EHSV nalieha na Európsku úniu, aby zvýšila svoje investície do bezpečnej konektivity, odolnej hlavnej infraštruktúry, ako aj do odolného dodávateľského reťazca s cieľom zabezpečiť, že EÚ bude i naďalej konkurencieschopná v oblasti rýchlo sa rozvíjajúcej umelej inteligencie na všeobecné účely. Tieto opatrenia sa považujú za nevyhnutné na maximalizáciu prínosov generatívnej umelej inteligencie v súlade s európskymi hodnotami, potrebami a základnými právami.

EHSV vo svojom prieskumnom stanovisku na tému Umelá inteligencia: ďalší postup, v ktorom sa zameriava na kľúčové aspekty umelej inteligencie na všeobecné účely, zdôrazňuje, že dynamickosť a zložitosť umelej inteligencie si vyžadujú priebežné aktualizácie aktu EÚ o umelej inteligencii. Hoci sú modely umelej inteligencie na všeobecné účely vysoko technické a uplatňujú sa prevažne v sektore vzťahov medzi podnikmi (B2B), nemožno prehliadať ich nepriamy vplyv na pracovníkov a spotrebiteľov.

„Myslíme si, že je veľmi dôležité, aby každá umelá inteligencia, ktorú tu používame v Európe, bola založená aj na európskych hodnotách. To samozrejme znamená právny štát a ľudské práva, ale aj transparentnosť, vierohodnosť a dôveryhodnosť. Ide o kľúčové faktory, ktoré umožňujú, aby každý systém umelej inteligencie fungoval v prospech ľudí,“ uviedla Sandra Parthie, spravodajkyňa stanoviska, ktoré výbor vypracoval na žiadosť Európskej komisie a maďarského predsedníctva Rady EÚ.

Hoci EHSV podporuje akt o umelej inteligencii, pripomína, že je potrebné ho dôkladne monitorovať a upraviť, ak sa preukáže, že nariadenie potláča inovatívnosť spoločností EÚ zameraných na umelú inteligenciu. K tomu môže dôjsť vtedy, keď bude chýbať istota, ako by sa nariadenie malo uplatňovať, alebo ak sa ukáže, že je príliš zložité, a preto odplaší investorov a inovátorov od európskeho trhu.

Aby sa zabránilo silnému dominantnému postaveniu veľkých digitálnych spoločností z tretích krajín na trhu EÚ, EHSV vyzval na mobilizáciu nástrojov politiky EÚ v oblasti hospodárskej súťaže s cieľom riešiť akékoľvek kritické správanie alebo nedodržiavanie noriem EÚ.

EÚ a jej členské štáty musia investovať do inovácií v snahe vybudovať silné siete na vytváranie a zlepšovanie produktov umelej inteligencie a zvýšiť prínosy, ktoré umelá inteligencia ponúka ľuďom a hospodárstvu. Ak sa v Európe nebude vyvíjať a používať umelá inteligencia na všeobecné účely, môže dôjsť k oslabeniu konkurencieschopnosti európskych podnikov, a tým k poklesu predaja, strate pracovných miest, hospodárskej stagnácii a chudobe.

„Máme mimoriadne životaschopné podniky a vynikajúcich vedcov, máme na dosah výskumné zariadenia patriace ku svetovej špičke. Musíme ich podporovať viac než doteraz. Musíme prilákať talentovaných ľudí a zatraktívniť pre nich Európu. Musíme rozvíjať umelú inteligenciu „Made in Europe“,“ dodala na záver spravodajkyňa Parthie. (ll)

Geotermálna energia má v Európe značný nevyužitý potenciál a Európska únia by mala urýchlene prijať európsku stratégiu pre geotermálnu energiu zameranú na využitie jej prínosov.

EHSV zaujal na svojom októbrovom plenárnom zasadnutí jednoznačný postoj k energetike. V stanovisku, ktoré vypracovali Zsolt Kükedi a Thomas Kattnig, EHSV zdôrazňuje, že pri získavaní geotermálnej energie sa emituje mimoriadne málo skleníkových plynov, čo môže zohrávať kľúčovú úlohu pri zelenej transformácii EÚ, keďže sa tým zmenšuje jej závislosť od fosílnych palív a uľahčuje jej dekarbonizácia.

