EHSV uverejnil brožúru, v ktorej predstavuje niektoré z projektov uchádzajúcich sa o Cenu pre občiansku spoločnosť venovanú problematike duševného zdravia. Chce tak vyzdvihnúť iniciatívy občianskej spoločnosti snažiacej sa zastaviť nečujne sa šíriacu epidémiu duševných porúch v EÚ. Brožúru si môžete prečítať tu.
EHSV uverejnil brožúru, v ktorej predstavuje niektoré z projektov uchádzajúcich sa o Cenu pre občiansku spoločnosť venovanú problematike duševného zdravia. Chce tak vyzdvihnúť iniciatívy občianskej spoločnosti snažiacej sa zastaviť nečujne sa šíriacu epidémiu duševných porúch v EÚ. Brožúru si môžete prečítať tu.
Od 4. do 7. marca sa v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore (EHSV) konal historicky prvý Týždeň občianskej spoločnosti, na ktorom sa zišlo viac ako 800 zástupcov organizácií občianskej spoločnosti a mládežníckych skupín, aby diskutovali o nadchádzajúcich voľbách a budúcnosti EÚ. Závery budú zapracované do júlového uznesenia EHSV, v ktorom sa načrtne, čo občianska spoločnosť očakáva od budúceho vedenia Európskeho parlamentu a Komisie.
Od 4. do 7. marca sa v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore (EHSV) konal historicky prvý Týždeň občianskej spoločnosti, na ktorom sa zišlo viac ako 800 zástupcov organizácií občianskej spoločnosti a mládežníckych skupín, aby diskutovali o nadchádzajúcich voľbách a budúcnosti EÚ. Závery budú zapracované do júlového uznesenia EHSV, v ktorom sa načrtne, čo občianska spoločnosť očakáva od budúceho vedenia Európskeho parlamentu a Komisie.
umožniť občanom, aby spolupracovali s EÚ a uplatňovali svoje demokratické práva,
identifikovať a riešiť hrozby pre demokratické hodnoty, ako sú dezinformácie a apatia voličov, a
zhromažďovať odporúčania občianskej spoločnosti, ktoré budú podkladom pre budúce plány EÚ.
Prvý prehľad posolstiev, ktoré organizácie občianskej spoločnosti formulovali pre nových lídrov EÚ, je zameraný najmä na pohotové riadenie, inkluzívne politiky a udržateľnú budúcnosť pre všetkých Európanov.
Boj proti dezinformáciám
Pred voľbami do Európskeho parlamentu dávajú zástupcovia mládeže a novinári najavo obavy v súvislosti s dramatickým nárastom šírenia dezinformácií a prehlbovaním polarizácie v online priestore a zdôrazňujú potrebu pevných právnych rámcov. Občianska spoločnosť vyzýva na spoluprácu medzi vládami, školami a technologickými firmami s cieľom propagovať digitálnu gramotnosť a podporovať inkluzívne online prostredie bohaté na znalosti.
Hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí a celého sveta
Občianska spoločnosť požaduje prechod od modelov zameraných na rast k holistickým prístupom, ktoré uprednostňujú dobré životné podmienky, prosperitu a environmentálne limity. V súlade s tým sa mládežnícke organizácie zasadzujú za smernicu o udržateľnosti podnikov a navrhujú osobitné dane z environmentálne škodlivého tovaru.
Účastníci tiež zdôraznili úlohu EÚ v digitálnej transformácii a naliehavo vyzvali na etické riadenie v oblasti umelej inteligencie a vzdelávanie občanov. Cieľom týchto opatrení je zabezpečiť zodpovedný hospodársky rast a posilniť postavenie občanov, aby sa dokázali orientovať vo vyvíjajúcom sa technologickom prostredí.
