Postoj EHSV k správam Enrica Lettu a Maria Draghiho, autori: Matteo Carlo Borsani, Giuseppe Guerini a Stefano Palmieri
Posadnutosť konkurencieschopnosťou, autor: Karel Lannoo, CEPS
Kompasom konkurencieschopnosti nie je možné vyvážiť potreby podnikov a práva pracovníkov, autorka: Esther Lynch, ETUC
Iniciatíva Future 500: rozširovanie európskych podnikov v záujme globálneho úspechu, autor: Stjepan Orešković, Atlantic Council
Európska koalícia pre podnikovú spravodlivosť (ECCJ) odmieta komplexný balík opatrení: záujmy podnikov by nemali byť hnacou silou politiky EÚ, autorka: Andriana Loredan, ECCJ
Postoj EHSV k správam Enrica Lettu a Maria Draghiho, autori: Matteo Carlo Borsani, Giuseppe Guerini a Stefano Palmieri
Posadnutosť konkurencieschopnosťou, autor: Karel Lannoo, CEPS
Kompasom konkurencieschopnosti nie je možné vyvážiť potreby podnikov a práva pracovníkov, autorka: Esther Lynch, ETUC
Iniciatíva Future 500: rozširovanie európskych podnikov v záujme globálneho úspechu, autor: Stjepan Orešković, Atlantic Council
Európska koalícia pre podnikovú spravodlivosť (ECCJ) odmieta komplexný balík opatrení: záujmy podnikov by nemali byť hnacou silou politiky EÚ, autorka: Andriana Loredan, ECCJ
Je načase, aby sme na základe správy Maria Draghiho urobili konkrétny krok vpred skôr, ako sa rozplynie v politických kuloároch. Potrebujeme dobrých stratégov a tvorcov politiky, ktorí budú schopní pokročiť ďalej ako táto správa a vypracovať stratégie pre priemyselnú politiku EÚ,“ hovorí chorvátsky podnikateľ a vedec Stjepan Orešković. Spolu s hlavným riaditeľom transatlantického think tanku Atlantic Council Jörnom Fleckom predstavil na verejnej medzinárodnej konferencii Conclave II v Bruseli ambicióznu iniciatívu s názvom Future 500. Cieľom tejto iniciatívy, ktorá je súčasťou širšej platformy Atlantickej rady SEEUS Futures, je určiť a podporiť 500 európskych spoločností zameraných na výrazný rast a globálny vplyv. Zámerom je podporiť nových európskych podnikateľov v celosvetovej konkurencii a posilniť tak prítomnosť Európy na medzinárodnej hospodárskej scéne. Stjepan Orešković nám o projekte povedal viac.
Je načase, aby sme na základe správy Maria Draghiho urobili konkrétny krok vpred skôr, ako sa rozplynie v politických kuloároch. Potrebujeme dobrých stratégov a tvorcov politiky, ktorí budú schopní pokročiť ďalej ako táto správa a vypracovať stratégie pre priemyselnú politiku EÚ,“ hovorí chorvátsky podnikateľ a vedec Stjepan Orešković. Spolu s hlavným riaditeľom transatlantického think tanku Atlantic Council Jörnom Fleckom predstavil na verejnej medzinárodnej konferencii Conclave II v Bruseli ambicióznu iniciatívu s názvom Future 500. Cieľom tejto iniciatívy, ktorá je súčasťou širšej platformy Atlantickej rady SEEUS Futures, je určiť a podporiť 500 európskych spoločností zameraných na výrazný rast a globálny vplyv. Zámerom je podporiť nových európskych podnikateľov v celosvetovej konkurencii a posilniť tak prítomnosť Európy na medzinárodnej hospodárskej scéne. Stjepan Orešković nám o projekte povedal viac.
Môžete stručne predstaviť základnú myšlienku projektu Future 500?
Na základe poznatkov z dôležitých správ o budúcnosti Európy, ktoré pripravili Mario Draghi, Enrico Letta a Manuel Heitor, a vychádzajúc z analýz podľa dvojitej optiky vedeckých pracovníkov a podnikateľov táto iniciatíva kladie niekoľko zásadných otázok, napr.: Kto bude realizovať tieto plány konkurencieschopnosti a novo zverejnený kompas konkurencieschopnosti? Aké mechanizmy sa použijú? Aké budú náklady? Akú návratnosť možno očakávať v porovnaní s návratnosťou investícií nedávno založených rýchlo rastúcich amerických spoločností? Projekt Future 500 je základným kameňom platformy SEEUS, ktorá zastupuje USA, EÚ a juhovýchodnú Európu, a jeho cieľom je viac zviditeľniť tieto regióny a posilniť spoluprácu medzi nimi. Je strategicky navrhnutý tak, aby riešil naliehavú potrebu Európy vytvárať dynamické prostredie, ktoré pomáha miestnym spoločnostiam stať sa lídrami na globálnej scéne. Iniciatíva sa zameriava na poskytovanie rizikového kapitálu, strategické poradenstvo a vytváranie medzinárodných sietí a preberá poznatky expertov, ako sú Dani Rodrik z Harvardovej univerzity a Beata Jaworcik z EBOR, s cieľom vypracovať priemyselné politiky 21. storočia, ktoré výrazne posilnia naše konkurenčné postavenie.