Spravodajca Kükedi je presvedčený o tom, že „geotermálna energia môže byť užitočným príspevkom k dosahovaniu cieľov EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050“. „Jej potenciál sa však nevyužíva a Európska komisia by preto mala okamžite vypracovať komplexnú stratégiu na využívanie zdrojov, ktoré poskytuje,“ dodal spoluspravodajca Kattnig.

EHSV poukazuje na to, že investície do výstavby geotermálnych elektrární sa nezaobídu bez finančnej pomoci na vnútroštátnej úrovni. Konkrétnejšie budú potrebné verejné finančné prostriedky a stimuly na prilákanie počiatočných investícií a zmenšenie ich rizikovosti.

Okrem toho je dôležité poznamenať, že zmeny v energetickej politike alebo financovaní môžu ovplyvniť ekonomickú atraktívnosť projektov využívania geotermálnej energie.

Výstavba geotermálnych elektrární je spojená s rizikami a tieto riziká je potrebné presne identifikovať, najmä pokiaľ ide o vplyv na životné prostredie. Z tohto dôvodu je nevyhnutné zapojiť do tohto procesu miestne spoločenstvá, aby verejnosť ľahšie prijala takéto projekty.

Environmentálne a klimatické prínosy využívania geotermálnej energie však prevažujú nad jeho rizikami a jej zdroje patria medzi najlepšie obnoviteľné zdroje energie z hľadiska využívania pôdy a zdrojov a závislosti od dovozu. (mp)

Členské štáty EÚ by mali uľahčiť inkluzívnu spoluprácu, otvorenosť a transparentnosť vo vzťahu k občianskej spoločnosti vo všetkých oblastiach nakladania s rádioaktívnym odpadom. Týka sa to tak komunít, kde sa v súčasnosti nachádzajú úložiská rádioaktívneho odpadu, ako aj komunít, kde by takéto úložiská mohli byť v budúcnosti, keďže v nasledujúcom desaťročí a v ďalšom období sa bude ročná produkcia rádioaktívneho odpadu zvyšovať.

V stanovisku prijatom na októbrovom plenárnom zasadnutí EHSV zastáva jasný postoj. Uvádza v ňom, že dostupné finančné prostriedky by sa mali využiť na budovanie kapacity skupín občianskej spoločnosti, najmä miestnych komunít v blízkosti jadrových zariadení, aby sa nezávisle zúčastňovali na projektoch a štúdiách zameraných na hodnotenie postupov participácie a transparentnosti v oblasti nakladania s rádioaktívnym odpadom.

EHSV odporúča, aby členské štáty podávali správy o postupoch participácie verejnosti na rozhodovacom procese v oblasti nakladania s rádioaktívnym odpadom, ako aj o uplatňovaní transparentnosti. „Výbor vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie monitorovania a pravidelného zverejňovania informácií o stave životného prostredia, verejného zdravia a sociálno-ekonomického rozvoja, pokiaľ ide o nakladanie s rádioaktívnym odpadom,“ uviedla spravodajkyňa Alena Mastantuono.

Členské štáty by mali prevziať zodpovednosť a nezaťažovať budúce generácie spracovaním jadrového odpadu bez ohľadu na jeho povahu, životnosť a stupeň nebezpečenstva.

Keďže veľkú časť vyhoretého paliva možno recyklovať, štiepne materiály by sa mali opätovne spracovať, čím sa zníži potreba prírodného uránu pre prevádzku jadrových elektrární. Stratégie obehového hospodárstva by členským štátom umožnili minimalizovať množstvo odpadu, s ktorým je potrebné poradiť si prostredníctvom stratégií odpadového hospodárstva.

„Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa pri posudzovaní nákladov na vyraďovanie zariadení z prevádzky a nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom zohľadňoval nárast nákladov v priebehu času a aby finančné prostriedky postačovali na pokrytie skutočných nákladov,“ zdôraznil spoluspravodajca Christophe Quarez. (mp)