Maria Nikolopoulou

Niekoľko dní pred Medzinárodným dňom žien a vzhľadom na to, že očakávame 69. zasadnutie Komisie pre postavenie žien (UNCSW69) v New Yorku, je vhodný čas na zamyslenie sa nad úspechmi v oblasti rodovej rovnosti a ich hodnotenie. Zároveň je to správny čas na to, aby sme sa pozerali do budúcnosti a naďalej napredovali.

Pokiaľ ide o legislatívny rámec, môžeme konštatovať zlepšenia: viac žien je aktívnych na trhu práce, lepšie zarábajú, majú vyššiu úroveň vzdelania, zvyšuje sa ich zastúpenie v politike a zastávajú vo väčšej miere vedúce pozície. Pokrok je však pomalý a nerovnomerný v jednotlivých členských štátoch.

Pokiaľ pretrvávajú štrukturálne nerovnosti, rodové stereotypy a odmietavý postoj k právam žien, budú ženy aj naďalej nedostatočne zastúpené vo verejnej sfére, v politike a vo vzdelávaní v odboroch STEM, budú vystavené násiliu online a offline a nebudú mať prístup k zdrojom a kapitálu na podnikanie. Rovnako budú čeliť väčšiemu riziku, že nebudú mať dostatok času na pracovný, aj súkromný život, ako aj riziku nedostatku financií, pričom bude trvať dlhé roky, než sa podarí odstrániť rozdiely v odmeňovaní a výške dôchodku.

Predpokladom dosiahnutia pokroku je odborná príprava, financovanie a odhodlanie. Potrebujeme zdroje na posilnenie zručností žien pre digitálnu a zelenú spravodlivú transformáciu, na financovanie národných akčných plánov na boj proti násiliu páchanému na ženách, ako aj na zabezpečenie odbornej prípravy pre všetkých zamestnancov pracujúcich s osobami, ktoré zažili násilie.

Musíme financovať podnikateľské projekty a vytvoriť cenovo dostupné, prístupné a vysokokvalitné služby starostlivosti o deti a starších ľudí, aby sme ženám odňali bremeno v podobe neplatených opatrovateľských povinností. Rovnako je potrebné silné odhodlanie vytvoriť bezpečné priestory, zapojiť viac žien do miestnych samospráv a národných parlamentov, či Európskeho parlamentu a zabezpečiť ich aktívnu účasť na nenásilných procesoch riešenia konfliktov a budovania mieru a zároveň podporovať rodovo inkluzívne prístupy v rámci tohto úsilia.

Okrem toho by nám rozsiahla európska stratégia pre napĺňanie Agendy 2030 mohla pomôcť oveľa rýchlejšie napredovať v tom, aby sa rodová rovnosť stala kľúčovou súčasťou našich politík. K cieľom udržateľného rozvoja by sa malo pristupovať ako k celku, a nie jednotlivo.

V EÚ sa dosiahol „značný“ pokrok. Z pohľadu mužov, žien a dievčat v EÚ bojujúcich za účinnú rodovú rovnosť do budúcnosti však nie je postačujúci. Našou úlohou ako občianskej spoločnosti je zintenzívniť tlak na tvorcov politík, aby sa v tejto otázke napredovalo rýchlejšie.

V porovnaní so svojimi globálnymi partnermi, ako sú Spojené štáty, čelí eurozóna naliehavým výzvam: nízka produktivita práce, oslabovanie konkurencieschopnosti a spomaľovanie hospodárskej dynamiky. Na zvrátenie tohto trendu Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) požaduje naliehavú a koordinovanú stratégiu.

EHSV vo svojom stanovisku Hospodárska politika eurozóny na rok 2025 načrtáva plán na podporu rastu prehĺbením vnútorného trhu, znížením regulačnej byrokracie a zabezpečením fiškálnej udržateľnosti. Politiky sa zároveň musia zaoberať transformačnými trendmi, ako je umelá inteligencia a tlaky súvisiace so starnutím obyvateľstva.

Po externých otrasoch, ako bola pandémia ochorenia COVID-19 a energetická kríza, čelí eurozóna veľkým hospodárskym výzvam. Napriek tomu, že sa vyvíja úsilie o stabilizáciu, otázky ako domáca neistota, demografické zmeny a rastúce fiškálne tlaky si vyžadujú odvážne reformy.

