Nukleárna medicína a dodávky rádioizotopov musia byť najvyššou prioritou Európskej únie, ak chceme všetkým pacientom v Európe zaručiť rovnaký prístup k liečbe rakoviny.
Nukleárna medicína a dodávky rádioizotopov musia byť najvyššou prioritou Európskej únie, ak chceme všetkým pacientom v Európe zaručiť rovnaký prístup k liečbe rakoviny.
EÚ a členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli k dispozícii finančné prostriedky na rádiologické a jadrové technológie na lekárske účely. Zároveň by mali zintenzívniť svoju spoluprácu s cieľom odstrániť regulačné prekážky, ktoré bránia dodávkam rádioizotopov, a znížiť svoju závislosť od tretích krajín, pokiaľ ide o suroviny.
Spravodajkyňa Alena Mastantuono a spoluspravodajca Philippe Charry vyjadrili svoje pevné presvedčenie, že lepšie zabezpečiť dodávky rádioizotopov v Európe a uspokojiť rastúci dopyt zo strany pacientov sa podarí, len ak prijmeme odvážne politické rozhodnutia a náležité právne predpisy.
Každý rok až 10 miliónov európskych pacientov využíva zobrazovacie metódy založené na nukleárnej medicíne na diagnostiku rôznych chorôb, ako je rakovina alebo ochorenie srdca. Rádiologické a jadrové technológie, ktoré využívajú rádioizotopy, sú nevyhnutné v boji proti rakovine vo všetkých fázach starostlivosti vrátane včasného odhalenia, diagnostiky, liečby a paliatívnej starostlivosti. (mp)
Stefano Mallia, predseda skupiny Zamestnávatelia v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore
Voľby do Európskeho parlamentu sú za nami a priniesli so sebou výrazné turbulencie. Víťazstvo konzervatívcov zastavilo prívalovú vlnu krajnej pravice. Avšak napriek tomu, že stredopravičiari si udržali svoju pozíciu, nemôžeme ignorovať, že tvrdá pravica bude v novom Európskom parlamente silnejšia, čo skomplikuje hlasovanie o kľúčových otázkach. Mohli sme to vidieť minulý rok, keď sa EĽS takmer podarilo získať pravicovú blokujúcu väčšinu a zlikvidovať zákon o obnove prírody. Takisto musíme veľmi pozorne sledovať, čo sa deje vo Francúzsku. Keby v národných voľbách zvíťazila krajne pravicová koalícia, mohlo by to s veľkou pravdepodobnosťou otriasť základmi samotnej EÚ.
Stefano Mallia, predseda skupiny Zamestnávatelia v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore
Voľby do Európskeho parlamentu sú za nami a priniesli so sebou výrazné turbulencie. Víťazstvo konzervatívcov zastavilo prívalovú vlnu krajnej pravice. Avšak napriek tomu, že stredopravičiari si udržali svoju pozíciu, nemôžeme ignorovať, že tvrdá pravica bude v novom Európskom parlamente silnejšia, čo skomplikuje hlasovanie o kľúčových otázkach. Mohli sme to vidieť minulý rok, keď sa EĽS takmer podarilo získať pravicovú blokujúcu väčšinu a zlikvidovať zákon o obnove prírody.
Podniky majú najväčšie obavy v súvislosti so zaistením pokroku v priemyselnej politike a hospodárskej bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o technológie, kritické suroviny, polovodiče, elektrické vozidlá, hospodársku odolnosť a celkovú konkurencieschopnosť. Je nevyhnutné posilniť jednotný trh a podporovať súkromné investície prostredníctvom skutočnej únie kapitálových trhov. Dokáže nový Európsky parlament túto úlohu zvládnuť?
Nemáme na výber, musíme súťažiť s globálnymi mocnosťami, ako sú Čína a Spojené štáty.
V roku 2008 mali eurozóna a USA podobný hrubý domáci produkt (HDP) v bežných cenách: eurozóna 14,2 bilióna USD (13,1 bilióna EUR) a Spojené štáty 14,8 bilióna USD (13,6 bilióna EUR). O pätnásť rokov neskôr dosahuje HDP eurozóny len niečo vyše 15 biliónov USD, zatiaľ čo HDP USA prudko vzrástol na 26,9 bilióna USD. Keby bolo päť najväčších európskych ekonomík – Nemecko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Taliansko a Španielsko – v rokoch 1997 až 2022 dosahovalo mieru rastu produktivity Ameriky, ich HDP na obyvateľa by bol v priemere takmer o 13 000 USD (12 000 EUR) vyšší z hľadiska parity kúpnej sily. Tieto čísla nie sú zanedbateľné.
