Voľby do Európskeho parlamentu sú predo dvermi a my – Európska únia nevidiacich (EBU) – nabádame všetkých zrakovo postihnutých občanov, aby išli voliť, akokoľvek zložité to pre nich môže byť. Mali by sa pritom zamyslieť nad tým, akú pozornosť venujú kandidáti a jednotlivé strany problematike začlenenia v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Občania so zrakovým postihnutím musia totiž dať jasne najavo svoje očakávania.
Voľby do Európskeho parlamentu sú predo dvermi a my – Európska únia nevidiacich (EBU) – nabádame všetkých zrakovo postihnutých občanov, aby išli voliť, akokoľvek zložité to pre nich môže byť. Mali by sa pritom zamyslieť nad tým, akú pozornosť venujú kandidáti a jednotlivé strany problematike začlenenia v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Občania so zrakovým postihnutím musia totiž dať jasne najavo svoje očakávania.
Európska únia nevidiacich (EBU) ako hlas nevidiacich a slabozrakých osôb v Európe sa snaží o prístupnú a inkluzívnu spoločnosť s rovnakými príležitosťami pre ľudí so zrakovým postihnutím, aby sa mohli v plnom rozsahu zapájať do všetkých oblastí života. Politická účasť je samozrejme základným aspektom, pretože občanom so zrakovým postihnutím umožňuje svojim hlasom a politickou činnosťou podporovať politiky a právne predpisy zohľadňujúce ich zdravotné postihnutie.
S blížiacimi sa tohtoročnými voľbami do EP je účasť osôb so zdravotným znevýhodnením, tak v pozícii voličov, ako aj kandidátov, dôležitou a aktuálnou témou.
Podľa správy Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) z roku 2019 nebolo v posledných voľbách do Európskeho parlamentu (EP) približne 400 000 osobám so zdravotným postihnutím umožnené uplatniť svoje volebné právo. Zdravotné postihnutie má menej ako 5 % poslancov EP.
V súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami do EP požaduje EBU vo svojom vyhlásení opätovne v prvom rade najmä to, aby sa stanovila norma týkajúca sa prístupnosti hlasovania (volebné postupy), informácií o voľbách (zariadenia a materiály volebnej kampane, politické diskusie, programy politických strán a webové stránky) a povolebných postupov (napr. mechanizmy podávania sťažností), ako aj zaistenia rovnoprávnosti, pokiaľ ide o právo byť volený.
Zameriavame sa na voľby do EP, pretože len tie ako prvok občianstva EÚ spadajú do rozsahu právomocí Európskej únie, ktorá môže v rámci nich zabezpečiť rovnaké práva pre osoby so zdravotným postihnutím. Keďže však organizovanie volieb zostáva v právomoci členských štátov, najlepšie postupy na úrovni EÚ by sa automaticky rozšírili aj na všetky ostatné druhy volieb.
Na to, aby boli tohtoročné voľby do EP príkladom v tomto smere, je už, žiaľ, príliš neskoro. Nie z dôvodu nezáujmu samotného EP – práve naopak, ten v máji 2022 navrhol reformu volebného zákona EÚ s osobitným zameraním na zaručenia práva zdravotne postihnutým voliť nezávisle, v tajnom hlasovaní a slobodne si zvoliť asistenciu, a na prístupnosť hlasovania poštou a politických kampaní. Rada EÚ, žiaľ, doteraz nereagovala.
EBU vyzýva EP, aby vo svojom novom zložení v nadchádzajúcich piatich rokoch nového legislatívneho obdobia naďalej naliehal na Radu, aby prijala navrhovanú reformu a dosiahla citeľný pokrok vo voľbách v roku 2029. Môžeme sa spoľahnúť na podporu EHSV, ktorý už v roku 2020 vyzval na formálnu legislatívnu iniciatívu EP s cieľom zaručiť osobám so zdravotným postihnutím skutočné právo voliť vo voľbách do EP. Rovnako sa môžeme spoľahnúť na podporu Európskej komisie, ktorá v decembri minulého roka uverejnila príručku osvedčených volebných postupov a v súčasnosti pracuje na prehľade postupov elektronického hlasovania a využívaní IKT vo voľbách, pričom tak v príručke, ako aj v prehľade sa venuje pozornosť aspektom prístupnosti.
