Hanna Jarzabek, španielsko-poľská dokumentárna fotografka nominovaná na ocenenie Impact Award za rok 2024 Fondu investigatívnej žurnalistiky pre Európu (IJ4EU), vykresľuje pochmúrny obraz situácie na poľsko-bieloruskej hranici, kde sa tisíce utečencov snažia dostať cez Bielovežský prales, známy ako džungľa.

Hanna Jarzabek

Tisíce utečencov, najmä z krajín Blízkeho východu a Afriky, sa od novembra 2021 snažia prejsť cez Bielovežský prales, ktorý je posledným pralesom v Európe nachádzajúcim sa pozdĺž hranice medzi Poľskom a Bieloruskom. Les, ktorý niektorí utečenci nazývajú džungľou, je nebezpečným a ťažko prístupným miestom, najmä pre ľudí, ktorí nepoznajú drsné podnebie severovýchodnej Európy. Mnohí utečenci zostávajú uväznení v lese po dlhú dobu a čelia extrémnym podmienkam, ako je nedostatok jedla a vody a vysoké riziko podchladenia a smrti počas zimy. Ak týchto utečencov chytia príslušníci pohraničnej stráže, zvyčajne sú nútení vrátiť sa cez hranicu. To často znamená, že sú ponechaní v lese v noci na bieloruskej strane bez svedkov a telefónu, ktorý im bol zničený, aby sa zabránilo kontaktu s vonkajším svetom. K týmto núteným zavracaniam, známym ako „pushbacks“, dochádza aj v extrémnych podmienkach. Výnimkou nie sú ani tehotné ženy alebo ľudia na pokraji podchladenia, ktorí sú vracaní na bieloruské územie. Niektorí utečenci tvrdia, že boli takto vytlačení viackrát, dokonca až 17-krát.

Predchádzajúca poľská vláda nechala postaviť hraničný múr zakončený plotom z ostnatého drôtu a spevnený na základni. Rovnako ako podobné bariéry postavené inde vo svete, ani táto nezastaví ľudí, ktorí sa pokúšajú dostať do EÚ. Naopak, vystavuje ich iným vážnym zraneniam. Príslušníci pohraničnej stráže tiež v lese nainštalovali kamerové pasce, aby mohli odhaľovať pohyb utečencov a humanitárnych pracovníkov. Bez utečeneckých táborov sa utečenci skrývajú v lese, aby sa vyhli zavracaniu do Bieloruska, a rastúca vojenská prítomnosť bráni prístupu k humanitárnej pomoci.

Poskytovanie humanitárnej pomoci na tejto hranici bolo od samého začiatku veľmi náročné. Pád krajne pravicovej vlády v októbri 2023 vzbudil nádeje na zmenu migračnej politiky, avšak násilie, odmietanie a obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti pretrvávajú. Lekári bez hraníc v súčasnosti pracujú len s tromi zamestnancami na čiastočný úväzok, ktorí poskytujú lekársku starostlivosť pozdĺž 400 kilometrov hranice. Organizácii chýba stála základňa na rozdiel od iných pohraničných regiónov s podobnými migračnými tokmi. Čelia ťažkým podmienkam, často poskytujú pomoc v tme a bez vhodného vybavenia na stanovenie presnej diagnózy. Svoju liečbu prispôsobujú podmienkam v lesoch, napríklad v noci podávajú intravenózne infúzie alebo poskytujú naliehavú lekársku starostlivosť v závažných prípadoch, ako je potrat.

Po výstavbe múru sa k častým zdravotným problémom pridávajú aj rôzne zlomeniny, pretože ľudia, ktorí sa snažia múr prekonať, niekedy padajú až z výšky piatich metrov. Niektoré zlomeniny si vyžadujú zložité operácie a mesiace zotavenia. V týchto prípadoch, ako aj v prípadoch podchladenia, je jediným riešením zavolať sanitku s vedomím, že pohraničná stráž túto osobu zatkne a počas pobytu v nemocnici ju bude sledovať. Po prepustení osoby z nemocnice pohraničná stráž na základe vlastných kritérií rozhodne, či ju pošle do uzavretého alebo otvoreného centra pre cudzincov. Podľa toho, čo mi povedali viacerí respondenti, boli situácie, keď niektorých utečencov po skončení pobytu v nemocnici pohraničná stráž zaviezla späť do lesa a vytlačila späť na bieloruskú stranu a všetko sa začalo odznova.