Mnoho rokov, keď EÚ vykazovala pozitívnu obchodnú bilanciu, mnohí nevideli, že naša konkurencieschopnosť bola ohrozená. Dôverovali sme rovnakým podmienkam na celosvetovej úrovni a medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách a očakávali sme, že ostatní budú robiť to isté. Teraz sa však svet rýchlo mení a EÚ sa musí vzchopiť a rýchlo zareagovať na všetky varovné signály, ktoré doteraz ignorovala. Dúfame, že nový Európsky parlament túto úlohu zvládne a nezostane len pri straníckej politike.
Zdravotnícki pracovníci a zástupcovia občianskej spoločnosti vyzývajú tvorcov politík, aby zaviedli „kontrolu stavu“ pre všetky budúce politiky. Podľa nich musí „právo na zdravie“ zostať prioritou agendy EÚ a členských štátov, čo bola jedna z požiadaviek európskych občanov na Konferencii o budúcnosti Európy.
Zdravotnícki pracovníci a zástupcovia občianskej spoločnosti vyzývajú tvorcov politík, aby zaviedli „kontrolu stavu“ pre všetky budúce politiky. Podľa nich musí „právo na zdravie“ zostať prioritou agendy EÚ a členských štátov, čo bola jedna z požiadaviek európskych občanov na Konferencii o budúcnosti Európy.
Národné a európske opatrenia v oblasti zdravia musia byť lepšie koordinované a zosúladené, aby sa vybudoval udržateľnejší sektor zdravotníctva, ktorý bude odolný voči budúcim otrasom a všetkým zaručí rovnaký prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti.
Podľa konferencie o stave zdravia v EÚ, ktorá sa konala 4. júna v Liège, sa očakáva, že investície, prevencia, technologické inovácie a včasná zdravotná výchova v tom budú zohrávať kľúčovú úlohu. Podujatie v rámci belgického predsedníctva Rady EÚ zorganizovala skupina Organizácie občianskej spoločnosti v EHSV spolu s dvoma nemocnicami v Liège (CHU Liège a Hôpital de la Citadelle).
„Zdravie musí v nasledujúcom legislatívnom období 2024 – 2029 zostať kľúčovou strategickou prioritou novej Európskej komisie, nového Európskeho parlamentu a Rady,“ uviedol predseda skupiny Organizácie občianskej spoločnosti Séamus Boland. Európske inštitúcie by mali prijať prístup „jedno zdravie“, ktorý podporuje prepojenia medzi politikou v oblasti zdravia a meniacou sa demografiou, digitálnou a environmentálnou transformáciou, hospodárskou bezpečnosťou a priemyselnou politikou.
Séamus Boland zdôraznil, že zdravotná politika môže účinne fungovať len vtedy, ak je riadená spolu s prístupnými, primeranými a kvalitnými sociálnymi službami a verejnými sociálnymi politikami, ako aj s dostatočným počtom dobre vyškolených zdravotníckych pracovníkov. Zopakoval, že organizácie občianskej spoločnosti, ako sú združenia pacientov, musia byť priamo zapojené do zdravotnej starostlivosti a musia za ňu zodpovedať. Uviedol, že „prijatie a úspech európskych iniciatív a programov v oblasti zdravia závisia od transparentného, pravidelného a štruktúrovaného dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti. Ich schopnosť vykonávať túto prácu zase závisí od získania udržateľného a predvídateľného financovania.“
Na konferencii sa diskutovalo o niekoľkých základných aspektoch posilnenia európskej zdravotnej únie, ako sú:
záväzok týkajúci sa prístupu „jedno zdravie“,
digitálne inovácie a ich vplyv na zdravie,
udržateľnosť a nadčasové systémy zdravotnej starostlivosti prostredníctvom sociálnych investícií a
celosvetový boj proti nerovnostiam v oblasti zdravia v súvislosti s európskou solidaritou (príklad zriedkavých chorôb).
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) na svojom májovom plenárnom zasadnutí diskutoval o skúsenostiach z rozšírenia EÚ v roku 2004. Ďalšie rozšírenie je pre EÚ ešte naliehavejšou úlohou vzhľadom na súčasnú geopolitickú a bezpečnostnú situáciu.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) na svojom májovom plenárnom zasadnutí diskutoval o skúsenostiach z rozšírenia EÚ v roku 2004. Ďalšie rozšírenie je pre EÚ ešte naliehavejšou úlohou vzhľadom na súčasnú geopolitickú a bezpečnostnú situáciu.
