EHSV vydal včasné varovanie, pokiaľ ide o vplyv ďalšieho rozširovania EÚ na poľnohospodárstvo. Toto rozširovanie sa plánuje v kontexte významných globálnych výziev vrátane geopolitických zmien, zmeny klímy a transformácie energetickej a environmentálnej politiky. EHSV zdôrazňuje, že pristúpenie nových členov si vyžaduje dôkladnú prípravu a rešpektovanie hodnôt EÚ. 

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) prijal na svojom júlovom plenárnom zasadnutí stanovisko, v ktorom zdôraznil zložitosť procesu rozširovania a upozornil na to, že treba zaistiť pripravenosť, udržateľnosť a vyváženú podporu pre poľnohospodárstvo súčasných členských štátov aj kandidátskych krajín. Cieľom rozširovania je posilniť strategickú autonómiu EÚ a zredukovať vplyv poľnohospodárstva na životné prostredie. Doterajšie rozšírenia priniesli rôzne výsledky a často z nich mali prospech väčšie poľnohospodárske podniky na úkor menších vidieckych fariem. 

Na túto skutočnosť upozornil spravodajca stanoviska Stojan Čukanov, ktorý poznamenal, že hoci predchádzajúce rozšírenia boli vo všeobecnosti úspešné, vidieckym oblastiam ani malým poľnohospodárom nepriniesli rovnaké výhody. Zdôraznil, že poľnohospodársky systém treba riadiť starostlivo, aby sa zabránilo narušeniam. 

V snahe predchádzať prípadným nepravdivým informáciám a zaistiť hladkú integráciu sa EHSV zasadzuje za komplexný zber údajov a monitorovanie poľnohospodárskych reforiem. Kandidátske krajiny sa budú musieť prispôsobiť vyvíjajúcej sa spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP), v ktorej sa teraz uprednostňuje dôraz na ekosystémové služby pred tradičnou podporou. Očakáva sa, že rozširovaním sa výrazne zväčší poľnohospodárska plocha EÚ, najmä po pristúpení Ukrajiny, ktorá by ju samotná rozšírila o štvrtinu. 

EHSV odporúča, aby sa k integrácii pristupovalo postupne a vyčlenili sa rozpočtové prostriedky na podporu najviac zasiahnutých poľnohospodárskych pododvetví, a najmä malých a stredných podnikov. Budúce reformy SPP by sa mali zamerať na udržateľnosť a nahradiť dotácie na hektár stimulmi založenými na environmentálnom a spoločenskom prínose. 

EHSV vyzýva, aby proces rozširovania prebiehal opatrne a bol dobre podporovaný s cieľom zabezpečiť, že z neho budú mať prospech všetky členské štáty a že poľnohospodárske postupy EÚ zostanú aj v kontexte rastúceho geopolitického napätia udržateľné a spravodlivé.

EHSV sa stavia kriticky voči aktuálnemu plánu Európskej komisie pre progresívne materiály vzhľadom na nedostatočné financovanie, ako aj chýbajúce kvantifikovateľné ciele a ukazovatele udržateľnosti. Vo svojom stanovisku k príslušnému oznámeniu Komisie sa výbor zasadzuje za komplexnú stratégiu, vďaka ktorej by sa EÚ stala svetovým lídrom v tomto kľúčovom odvetví. 

„Progresívne materiály majú zásadný význam pre priemysel, hospodársky rast a udržateľnosť v EÚ. Potrebujeme ukazovatele udržateľnosti vo všetkých výrobných procesoch a musíme zabezpečiť správne zručnosti a kvalifikovanú pracovnú silu,“ uviedol spravodajca stanoviska Anastasis Yiapanis. 

Výbor varuje, že v pláne Komisie chýbajú ambície a konkrétne ciele potrebné na zabezpečenie vedúceho postavenia priemyslu EÚ. Na absenciu kvantifikovateľných cieľov, termínov a kľúčových ukazovateľov výkonnosti poukázal aj spoluspravodajca Gerardo Luis Arroyo Herranz. EHSV požaduje odvážny a strategický prístup k posilneniu spôsobilostí EÚ v oblasti progresívnych materiálov a navrhuje zahrnúť zdravotníctvo ako ďalšiu strategickú oblasť vzhľadom na jeho významný vplyv na priemysel. 