V posledných mesiacoch sa počet vojakov umiestnených na poľsko-bieloruskej hranici takisto stabilne zvyšoval, čo je odrazom stupňujúceho sa napätia v regióne. V júni 2024 migrant zaútočil nožom na poľského vojaka na hraniciach, ktorý neskôr na následky zranení zomrel. V reakcii na to nová vláda zintenzívnila kampaň na boj proti migrácii a schválila zákon, ktorý umožňuje vojakom použiť zbrane vždy, keď to považujú za potrebné, bez toho, aby boli braní na zodpovednosť za svoje činy. Toto rozhodnutie vyvoláva vážne obavy, najmä v súvislosti s predchádzajúcimi alarmujúcimi incidentmi zahŕňajúcimi použitie sily. Napríklad v októbri 2023 bol sýrsky utečenec postrelený zozadu počas za denného svetla a utrpel vážne zranenia. Podobne v novembri 2023 humanitárni dobrovoľníci uviedli, že príslušníci pohraničnej stráže v čase, keď sa pokúšali poskytnúť pomoc, vystrelili ich smerom bez predchádzajúceho varovania. Nový zákon nielenže predstavuje riziko normalizácie takýchto nebezpečných praktík, ale vytvára aj atmosféru beztrestnosti, ktorá ešte viac ohrozuje utečencov aj tých, ktorí poskytujú humanitárnu pomoc. Udelením nekontrolovanej právomoci vojakom táto politika podkopáva základné ľudské práva a môže eskalovať násilie v už aj tak nestabilnom pohraničnom regióne.

Donald Tusk sa síce snaží vyvolať dojem väčšej otvorenosti a povedomia o ľudských právach, jeho vláda sa však drží naratívu predchádzajúcej vlády, keď sú migranti na tejto hranici vykresľovaní ako hrozba pre poľskú spoločnosť, dehumanizovaní a označovaní za teroristov alebo zločincov. Predchádzajúca vláda sa tiež pokúsila klasifikovať humanitárnych pomocníkov ako napomáhanie obchodovaniu s ľuďmi, čo je trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody až do ôsmich rokov. Zdá sa, že táto politika bude za vlády Donalda Tuska pokračovať. Piati humanitárni dobrovoľní pracovníci, ktorí v roku 2022 pomáhali rodine z Iraku a egyptskej osobe, sa 28. januára 2025 postavia pred súd, pričom im hrozí rovnaký tvrdý trest.

Okrem toho novo ohlásená migračná politika (október 2024) nedáva veľa dôvodov na optimizmus. Nárazníková zóna zavedená v júli minulého roka zostáva v platnosti. Humanitárnym organizáciám vrátane Lekárov bez hraníc, ako aj novinárom, výrazne sťažuje prístup, čím bráni poskytovaniu pomoci utečencom a dokumentovaniu porušovania ľudských práv poľskými orgánmi.

Najspornejším aspektom tejto politiky je však plán pozastaviť právo na azyl na tejto hranici, čo je opatrenie, ktoré je zjavne v rozpore so základnými ľudskými právami uznanými v celej Európe. Hoci bude mať táto politika ďalekosiahle dôsledky na miestne obyvateľstvo v pohraničnom regióne, bola navrhnutá bez predchádzajúcej konzultácie s ním alebo humanitárnymi organizáciami. Tieto organizácie, ktoré neúnavne pracujú na poskytovaní pomoci, tiež získali kritické poznatky o situácii, potrebách utečencov, ktorí sa snažia prekročiť hranice, a výzvach, ktorým čelia. Ignorovanie takýchto poznatkov nielenže oslabuje humanitárne úsilie, ale môže aj zhoršiť už aj tak zúfalú situáciu.