EHSV v rámci svojej plenárnej rozpravy venovanej veľkému rozšíreniu v roku 2004 privítal rečníkov, ktorí zohrali významnú úlohu v procese rokovaní. Boli medzi nimi aj bývalý poľský štátny tajomník pre pristúpenie k EÚ Jarosław Pietras, generálny tajomník Nadácie pre európske pokrokové štúdie László Andor z Maďarska a bývalý európsky komisár pre rozšírenie Štefan Füle z Česka.
Účastníci rozpravy zdôraznili, že EÚ, ktorá len nedávno opäť prejavila záujem o ďalšie rozšírenie, musí kandidátskym krajinám poskytnúť jasný plán pristúpenia. Ak ich nechá dlho čakať, proces rozširovania by mohol stratiť svoju dôveryhodnosť.
Predseda EHSV Oliver Röpke v tejto súvislosti uviedol, že „dvadsiate výročie nie je len významným medzníkom, ale aj pretrvávajúcim úspechom procesu rozširovania EÚ, o čom svedčí záujem ďalších krajín o pristúpenie.“
Jarosław Pietras dodal, že „rozširovanie je obojsmerný proces transformácie, ktorý prináša výhody nielen kandidátskym krajinám, ale aj členským štátom EÚ“.
Štefan Füle, ktorý teraz v Centre európskej politiky predsedá pracovnej skupine pre rozširovanie EÚ, zdôraznil, že „na novú vlnu rozširovania musíme pripraviť tak kandidátske krajiny, ako aj členské štáty EÚ.“
V súvislosti s faktormi rozšírenia v roku 2004 Dr. Tinatin Akhvlediani, výskumná pracovníčka na oddelení pre zahraničnú politiku EÚ Centra pre analýzu európskych politík, poukázala na hospodárske aspekty rozširovania vzhľadom na skutočnosť, že kandidátske krajiny v tom čase zažívali zlú finančnú situáciu. Hlavnou motiváciou pre budúce rozšírenie je však teraz bezpečnosť.
Ako sa vyjadril László Andor, jedným z nedostatkov rozšírenia v roku 2004 bol právny štát. EÚ nevytvorila správne nástroje na riešenie tohto problému, čo viedlo k nedávnemu zavedeniu podmienenosti právneho štátu.
EHSV usporiada v septembri samit občianskej spoločnosti venovaný rozširovaniu. Prvýkrát v histórii pozve na svoje plenárne zasadnutie všetkých členov z kandidátskych krajín.
Vzhľadom na alarmujúci nárast počtu onkologických ochorení a úmrtí súvisiacich s rakovinou v celej EÚ Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) požaduje, aby sa prijali veľmi potrebné opatrenia na prevenciu rakoviny. Usudzuje sa totiž, že približne 40 % prípadov rakoviny sa dá predísť.
Vzhľadom na alarmujúci nárast počtu onkologických ochorení a úmrtí súvisiacich s rakovinou v celej EÚ Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) požaduje, aby sa prijali veľmi potrebné opatrenia na prevenciu rakoviny. Usudzuje sa totiž, že približne 40 % prípadov rakoviny sa dá predísť.
EHSV na svojom májovom plenárnom zasadnutí prijal stanovisko, v ktorom uvítal návrh Európskej komisie na odporúčanie Rady o onkologických ochoreniach, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, ako nadväzujúcu iniciatívu k plánu EÚ na boj proti rakovine (ďalej len „plán na boj proti rakovine“).
Stanovisko sa zameriava na očkovanie proti ľudskému papilomavírusu (HPV) a vírusu hepatitídy B (HBV), keďže očkovaním by sa dalo predchádzať viacerým druhom rakoviny spôsobenej týmito vírusmi.
EHSV zdôrazňuje potrebu náležitého informovania, vzdelávania a komunikácie, ktoré podporia očkovanie cieľových skupín. Zdôrazňuje tiež dôležitú úlohu, ktorú v tomto úsilí zohrávajú všeobecní lekári, rodinní lekári, školskí lekári a organizácie občianskej spoločnosti.
Ako vyhlásila Milena Angelova, spravodajkyňa stanoviska na tému Onkologické ochorenia, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, „musíme bojovať proti stigmatizácii a nepravdivým domnienkam v súvislosti s očkovacími látkami. Existuje napríklad mylné presvedčenie, že očkovanie sa týka len mladých dievčat. Nie je to však tak. Aby sme zničili tieto vírusy (HPV, HBV) musíme spolupracovať aj s chlapcami a ich rodičmi.“ Očkovacie látky musia byť dostupné pre všetkých.