Posilnenie postavenia mladých ľudí
Zástupcovia občianskej spoločnosti trvajú na tom, že mladí ľudia musia mať možnosť formovať budúcnosť Európy. Vyslovili sa za „mládežnícky test“ pre všetky politiky EÚ s cieľom posúdiť ich vplyv na mladšie generácie. Mládežnícke skupiny konkrétne navrhli kvóty pre mladých ľudí vo voľbách do Európskeho parlamentu, aby sa tak zvýšilo ich zastúpenie.
Posilnenie demokracie
Účastníci vyzvali na vytvorenie odolnejšej a inkluzívnejšej demokracie s dôrazom na štruktúrovaný občiansky dialóg na všetkých úrovniach verejnej správy. Cieľom tohto dialógu spolu s budovaním kapacít je posilniť občiansku spoločnosť v kandidátskych krajinách EÚ a vytvoriť bezpečné a priaznivé prostredie pre rozvoj občianskej spoločnosti v Európe.
Samotná konzultácia nestačí
Tento týždeň odhalil silné a slabé stránky európskej občianskej iniciatívy. Hoci sa uznávajú jej úspechy, objavila sa aj frustrácia z nedostatočnej schopnosti inštitúcií EÚ reagovať. Ozvali sa hlasy požadujúce, aby európske iniciatívy občanov viedli ku konkrétnym reakciám, podporovali silnejšie partnerstvá a posilnili účasť občanov prostredníctvom spoločných najlepších postupov.
Pohľad do budúcnosti
Tieto odporúčania budú podkladom pre pripravované uznesenie EHSV, v ktorom budú načrtnuté očakávania občianskej spoločnosti od budúceho Európskeho parlamentu a Komisie. (gb)
V našej novej rubrike Ja idem voliť. A čo vy? od decembra 2023 do júna 2024 predstavujeme názory našich hostí na to, ako a prečo sa treba zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu. V tomto vydaní je našou hostkou Konstantina Manoli, 19-ročná študentka z Grécka, ktorá sa zapojila do tohtoročného podujatia Vaša Európa, váš názor.
V našej novej rubrike Ja idem voliť. A čo vy? od decembra 2023 do júna 2024 predstavujeme názory našich hostí na to, ako a prečo sa treba zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu. V tomto vydaní je našou hostkou Konstantina Manoli, 19-ročná študentka z Grécka, ktorá sa zapojila do tohtoročného podujatia „Vaša Európa, váš názor“.
Na hlavnom mládežníckom podujatí EHSV, ktoré sa po prvý raz konalo počas Týždňa občianskej spoločnosti, sa zúčastnilo viac ako 100 mladých ľudí z celej EÚ, kandidátskych krajín a Spojeného kráľovstva, aby diskutovali o demokracii a budúcnosti Európy.
Konstantina Manoli študuje cudzie jazyky, preklad a tlmočenie na Iónskej univerzite v Grécku. Je nadšenou lingvistkou s vášňou pre politické diskusie a globálne záležitosti.
v tomto čísle by som chcel upriamiť Vašu pozornosť na Týždeň občianskej spoločnosti, dôležité podujatie, ktoré EHSV zorganizoval začiatkom marca.
Týždeň občianskej spoločnosti, ktorý sa konal necelých 100 dní pred voľbami do Európskeho parlamentu, poskytol EHSV jedinečnú príležitosť spojiť ľudí zo všetkých oblastí života, aby diskutovali o tom, čo je pre nich dôležité a akú budúcnosť by chceli pre EÚ. Počas celého týždňa sa viac ako 800 zástupcov organizácií občianskej spoločnosti a mládežníckych skupín spolu pokúsilo sformulovať kľúčové posolstvá a očakávania adresované budúcim lídrom EÚ. Posolstvo, ktoré chcem sprostredkovať ja, je jasné: ľudia chcú vidieť väčšiu demokraciu a väčšie zapojenie mládeže, menej falošných správ a hospodárstvo, ktoré pracuje pre všetkých. Európa si nemôže dovoliť ignorovať hlas občianskej spoločnosti, skutočného strážcu našej demokracie.