Každoročne viac ako 10 miliónov pacientov v Európe využíva nukleárnu medicínu prostredníctvom diagnostiky a liečby chorôb, ako je rakovina, ale aj kardiovaskulárnych a neurovaskulárnych ochorení.
Každoročne viac ako 10 miliónov pacientov v Európe využíva nukleárnu medicínu prostredníctvom diagnostiky a liečby chorôb, ako je rakovina, ale aj kardiovaskulárnych a neurovaskulárnych ochorení.
Rádiologické a jadrové technológie, ktoré využívajú rádioizotopy, sú nevyhnutné v boji proti rakovine vo všetkých fázach starostlivosti vrátane včasného odhalenia, diagnostiky, liečby a paliatívnej starostlivosti.
Počet pacientov, ktorí využívajú výhody nukleárnej medicíny, rastie najmä vďaka prelomovým vedeckým objavom. Európski výskumníci a európske podniky vyvinuli niektoré z najnovších inovatívnych rádioligandových terapií, ako sú lieky zamerané na endokrinné nádory a nádory prostaty a na rozšírené metastázy. Napríklad lutécium 177 je veľmi sľubný rádioizotop na liečbu rakoviny prostaty, na ktorú v Európe každoročne zomiera 90 000 ľudí. V porovnaní s tradičnou liečbou ponúka moderná rádionuklidová terapia dobré zacielenie na rakovinové bunky a často je pre organizmus menej škodlivá. Desaťtisíce pacientov postihnutých rakovinou potrebujú cielenú rádionuklidovú liečbu, ktorá často predstavuje jedinú dostupnú liečbu.
Kým sa však táto liečba dostane k pacientovi,predchádza jej veľmi zložitý dodávateľský reťazec nukleárnej medicíny. Zahŕňa získavanie východiskových materiálov a ich skladovanie, ožarovanie, spracovanie, logistiku a aplikáciu. Keď sa rádioizotopy vyrobia, musia sa spracovať, odoslať a použiť v relatívne krátkom čase, niektoré v ten istý deň, iné v priebehu menej ako niekoľko dní v závislosti od ich polčasu rozpadu. Vo veľkej miere a rýchlo podliehajú skaze.
Je prekvapujúce, že tieto vlastnosti sa nezohľadňujú v cezhraničnej preprave a colných postupoch. V cezhraničnej preprave napríklad existuje niekoľko prekážok, ktoré môžu viesť k situáciám, keď pred prepravou radioizotopov, ktoré majú zachrániť živoť pacienta, dostane prednosť zásielka kreviet.
EHSV preto vo svojom stanovisku o dodávkach rádioizotopov na lekárske účely žiada lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi, aby sa odstránili regulačné prekážky. Stanovisko sa zaoberá každou etapou dodávateľského reťazca rádioizotopov v Európe a identifikuje prekážky pri cezhraničných dodávkach, ako aj závislosť od tretích krajín. Obsahuje tiež riešenia chýbajúcej infraštruktúry v Európe a poukazuje na potrebu koordinovaného výskumu a vývoja.
V odporúčaniach predložených v našom stanovisku sa EHSV stotožňuje so závermi prijatými na aprílovom samite hláv štátov EÚ, na ktorom sa zdôraznila potreba znížiť strategickú závislosť Európy v citlivých odvetviach, ako sú zdravotníctvo a kritické technológie. V súlade so správou Enrica Lettu sa tiež podčiarkla potreba zamerať sa na cezhraničné poskytovanie služieb, ako aj cezhraničný pohyb tovaru vrátane takých základných tovarov, ako sú lieky.
Európa musí poskytnúť stimuly pre výrobu, aby sa zabezpečila lepšia strategická autonómia pri dodávkach rádioizotopov. Napriek tomu, že Európa je svetovým lídrom v dodávkach lekárskych rádioizotopov, je kriticky závislá od USA a Ruska, pokiaľ ide o dodávky kovového nízko obohateného uránu s vysokou koncentráciou (HALEU) a dodávky niektorých obohatených izotopov pre ciele výroby rádioizotopov.
