolo vytvorené umelou inteligenciou a ktoré bolo autentické.

Všetky doterajšie testy sú verejne dostupné v slovenčine na stránke www.okm.sk.

Čo by ste chceli docieliť Olympiádou kritického myslenia? Prečo ste sa rozhodli začať tento projekt?

Naším cieľom je pomôcť žiakom vo veku, keď začínajú používať sociálne médiá a sledovať digitálne materiály, aby sa rozvíjala ich schopnosť kritickej, zodpovednej a premyslenej orientácie v tomto priestore. Pravidelnou spätnou väzbou po každom kole a vďaka kurzom elektronického vzdelávania, ktoré je možné použiť na prípravu, žiaci získavajú návyky a nástroje, ktoré môžu používať aj v každodennom živote. V konečnom dôsledku sa snažíme formovať generáciu mladých ľudí, ktorí budú informovaní, odolní voči dezinformáciám a schopní viesť konštruktívny dialóg založený na faktoch.

Projekt sme spustili v reakcii na kritickú medzeru v našom vzdelávacom systéme: mediálna gramotnosť a kritické myslenie sú vo formálnych učebných plánoch stále veľmi nedostatočne zastúpené. Viac ako polovica slovenských žiakov sa nikdy nenaučí, ako posudzovať dôveryhodnosť informácií. Iba 16 % slovenskej mládeže pravidelne overuje mediálne informácie. V dôsledku toho má 56 % obyvateľstva tendenciu veriť konšpiračným teóriám alebo úplným klamstvám. Chceli sme to zmeniť zavedením škálovateľných a účinných opatrení na školách v celej krajine.

Prečo je podľa Vás rozvoj kritického myslenia v súčasnom kontexte taký dôležitý? Máme šancu vyhrať vojnu proti falošným správam?

Falošné správy v určitej forme vždy existovali, ale teraz žijeme v ére bezprecedentného preťaženia informáciami. Keďže pre mnohých mladých ľudí sú hlavným zdrojom informácií sociálne médiá, každý môže ľahko šíriť dezinformácie, nesprávne informácie alebo nenávistné prejavy. Naučiť sa, ako filtrovať informácie a orientovať sa v tomto chaotickom informačnom prostredí, sa stalo kľúčovou životnou zručnosťou.

V plnej miere však vojnu proti falošným správam nikdy nevyhráme, lebo ide o pohyblivý cieľ, ktorý sa neustále vyvíja. Môžeme však mladým ľuďom poskytnúť nástroje, ktoré im umožnia lepšie sa orientovať, správne sa pýtať a zamýšľať sa pred zdieľaním materiálov.

Máte nejaké reakcie na Váš projekt? Môžete uviesť príklad?

Po každom kole získavame podrobnú spätnú väzbu a reakcie sú prevažne pozitívne. Napríklad 93 % učiteľov, ktorých žiaci sa zúčastnili na olympiáde, uviedlo, že pomáha vytvárať odolnosť ich žiakov voči dezinformáciám a hoaxom. Okrem toho miera spokojnosti zákazníkov (Net Promoter Score), ktorú sme dosiahli v poslednom kole bola +76, čo sa považuje za vynikajúce.

Čo by ste poradili iným organizáciám občianskej spoločnosti, ak chcú byť úspešné v podobných aktivitách a programoch?

Každá krajina a kontext sú odlišné a miestne organizácie najlepšie vedia, čo funguje pre ich komunity. Sú však niektoré zásady, ktoré u nás dobre fungovali:

Po prvé a čo je najdôležitejšie, mladým ľuďom nehovoríme, čo si majú myslieť. Pri skutočne kritickom myslení sa rešpektuje pluralita názorov. Ak majú žiaci pocit, že sa na ich názory neprihliada alebo že sú im diktované, neangažujú sa. My ich učíme, že je potrebné overovať fakty, ale že o názoroch treba diskutovať s úctou.

Po druhé, kľúčom je dostupnosť a inkluzívnosť. Ak nepraskneme pomyselnú bublinu a neoslovíme aj neelitné školy, nebudeme mať skutočný vplyv. Náš program je bezplatný, dostatočne ľahko plne dostupný online a ponúkaný aj v jazyku našej najväčšej národnostnej menšiny. Tento rok 53 % účastníkov pochádzalo z odborných stredných škôl.

Po tretie, zamyslieť sa nad škálovateľnosťou už od začiatku a využiť nové technológie na jej dosiahnutie. Na hodnotenie voľných odpovedí využívame umelú inteligenciu, čo nám umožňuje ponúkať vysokokvalitné vzdelávacie skúsenosti bez toho, aby sme museli používať testovanie s voľbou z niekoľkých odpovedí. Hoci digitálny vek prináša náročné výzvy, poskytuje nám aj vhodné nástroje na ich zvládnutie.