EHSV navrhuje trojstupňový prístup na zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti: prehĺbenie vnútorného trhu, koordinácia priemyselnej politiky a zníženie byrokracie. Kľúčový význam má fiškálna udržateľnosť, ktorá si vyžaduje vyvážený rámec, intenzívnejšiu spoluprácu EÚ a úsilie zamerané na využitie nevyužitých príjmov. Investície sú naďalej slabým bodom, keďže sú potrebné rozsiahlejšie politiky v oblasti rizikového kapitálu a inovácie.

Mimoriadne dôležitá je aj odolnosť trhu práce, ktorá si vyžaduje flexibilitu, spravodlivé mzdy, reformy sociálneho zabezpečenia a rozvoj zručností založených na umelej inteligencii. EHSV zdôrazňuje potrebu spoločnej zodpovednosti EÚ a jej členských štátov a zasadzuje sa za posilnenú koordináciu politík. Vďaka rozhodným opatreniam a strategickým investíciám bude eurozóna schopná vybudovať odolné, konkurencieschopné a udržateľné hospodárstvo pre budúcnosť (tk). 

Zima len neochotne ustupuje jari, no EHSV oživuje marec súborom dynamických podujatí, ktoré upriamujú pozornosť na názory mladých ľudí a občianskej spoločnosti.

Prvým z nich bude 16. ročník podujatia Vaša Európa, váš názor. Na tomto podujatí známom aj pod skratkou YEYS sa 13. a 14. marca 2025 zíde takmer 100 účastníkov z mládežníckych organizácií, národných rád mládeže a Európskeho fóra mládeže, ako aj 37 učiteľov z členských štátov EÚ, kandidátskych krajín a Spojeného kráľovstva. Všetci sa podelia o jedinečný zážitok a pokúsia sa súzvukom svojich hlasov vytvoriť podobu takej Európy, v ktorej chcú žiť.

Ich odporúčania by mohli byť podkladom pre diskusie so zameraním na mládež počas druhého Týždňa občianskej spoločnosti, ktorý EHSV usporiada o niekoľko dní neskôr, a mohli by sa sprostredkovať zástupcom európskych inštitúcií na vysokej úrovni.

Po sľubnom začiatku v roku 2024 sa tohtoročný Týždeň občianskej spoločnosti uskutoční 17. – 21. marca a bude zameraný na posilnenie súdržnosti a účasti v polarizovaných spoločnostiach. Sociálna nestabilita, hospodársky pokles a rozsiahla nespokojnosť, najmä medzi tými, ktorí sa cítia nevypočutí a zanedbaní, ešte viac prehĺbili rozdelenie spoločnosti.

Rozmanité subjekty občianskej spoločnosti z Európy aj mimo nej sa s cieľom riešiť tieto naliehavé obavy zíde na Týždni občianskej spoločnosti 2025, ktorý bude jedinečnou platformou účasti na kritických diskusiách, umožní výmenu najlepších postupov a spoluprácu na príprave riešení, ktoré podporia sociálnu súdržnosť a demokratickú angažovanosť.

Tento rok sú na programe tri hlavné iniciatívy: európske organizácie a siete občianskej spoločnosti budú na panelových diskusiách kontaktnej skupiny EHSV hovoriť o tom, ako by stratégia európskej občianskej spoločnosti mohla podporiť väčšiu súdržnosť, Deň európskej iniciatívy občanov bude zameraný na jej úlohu v boji proti polarizácii a nebude chýbať ani slávnostné udeľovanie Ceny EHSV pre občiansku spoločnosť. Témou 15. ročníka Ceny pre občiansku spoločnosť, ktorou sa oceňujú výnimočné počiny občianskej spoločnosti, je boj proti škodlivej polarizácii európskej spoločnosti. Víťazi pochádzajú z Belgicka, zastúpení organizáciou občianskej spoločnosti „Diversité“ (Rozmanitosť), z Francúzska vďaka združeniu „Reporters d'Espoirs“ (Reportéri nádeje), a zo Slovenska, ktoré reprezentovala Slovenská debatná asociácia (SDA). Konečné poradie bude oznámené na slávnostnom ceremoniáli.