EÚ je naďalej veľmi závislá od Ruska pri dodávkach stabilných izotopov, ktoré sa používajú na výrobu určitých rádioizotopov pre modernú alebo rozvíjajúcu sa molekulárnu rádioterapiu, ako je napríklad yterbium-176 používané na výrobu lutécia-177.
To predstavuje skutočnú výzvu pre dodávateľský reťazec tohto špecifického rádioizotopu, pri ktorom sa v najbližších rokoch očakáva strojnásobenie celosvetového dopytu.
Dodávateľský reťazec tiež závisí od systémov výroby pomocou reaktora alebo urýchľovača, od spracovania rádioizotopov a ich dodávok do nemocnice. V záujme zaistenia rovnakého prístupu k starostlivosti by členské štáty, a najmä výskumné centrá a nemocnice mali užšie spolupracovať. Prístup k rádioterapii nie je vo všetkých členských štátoch rovnaký, najmä pokiaľ ide o vývojovú a pilotnú fázu. Cieľom je zabezpečiť rýchlejší prístup k liekom, ktoré sú vo fáze výskumu alebo sa môžu použiť v nevyhnutných prípadoch, ako aj zlepšiť prístup malých nemocníc, ktorým môžu chýbať potrebné odborné znalosti a infraštruktúra. Pre niektorých pacientov to môže mať zásadný význam.
Európske financovanie výskumu, vývoja a inovácií v oblasti nukleárnej medicíny, najmä v rámci programov Horizont a Euratom, má zásadný význam pre uspokojenie potrieb pacientov. Európa by mala mať strategické projekty spoločného záujmu v tejto oblasti, na ktoré by sa vyčlenili finančné prostriedky z budúceho viacročného finančného rámca (VFR) EÚ. Cennými projektmi sú stratégia Európskej komisie SAMIRA a európska iniciatíva za zriadenie rádioizotopového centra (ERVI) v súvislosti s európskym plánom na boj proti rakovine. Európska komisia by mala ísť ešte ďalej a zahrnúť nukleárnu medicínu výraznejšie do európskeho plánu na boj proti rakovine a do misie proti rakovine v rámci programu Horizont Európa.
Členské štáty by tiež mali financovať politiky verejného zdravia so zameraním na lekárske rádiologické a jadrové technológie. To vyšle dobrý signál tomuto odvetviu a umožní rozvoj a rast výskumu a inovácií, ako aj priemyselnej infraštruktúry v Európe. Zároveň to priláka viac ľudí do tohto odvetvia.
Na záver možno konštatovať, že lepšie zabezpečiť dodávky rádioizotopov v Európe a uspokojiť rastúci dopyt zo strany pacientov budeme schopní len vtedy, ak prijmeme odvážne politické rozhodnutia.
Hoci je Európa svetovým lídrom v oblasti dodávok rádioizotopov na lekárske účely, závisí vo veľkej miere od tretích krajín, pokiaľ ide o kľúčové zdrojové materiály a osobitné spracovateľské operácie. Táto skutočnosť môže potenciálne narušiť dodávateľské reťazce a ohroziť prístup mnohých Európanov k diagnostike a liečbe, ktoré im môžu zachrániť život. Na zvrátenie tohto trendu a uspokojenie rastúceho dopytu pacientov potrebujeme verejné a súkromné investície do výskumu a vývoja a do novej výrobnej infraštruktúry, náležité právne predpisy a odvážne politické rozhodnutia, uvádza spravodajkyňa stanoviska EHSV o dodávkach rádioizotopov na lekárske účely Alena Mastantuono.
