Mesiac po skončení diktatúry Bašára Asada sa oficiálna reakcia EÚ vo veľkej miere obmedzuje na oznámenie pomoci na rozvoj a stabilizáciu hospodárstva. Stále nie je jasné, či a kedy sa sankcie voči Sýrii zrušia. Európska podpora bude závisieť od ochrany menšín a iných záruk, ktorých vyhliadky zostávajú neisté. Komplexná politická, bezpečnostná a humanitárna dynamika Sýrie naznačuje, že akákoľvek demokratická konsolidácia bude dlhá a náročná. Tým sa otestuje schopnosť EÚ vystupovať jednotne a konať spoločne v súvislosti s budúcnosťou tejto krajiny. Namiesto toho niekoľko európskych krajín neváhalo zdôrazniť okamžitú a spoločnú prioritu: návrat vysídlených Sýrčanov. V decembri, len niekoľko dní po tom, ako Asadov režim prišiel o kontrolu nad Damaskom, Rakúsko, kde líder FPÖ Herbert Kickl získal mandát na vytvorenie novej vlády, oznámilo svoj plán zaviesť „návratový bonus“ a program deportácie pre osoby so záznamom v registri trestov. V Holandsku plánuje koaličná vláda pod vedením pravicového nacionalistu Geerta Wildersa identifikovať bezpečné oblasti pre návraty. Nemecko takisto oznámilo, že ochrana poskytnutá Sýrčanom sa „preskúma a zruší“, ak sa ich krajina stabilizuje. Iné európske krajiny vydali podobné vyhlásenia alebo situáciu pozorne sledujú. V tejto súvislosti môže byť aj rozhodnutie o zrušení sankcií motivované skôr cieľom vykonávať návraty než zmenou názorov na nové vedenie Sýrie.
Vzhľadom na tlak krajne pravicových a protiimigračných strán silnejúcich v celej Európe a nemecké federálne voľby na obzore hrozí, že vízia členských štátov pre Sýriu bude diktovaná domácimi prioritami a krátkodobými volebnými kalkuláciami. V rokoch 2015 až 2024 poskytli členské štáty EÚ ochranu viac ako miliónu Sýrčanov, väčšine z nich v Nemecku. Ich prítomnosť sa stala spornou politickou a spoločenskou otázkou. V dôsledku široko medializovaných incidentov, vysokej inflácie a rastúcich nákladov na energiu sa zmenila nálada verejnosti v mnohých krajinách, kde našli útočisko utečenci, ktorí začali byť u nej menej vítaní. Táto zmena viedla k tomu, že nevraživá rétorika a nepriateľské politiky sa stali bežnou realitou. Napriek výzvam Európskej komisie a UNHCR na opatrný prístup k návratom by táto dynamika mohla prinútiť európske vlády, aby ich urýchlili, a to aj jednostranne.
Od pádu Asadovho režimu v decembri sa už do Sýrie vrátilo viac ako 125 000 utečencov, najmä zo susedných krajín. Ich vyhliadky však nie sú ružové. Už i pred nedávnymi udalosťami viac ako polovica sýrskeho obyvateľstva čelila potravinovej neistote, pričom tri milióny obyvateľov trpeli vážnym hladom. Keďže v dôsledku konfliktu boli mnohé domy zničené, kapacita ubytovacích zariadení je už plne vyčerpaná. Podľa UNHCR je pre navrátilcov potrebných takmer 300 miliónov EUR, aby sa im zabezpečilo prístrešie, potraviny a voda. EÚ a členské štáty by mali vypracovať koordinované prístupy na uľahčenie bezpečnej a dobrovoľnej repatriácie Sýrčanov v dlhodobom horizonte, avšak bezprostrednou prioritou by v tejto situácii malo byť riešenie humanitárnych potrieb krajiny. Naliehanie na utečencov, aby sa rýchlo vrátili do vojnou poznačenej a nestabilnej krajiny, by mohlo v skutočnosti spôsobiť ešte väčšie problémy, keďže by sa ešte viac obmedzil prístup k potravinám, energii a prístrešiu. Rozsiahle návraty by tiež mohli narušiť etnickú a sociálno-ekonomickú štruktúru už aj tak nestabilných regiónov. Vyvážený a udržateľný prístup je ďalej odôvodnený potenciálnym príspevkom sýrskej diaspóry k úsiliu o obnovu. Krajina bude potrebovať inžinierov, lekárov, administrátorov a učiteľov i manuálnych pracovníkov s rôznymi úrovňami zručností. Sýrčania získali cenné zručnosti a skúsenosti v Európe v príslušných odvetviach vrátane vzdelávania, stavebníctva a zdravotnej starostlivosti, ale nábor správnych pracovných profilov nebude jednoduchý. Trvalý návrat by takisto nemusel byť nevyhnutne podmienkou na to, aby sa prispelo k obnove: remitencie z Európy by mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri znižovaní chudoby a udržateľnom rozvoji. Zapojením diaspóry by Sýrčania usadení v Európe mohli prispieť aj k posilneniu diplomatických a kultúrnych väzieb medzi EÚ a novou Sýriou bez Asada.