Máte už potenciálnych kandidátov na 500 spoločností, ktoré plánujete vybrať? Aké základné požiadavky musí spoločnosť spĺňať, aby bola vybraná?
Hoci zatiaľ neboli vybrané žiadne konkrétne spoločnosti, iniciatíva Future 500 sa bude zameriavať na subjekty, ktoré majú potenciál rozširovať sa a rýchlo rásť. Tento proces bude otvorený a nepretržitý a bude uprednostňovať ekonomicky sľubné podniky, inovácie a strategický význam v danom odvetví. Budeme sa tiež snažiť nadviazať partnerstvá s multilaterálnymi rozvojovými bankami a investormi, ktorí už podporujú spoločnosti, aby sa stali konkurencieschopnou silou. Zameriavať sa budeme na spoločnosti, ktoré už preukázali jednoznačný rast, inovatívne schopnosti a ambíciu rozširovať sa v celosvetovom meradle. Tým sa zabezpečí, aby spoločnosti boli nielen lídrami na trhu, ale aj priekopníkmi v oblasti technológií a obchodných modelov. Budeme vychádzať zo skúseností skvelých projektov, ako je Scale-Up Europe, ktoré spájajú zakladateľov, investorov, vedúcich pracovníkov a vedcov s poslaním vytvoriť z Európy domov pre technologických šampiónov. Pre kandidátske krajiny EÚ sú tieto potenciálne vybrané spoločnosti obzvlášť dôležité, pretože budú stelesňovať zásady novej ekonomiky a slúžiť ako vzor pre ambiciózne, medzinárodne konkurencieschopné firmy, ktoré sa väčšinou nespoliehajú na financovanie z daní.
Do akej miery ste optimistický, pokiaľ ide o potenciál globálnej konkurencieschopnosti Európy?
Existuje značný optimizmus, pokiaľ ide o schopnosť Európy posilniť svoje globálne konkurenčné postavenie a zbaviť sa prevládajúcich postojov sebaľútosti. Od masívneho rastu na akciových trhoch, ktorý sa začal koncom roka 2022, celkové výnosy referenčných akcií v eurozóne prekročili výnosy indexu S&P 500, ak vylúčime spoločnosť Nvidia. Európske sociálne a zdravotné systémy udržiavajú ľudí dlhšie zdravých a aktívnych s oveľa nižšími nákladmi a majú pozitívny vplyv na produktivitu a konkurencieschopnosť nášho hospodárstva v celosvetovom meradle.
Snažíme sa o oživenie pojmu „úprimné nadšenie“, o ktorom hovoril Immanuel Kant v súvislosti s Francúzskou revolúciou. Takéto zmýšľanie môže premeniť výzvy na motivačnú silu, čo vedie k zdanlivo nezdolnému odhodlaniu. Potrebujeme menej mastných boháčov a dietok zámožnej elity odpočívajúcej na vavrínoch a menej príliš poslušných a neambicióznych prisluhovačov, ktorým boli posledné dve desaťročia naklonené. Namiesto toho potrebujeme viac „zanietených mladých mužov“ – ctižiadostivých a ambicióznych ľudí, ktorí sú pripravení čeliť výzvam.
Cieľom iniciatívy Future 500 je aktívne riešiť chronické problémy, na ktoré upozorňujú správy o konkurencieschopnosti, ako je potreba odvážnych inovácií a rozširovanie podnikov. Globálne postavenie Európy bude do veľkej miery závisieť od jej schopnosti integrovať pokročilé technológie, rozvíjať podnikateľské talenty a zdokonaľovať priemyselné politiky na podporu inkluzívneho rastu. Vďaka využívaniu svojej vzdelanej pracovnej sily, bohatému inovačnému dedičstvu, tradičným a novým priemyselným odvetviam a riešeniu otázok, ako je regulačná roztrieštenosť a nerovnováha na trhu, sa iniciatíva snaží vytvoriť priaznivé prostredie pre vedúcich podnikateľov a inovátorov.