Táto investigatívna správa bola vypracovaná s podporou grantu z Fondu investigatívnej žurnalistiky pre Európu (IJ4EU).

Hanna Jarzabek je španielsko-poľská dokumentárna fotografka žijúca v Madride. Vyštudovala politológiu a pracovala ako politická analytička pre agentúry OSN. Vo svojej práci sa zameriava na otázky ako diskriminácia, rodová identita, sexuálna rozmanitosť a migračné toky na východných hraniciach EÚ s citlivým a úctivým prístupom. Jej práca bola publikovaná v popredných médiách, ako sú El País a Newsweek Japan, vystavovaná na medzinárodnej úrovni a ocenená mnohými oceneniami vrátane nominácie na Cenu Impact Award 2024 organizovanú IJ4EU a Cenu Oskara Barnacka v roku 2023.

Fotografia z projektu „Džungla“:

Tzv. zákopová noha, plesňová infekcia, ktorá postihuje chodidlá, je jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich zdravotných problémov utečencov, ktorí sa pokúšajú prejsť cez Bielovežský prales (október 2022). 

Giuseppe Guerini

Ako naznačuje názov správy Enrica Lettu, Európska únia a jej hospodársky a obchodný systém sú oveľa viac než len trh. Dôvodom je skutočnosť, že Európska únia sa od začiatku rozhodla byť sociálnym trhovým hospodárstvom, v ktorom hospodárska prosperita zahŕňa nielen hromadenie bohatstva, ale aj schopnosť zabezpečiť, aby bohatstvo, s ktorým sa obchoduje a ktoré sa vytvára na trhu, prospievalo všetkým.

Podniky sociálneho hospodárstva tak tvoria ekosystém, ktorý zabezpečuje solidaritu prostredníctvom podnikania, užitočný model pre súkromné organizácie, ktoré napriek tomu konajú vo všeobecnom záujme.

V správe Enrica Lettu sa uvádza tento prvok, ktorý sa už zohľadnil v akčnom pláne a odporúčaní týkajúcich sa sociálneho hospodárstva. V správe sa európske inštitúcie vyzývajú, aby uznali osobitosti podnikov sociálneho hospodárstva, prispôsobili pravidlá upravujúce vnútorný trh a hospodársku súťaž a zlepšili právny rámec štátnej pomoci s cieľom zabezpečiť podnikom sociálneho hospodárstva ľahší prístup k pôžičkám a financovaniu.

EHSV významne prispel k tomu, aby európske a medzinárodné inštitúcie uznali účel a úlohu podnikov sociálneho hospodárstva. Podieľal sa na mnohých iniciatívach a prijal mnoho stanovísk v rámci činnosti, ktorá viedla k prijatiu akčného plánu pre sociálne hospodárstvo v roku 2021 a odporúčania členským štátom v roku 2023. Okrem toho sme stanoviskami o politike hospodárskej súťaže a štátnej pomoci týkajúcej sa služieb všeobecného hospodárskeho záujmu upozornili na potrebu zvýšiť prahové hodnoty pre poskytovanie štátnej pomoci de minimis a zabezpečili sme zmeny nariadenia, ktoré boli schválené koncom roka 2023. Požiadavky uvedené v správe Enrica Lettu na úpravu všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách a zlepšenie financovania sú v súlade s výzvami EHSV v rôznych stanoviskách vypracovaných v rokoch 2022 a 2023. Preto by sme mali naďalej pracovať na propagovaníi tohto stanoviska s cieľom zvýšiť uznanie sociálneho hospodárstva. Chceme, aby si viac ľudí uvedomilo výhody účinnej regulácie hospodárskej súťaže a štátnej pomoci pre podniky sociálneho hospodárstva, ako aj pre celý systém služieb všeobecného záujmu.

V máji 2024 bol prijatý Nový pakt EÚ o migrácii a azyle, ktorý sa považuje za historický míľnik. Či sa naozaj osvedčí, sa ešte len uvidí. Výzvy, ktoré nás čakajú v roku 2025, nebudú totiž jednoduché: vzhľadom na výnimočne neisté geopolitické podmienky, zložitosť paktu, ktorá vyplýva z jeho samotnej povahy, a krátky termín na jeho zavedenie do praxe, bude dôležité postupovať opatrne a zvažovať mnoho aspektov. To je analýza Camille Le Coz z Inštitútu pre migračnú politiku v Európe (MPI Europe).