Náš Týždeň občianskej spoločnosti funguje ako príhodná platforma, ktorá nabáda organizovanú občiansku spoločnosť a občanov, aby sa vyjadrili o širokej škále kľúčových otázok, ku ktorým patria stupňujúce sa výzvy súvisiace so zmenou klímy, rastúce životné náklady a prehlbovanie rozdielov v príjmoch i výsledky volieb v roku 2024 na celom svete. Všetky vytvorili živnú pôdu na rozsiahlu polarizáciu.

Dovoľujem si vás požiadať, aby ste sa zúčastnili na tejto zmysluplnej výmene tým, že sa zapojíte do našich diskusií a využijete príležitosť na transformáciu diskusie na zmenu. Naše hlasy sú dôležité a môžu byť vypočuté, pokiaľ budeme držať spolu, proaktívni a pripravení prispieť k súdržnejšej a participatívnejšej Európe. Registrácia sa začala. Nepremeškajte túto príležitosť!

Laurențiu Plosceanu

podpredseda EHSV pre komunikáciu 

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) 11. februára vyzval všetky zainteresované strany, aby sa do 27. apríla 2025 prihlásili do štvrtého ročníka súťaže o získanie ekologických ocenení EÚ.

Tieto ocenenia, ktorými sa uznávajú vynikajúce výsledky v ekologickom hodnotovom reťazci, sa udeľujú za výnimočný prínos v kategóriách najlepší ekologický poľnohospodár, najlepšie ekologické mesto, najlepší maloobchodný spracovateľ potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby, najlepší maloobchodný predajca ekologických potravín a najlepšia ekologická reštaurácia alebo stravovacia služba. EHSV osobitne zastrešuje tri kategórie:

• Najlepší maloobchodný spracovateľ potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby
• Najlepší maloobchodný predajca potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby
• Najlepšia ekologická reštaurácia/stravovacia služba

Vyhlásenie víťazov sa uskutoční 23. septembra 2025 (Deň ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ). Prihlášku môžu podať všetky zainteresované strany, ktoré pracujú v ekologickom sektore, vrátane poľnohospodárov, spracovateľov, maloobchodníkov alebo verejných orgánov.

Viac informácií o tom, kto a ako môže podať prihlášku, nájdete na webovej stránke Európskej komisie. Otázky týkajúce sa kategórií, ktoré má na starosti EHSV, môžete zasielať na adresu EUorganicawardsEESC@eesc.europa.eu.

Táto iniciatíva podporuje akčný plán EÚ pre ekologickú poľnohospodársku výrobu, propaguje ekologickú výrobu a zlepšuje informovanosť spotrebiteľov. (ks) 

Druhý ročník podujatia Týždeň občianskej spoločnosti EHSV, ktorý sa uskutoční od 17. do 20. marca 2025, sa zameria na tému Posilnenie súdržnosti a účasti v polarizovaných spoločnostiach. Prihláste sa tu!

Ešte stále je čas zaregistrovať sa na druhý ročník podujatia Týždeň občianskej spoločnosti EHSV, počas ktorého sa stretnú európska občianska spoločnosť, tvorcovia politík EÚ, odborníci, novinári a ďalší, aby diskutovali o jednej z najnaliehavejších výziev súčasnosti – ako bojovať proti polarizácii našich spoločností.

Polarizácia, ktorú spôsobujú prekrývajúce sa krízy, od pandémie a zmeny klímy až po rastúce životné náklady a prehlbujúce sa rozdiely v príjmoch, sa rozšírila v celej EÚ aj mimo nej, čím sa prehlbujú sociálne rozdiely, narúša dôvera v demokratické inštitúcie a jednota spoločnosti sa dostáva pod tlak.

V tomto kontexte je Týždeň občianskej spoločnosti 2025 odvážnou výzvou na prijatie opatrení s cieľom podporiť sociálnu súdržnosť a posilniť demokratickú účasť. Prostredníctvom živých diskusií a spoločných workshopov poskytne toto štvordňové fórum všetkým účastníkom jedinečnú platformu na zapojenie sa do kritických diskusií, výmenu osvedčených postupov a spoluprácu pri vypracúvaní praktických riešení. 

Ako to bude prebiehať?

