Krzysztof Balon, spravodajca stanoviska EHSV na tému Podpora medzigeneračnej solidarity v Európe – smerom k horizontálnemu prístupu EÚ.

V Zmluve o Európskej únii sa uvádza, že „Únia [...] podporuje [...] solidaritu medzi generáciami [...].“

Diskriminácia z dôvodu veku, negatívne postoje k určitým vekovým skupinám a demografické trendy spojené s viacerými krízami však rozdeľujú európske spoločnosti a vytvárajú prekážky brániace skutočnému začleneniu a účasti. Tieto problémy sa netýkajú len starších generácií. Budú mať vplyv aj na súčasné mladšie generácie.

Medzigeneračný dialóg a pozitívne vplyvy na hospodársky rozvoj by zároveň udržateľným spôsobom pokryli potreby rôznych generácií, čím by sa posilnila demokracia a sociálna súdržnosť. Medzigeneračný dialóg by fungoval ako forma občianskeho dialógu.

Preto potrebujeme nový politický prístup k solidarite medzi generáciami – tu a teraz!

Vzhľadom na uvedené EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby uverejnila zelenú knihu o medzigeneračnej solidarite. Mali by sa v nej zohľadniť aj návrhy uvedené v stanovisku EHSV na tému Podpora európskej medzigeneračnej solidarityvrátane tých, ktoré sa týkajú sveta práce, dôchodkových systémov a zdravotníckych a opatrovateľských služieb. Členské štáty by si zasa mali vymieňať najlepšie postupy v spomínaných oblastiach. V záujme podpory tohto úsilia by medzigeneračná solidarita mala byť jedným z cieľov nariadení o Európskom sociálnom fonde na roky 2027 – 2034.

Organizácie občianskej spoločnosti a sociálni partneri zohrávajú kľúčovú úlohu pri plánovaní a vykonávaní konkrétnych politík. EHSV by mal zriadiť medzigeneračné fórum solidarity, ktoré by poskytlo platformu na výmenu informácií a skúseností a rozvíjanie nových myšlienok v úzkej spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti a inými príslušnými zainteresovanými stranami. Za účasti Európskej komisie by fórum mohlo monitorovať aj vykonávanie a rozvoj medzigeneračného prístupu solidarity v celej EÚ.

Organizácie občianskej spoločnosti, jednotlivci a súkromné spoločnosti môžu odteraz predkladať svoje neziskové projekty do súťaže o cenu EHSV venovanú boju proti škodlivej polarizácii európskej spoločnosti.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) práve vyhlásil 15. ročník svojej súťaže o Cenu pre občiansku spoločnosť. Konkrétnym cieľom tohto ročníka je odmeniť účinné, inovatívne a kreatívne neziskové iniciatívy a aktivity v EÚ, ktoré bojujú proti škodlivej polarizácii európskej spoločnosti.

Suma v celkovej výške 50 000 EUR sa rozdelí medzi najviac piatich víťazov. Prihlášky je možné podávať do 7. novembra 2024, 10.00 hod. (bruselského času). Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutoční počas Týždňa občianskej spoločnosti EHSV v marci 2025.

Do súťaže sa môžu prihlásiť všetky organizácie občianskej spoločnosti oficiálne zaregistrované v Európskej únii, ktoré pôsobia na miestnej, regionálnej, národnej alebo európskej úrovni. O cenu sa môžu uchádzať aj jednotlivci s miestom pobytu v EÚ, ako aj spoločnosti registrované alebo pôsobiace v EÚ za predpokladu, že ich projekty sú výlučne neziskové.

Iniciatívy a projekty musia byť realizované v EÚ, aby boli akceptované. Musí ísť o iniciatívy, ktoré sa už zrealizovali alebo ešte stále prebiehajú. Úplný opis požiadaviek a online prihlasovací formulár sú dostupné na internetovej stránke Ceny EHSV pre občiansku spoločnosť. (zkral: podľa mňa skôr "opis")

Aktivity, resp. iniciatívy navrhované na ocenenie sa môžu týkať širokého okruhu tém. Môže ísť napríklad o tieto činnosti: identifikácia individuálnych a kolektívnych determinantov škodlivej polarizácie; podpora transparentnosti financovania organizácií; boj proti zmenšujúcej sa pluralite médií; propagovanie slobody, rozmanitosti a nezávislosti médií a boj proti dezinformáciám a falošným správam.

Cieľom prestížnej Ceny EHSV pre občiansku spoločnosť je zvyšovať povedomie o výnimočnom príspevku občianskej spoločnosti k vytváraniu európskej identity a občianstva a k podpore spoločných hodnôt, ktoré posilňujú európsku integráciu. Cena sa každý rok zameriava na inú tému, ktorá je pre EÚ obzvlášť relevantná. (lm) 

V nadväznosti na vymenovanie nového európskeho komisára pre demokraciu, spravodlivosť a právny štát vyzval Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) na posilnenie opatrení EÚ v oblasti právneho štátu a základných práv.