Členské štáty však môžu mať ťažkosti s prijatím vyváženého prístupu a nemusí sa im podariť postupovať koordinovane. Niektoré krajiny môžu uprednostniť dlhodobú stabilitu a obnovu Sýrie, čo umožní spontánne návraty. Iné zas môžu začať chvatne ponúkať finančné stimuly na dobrovoľnú repatriáciu alebo dokonca systematicky preskúmavať postavenie Sýrčanov, hneď ako sa humanitárna situácia čo i mierne zlepší. Vykonávanie systematického preskúmania postavenia utečenca však narazí na značné právne prekážky a bude si vyžadovať veľké finančné a administratívne náklady. No v prípade všetkých stimulov na návrat sa bude musieť zohľadniť skutočnosť, že väčšina Sýrčanov vysídlených v Európe je v súčasnosti usadená, pričom viac ako 300 000 z nich získalo občianstvo EÚ. Pochmúrne hospodárske a pracovné vyhliadky krajiny môžu zároveň odrádzať od návratu aj tých najnadšenejších. Zásadnou otázkou v tejto súvislosti bude, či sa Sýrčanom umožní „pendlovať“ medzi Sýriou a EÚ, t. j. vracať sa na obmedzené obdobie, a či európske hostiteľské krajiny budú naďalej ponúkať udržateľné príležitosti na trvalejší návrat.Tieto otázky budú nevyhnutne prepojené so širšími diskusiami o migračnej politike EÚ. Budúce rokovania o reforme smernice EÚ upravujúcej návraty, ku ktorej sa čoskoro očakáva návrh Európskej komisie, by mohli získať rozhodujúci impulz v závislosti od vývoja diskusií o návratoch Sýrčanov. V rámci reformy smernice by sa však mohli objaviť ďalšie rozdiely medzi členskými štátmi EÚ. Vzhľadom na to, že migračné politiky si vyžadujú zásadné prehodnotenie s cieľom účinne riešiť súčasné výzvy, prístup EÚ k vysídleným Sýrčanom bude pravdepodobne predstavovať prvý kritický okamih zlomu v novom cykle.
Maďarsko 1. januára odovzdalo štafetu vo vedení EÚ Poľsku, ktoré bude počas prvých šiestich mesiacov roka predsedať Rade EÚ. Poľské predsedníctvo prichádza v čase, keď Európa prechádza transformáciou a zároveň Európskej komisii začína nový mandát.
Maďarsko 1. januára odovzdalo štafetu vo vedení EÚ Poľsku, ktoré bude počas prvých šiestich mesiacov roka predsedať Rade EÚ. Poľské predsedníctvo prichádza v čase, keď Európa prechádza transformáciou a zároveň začína nový mandát Európskej komisie.
Vzhľadom na pokračujúcu agresiu Ruska voči Ukrajine a geopolitické napätie, ktoré dosiahlo najvyššiu úroveň v nedávnej histórii Európy, Poľsko zameriava svoje priority na zastrešujúcu tému bezpečnosti, ktorá zahŕňa vonkajšiu, vnútornú, hospodársku, energetickú, potravinovú a zdravotnú bezpečnosť, ako aj zabezpečenie právneho štátu.