Súčasťou Týždňa občianskej spoločnosti 2025 budú panelové diskusie pod vedením kontaktnej skupiny EHSV, ako aj Deň európskej iniciatívy občanov a slávnostné udeľovanie Ceny EHSV pre občiansku spoločnosť.

Začne sa hlavným prejavom vedkyne, spisovateľky a politickej komentátorky Albeny Azmanovej, ktorá načrtne otázky a vytvorí priestor pre diskusie, ktoré budú nasledovať.

V následnom paneli na vysokej úrovni budeme diskutovať o tom, či sme „Ešte stále zjednotení v rozmanitosti?“. Medzi diskutujúci v rámci panelu budú: podpredseda Európskeho parlamentu Younous Omarjee, ministerka pre občiansku spoločnosť v mene poľského predsedníctva Adriana Porowska, predseda EHSV Oliver Röpke, spolupredsedníčka kontaktnej skupiny EHSV Brikena Xhomaqi, generálny tajomník Medzinárodného európskeho hnutia Petros Fassoulas a Mădălina-Mihaela Antoci z Národnej rady mládeže Moldavska.

Počas Týždňa občianskej spoločnosti budeme skúmať, ako môže občianske vzdelávanie pomôcť preklenúť rozdiely, ako môže byť Európa lídrom v oblasti inovácií bez toho, aby ohrozila svoje hodnoty, a ako urobiť bývanie dostupnejším a udržateľnejším a zároveň riešiť energetickú chudobu a podporovať viacgeneračné bývanie. Budeme sa tiež zaoberať spôsobmi, ako posilniť občiansku spoločnosť prostredníctvom verejnej a filantropickej podpory, ako môžeme zabezpečiť, aby politiky EÚ odrážali miestne potreby v rámci zelenej a modrej transformácie, a ako účinnejšie uznať, chrániť a zapojiť občiansku spoločnosť v celej Európe.

Osobitné zasadnutie organizované spolu s Európskym parlamentom, sa bude konkrétne zaoberať viacročným finančným rámcom (VFR) a jeho dôsledkami pre občiansku spoločnosť.

Deň európskej iniciatívy občanov 2025

Pri príležitosti Dňa európskej iniciatívy občanov 18. marca sa pozornosť zameria na silný nástroj participatívnej demokracie, ktorým je európska iniciatíva občanov (EIO). Iniciatíva, zavedená Lisabonskou zmluvou, umožňuje občanom vyzvať Európsku komisiu, aby navrhla nové právne predpisy EÚ týkajúce sa konkrétnej otázky. Na to, aby Komisia iniciatívu zvážila, musia organizátori zozbierať 1 milión podpisov na podporu svojej veci.

Prostredníctvom diskusií na vysokej úrovni a interaktívnych workshopov sa účastníci budú zaoberať kľúčovými témami, ako je úloha EIO v boji proti polarizácii a spôsoby budovania silnejšej podpory vo všetkých členských štátoch. Osobitný dôraz sa bude klásť na to, ako sa organizácie občianskej spoločnosti môžu aktívne zapojiť do procesu EIO, aby boli hlasy občanov vypočuté pri tvorbe európskej politiky.

Účastníci budú mať tiež jedinečnú príležitosť priamo sa zoznámiť s organizátormi EIO – bývalými, súčasnými aj budúcimi – a vymeniť si osvedčené postupy a skúsenosti pre svoje vlastné kampane.

Okrem toho sa na podujatí zdôrazní význam stratégií vplyvu pri zvyšovaní účinnosti EIO a panelových diskusií občanov so zameraním na zvýšenie šancí na následné legislatívne opatrenia zo strany inštitúcií EÚ.

Cena pre občiansku spoločnosť za rok 2025

V posledný deň Týždňa občianskej spoločnosti 2025 sa okrem iného uskutoční 15. ročník slávnostného odovzdávania Ceny EHSV pre občiansku spoločnosť.

Cieľom Ceny EHSV pre občiansku spoločnosť je zvyšovať povedomie o výnimočnom príspevku občianskej spoločnosti k vytváraniu európskej identity a občianstva, ako aj k podpore spoločných hodnôt, ktoré posilňujú európsku integráciu. Cena sa každoročne udeľuje jednotlivcom a organizáciám občianskej spoločnosti za ich inovatívne a tvorivé neziskové projekty na rôzne témy relevantné pre EÚ.