Hoci je Európa svetovým lídrom v oblasti dodávok rádioizotopov na lekárske účely, závisí vo veľkej miere od tretích krajín, pokiaľ ide o kľúčové zdrojové materiály a osobitné spracovateľské operácie. Táto skutočnosť môže potenciálne narušiť dodávateľské reťazce a ohroziť prístup mnohých Európanov k diagnostike a liečbe, ktoré im môžu zachrániť život. Na zvrátenie tohto trendu a uspokojenie rastúceho dopytu pacientov potrebujeme verejné a súkromné investície do výskumu a vývoja a do novej výrobnej infraštruktúry, náležité právne predpisy a odvážne politické rozhodnutia, uvádza spravodajkyňa stanoviska EHSV o dodávkach rádioizotopov na lekárske účely Alena Mastantuono.
V poslednom článku našej rubriky Ja idem voliť. A čo vy? Antoine Fobe z Európskej únie nevidiacich, ktorý zodpovedá za aktivizmus a kampane, píše o požiadavkách svojej organizácie na zlepšenie prístupnosti volieb. Napriek úsiliu, ktoré vynaložili organizácie osôb so zdravotným postihnutím, EHSV a Európsky parlament, je už opäť príliš neskoro na to, aby šli európske voľby v tejto oblasti príkladom.
V poslednom článku našej rubriky Ja idem voliť. A čo vy? Antoine Fobe z Európskej únie nevidiacich, ktorý zodpovedá aktivizmus a kampane, píše o požiadavkách svojej organizácie na zlepšenie prístupnosti volieb. Napriek úsiliu, ktoré vynaložili organizácie osôb so zdravotným postihnutím, EHSV a Európsky parlament, je už opäť príliš neskoro na to, aby šli európske voľby v tejto oblasti príkladom.
Balkánska sieť na rozvoj občianskej spoločnosti (BCSDN)
Severné Macedónsko sa vo svojom úsilí o vstup do EÚ ocitlo v kritickom bode, keďže jeho cesta je poznačená neúspechmi a oneskoreniami v dôsledku nevyriešených dvojstranných sporov a slabnúcej podpory verejnosti. Napriek spomínaným prekážkam sú vyhliadky na hospodársku prosperitu a regionálnu stabilitu naďalej pre tento národ motiváciou stať sa členom EÚ.
Balkánska sieť na rozvoj občianskej spoločnosti (BCSDN)
Severné Macedónsko sa vo svojom úsilí o vstup do EÚ ocitlo v kritickom bode, keďže jeho cesta je poznačená neúspechmi a oneskoreniami v dôsledku nevyriešených dvojstranných sporov a slabnúcej podpory verejnosti. Napriek spomínaným prekážkam sú vyhliadky na hospodársku prosperitu a regionálnu stabilitu naďalej pre tento národ motiváciou stať sa členom EÚ.
Prieskumy verejnej mienky však odhaľujú znepokojujúci trend, ktorým je klesajúca podpora verejnosti pre členstvo v EÚ zaznamenaná v uplynulých rokoch. Tento pokles odráža celkovú frustráciu z pomalého tempa pokroku a pocitu nedostatočnej vôle zo strany členských štátov EÚ.
Cesta Severného Macedónska do EÚ je posiata zložitými problémami, ktoré presahujú hranice krajiny. Kríza demokracie a politická nestabilita v regióne a medzi členskými štátmi EÚ spolu s nárastom pravicového nacionalizmu predstavujú veľké výzvy pre integračný proces. Je tu však aj priestor na optimizmus a novú nádej, keďže mnohí ľudia vnímajú integráciu do EÚ ako cestu k budúcej prosperite a zlepšeniu životnej úrovne. Takisto je pozitívne, že krajina už dosť dobre zosúladila svoju legislatívu s právnymi predpismi EÚ.
Severné Macedónsko sa pri napredovaní musí predovšetkým usilovať dosiahnuť pokrok v reformách a rokovacích kapitolách týkajúcich sa dôležitých oblastí, ako je právny štát, spravodlivosť, demokracia a lepšia verejná správa. Keby sa v týchto oblastiach dosiahol viditeľný pokrok vďaka prístupovému procesu, vzrástla by aj podpora verejnosti pre EÚ. Rešpektovanie demokratických hodnôt, regionálna spolupráca a záujem podieľať sa na spoločnom európskom projekte budú mať zásadný význam, keďže prístupové úsilie krajiny naráža na množstvo prekážok.