Tieto priority sú v súlade so záväzkom Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru podporovať súdržnosť, chrániť demokratické hodnoty a zabezpečiť stabilnú prosperitu. „V EHSV sme hrdí na to, že sme spoľahlivým a angažovaným partnerom poľského predsedníctva Rady EÚ, a sme odhodlaní zohrávať aktívnu úlohu pri formovaní politických priorít, ktoré vymedzia tento nový európsky cyklus,“ uviedol predseda EHSV Oliver Röpke.
Na žiadosť poľského predsedníctva vypracuje EHSV 14 prieskumných stanovísk. Pozrite si našu novú brožúru a dozviete sa viac o týchto stanoviskách, ako aj o inej práci EHSV v prvom polroku 2025. Takisto v nej nájdete informácie o poľských členoch EHSV a organizáciách, ktoré zastupujú. Brožúra je dostupná výlučne online v angličtine, poľštine, francúzštine a nemčine. (ll)
Európsky priemysel čelí mnohým rôznym výzvam vrátane extrémne vysokých cien energie, ťažkostí s prilákaním kvalifikovanej pracovnej sily a prístupu k financovaniu. V roku 2023 EÚ predložila Priemyselný plán Zelenej dohody zameraný na dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Predsedníčka Ursula von der Leyen sa vo svojej prezentácii politických usmernení na jeseň minulého roka zmienila o „čistej priemyselnej dohode“ pre konkurencieschopný priemysel a kvalitné pracovné miesta v duchu správy Maria Draghiho.
Európsky priemysel čelí mnohým rôznym výzvam vrátane extrémne vysokých cien energie, ťažkostí s prilákaním kvalifikovanej pracovnej sily a prístupu k financovaniu. V roku 2023 EÚ predložila Priemyselný plán Zelenej dohody zameraný na dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Predsedníčka Ursula von der Leyen sa vo svojej prezentácii politických usmernení na jeseň minulého roka zmienila o „čistej priemyselnej dohode“ pre konkurencieschopný priemysel a kvalitné pracovné miesta v duchu správy Maria Draghiho.
Priemysel je dôležitou súčasťou zelenej a digitálnej transformácie a nášho hospodárskeho systému. Čo však táto nová dohoda znamená pre pracovníkov? Pracovná sila opierajúca sa o pevné základy a združená v odboroch, dobre platená a s dobrými pracovnými podmienkami, nie je však len záležitosťou odborov, ale týka sa spoločnosti ako celku, demokracie a sociálnej stability, ako aj produktivity podnikov.
Bez primeraných usmernení a dostatočnej podpory z verejných zdrojov by z tohto plánu mohli nakoniec zostať len tie časti správy Maria Draghiho a programu v oblasti konkurencieschopnosti, ktoré najviac podporujú dereguláciu. To by mohlo ohroziť európsky sociálny model, pretože by sa tým podporil škodlivý model hospodárskej súťaže, ktorý by podnecoval preteky o najnižšie mzdy a nevýhodné pracovné podmienky.
Skupina Pracovníci EHSV a Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC) organizujú 14. februára v priestoroch EHSV spoločnú konferenciu o európskej priemyselnej politike podporujúcej kvalitné pracovné miesta. Ak máte záujem, poznačte si tento dátum do kalendára a zapojte sa do diskusie!
EHSV usporiadal v decembri premietanie filmu Under the Grey Sky (Pod sivým nebom) o bieloruských novinároch, ktorí zaplatili vysokú osobnú cenu za informovanie o politických nepokojoch vo svojej krajine.
EHSV usporiadal v decembri premietanie filmu Under the Grey Sky (Pod sivým nebom) o bieloruských novinároch, ktorí zaplatili vysokú osobnú cenu za informovanie o politických nepokojoch vo svojej krajine.
Prvý celovečerný film bielorusko-poľskej režisérky Mary TamkovičUnder the Grey Sky zachytáva srdcervúci príbeh bieloruskej novinárky Leny, ktorá skončila vo väzení po tom, ako naživo odvysielala tvrdý zákrok vlády proti pokojnej demonštrácii na Námestí zmien v Minsku. Dej sa odohráva v roku 2020, keď sa Bieloruskom prehnala bezprecedentná vlna protestov po zmanipulovaných voľbách, v ktorých bol Aleksander Lukašenko po šiesty raz zvolený za prezidenta.