Tento rok bude cena udelená trom projektom, ktoré bojujú proti škodlivej polarizácii spoločnosti EÚ.

Týždeň ukončí dynamické záverečné zasadnutie, na ktorom vystúpia výkonný podpredseda Európskej komisie (bude potvrdené), podpredsedníčka Európskeho parlamentu Katarina Barley, predseda EHSV Oliver Röpke a generálna tajomníčka Nadácie Centrum pre demokraciu v Srbsku Nataša Vučković.

Diskutujte aj vy!

Týždeň občianskej spoločnosti 2025 sa javí byť nádejným podujatím, na ktorom počas štyroch dní odznejú podnetné diskusie a vystúpia inšpiratívni rečníci na vysokej úrovni. Bude tiež skvelou príležitosťou na nadväzovanie kontaktov, a preto si ho nenechajte ujsť. Prihláste sa ešte dnes a pripojte sa k nám, aby sme pretavili rozhovory do zmien. Váš hlas je dôležitý pri budovaní súdržnejšej a participatívnejšej Európy!

Celý program možno nájsť tu.

Zaregistrujte sa tu do 12. marca. (ma)

Skupina EHSV Pracovníci

Skupina Pracovníci EHSV upozorňuje, že ťažko vydobyté sociálne práva a práva pracovníkov by sa v snahách EÚ o zachovanie konkurencieschopnosti vo svetovom hospodárstve nemali odsúvať do úzadia. V kontexte výziev na zvýšenú dereguláciu nesmie EÚ ustúpiť od kľúčových právnych predpisov, ako je Európsky pilier sociálnych práv.

V nadväznosti na odporúčania uvedené v správach Maria Draghiho a Enrica Lettu zverejnila Komisia oznámenie o kompase konkurencieschopnosti doplnené horizontálnymi iniciatívami a zamerané na podporu činnosti podnikov. Cieľom je posilniť konkurenčnú výhodu Európy.

Skupina Pracovníci je hlboko znepokojená tým, že sociálne a pracovné práva môžu v tomto procese zostať v úzadí, keďže sa zdá, že EÚ sa rozhodla držať krok s ostatnými konkurencieschopnými ekonomikami za každú cenu.

Skupina Pracovníci preto navrhla niekoľko stanovísk z vlastnej iniciatívy, ktoré sa zaoberajú otázkou konkurencieschopnosti z hľadiska pridanej hodnoty ľudského kapitálu.  Jedným z nich je návrh stanoviska na tému Úloha odborových zväzov pri zvyšovaní produktivity. Cieľom stanoviska bude ukázať, že hnacou silou produktivity v EÚ (ktorá ovplyvňuje konkurencieschopnosť) sú najmä investície do ľudského kapitálu (pracovníkov), ako aj do technológií a inovácií.

V tejto súvislosti sa zdôrazňuje kľúčová úloha odborových zväzov, keďže spájajú jednotlivých pracovníkov prostredníctvom kolektívneho vyjednávania a opatrení a formujú dynamiku trhu práce v snahe prispieť k splneniu zámeru vytvoriť konkurencieschopné hospodárstvo.

Podobne bude aj cieľom nadchádzajúcej štúdie skupiny Pracovníci posúdiť a vyhodnotiť súčasný stav právnych predpisov EÚ týkajúcich sa Európskeho piliera sociálnych práv. Štúdia bude dôležitým nástrojom monitorovania sociálnej politiky, keďže sa očakáva, že Európa sa pri hľadaní zlatej cesty ku konkurencieschopnosti zameria najmä na svoje hospodárstvo.   

Skupina Pracovníci na aprílovom zasadnutí kategórie Hlas pracovníkov za demokratickejšiu účasť takisto preskúma navrhované úsilie o zníženie regulačného zaťaženia podnikov, ktoré sa považuje za faktor spomaľujúci konkurencieschopnosť Európy, a jeho vplyv na právne predpisy EÚ na ochranu pracovníkov a životného prostredia, najmä v kontexte náležitej starostlivosti v oblasti udržateľnosti a podávania informácií o udržateľnosti podnikov.