Predovšetkým odporúča prejsť na obehové hospodárstvo s cieľom znížiť závislosť od surovín. To si vyžaduje posilnenú spoluprácu medzi priemyslom, akademickou obcou a tvorcami politík, značné investície do výskumu a vývoja a rozvoj zručností. „Bez primerane kvalifikovaných ľudí môže zlyhať akékoľvek opatrenie. EÚ musí zaviesť programy zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie a iniciatívy v oblasti odborného vzdelávania,“ uviedol spoluspravodajca Arroyo Herranz. 

Sumu 250 miliónov EUR navrhnutú na progresívne materiály v rámci programu Horizont Európa považuje EHSV za nedostatočnú a požaduje väčšie finančné prostriedky, daňové stimuly a zjednodušené administratívne postupy na stimuláciu investícií a inovácií. Obavy vyvoláva aj zabezpečenie stabilných dodávok kritických surovín. 

EHSV sa zasadzuje za posilnenie domácej kapacity EÚ a diverzifikáciu zdrojov, ako aj za partnerstvá s Južnou Kóreou a Spojenými štátmi a za dlhodobé zmluvy s menšími krajinami s cieľom obmedziť prerušenia dodávok. (gb)

Voľby do Európskeho parlamentu ukázali, že proeurópska väčšina sa stále drží, ale aj to, že voliči v celej EÚ žiadajú rýchle politické a legislatívne riešenia v súvislosti s problémami, na ktoré upozornila volebná kampaň. Inak sa môže stať, že proeurópska väčšina stratí podporu, keďže by sa k hlavným politickým silám mohlo čoraz viac občanov obrátiť chrbtom. 

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) usporiadal na svojom júlovom plenárnom zasadnutí diskusiu o stave demokracie v Európe s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolou a zástupcami politických skupín novozvoleného Európskeho parlamentu. 

Predseda EHSV Oliver Röpke pri tejto príležitosti uviedol: „Júnové európske voľby boli signálom, aby sme sa prebudili, a vzhľadom na ich výsledky je našou povinnosťou zamyslieť sa nad súčasným stavom demokracie. Všetci sme zajedno v presvedčení, že jedinou odpoveďou je Európska únia, keďže prináša takú formu demokracie, ktorá viditeľne zlepšuje život ľuďom v celej Európe.“ 

Ako zdôraznila Roberta Metsola, v snahe upevniť podporu demokracie v Európe musí EÚ preukázať, že politika je stále najlepšou hybnou silou pozitívnych zmien v spoločnosti a komunitách: „Zamestnávatelia, pracovníci a občianska spoločnosť majú zásadný význam pre budovanie Európy – vo všetkých európskych obciach, mestách a regiónoch. Pretože práve tam sa začína Európa a uplatňuje demokracia v praxi.“

V diskusii so zástupcami politických skupín podpredsedníčka najväčšej skupiny v Európskom parlamente, Európskej ľudovej strany (PPE), Željana Zovko potvrdila očakávania skupiny, že sa bude pokračovať v politikách, ktoré sa začali v predchádzajúcom funkčnom období. Podpredsedníčka skupiny socialistov a demokratov (S&D) Ana Catarina Mendes zdôraznila, že je nevyhnutné zamerať sa na uplatňovanie Európskeho piliera sociálnych práv a na boj proti chudobe. Podpredseda skupiny Renew Europe Dan Barna naliehavo vyzval novú Európsku komisiu, aby pomocou dostupných nástrojov účinnejšie bránila právny štát. Podpredsedníčka Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie Kira-Marie Peter-Hansen vyzdvihla význam zachovania Zelenej dohody ako kľúčovej politiky EÚ. Spolupredseda skupiny ľavice Martin Schirdewan jasne uviedol, že skupina vyzve novú Komisiu, aby riešila krízu nákladov na bývanie. (mt)