Lena a jej kameramanka Olja sú zatknuté po tom, ako pokračujú v nakrúcaní protestov, hoci ich odhalil policajný dron. Po následnom absurdnom kafkovskom prekrútení reality je Lena najprv obvinená z „organizovania nepokojov a narušenia verejnej dopravy“ a vzápätí je proti nej vznesené obvinenie z vlastizrady. Z pôvodne sedem dní trvajúceho zadržania sa po tajnom súdnom procese stal osemročný trest odňatia slobody. Jej kolegyňa dostala dva roky. Lenin manžel Ilja, ktorému policajný režim takisto komplikuje život, sa zúfalo snaží dostať ju z väzenia a dokonca presvedčiť ju, aby priznala vinu výmenou za prepustenie na slobodu. Lena to však nedokáže urobiť.
Námetom pre film bol skutočný príbeh novinárov bieloruskej televíznej stanice Belsat Kaciaryny Andrejevovej, jej manžela Ihara Iljaša a jej kolegyne Darje Čulcovej. Zatiaľ čo Darja sa po dvoch rokoch dostala z väzenia na slobodu, Kaciaryna a Ihar sú stále vo väzení, pričom Kaciaryna si odpykáva predĺžený trest odňatia slobody v trvaní osem rokov a tri mesiace. Nie sú zďaleka jediní: Bieloruská asociácia novinárov odhaduje, že na konci roka 2024 bolo za mrežami ešte 45 pracovníkov médií. Mnohí čelia tlaku aj po úteku do zahraničia.
Film mal svetovú premiéru na festivale Tribeca v New Yorku v júni 2024.
Film Under the Grey Sky bol 13. decembra premietnutý v priestoroch Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) za prítomnosti režisérky Tamkovič v rámci seminára o úlohe bieloruských nezávislých médií pri podpore odolnej a demokratizujúcej spoločnosti.
EHSV Info oslovil v súvislosti s filmom jeho režisérku Maru Tamkovič.
Do akej miery film zachytáva skutočné udalosti a osud Kaciaryny Andrejevovej? Použili ste nejaké skutočné zábery z protestov v roku 2020 a z jej súdneho procesu?
Skutočné zábery sú vo filme použité niekoľkokrát. Protest, ktorý hlavné postavy na začiatku filmu vysielajú, naozaj nakrúcala Kaciaryna Andrejeva a Darja Čulcova, takže ide o reálne zábery zakomponované do hranej scény. Zadržanie Ramana Bandarenku, ktoré hlavné protagonistky sledujú na svojom laptope, je tiež skutočným záznamom (poznámka redakcie: aktivista Raman Bandarenka bol ubitý na smrť maskovanými zločincami po tom, ako sa im snažil zabrániť strhnúť červené a biele stuhy symbolizujúce bieloruskú vlajku pred sovietskou okupáciou). Na konci filmu je ako epilóg zostrih Kaciaryniných živých prenosov z protestov.
Základná dejová línia je úzko spätá so skutočnosťou: spôsob, akým boli novinárky zadržané a stíhané, ako aj tresty, ktoré dostali. Mojím cieľom však nebolo ukázať presný prehľad udalostí, ale skôr zachytiť emocionálnu realitu pri voľbe, pred ktorou tí ľudia stáli, a bolestivých rozhodnutiach, ktoré museli urobiť. Postavy majú iné mená, aby bol medzi nimi a hlavnými vzormi určitý odstup, ale tiež aby boli diváci nútení zamyslieť sa nad týmto príbehom ako nad jedným z mnohých, ako o metafore pre to, čo sa stalo celému národu.
Vie širšia verejnosť v Bielorusku, čo sa stalo Kaciaryne Andrejevovej a ďalším novinárom, ako je ona? Viete, koľko ľudí malo rovnaký alebo podobný osud?