skupina Organizácie občianskej spoločnosti v EHSV

V rokoch 2010 až 2022 ceny domov v EÚ vzrástli o 47 %. V tom istom období sa nájomné zvýšilo o 18 %. Podľa Eurostatu v roku 2023 viac ako 10 % domácností v mestách a 7 % domácností na vidieku vynaložilo viac ako 40 % svojich disponibilných príjmov na bývanie. EHSV zadal vypracovanie štúdie na preskúmanie politických riešení, ktorými by sa dalo zabezpečiť cenovo dostupnejšie a udržateľnejšie bývanie pre všetkých Európanov. V tomto rozhovore sa ekonómka Agnieszka Maj a riaditeľka pre životné prostredie, energetiku a zmenu klímy z Centra sociálneho a hospodárskeho výskumu (CASE) Karolina Zubel ako spoluautorky štúdie podelili o svoje hlavné zistenia.

O čom je štúdia EHSV a prečo je relevantná?

V tejto štúdii o cenovo dostupnom udržateľnom bývaní v EÚ sa skúma potreba takéhoto bývania, pričom sa zdôrazňuje úloha digitalizácie (umelá inteligencia, digitálne stavebné povolenia, príslušné databázy) a štruktúr sociálneho hospodárstva. Poukázaním na prípadové štúdie sa v nej vyzdvihujú inovatívne snahy o zlepšenie cenovej aj fyzickej dostupnosti a udržateľnosti bývania. Výsledky štúdie zahŕňajú uskutočniteľné odporúčania na roky 2030 a 2050, ktoré sú v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klimatickej odolnosti, sociálnej spravodlivosti a hospodárskeho rastu. Ponúkajú strategické poznatky na prispôsobenie politík v oblasti bývania vyvíjajúcim sa výzvam so súčasným zabezpečením blahobytu komunity.

Aké sú hlavné zistenia štúdie?

Digitalizácia predstavuje významnú príležitosť na zlepšenie efektívnosti projektovania, výstavby a správy obytných budov, potenciálne zníženie nákladov a zlepšenie udržateľnosti. Jej súčasný vplyv na úspory nákladov je však obmedzený. Medzi hlavné prekážky prijatia digitálneho pokroku patria tradičné názory rôznych aktérov, vnímaná nízka návratnosť investícií, vysoké realizačné náklady a nedostatok stimulov, odbornej prípravy a predpisov. Na úplné využitie potenciálu digitalizácie sú nevyhnutné ďalšie investície do digitálnej infraštruktúry, napríklad do zabezpečenia interoperability digitálnych platforiem.

Sľubnú politickú inováciu na zvládnutie súčasných výziev v oblasti bývania predstavuje zapojenie subjektov sociálneho hospodárstva (bytové združenia s obmedzeným ziskom, verejnoprospešné organizácie, družstvá). Tieto subjekty ponúkajú také nákladovo efektívne a dobre navrhnuté riešenia týkajúce sa bývania, ktoré podporujú súdržnosť komunít a dlhodobú stabilitu bývania. Napríklad neziskové bývanie a bývanie s obmedzeným ziskom vo Viedni, ktoré predstavuje 30 % všetkých možností bývania v meste, zohráva kľúčovú úlohu pri stabilizácii trhu s bývaním tým, že má účinok znižovania cien. Pomáha to pri udržiavaní prijateľnej výšky nájomného a predchádzaní deformáciám trhu.

Aké sú na základe zistení vaše hlavné odporúčania, pokiaľ ide o opatrenia a ďalší výskum?

Strednodobo by sa v záujme jednotného prístupu vo všetkých členských štátoch malo v politikách EÚ v oblasti bývania uprednostniť zavedenie „Novej európskej dohody o cenovo dostupnom udržateľnom sociálnom bývaní“ a „smernice o bývaní“. Krajiny by mali podporovať inovatívne modely, ako sú družstvá a bývanie s obmedzeným ziskom, poskytovať flexibilnú finančnú podporu na projekty bývania a využívať digitálne nástroje na zlepšenie riešení v tejto oblasti.