Začiatok roka 2025 prináša so sebou naliehavé otázky o budúcnosti migračných politík v Európskej únii (EÚ). Nová Európska komisia stanovila vo svojom pláne vykonávania Nového paktu o migrácii a azyle jasný smer, no meniace sa okolnosti môžu odkloniť politické zameranie a zdroje do iných oblastí. Nadchádzajúce voľby v Nemecku v kombinácii s dôsledkami pádu Asadovho režimu a nepredvídateľným smerovaním vojny na Ukrajine súčasnú neistotu len zvyšujú. Diskusie o modeloch outsourcingu pokračujú, ale tieto snahy sú často skôr izolovanými politickými krokmi než súčasťou súdržnej európskej stratégie. Migrácia na poľskej hranici s Bieloruskom sa zároveň naďalej využíva ako zbraň a čoraz častejšie vedie k odchýlkam od práva EÚ. Tento rok bude rozhodujúci pri rozhodovaní o tom, či Európska únia dokáže aplikovať prístup, ktorý upevňuje dôveru a prináša veľmi potrebné kolektívne opatrenia, alebo či bude čeliť ďalšej fragmentácii.

V máji 2024 po rokoch náročných rokovaní mnohí európski tvorcovia politík uvítali prijatie paktu ako historický míľnik. Tesne pred európskymi voľbami EÚ touto dohodou ukázala, že sa dokáže zjednotiť a riešiť niektoré svoje najnáročnejšie problémy. Cieľmi paktu bolo primárne riešiť napätie v súvislosti so zodpovednosťou a solidaritou, zmierniť vnímanie, že ide o trvalú migračnú krízu a zjednotiť rozdiely v azylových konaniach v členských štátoch. Hoci nový rámec vo veľkej miere vychádza z existujúceho systému, zavádzajú sa ním prísnejšie opatrenia, ako je systematické preverovanie, posilnené konania o azyle a návrate na hraniciach a výnimky zo spoločných pravidiel počas krízy. Pakt podporuje aj väčšiu europeizáciu, pričom sa vyznačuje povinnou solidaritou, posilnenými úlohami inštitúcií a agentúr EÚ a zvýšeným európskym financovaním a dohľadom.

Ak sa však Európanom nepodarí zaviesť do praxe nové pravidlá do mája 2026, toto posilnenie dôveryhodnosti EÚ, pokiaľ ide o jednotné riadenie migrácie, by mohlo byť krátkodobé. Dodržať spomínanú krátku lehotu je obzvlášť náročné, keďže pakt si vyžaduje vytvorenie komplexného systému, mobilizáciu zdrojov, ako aj nábor a odbornú prípravu zamestnancov, najmä v prípade členských štátov v prvej línii. Hoci členské štáty vypracovali národné akčné plány, veľká časť tejto práce sa vykonala za zatvorenými dverami bez dostatočnej politickej komunikácie. To predstavuje čoraz väčšie riziko, keďže politické riadenie má zásadný význam pre zachovanie krehkej rovnováhy na úrovni EÚ.

Okrem toho si zavedenie nového systému vyžaduje vytvorenie koalícií zainteresovaných strán. Zásadný význam pri premietnutí zložitých legislatívnych textov do praktických rámcov majú národné azylové agentúry, pričom v tomto procese už zohrávajú kľúčovú úlohu agentúry EÚ, najmä Agentúra EÚ pre azyl. Rovnako dôležité je aj zapojenie mimovládnych organizácií, okrem iného s cieľom využiť ich odborné znalosti a zabezpečiť prístup k právnemu poradenstvu a dohľad nad novými postupmi. Na to, aby bolo toto úsilie úspešné, je nutná väčšia spolupráca, či už prostredníctvom pravidelných konzultácií, spoľahlivých mechanizmov výmeny informácií alebo pravidelných stretnutí operačných pracovných skupín.