Je mimoriadne dôležité „zvrátiť trend skepticizmu“, dodala spoluspravodajkyňa Sára Felszeghi. Boj proti misinformáciám a dezinformáciám je kľúčovou súčasťou pri povzbudzovaní ľudí, aby sa dali očkovať.
EHSV požaduje komplexný prístup k boju proti rakovine s dobre fungujúcim a integrovaným systémom pre všetky formy prevencie vrátane primárnej prevencie (očkovanie, zdravý životný štýl), sekundárnej prevencie (skríning) a terciárnej prevencie (starostlivosť a rehabilitácia).
Milena Angelova opätovne potvrdila, že je potrebné, aby „členské štáty viac koordinovali svoju činnosť a vymieňali si najlepšie postupy“ s cieľom zabezpečiť oveľa efektívnejší boj proti rakovine a zvýšenie zaočkovanosti v celej EÚ. Je mimoriadne dôležité, aby sa prevencia rakoviny považovala za politickú prioritu. (sg)
Nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti rastú znepokojujúcou rýchlosťou, a preto občianska spoločnosť, občania a inštitúcie spojili svoje sily, aby zintenzívnili úsilie v boji proti všetkým formám nenávisti a dali jasne najavo, že v EÚ nie je pre ňu miesto.
Nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti rastú znepokojujúcou rýchlosťou, a preto občianska spoločnosť, občania a inštitúcie spojili svoje sily, aby zintenzívnili úsilie v boji proti všetkým formám nenávisti a dali jasne najavo, že v EÚ nie je pre ňu miesto.
EHSV sa pripája k úsiliu EÚ potláčať nenávisť na jej území, ktorá dosahuje znepokojivo vysokú úroveň, keď sa skupiny a jednotlivci čoraz častejšie stávajú terčom nenávisti z dôvodu viery, etnickej príslušnosti, pohlavia, sexuálnej orientácie alebo politického presvedčenia.
EHSV je spolu s občanmi a inými inštitúciami odhodlaný urobiť viac v boji proti nenávisti na internete aj v skutočnom živote. Uviedol to počas rozpravy s účasťou popredných hostí v rámci májového plenárneho zasadnutia, na ktorom prijal aj stanovisko na tému Nenávisť tu nemá miesto: Európa zjednotená proti nenávisti. Odmieta v ňom všetky formy nenávisti a zároveň víta oznámenie Európskej Komisie na rovnakú tému.
„Všetci nesieme zodpovednosť za boj proti nenávisti“, uviedol predseda EHSV Oliver Röpke pri otvorení rozpravy na plenárnom zasadnutí EHSV. „Účinné riešenie tohto problému si vyžaduje spoluprácu všetkých – politikov, občianskej spoločnosti a občanov. Len spoločne a v dialógu môžeme uspieť a bojovať proti rastúcemu nepriateľstvu v našej spoločnosti, ktoré je skutočnou hrozbou pre našu demokraciu.“
Do rozpravy sa zapojili poprední predstavitelia Európskej komisie a belgickej vlády a zástupcovia občanov a organizácií občianskej spoločnosti (napr. ILGA-Europe a Európskej siete proti rasizmu –ENAR), ktorí poukázali na nárast nenávisti a násilia.
Nedávne útoky na politikov odhalili hlboké rozpory vo vnútri európskej spoločnosti. Z údajov vyplýva, že prejavy namierené voči moslimom a židom sa v roku 2023 zdvojnásobili. Spoločnými cieľmi sú LGBTQIA+ osoby, ľudia afrického pôvodu a migranti. Mizogýnia je tiež na vzostupe. Z nedávnej analýzy online prejavov v EÚ vyplýva, že toxicita nenávisti sa od začiatku roka 2023 zvýšila o 30 %.
„Hodnoty stanovené v Zmluve o EÚ jasne zakazujú trestné činy z nenávisti a nenávistné prejavy. Žiaľ, v poslednom čase sme zaznamenali ich nárast,“ uviedla podpredsedníčka Komisie pre demokraciu a demografiu Dubravka Šuica.
EHSV vo svojom stanovisku vyzýva EÚ, aby zaujala komplexný prístup a bojovala proti nenávisti založenej na akýchkoľvek chránených ľudských charakteristikách a aby použila rovnaký prístup na „boj proti všetkým druhom nenávisti“. (ll)