Severné Macedónsko musí preukázať politickú vyspelosť a zaviesť potrebné reformy, zatiaľ čo EÚ musí jeho obyvateľom ukázať, že prístupový proces je spravodlivý, založený na zásluhách a napreduje. Politická vôľa pokročiť v prístupových rokovaniach, akú EÚ prejavila v prípade Ukrajiny, musí byť aj tu jasne viditeľná, pričom treba oceniť dosiahnuté výsledky a prijať opatrenia, ktoré na oboch stranách zaručia primerané kapacity na podporu tohto procesu.
A napokon by malo byť jasné, že neexistuje lepšia alternatíva, ktorá by bola prospešná pre všetkých, než je vstup Severného Macedónska, resp. celého regiónu do EÚ. Severné Macedónsko je síce malá krajina, ale jeho bohaté kultúrne dedičstvo, strategická poloha a oddanosť demokratickým hodnotám by priniesli regionálnu stabilitu a príležitosti na hospodársky rast a by posilnili rozmanitosť a súdržnosť EÚ.
Vitajte pri počúvaní podcastu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) s názvom Perspektíva miestnej úrovne. V tejto časti sa zameriame na zložitú problematiku správy hospodárskych záležitostí a výzvy, ktorým čelí európske hospodárstvo. Dozviete sa, do akej miery sa členské štáty EÚ zhodujú v otázke správy hospodárskych záležitostí a aké náročné rozhodnutia bude musieť Európa prijať v snahe prispôsobiť svoje hospodárstvo požiadavkám 21. storočia.
Vitajte pri počúvaní podcastu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) s názvom Perspektíva miestnej úrovne. V tejto časti sa zameriame na zložitú problematiku správy hospodárskych záležitostí a výzvy, ktorým čelí európske hospodárstvo. Dozviete sa, do akej miery sa členské štáty EÚ zhodujú v otázke správy hospodárskych záležitostí a aké náročné rozhodnutia bude musieť Európa prijať v snahe prispôsobiť svoje hospodárstvo požiadavkám 21. storočia.
Našimi hosťami budú Luca Jahier, bývalý predseda EHSV a súčasný predseda skupiny ad hoc Európsky semester, Margarida Marques, poslankyňa EP zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov, Maria Demertzis, vedúca výskumná pracovníčka think-tanku Bruegel, a Maria Tadeo, bruselská korešpondentka Bloomberg Television. (tk)
Výbor otvoril svoje dvere pre verejnosť počas tradičného Dňa otvorených dverí v sobotu 4. mája 2024, pričom informoval ľudí o svojej úlohe v európskych inštitúciách a o nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu.
Výbor otvoril svoje dvere pre verejnosť počas tradičného Dňa otvorených dverí v sobotu 4. mája 2024, pričom informoval ľudí o svojej úlohe v európskych inštitúciách a o nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu.
Počas dňa zorganizoval EHSV viacero aktivít vo svojom sídle, v budove Jacques Delors v Bruseli. Účastníci mohli navštíviť priestory a zistiť, čo EHSV môže urobiť pre ľudí, dozvedieť sa o úlohe výboru v rozhodovacom procese EÚ a podeliť sa o svoje záujmy a obavy s členmi EHSV.
Návštevníci mali tiež príležitosť zistiť, čo členovia EHSV robia vo svojich domovských krajinách, a zapojiť sa do rôznych aktivít, napríklad interaktívnych hier, kvízu o EÚ či kreslenie na tvár pre deti.
Dopoludnia dorazila do sídla výboru aj skupina členov a zamestnancov EHSV, ktorí prešli na bicykli stovky kilometrov po Francúzsku a Belgicku s cieľom zvýšiť informovanosť o význame volieb do Európskeho parlamentu.
Skupina, ktorú viedol člen EHSV Bruno Choix zo skupiny Zamestnávatelia, putovala z Caen (Francúzsko) do Bruselu viac ako štyri dni, pričom celková dĺžka trasy bola približne 500 km. Na poslednom úseku od Waterloo po sídlo EHSV v Bruseli sa k nej pripojili ďalší členovia a zamestnanci EHSV. (mp)
Sekcia EHSV pre vonkajšie vzťahy (REX) zorganizovala svoju druhú kampaň a konferenciu o boji proti dezinformáciám v rámci svojho zastrešujúceho projektu o tejto problematike, ktorý sa má realizovať s pomocou občianskej spoločnosti.