V Bielorusku došlo k politickému zatýkaniu a represii v takom širokom rozsahu, že je ťažké o tom nevedieť. Najmenej 130 000 ľudí čelilo rôznym formám represií a po roku 2020 opustilo krajinu približne 500 000 ľudí. To je jednoducho príliš veľké množstvo na to, aby sa to dalo utajiť.
Oficiálny počet politických väzňov (obvinených alebo odsúdených na základe obvinenia z trestného činu) je v Bielorusku za posledné roky stabilný – ide asi o 1 300 osôb, avšak treba si uvedomiť, že stovky, ak nie tisíce, si už svoj trest odpykali, nektorí boli už prepustení a veľa novo odsúdených osôb sa bojí dovolávať sa statusu politického väzňa. Ide o premyslený reťazec represií, ktorý je v neustálom pohybe, pričom prepustených väzňov nahrádzajú noví.
Čo Vás motivovalo k nakrúteniu tohto filmu? Čo by ste ním chceli docieliť?
Ako Bieloruska som pociťovala naliehavú potrebu niečo urobiť, keď bieloruský režim brutálne zakročil proti protestom v roku 2020. Ako bývalá novinárka som sa dokázala silne vcítiť do mojich postáv. Ako režisérka som videla silný, hlboko dojemný príbeh, ktorý som musela vyrozprávať.
Čo by ste si želali, aby si divák odniesol ako hlavné posolstvo alebo hlavnú emóciu po zhliadnutí tohto filmu?
Skutočne dúfam, že sa ľudia trocha zamyslia na tým, čo je vlastne sloboda, akú môže mať cenu a či si naozaj vážia to, čo majú. Dúfam, že budú myslieť na Kaciu a Ihara a každého človeka, ktorý je vo väzení, pretože sloboda je niečo, čo veľa ľudí v Európe považuje za úplnú samozrejmosť.
Čo by mala EÚ – jej inštitúcie, občianska spoločnosť, združenia novinárov, združenia pre ľudské práva a národné vlády – urobiť, aby pomohla?
Naliehavo vyzývam EÚ, aby nezabudla na Bielorusko a neodpisovala ho ako beznádejný prípad. Podpora zo strany EÚ umožňuje našej kultúre, médiám a občianskej spoločnosti prežiť pod týmto obrovským tlakom, a hoci sa to môže zdať ako dlhodobá investícia, oplatí sa to.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) ako inštitucionálny partner občianskej spoločnosti už onedlho odštartuje druhý ročník Týždňa občianskej spoločnosti.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) ako inštitucionálny partner občianskej spoločnosti už onedlho odštartuje druhý ročník Týždňa občianskej spoločnosti.
Registrácia sa začne vo februári 2025. Viac informácií nájdete už čoskoro na webovej stránke a kanáloch sociálnych médií Týždňa občianskej spoločnosti #CivSocWeek. Sledujte nás ďalej!
Uvoľnenie potenciálu konkurencieschopnosti pre spoločnú prosperitu je hlavným cieľom novoprijatých priorít našej skupiny.
Vzhľadom na súčasné globálne výzvy musí byť prioritou politickej agendy konkurencieschopnosť a vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia s podporou konkrétnych politických opatrení.
V EÚ priaznivej pre podnikanie je konkurencieschopnosť založená na excelentnosti a zdravej konkurencii namiesto dotácií alebo protekcionizmu, pričom podniky majú konkurenčný prístup ku všetkým potrebným výrobným zdrojom.Priaznivé podnikateľské prostredie v EÚ znamená aj reguláciu, ktorá prispieva k podnikaniu a produktivite, minimalizáciu administratívnej záťaže a plnú funkčnosť jednotného trhu. Okrem toho je silná dôvera medzi podnikmi a tvorcami politík kľúčom k prilákaniu investícií, rovnako ako je potrebné chrániť záujmy podnikov EÚ vo vzťahu k medzinárodným konkurentom.