Veľkú pozornosť medzitým získali stratégie outsourcingu, ktoré čoraz väčší počet európskych hlavných miest vníma ako riešenie migračných výziev EÚ. Dohoda medzi Talianskom a Albánskom vyvolala početné debaty o tom, či sa ňou bude dať lepšie riadiť zmiešaná migrácia a premiérka Giorgia Meloni sa stala vedúcou osobnosťou v tejto oblasti v celej Európe. Dohoda však zatiaľ nepriniesla žiadne výsledky a zostáva dvojstrannou záležitosťou bez možnosti zapojenia iných európskych partnerov. Ostatné vlády pripravujú iné alternatívne modely, ako sú centrá pre návrat, a spôsoby, ako ich začleniť do celoeurópskeho prístupu.

Práve otázka návratov bude v nadchádzajúcich mesiacoch stredobodom politickej diskusie. Súčasťou paktu je totiž urýchlenie návratov, najmä v prípade osôb, ktoré podstupujú konania na hraniciach štátov v prvej línii. Komisia a členské štáty hľadajú riešenie tohto naliehavého problému, ktorý ponecháva priestor pre pilotné centrá návratu. Návrhy na revíziu smernice o návrate sa očakávajú v marci. Vzhľadom na krátky časový rámec hrozí, že Európania v plnej miere nezohľadnia skúsenosti získané v praxi, a to napriek pokroku dosiahnutému za posledné desaťročie v oblastiach, ako je osveta, poradenstvo, podpora pri reintegrácii a vzájomné učenie sa na úrovni EÚ. Európa musí byť okrem toho opatrná, aby experimentovanie s modelmi outsourcingu nepoškodilo jej vzťahy s krajinami pôvodu a neoslabilo jej postavenie v širšom kontexte.

Hľadanie tejto krehkej rovnováhy prebieha vo veľmi neistom prostredí a zavádzanie paktu do praxe je preto skúškou nielen pre riadenie migrácie, ale aj pre širšiu prácu EÚ. Najmä situácia na poľských hraniciach ilustruje osobitné výzvy spojené s dodržiavaním záväzných predpisov pod tlakom nepriateľského suseda. V súvislosti so Sýriou a Ukrajinou musia byť európske hlavné mestá pripravené na nepredvídaný vývoj. V nasledujúcom roku bude nevyhnutné posilniť vedúce postavenie na úrovni EÚ s cieľom zaviesť nové pravidlá a pokračovať v skúmaní inovácií, ktoré sú v súlade so spoločným prístupom, a posilňujú ho. To zahŕňa zameranie úsilia na budovanie odolných partnerstiev s prioritnými krajinami a zabránenie presmerovaniu zdrojov na politické manévre.

Camille Le Coz je spoluriaditeľkou Inštitútu pre migračnú politiku Európa, výskumného ústavu so sídlom v Bruseli, ktorý sa zaoberá otázkami efektívnejšieho riadenia imigrácie, integrácie prisťahovalcov a azylových systémov a pracuje na zlepšení situácie nových prisťahovalcov, rodín prisťahovaleckého pôvodu a hostiteľských komunít.

V tomto vydaní:

• Zabezpečenie podpory pre subjekty sociálneho hospodárstva v rámci pravidiel EÚ – Giuseppe Guerini
• Premietanie bieloruského filmu „Under the Grey Sky“ (Pod sivým nebom) v EHSV – rozhovor s režisérkou Marou Tamkovič
• Zavádzanie Nového paktu o migrácii a azyle do praxe môže podrobiť európsky projekt skúške – Camille Le Coz, MPI Europe.
• Neoznačené hroby na vonkajších hraniciach Európy – Barbara Matejčić

• Sýrski utečenci:

  – Prístup EÚ k návratom sýrskych utečencov – zlom v jej migračnej politike – Alberto-Horst Neidhardt, Centrum pre európsku politiku

  – Kým sa situácia v Sýrii nestabilizuje, krajiny EÚ nesmú nútiť sýrskych utečencov, aby sa vrátili domov– Jean-Nicolas Beuze, UNHCR