Sekcia EHSV pre vonkajšie vzťahy (REX) zorganizovala svoju druhú kampaň a konferenciu o boji proti dezinformáciám v rámci svojho zastrešujúceho projektu o tejto problematike, ktorý sa má realizovať s pomocou občianskej spoločnosti.
Po úspešnej kampani v Bulharsku sa tentoraz toto podujatie konalo 18. apríla v Moldavsku. Krajina nedávno posilnila svoje kapacity v oblasti strategickej komunikácie a dialógu zriadením dvoch špecializovaných orgánov: Centra pre strategickú komunikáciu a boj proti dezinformáciám a Centra pre občianske iniciatívy pre národnostné menšiny.
Konferencia sa konala v spolupráci s Moldavskou štátnou univerzitou v Kišiňove.
Predseda EHSV Oliver Röpke v príhovore zdôraznil, že je dôležité podporovať dialóg a do boja proti zahraničnému zasahovaniu a dezinformáciám zapájať všetkých občanov z rôznych prostredí a komunít.
Dezinformácie sa zvyčajne šíria medzi obyvateľstvom, často horizontálne, čo znamená, že najlepším spôsobom, ako tento problém riešiť, nie je prístup zhora nadol, ale kritické myslenie občanov a ich priama angažovanosť. Práve tu môže zohrávať kľúčovú úlohu organizovaná občianska spoločnosť, keďže dezinformácie narúšajú štruktúru našich spoločností.
Riaditeľka Centra pre strategickú komunikáciu a boj proti dezinformáciám Ana Revenco, ktorá na konferencii predniesla jeden z hlavných príspevkov, zdôraznila, že občania nemôžu bojovať proti dezinformáciám sami a že centrum by im mohlo pomôcť zlepšiť si zručnosti potrebné na boj proti toxickým dezinformáciám v dlhodobom horizonte.
„Odstránenie dezinformácií je nereálny cieľ. Naše spoločné úsilie sa preto bude zameriavať na odhaľovanie falošných správ a na to, ako im predchádzať a ako zmierniť ich škodlivý vplyv na našu spoločnosť,“ dodala.
Vedúci Centra pre občianske iniciatívy pre národnostné menšiny Mihai Peicov uviedol, že vytvorenie tohto centra vládou je dôležitým krokom k sociálnemu začleneniu všetkých ľudí. Ďalej upozornil, že treba vytvoriť nové vzdelávacie politiky pre menšiny.
Na konferencii bola vyzdvihnutá úloha vzdelávania a zameranie na mladých ľudí, keďže mnohými poznatkami prispela mládež, študenti a novinári, ktorí sa na konferencii zúčastnili.
Krátky videofilm o konferencii si môžete pozrieť na tomto odkaze.
Po 20 rokoch čakania zaznamenalo Severné Macedónsko pokles podpory verejnosti pre členstvo v EÚ. Severnému Macedónsku bol štatút kandidátskej krajiny udelený už v decembri 2005, no prešlo 15 rokov, kým sa otvorili prístupové rokovania, čo je najdlhšia čakacia doba v dejinách EÚ. Napriek pomalému tempu pokroku, neúspechom a oneskoreniam sú vyhliadky na hospodársku prosperitu a regionálnu stabilitu naďalej pre tento národ motiváciou stať sa členom EÚ. But the EU also has to show that it is willing to advance the accession process and reward progress, writes our surprise guest, Biljana Spasovska, Executive Director of the Balkan Civil Society Development Network and an 'enlargement candidate member' for North Macedonia in the EESC.