EHSV usporiadal na svojom septembrovom plenárnom zasadnutí rozpravu o demokracii, v ktorej odzneli návrhy, ako by EÚ mohla ráznejšie reagovať na porušovanie zásad právneho štátu a narušovanie demokracie. Užitočným nástrojom v tejto súvislosti by mohla byť aj dlho očakávaná platforma občianskej spoločnosti, ktorej vytvorenie avizovala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

EHSV sa za takúto platformu zasadzuje už od roku 2016. Očakáva sa, že platforma poskytne občianskej spoločnosti silnejší hlas pri formovaní politík EÚ, pretože ponúkne organizáciám veľmi potrebný priestor na spoluprácu s inštitúciami EÚ a pomôže usmerňovať rozhodnutia o kľúčových otázkach, ako je nezávislosť súdnictva a demokratické slobody.

Joachim Herrmann z riaditeľstva Európskej komisie pre spravodlivosť prezentoval najnovšiu správu o právnom štáte, pričom zdôraznil, že sa v nej venuje pozornosť aj krajinám pristupujúcim k EÚ a vplyvu na jednotný trh.

Kevin Casas-Zamora z Medzinárodného inštitútu pre demokraciu a volebnú podporu (International IDEA) ocenil úsilie EÚ, ale varoval pred zhoršovaním situácie v oblasti demokracie, pričom vyzval na väčšiu angažovanosť občianskej spoločnosti a podrobnejšie správy o právnom štáte. Alexandrina Najmowiczová z Európskeho občianskeho fóra naliehavo vyzvala na jasnejšie odporúčania a systém včasného varovania s cieľom zabrániť ďalšiemu narúšaniu demokracie.

Účastníci počas rozpravy varovali pred ľahostajnosťou a zdôraznili, že je potrebné riešiť rastúce obavy týkajúce sa autoritárstva, ohrozenia nezávislosti súdnictva a zmenšujúceho sa občianskeho priestoru. Vedúci Európskej nadácie na podporu demokracie Jerzy Pomianowski varoval, že zanedbávanie otázky demokracie pre bezprostrednejšie záujmy, ako je migrácia a bezpečnosť, by sa nám mohlo vypomstiť, a vyzval, aby sa 5 % rozvojovej pomoci vyčlenilo na demokratické programy.

EHSV počas rozpravy zdôraznil nenahraditeľnú úlohu občianskej spoločnosti pri obrane právneho štátu a vyzval na jej hlbšie zapojenie do tvorby politík EÚ. Spustenie platformy občianskej spoločnosti spolu s obnoveným záväzkom brániť základné práva má zásadný význam pre budúcnosť demokracie v EÚ. (gb)

EHSV na svojom októbrovom plenárnom zasadnutí prijal uznesenie Mapovanie demokratického pokroku EÚ: uznesenie na nasledujúce legislatívne obdobie, ktoré vypracovali Christa Schweng, Cinzia Del Rio a Ioannis Vardakastanis.

Vzhľadom na viaceré prebiehajúce krízy EHSV žiada nový Európsky parlament a Komisiu, aby využili rozmanitosť zastúpenia v EHSV na posilnenie Európskej únie.

Cieľom nového legislatívneho obdobia by malo byť zlepšenie medzinárodnej pozície EÚ, riešenie problémov v jej inštitucionálnej štruktúre, pevné ukotvenie spoločných európskych hodnôt a nasmerovanie hospodárstva na udržateľnú budúcnosť založenú na vyspelom a inkluzívnom sociálnom modeli, ktorý je nevyhnutný pre pokrok, jednotu a konkurencieschopnosť.

V uznesení EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby vytvorili šesťstupňovú koncepciu bezpečnosti zahŕňajúcu EÚ, ktorá:

• bude chrániť svojich občanov pred vonkajšími hrozbami;
• bude chrániť ľudí pred vnútornými rizikami, najmä v súvislosti so zdravím, s demografickým vývojom a chudobou, a ktorá zabezpečí dostupný a univerzálny systém sociálnej ochrany a blahobyt v celej Európe;
• zaručí konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo založené na ekosystémoch zabezpečujúcich produktivitu, inovácie, kvalitné pracovné miesta a plnú zamestnanosť;
• vytvorí odolné hospodárstvo pre všetkých;
• zabezpečuje dialóg a účasť sociálnych partnerov, organizovanej občianskej spoločnosti a verejnosti s cieľom vyrovnať sa s náročnými a ďalekosiahlymi zmenami súčasnosti a blízkej budúcnosti;
• bude poskytovať ochranu pred súčasnými a budúcimi hrozbami zmeny klímy, znečistenia a straty biodiverzity.