Iniciatíva Future 500 je skrátka dôležitým krokom pri testovaní európskeho hospodárskeho prostredia a kontinent stavia do pozície globálneho konkurenta tým, že podporuje spoločnosti s veľkým potenciálom a posilňuje podnikateľský ekosystém. Neexistuje šanca vyhrať v hospodárskej súťaži bez toho, aby sme vedeli, kto sú naši konkurenti.
Dr. Stjepan Orešković je vedecký pracovník a podnikateľ. Je členom Európskej akadémie vied a umenia a zakladateľom spoločnosti Bosqar Invest. Pod vedením jeho rodiny spoločnosť Bosqar Invest v priebehu piatich rokov zvýšila počet svojich zamestnancov z 300 na viac ako 16 000, čo svedčí o vynikajúcej stratégii rozširovania, ktorá spája vedu, technológie, investície z dôchodkových a iných fondov a podnikateľskú odvahu, čo je veľmi dôležitý prístup, ktorý sa obhajuje v správe Maria Draghiho. Toto strategické zameranie pravdepodobne ovplyvnilo spustenie iniciatívy Future 500 Atlantickou radou.
Európska komisia čoskoro predstaví balík legislatívnych reforiem týkajúcich sa povinností podnikového výkazníctva, známy ako „komplexný balík zjednodušujúcich opatrení“. Cieľom balíka je zjednodušiť a zefektívniť právne predpisy o udržateľnosti, čím sa podnikom zjednodušia vykazovacie povinnosti. Už od jeho novembrového oznámenia balík vyvolal v celej EÚ šok, rozprúdil veľkú diskusiu a rôzne skupiny ho odmietajú. Organizácie občianskej spoločnosti, odborové zväzy, podniky, investori, právnici aj akademici vyjadrili obavy v súvislosti s potenciálom tohto komplexného balíka zjednodušujúcich opatrení zabezpečiť dereguláciu a naliehajú na Komisiu, aby príslušne nástroje namiesto ich oslabovania radšej chránila. Andriana Loredan z ECCJ vysvetľuje, čo je v hre a prečo sú organizácie občianskej spoločnosti, ako je ECCJ, proti tomuto balíku.
Európska komisia čoskoro predstaví balík legislatívnych reforiem týkajúcich sa povinností podnikového výkazníctva, známy ako „komplexný balík zjednodušujúcich opatrení“. Cieľom balíka je zjednodušiť a zefektívniť právne predpisy o udržateľnosti, čím sa podnikom zjednodušia vykazovacie povinnosti. Už od jeho novembrového oznámenia balík vyvolal v celej EÚ šok, rozprúdil veľkú diskusiu a rôzne skupiny ho odmietajú. Organizácie občianskej spoločnosti, odborové zväzy, podniky, investori, právnici aj akademici vyjadrili obavy v súvislosti s potenciálom tohto komplexného balíka zjednodušujúcich opatrení zabezpečiť dereguláciu a naliehajú na Komisiu, aby príslušne nástroje namiesto ich oslabovania radšej chránila. Andriana Loredan z ECCJ vysvetľuje, čo je v hre a prečo sú organizácie občianskej spoločnosti, ako je ECCJ, proti tomuto balíku.
Konkurencieschopnosť používaná ako zámienka na dereguláciu veľmi potrebných nariadení o udržateľnosti
Komplexný balík zjednodušujúcich opatrení je zameraný na tri kľúčové nástroje udržateľnosti, ktoré sú jadrom Európskej zelenej dohody, konkrétne na smernicu o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD), smernicu o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (CSDDD) a nariadenie o taxonómii. Tento balík opatrení je priamym výsledkom posunu v smerovaní novej Komisie, ktorý sa začal v septembri 2024 správou Maria Draghiho o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti. V tejto správe sa stagnácia trhov EÚ čiastočne pripisuje nadmernému regulačnému zaťaženiu podnikov, pričom sa pohodlne prehliadajú iné kľúčové faktory, ako je inflácia cien ropy, plynu a potravín spôsobená špekuláciami nadnárodných spoločností. Podľa správy je hlavným zdrojom regulačného zaťaženia rámec EÚ pre vykazovanie informácií o udržateľnosti a náležitú starostlivosť. Bez dôkazov sa právne predpisy o udržateľnosti spájajú s vnímaným nedostatkom konkurencieschopnosti EÚ a táto zúžená perspektíva sa stala zámienkou na potenciálne úplné zrušenie právnych predpisov o udržateľnosti.
Týmto osobitným komplexným balíkom má Komisia v úmysle zjednodušiť niektoré z najkritickejších nástrojov, ktoré boli nedávno vytvorené na riešenie problému vplyvu veľkých podnikov na ľudí a životné prostredie. Patrí sem aj CSDDD prijatá len minulý rok, ktorá sa ešte musí implementovať.