Po 20 rokoch čakania zaznamenalo Severné Macedónsko pokles podpory verejnosti pre členstvo v EÚ. Severnému Macedónsku bol štatút kandidátskej krajiny udelený už v decembri 2005, no prešlo 15 rokov, kým sa otvorili prístupové rokovania, čo je najdlhšia čakacia doba v dejinách EÚ. Napriek pomalému tempu pokroku, neúspechom a oneskoreniam sú vyhliadky na hospodársku prosperitu a regionálnu stabilitu naďalej pre tento národ motiváciou stať sa členom EÚ. But the EU also has to show that it is willing to advance the accession process and reward progress, writes our surprise guest, Biljana Spasovska, Executive Director of the Balkan Civil Society Development Network and an 'enlargement candidate member' for North Macedonia in the EESC.
Biljana Spasovska je výkonnou riaditeľkou Balkánskej siete na rozvoj občianskej spoločnosti (BCSDN), čo je regionálna sieť organizácií občianskej spoločnosti, ktoré spolupracujú, aby upevnili postavenie občianskej spoločnosti na Balkáne a posilnili jej rozvoj. V súčasnosti je tiež spolupredsedníčkou Partnerstva organizácií občianskej spoločnosti pre účinnosť rozvoja, členkou Partnerstva v záujme vytvorenia celosvetovej normy pre zodpovednosť organizácií občianskej spoločnosti) a „členkou z kandidátskej krajiny“ v EHSV.
Biljana má viac ako desaťročné skúsenosti s vedúcim politickým a podporným úsilím zameraným na posilnenie úlohy občianskej spoločnosti na Balkáne a jej hlasu v politických procesoch na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Viedla niekoľko regionálnych, európskych a globálnych projektov spolupráce zameraných na podporu priaznivejšieho prostredia pre občiansku spoločnosť, dôveryhodnejšej politiky rozširovania EÚ, väčšej zodpovednosti občianskej spoločnosti a účinnejšej rozvojovej spolupráce, alebo sa do takýchto projektov zapojila.
Ukončila magisterské štúdium v odbore interdisciplinárnych štúdií na Univerzite v Bologni a v súčasnosti sa venuje doktorandskému štúdiu so zameraním na globalizáciu a demokraciu.
Konferencia, ktorá sa konala v bruselskom konferenčnom centre Square a do ktorej sa zapojilo viac ako 1000 účastníkov a 150 rečníkov, predstavila účinné riešenia v duchu obehového hospodárstva vychádzajúce z najnovších vedeckých poznatkov. Delegáti EHSV sa podelili o úspech ECESP.
Člen EHSV a spoluzakladateľ ECESP Cillian Lohan označil túto platformu za „sieť sietí“, ktorá vytvára prepojenia medzi tvorbou politík a občianskou spoločnosťou v záujme pokroku v obehovom hospodárstve. Člen riadiacej skupiny ECESP Anders Ladefoged zdôraznil úlohu platformy pri diskusii o pokroku a nedostatkoch v obehovom hospodárstve Európy a ponúkol ju ako priestor pre spoluprácu a vzdelávanie. Členka EHSV Maria Nikolopoulou zdôraznila rastúcu interaktivitu ECESP, ktorá uľahčuje dialóg prostredníctvom iniciatív ako #EUCircularTalks.
Počas záverečného plenárneho zasadnutia konferencie komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainen avizovala dve iniciatívy na podporu globálneho prechodu na obehové hospodárstvo: centrum zdrojov EÚ pre obehové hospodárstvo financované Európskou komisiou vo výške 15 miliónov EUR a program SWITCH pre obehové hospodárstvo vo východnej a južnej Afrike, na ktorý Komisia v priebehu piatich rokov prispeje sumou 40 miliónov EUR. ECESP prisľúbila podporu obom iniciatívam.
Platforma ECESP, ktorej zrod iniciovali EHSV a Európska komisia v roku 2017, podporuje dialóg, šíri osvedčené postupy a poskytuje informácie o obehovom hospodárstve s cieľom premeniť vízie na činy. EHSV sa aktívne zasadzuje za obehovosť a už v roku 2015 podporil akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo. Platforma slúži ako spoločné úsilie o zapojenie všetkých zainteresovaných strán do realizácie vízie obehového hospodárstva s cieľom urýchliť transformáciu prostredníctvom dialógu a spolupráce.(ks)