Richard Vaško je v Slovenskej debatnej asociácii od svojich 12 rokov. Na strednej škole vyhral Slovenskú debatnú ligu a Slovensko zastupoval na podujatí World Schools Debating Championships. Promoval s vyznamenaním v odbore právo, politika a filozofia na Univerzite vo Warwicku v Spojenom kráľovstve a v súčasnosti študuje na získanie titulu MPhil v odbore vzdelávanie (znalosti, moc, politika) na Univerzite v Cambridge.

Od roku 2021 Richard pracuje v SDA, kde založil a teraz koordinuje Olympiádu kritického myslenia. Spolupracoval aj s tímom strategickej komunikácie Ministerstva školstva SR a je spoluautorom príručiek odbornej prípravy učiteľov o mediálnej gramotnosti pre Národný inštitút vzdelávania a mládeže. Venuje sa výskumu a spolu s Inštitútom Mateja Bela, čo je mimovládna organizácia zameraná na etnické menšiny a marginalizované rómske komunity na Slovensku, organizuje multietnickú letnú školu pre znevýhodnené deti.

EHSV v diskusii s komisárom pre demokraciu, spravodlivosť, právny štát a ochranu spotrebiteľa Michaelom McGrathom varoval pred pokračujúcim úsilím umlčať, diskreditovať a oslabiť tých, ktorí sa zasadzujú za demokraciu, sociálnu spravodlivosť a základné práva, a vyjadril pripravenosť spojiť sily s Komisiou s cieľom chrániť európsku občiansku spoločnosť a bojovať proti polarizácii.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) je pripravený zohrávať praktickú úlohu v budúcej stratégii pre občiansku spoločnosť, ktorú Európska komisia vypracúva s cieľom posilniť demokraciu a občiansky priestor a zjednotiť rozdelené komunity v celej EÚ. Vzhľadom na rastúce útoky na skupiny občianskej spoločnosti a nezávislé médiá je EHSV odhodlaný zasiahnuť a pomôcť brániť základy slobodnej a otvorenej spoločnosti.

„EHSV je pevne odhodlaný brániť, chrániť a posilňovať postavenie občianskej spoločnosti. Ako dom európskej občianskej spoločnosti nebudeme pasívnymi pozorovateľmi. Budeme aktívne potláčať snahy o oslabenie občianskeho priestoru. Budeme sa zasadzovať za silnejšiu podporu, lepšiu ochranu a väčšie uznanie úlohy občianskej spoločnosti pri posilňovaní našich demokracií,“ zdôraznil predseda EHSV Oliver Röpke na plenárnom zasadnutí EHSV 27. marca, na ktorom sa uskutočnila diskusia na vysokej úrovni s komisárom McGrathom o depolarizovaní spoločností.

Röpke uviedol, že mimovládne organizácie a miestne hnutia sa v čoraz väčšej miere stretávajú s úpadkom demokracie, reštriktívnymi právnymi predpismi, očierňujúcimi kampaňami a strategickými žalobami, ktorých cieľom je umlčať nesúhlas a ktoré sú súčasťou širšieho úsilia o diskreditáciu a oslabenie tých, ktorí obhajujú demokraciu, sociálnu spravodlivosť a základné práva.

S odvolaním sa na nedávne obvinenia, ktoré niektorí poslanci EP vzniesli proti environmentálnym mimovládnym organizáciám, predseda Röpke upozornil, že je obzvlášť znepokojujúce, že útoky nemajú svoj pôvod len mimo našich inštitúcií: v niektorých prípadoch prišli zvnútra.

Komisár McGrath uviedol, že EHSV má jedinečné postavenie na to, aby veľmi cenným spôsobom prispel k úsiliu Komisie o posilnenie demokracie a preklenutie rozdielov v spoločnosti. Vyjadril presvedčenie, že najlepším spôsobom, ako bojovať proti polarizácii, je posilniť postavenie Európanov a dať im pocit, že sú náležite zastúpení. „Ak to dosiahneme, podarí sa nám zblížiť naše komunity, spoločnosti a Úniu. Bez ohľadu na to, čo urobíme, vieme, že zapojenie organizácií občianskej spoločnosti bude naďalej kľúčové.“

Nová stratégia EÚ pre občiansku spoločnosť avizovaná v pracovnom programe Komisie na rok 2025 bude podporovať, chrániť a posilňovať postavenie organizácií občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv.

V diskusii na plenárnom zasadnutí sa predstavili aj kľúčové závery podujatia Týždeň občianskej spoločnosti EHSV 2025, ktorý sa konal pod heslom Posilnenie súdržnosti a účasti v polarizovaných spoločnostiach. Medzi rečníkmi bola Brikena Xhomaqi, spolupredsedníčka kontaktnej skupiny, ktorá predniesla hlavné požiadavky týždňa, víťaz Ceny pre občiansku spoločnosť Richard Vaško zo Slovenskej debatnej asociácie a mládežnícka aktivistka Kristýna Bulvasová, ktorá predstavila hlavné odporúčania z výročného mládežníckeho podujatia EHSV Vaša Európa, váš názor! (YEYS).(ll)