Z dlhodobého hľadiska by sa v politikách rozvoja bývania mal uplatňovať strategický a udržateľný prístup s dôrazom na miestne riešenia a nepretržité monitorovanie. Digitalizácia sa musí štandardizovať právnymi predpismi, postupmi obehového hospodárstva, ako sú bankové úvery viazané na obehovosť budov, nájomné stimuly založené na energetickej hospodárnosti, a tiež iniciatívami miestneho financovania. Okrem toho by sa koncepcia „sociálneho bývania“ mala rozšíriť tak, aby zahŕňala rodiny so strednými príjmami, podobne ako vo viedenskom modeli „spoločenského bývania“, ktorý podporuje sociálnu kombináciu a zabraňuje džentrifikácii. Takisto je nevyhnutné zamerať sa na novú výstavbu a renováciu, ako aj zmeniť stanovený účel nevyužitých budovy tak, aby ich bolo možné využiť na uspokojenie potrieb bývania.

Budúci výskum by mal byť zameraný na inkluzívne prístupy k mestskému plánovaniu, výstavbe a poskytovaniu bývania s cieľom zlepšiť dostupnosť bývania pre všetkých občanov. Mal by sa tiež skúmať vplyv nových technológií, ako je umelá inteligencia a automatizácia, na úspory nákladov a efektívnosť rozvoja a správy v oblasti bývania. Navyše by sa vo všetkých členských štátoch EÚ mali skúmať inovatívne modely bývania, aby sa identifikovali stratégie, ktoré môžu zlepšiť jeho cenovú dostupnosť aj udržateľnosť.

Vypracovanie štúdie zadal EHSV na žiadosť skupiny Organizácie občianskej spoločnosti.

Pokrok Európy pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja sa výrazne spomalil, čo vyvoláva obavy v súvislosti s plnením cieľov do roku 2030. V správe o udržateľnom rozvoji Európy za rok 2025, ktorú uverejnila sieť OSN pre riešenia udržateľného rozvoja (SDSN), sa uvádza, že pokrok pri plnení cieľov udržateľného rozvoja v rokoch 2020 až 2023 bol o polovicu menší ako v predchádzajúcom období.

V rokoch 2016 až 2019 sa pokrok zvýšil o 1,9 bodu, ale v nasledujúcich rokoch klesol len na 0,8 bodu. Spomalenie prichádza v čase rastúcich environmentálnych, sociálnych a geopolitických výziev. Hlavným problémom zostáva cieľ udržateľného rozvoja č. 2 (žiadny hlad), keďže v celej Európe pretrvávajú problémy s potravinovou bezpečnosťou a udržateľnosťou.

V samostatnej štúdii vypracovanej pre Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa zdôrazňuje potreba zmien v stravovaní s cieľom podporiť udržateľné poľnohospodárstvo a verejné zdravie.

Po nástupe nového vedenia EÚ odborníci vyzývajú na posilnenie politík a investícií, aby sa urýchlil pokrok v plnení cieľov udržateľného rozvoja. Globálna spolupráca a financovanie sa považujú za kľúčové, pričom sa očakáva, že 4. medzinárodná konferencia o financovaní rozvoja, ktorá sa uskutoční v júni 2025 v Španielsku, bude zameraná na zvýšenie finančnej podpory udržateľnosti.

Podpredseda SDSN a hlavný autor správy Guillaume Lafortune upozorňuje, že rastúce geopolitické napätie komplikuje úsilie o udržateľnosť, zostáva však optimistom.

Uviedol, že „svet je čoraz nebezpečnejší, nestabilnejší a neistejší. Ľudia, najmä mladí, si zároveň želajú udržateľný rozvoj. Vzhľadom na veľkosť svetového hospodárstva a dostupné technológie má svet potenciál plne dosiahnuť udržateľný rozvoj.“

„Udržateľné potravinové systémy sú kľúčovou hnacou silou vykonávania cieľov udržateľného rozvoja. Na urýchlenie opatrení potrebujeme ambicióznejšie mechanizmy na zachovanie živobytia poľnohospodárov, malých výrobcov potravín a ďalších zainteresovaných strán v celom potravinovom dodávateľskom reťazci. Musíme však bojovať aj proti nespravodlivej distribúcii a zabezpečiť spravodlivú transformáciu,“ povedal predseda sekcie EHSV pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie (NAT) Peter Schmidt a zároveň vyzval na väčšie zapojenie občianskej spoločnosti.

Vzhľadom na to, že zostáva len päť rokov, EÚ stojí pred zásadným rozhodnutím: konať rozhodne, alebo riskovať, že nebudú splnené jej záväzky týkajúce sa udržateľnej a spravodlivej budúcnosti. (ks)