Poznatky získané počas Týždňa občianskej spoločnosti sa využijú pri príprave uznesenia EHSV o voľbách do Európskeho parlamentu. Prvé závery z Týždňa občianskej spoločnosti nájdete na webovom sídle EHSV.
Naša príprava na voľby zahŕňa aj posilnenie vzťahov s Európskym parlamentom. Dňa 27. februára som podpísal memorandum o porozumení s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsola s cieľom prehĺbiť spoluprácu medzi oboma inštitúciami, podporiť voľby do Európskeho parlamentu, zvýšiť volebnú účasť – najmä medzi nevoličmi a prvovoličmi – a bojovať proti manipulácii s informáciami. EHSV zmobilizuje svoju rozsiahlu sieť, ktorá pokrýva celú EÚ a zastupuje zamestnávateľov, pracovníkov a organizácie občianskej spoločnosti, aby sa všetci mohli plne zapojiť do tohto úsilia. Táto dohoda je kľúčovým míľnikom pri príprave na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024.
EHSV sa usiluje posilniť postavenie organizácií občianskej spoločnosti nielen v Európskej únii, ale aj v zahraničí. Vo februári sme oficiálne spustili iniciatívu prijať členov z kandidátskych krajín. Ide o zlomový bod v dejinách EHSV. Myšlienku zapojiť do práce EHSV zástupcov kandidátskych krajín ocenili aj podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová, predseda vlády Čiernej Hory Milojko Spajić a predseda vlády Albánska Edi Rama, ktorí sa na slávnostnom spustení iniciatívy zúčastnili. Bolo vybraných spolu 131 členov z kandidátskych krajín, ktorí sa ako skupina odborníkov z radov občianskej spoločnosti budú v nadchádzajúcich mesiacoch podieľať na práci výboru. Naším spoločným cieľom je, aby sa všetky kandidátske krajiny postupne priblížili k EÚ a aby sa v priebehu rokovaní čoraz viac integrovali.
Dynamická občianska spoločnosť a silný sociálny dialóg sú pre dobre fungujúce demokracie nevyhnutné. Prijatie členov z kandidátskych krajín je pre demokraciu v Európe pozitívnym a logickým krokom vpred.
V našej rubrike Jedna otázka pre... sme požiadali Florina Marinesca, člena EHSV a spravodajcu stanoviska EHSV na tému Lesy EÚ – nový rámec EÚ pre monitorovanie lesov a strategické plány, aby nás oboznámil s požiadavkami EHSV v spojitosti s týmto rámcom vzhľadom na význam lesov pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti klímy a udržateľnosti.
V našej rubrike Jedna otázka pre... sme požiadali Florina Marinesca, člena EHSV a spravodajcu stanoviska EHSV na tému Lesy EÚ – nový rámec EÚ pre monitorovanie lesov a strategické plány, aby nás oboznámil s požiadavkami EHSV v spojitosti s týmto rámcom vzhľadom na význam lesov pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti klímy a udržateľnosti.
V tejto rubrike dostal dnes priestor člen EHSV a spravodajca stanoviska na tému Balík opatrení v oblasti obrany demokracie Christian Moos. Uviedol dôvody, prečo EHSV nepodporuje návrh Komisie týkajúci sa tohto balíka, ktorý po zverejnení v decembri minulého roka vyvolal dosť veľký rozruch.
V tejto rubrike dostal dnes priestor člen EHSV a spravodajca stanoviska na tému Balík opatrení v oblasti obrany demokracie Christian Moos. Uviedol dôvody, prečo EHSV nepodporuje návrh Komisie týkajúci sa tohto balíka, ktorý po zverejnení v decembri minulého roka vyvolal dosť veľký rozruch.
Nemôžeme poprieť skutočnosť, že uplatňovanie volebného práva je účinným nástrojom na vyjadrovanie názorov a ovplyvňovanie politík. Vo voľbách si totiž všetci vyberáme tých ľudí, ktorých považujeme za najvhodnejších na to, aby zastupovali nás ako osoby, naše presvedčenie a naše hodnotové systémy. Zvyčajne má však väčšina ľudí, čo platí najmä o nás mladých ľuďoch, tendenciu prehliadať význam volebného práva.