Uznesenie je výsledkom vôbec prvého Týždňa občianskej spoločnosti, ktorý EHSV usporiadal v marci 2024 s cieľom zistiť názory Európanov všetkých vekových kategórií, sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti. (mp)

V utorok 17. septembra sa v EHSV uskutočnilo premietanie filmu Das Lehrerzimmer (Zborovňa), ktorý získal Cenu publika LUX.

Nemecký režisér İlker Çatak sa vo svojom filme zameral na konkrétne výzvy, ktorým čelí učiteľ, a zároveň aj na širšie problémy v rámci vzdelávacieho systému. Po premietaní sa medzi divákmi rozprúdila živá diskusia, ktorú moderoval podpredseda EHSV pre komunikáciu Laurențiu Plosceanu. Svoje názory v nej vyjadrili aj Jan Wilker a Tatjana Babrauskienė, najmä pokiaľ ide o témy filmu a ich význam vzhľadom na súčasné sociálne problémy.

Premietanie bolo súčasťou série projekcií, ktorú EHSV organizuje v spolupráci s Cenou publika LUX udeľovanou Európskym parlamentom. Aj týmto spôsobom EHSV podporuje a pomáha rozvíjať dialóg o naliehavých sociálnych otázkach. 

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) a Hospodárska, sociálna a kultúrna rada Africkej únie (ECOSOCC) predložili 20. septembra v New Yorku na summite OSN o budúcnosti spoločné vyhlásenie, v ktorom zdôraznili kľúčovú úlohu občianskej spoločnosti pri riešení globálnych výziev a dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja.

Vyhlásenie je súčasťou memoranda o porozumení medzi EHSV a ECOSOCC a načrtáva spoločnú víziu spravodlivejšieho a inkluzívnejšieho sveta. Cieľom partnerstva medzi týmito dvoma orgánmi je inšpirovať nové spojenectvá a iniciatívy.

Predseda Röpke v tejto súvislosti uviedol: „Toto vyhlásenie nie sú len slová, je to oveľa viac. Ide o jednoznačný záväzok rešpektovať naše spoločné hodnoty, ako je demokracia, inkluzívnosť a udržateľnosť. Vzhľadom na naliehavé globálne výzvy potrebujeme väčší multilateralizmus, taký, do ktorého bude v plnej miere zapojená občianska spoločnosť.“

V spoločnom vyhlásení sa zdôrazňujú tieto kľúčové posolstvá:

• Je nevyhnutné urýchliť dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a vypracovať komplexnú stratégiu, ktorá pomôže pokročiť v tomto úsilí.
• Prechod na klimatickú neutralitu musí byť spravodlivý a pri transformácii na klimaticky neutrálne hospodárstvo je dôležité zaistiť dôstojnú prácu a odstrániť chudobu.
• Treba uskutočniť globálnu reformu celosvetového finančného systému s cieľom lepšie podporovať udržateľný rozvoj, najmä v zraniteľných krajinách.
• Rodovo responzívne politiky si vyžadujú rodovo inkluzívne opatrenia v oblasti klímy a rozvojových programov.
• Občianska spoločnosť musí zohrávať ústrednú úlohu pri reforme globálneho riadenia vrátane reformy rozhodovacích orgánov OSN.
• Zapojenie mladých ľudí a podpora digitálnych inovácií sú hlavnou hnacou silou budúceho globálneho riadenia.

Partnerstvo EHSV a ECOSOCC nadobudlo oficiálnu podobu podpísaním memoranda o porozumení 17. júla 2024 v Akkre (Ghana). Týmto memorandom sa posilňuje spolupráca v kľúčových otázkach, ako sú udržateľný rozvoj, opatrenia v oblasti klímy a zapojenie občianskej spoločnosti. Stanovujú sa v ňom opatrenia zahŕňajúce pravidelné stretnutia, spoločné príspevky na summity EÚ a Africkej únie, ako aj vytvorenie stáleho mechanizmu zapojenia občianskej spoločnosti.

Vzájomná spolupráca odráža odhodlanie oboch inštitúcií pokročiť v dosahovaní cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a presadzovať inkluzívnu správu. S dôrazom na posilnenie úlohy občianskej spoločnosti v partnerstve medzi EÚ a Afrikou sa v memorande o porozumení prízvukuje, že na globálne výzvy, ako je zmena klímy a odolnosť demokracie, treba hľadať spoločné riešenia.

Cieľom EHSV a ECOSOCC je posilniť postavenie občianskej spoločnosti v celej Afrike. (at)