Preto ako hlavné priority požadujeme 10 súborov politických opatrení podporujúcich podniky:
radikálna reforma regulačného prístupu
produktívne inovačné systémy zamerané na investície a inovácie
vysoká technologická kapacita v oblasti obrany, bezpečnosti a zelenej transformácie a podpora technologických startupov
silná priemyselná základňa
integrované finančné trhy prostredníctvom rozvoja únie kapitálových trhov a bankovej únie
primeraný prístup k pracovnej sile
efektívne energetické a dopravné systémy
rovnaké obchodné podmienky
zelená transformácia orientovaná na podnikanie
efektívne verejné financie
Tieto opatrenia sú naliehavé, ak chceme využiť pozitívny vplyv konkurencieschopných podnikov na silné hospodárstvo a globálne vplyvnú EÚ.
Správy Enrica Lettu a Maria Draghiho sú výstražným signálom: buď EÚ obnoví svoju konkurencieschopnosť, alebo môže čeliť zložitým kompromisom v oblasti blahobytu, environmentálnych noriem a základných slobôd.
Záujem o účasť na tohtoročnom podujatí EHSV Vaša Európa, váš názor prejavili stovky stredných škôl z celej EÚ, kandidátskych krajín a Spojeného kráľovstva.
Záujem o účasť na tohtoročnom podujatí EHSV Vaša Európa, váš názor prejavili stovky stredných škôl z celej EÚ, kandidátskych krajín a Spojeného kráľovstva.
Organizátori všetky prihlášky dôkladne preskúmali, posúdili a vybrali 36 stredných škôl, ktoré sa na podujatí Vaša Európa, váš názor 2025 v dňoch 13. a 14. marca zúčastnia.
Ide o hlavné každoročné podujatie EHSV pre mládež. Tento rok sa na ňom zíde takmer 100 študentov a 37 učiteľov. Bude sa konať pod názvom „Mládež má možnosť vyjadriť sa“, potrvá vyše 1,5 dňa a zameria sa na úlohu, ktorú môžu mladí ľudia zohrávať pri formovaní odolnej budúcnosti. Cieľom podujatia je oboznámiť študentov s tým, ako sa môžu zapojiť do občianskej činnosti a aktívne prispieť k činnostiam participatívnej demokracie vo svojich komunitách aj mimo nich.
V rámci príprav na toto podujatie navštívia členovia EHSV začiatkom roka 2025 vybrané školy, aby sa vopred osobne stretli s účastníkmi a poskytli im potrebné informácie.
Otvorenie podujatia ako aj jeho záverečná časť 14. marca 2025 sa budú vysielať naživo. Odkaz na toto vysielanie bude uverejnený na webovom sídle EHSV – na oficiálnej webovej stránke podujatia Vaša Európa, váš názor! 2025 | EHSV, kde môžete nájsť aj ďalšie informácie a aktuálne novinky týkajúce sa tohto podujatia.
EHSV usporiada 23. januára premietanie filmu „Mačacia odysea“ uvádzaného aj pod názvom „Flow“, ktorý sa uchádza o LUX – Európsku filmovú cenu publika za rok 2025.
EHSV usporiada 23. januára premietanie filmu „Mačacia odysea“ uvádzaného aj pod názvom „Flow“, ktorý sa uchádza o LUX – Európsku filmovú cenu publika za rok 2025.
Tento kritikou ocenený animovaný film, ktorý režíroval lotyšský filmový tvorca Gints Zilbalodis, vznikol v koprodukcii Lotyšska, Francúzska a Belgicka. Získal celosvetové uznanie, cenu Zlatý glóbus za najlepší animovaný film a najvyššie ocenenia na festivaloch, ako je napríklad Medzinárodný festival animovaných filmov v Annecy, Ceny newyorských filmových kritikov (New York Film Critics Circle Awards) a Európske filmové ceny.
Sledujte príbeh samotárskej mačky, ktorá prežila veľkú povodeň, ocitla sa v novej situácii a učí sa spolupracovať s ostatnými zvieratami na záchrannom člne.
Podujatie je súčasťou prebiehajúceho cyklu premietania filmov v EHSV, ktorý organizuje v spolupráci s LUX – Európskou filmovou cenou publika Európskeho parlamentu.Jeho cieľom je podporiť kultúrnu rozmanitosť a podnietiť dialóg o naliehavých sociálnych otázkach.