Akákoľvek diskusia o obsahu balíka zostáva v špekulatívnej rovine. Jedným z najvýznamnejších rizík spojených s týmto balíkom je však opätovné legislatívne prehodnocovanie nástrojov udržateľnosti, čo by mohlo viesť k opätovným rokovaniam o ich kľúčových ustanoveniach (ako je občianskoprávna zodpovednosť alebo plány klimatickej transformácie podľa CSDDD). ECCJ vyjadruje dôrazný nesúhlas s opätovným prehodnocovaním už dohodnutých právnych predpisov o udržateľnosti. Zväčšila by sa tým právna neistota, ohrozilo dodržiavanie ľudských práv a ochrana životného prostredia podnikmi a penalizovalo by to priekopníkov.
Neprimeraný podnikateľský vplyv v nedostatočnom konzultačnom procese
Komisia má v úmysle vo veľmi krátkom čase predstaviť svoju iniciatívu týkajúcu sa komplexného balíka, čo neumožňuje primerané posúdenie vplyvu ani verejnú konzultáciu. Takýto prístup je nezlučiteľný s právom zúčastňovať sa na rozhodovacích procesoch EÚ, ktoré je demokratickou výsadou chránenou zmluvným právom EÚ. Je to aj v rozpore s usmerneniami Komisie o lepšej právnej regulácii, na základe ktorých sa pri tvorbe politík od Komisie vyžadujú rozsiahle a transparentné konzultácie so zainteresovanými stranami.
Namiesto toho Komisia vo februári 2025 zorganizovala zdanlivú konzultáciu, tzv. kontrolu reality, s malou vybranou skupinou zainteresovaných strán. Išlo najmä o veľké spoločnosti a podnikateľské združenia. Mnohé z týchto spoločností sú v súčasnosti predmetom právnych krokov v súvislosti s porušovaním ľudských práv alebo poškodzovaním životného prostredia ich vlastnými činnosťami alebo v rámci hodnotového reťazca. Majú preto osobitný záujem oslabiť právne predpisy o udržateľnosti na úkor pracovníkov, miestnych komunít a ochrany klímy. Okrem toho bolo neprimerané zastúpenie veľkých podnikov v ostrom kontraste s nedostatočným zastúpením občianskej spoločnosti. Organizácie občianskej spoločnosti, odborové zväzy a malé podniky boli zastúpené len symbolicky, zatiaľ čo obete zneužívania podnikového postavenia a podniky zasadzujúce sa za predpisy o udržateľnosti boli z diskusie úplne vylúčené.
Komplexný balík zjednodušujúcich opatrení ako potenciálna hrozba pre ambicióznu klimatickú politiku
Zdá sa, že predsedníčka Ursula von der Leyenová a komisár Valdis Dombrovskis, ktorí na celé „zjednodušovanie“ dohliadajú, sa stotožňujú s agendou, ktorú sledujú najväčšie a najsilnejšie korporácie. Kľúčovými partnermi Komisie počas tzv. kontroly reality boli najmä spoločnosti, ktorých podnikateľské činnosti významne prispievajú k zmene klímy a ktoré majú záujem o zmiernenie klimatických záväzkov, napr. spoločnosti ropného, plynárenského, petrochemického, automobilového a finančného sektora. Vzhľadom na súčasnú klimatickú krízu a jej nepriaznivé vplyvy na ľudí a životné prostredie to vyvoláva obavy, či komplexný balík nebude pre klimatickú politiku krokom späť.
Prioritou Komisie by malo byť skôr vykonávanie než deregulácia
Ak Komisii skutočne záleží na konkurencieschopnosti a menšom regulačnom zaťažení, ako aj ľudských právach a klimatickej spravodlivosti, mala by zvážiť, ako účinne vykonávať nástroje udržateľnosti. Ľahko sa to dá dosiahnuť vypracovaním usmernení o pomoci spoločnostiam a orgánom členských štátov, ako sa to uvádza v CSDDD, ako aj rozvojom financovania a budovaním kapacít. Takýto prístup by bol odozvou na kritiku z Draghiho správy o nedostatku usmernení na uľahčenie uplatňovania právnych predpisov EÚ v oblasti udržateľnosti.
V konečnom dôsledku tajné prepisovanie kľúčových predpisov o udržateľnosti za zatvorenými dverami, spolu s niektorými svetovo najväčšími spoločnosťami sotva predstavuje cestu k dosiahnutiu skutočnej konkurencieschopnosti.
Andriana Loredan je odborná referentka Európskej koalície pre podnikovú spravodlivosť (ECCJ) a od prvého uverejnenia návrhu v roku 2022 sa zapája do presadzovania smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti. V minulosti pracovala v organizácii Anti-Slavery International na téme podnikania a ľudských práv z hľadiska nútenej práce.