Nemôžeme poprieť skutočnosť, že uplatňovanie volebného práva je účinným nástrojom na vyjadrovanie názorov a ovplyvňovanie politík. Vo voľbách si totiž všetci vyberáme tých ľudí, ktorých považujeme za najvhodnejších na to, aby zastupovali nás ako osoby, naše presvedčenie a naše hodnotové systémy. Zvyčajne má však väčšina ľudí, čo platí najmä o nás mladých ľuďoch, tendenciu prehliadať význam volebného práva.
S nadšením ohlasujeme svoje želanie zmeniť svet, vytvárať lepšiu budúcnosť pre nás všetkých a pre ďalšie generácie. Avšak niekde uprostred tohto procesu sa vzdávame, keď máme pocit, že na našich názoroch, hodnotách a ideáloch už nezáleží alebo že nemáme žiadnu moc.
Ako mladá žena z Grécka viem presne, aký je to pocit. Dobre poznám frustráciu z toho, že naše hlasy zostávajú nevypočuté, sme svedkami porušovania našich práv a zažívame pocit bezmocnosti, keď sa nám zdá, že nič viac nemôžeme urobiť. Napriek nášmu najväčšiemu úsiliu niekedy veci nevychádzajú tak, ako by sme očakávali. Práve v takýchto situáciách, keď sme konfrontovaní s odozvou na naše úsilie, často zabúdame na základnú pravdu, že „náš hlas je našou silou“. Ako raz povedal Barack Obama: „Nič také ako bezvýznamný hlas neexistuje.“
Žiaľ, nemyslím si, že to len moja skúsenosť, alebo výlučná skúsenosť Grékov, mládeže, či žien. Pravdou je, že rovnaký pocit majú mnohí jednotlivci bez ohľadu na svoj vek, etnickú príslušnosť, pohlavie, náboženstvo alebo pomery, v akých žijú.
Zapojiť sa do volieb znamená kolektívne vyjadriť naše želania o podobe našej budúcnosti. Ak vezmeme veci do vlastných rúk, zabezpečíme zohľadnenie svojich snov a hodnôt v rozhodnutiach, ktoré formujú spoločnosť. Musíme konať, pretože náš hlas je kľúčom k odomknutiu dverí do budúcnosti, v ktorej budú zaznievať prejavy angažovanej mládeže.
A pamätajme aj na múdre slová Johna Lewisa: „Ak nie my, kto? Ak nie teraz, kedy?
Európsky hospodársky a sociálny výbor požaduje, aby bol nový európsky rámec monitorovania lesov udržateľný, nákladovo efektívny a prevádzkovo použiteľný. Rovnako by mal byť včasný, bezpečný a chránený, dynamický, inkluzívny a participatívny, aby sa umožnila úzka spolupráca vedcov a ľudí z praxe spolu s lepším plánovaním a tvorbou politiky založenej na dôkazoch.
Európsky hospodársky a sociálny výbor požaduje, aby bol nový európsky rámec monitorovania lesov udržateľný, nákladovo efektívny a prevádzkovo použiteľný. Rovnako by mal byť včasný, bezpečný a chránený, dynamický, inkluzívny a participatívny, aby sa umožnila úzka spolupráca vedcov a ľudí z praxe spolu s lepším plánovaním a tvorbou politiky založenej na dôkazoch.
Je nevyhnutné zabezpečiť komplementárnosť a predísť duplicite údajov, na ktoré sa už vzťahujú iné právne predpisy napríklad o klíme, ovzduší a biodiverzite, ako aj spoločná poľnohospodárska politika.
Pokiaľ ide o klimatické zmeny, popri údajoch o rozvoji vidieka, obehovom hospodárstve a vedeckých údajoch sú potrebné aj dlhodobé údaje. Je dôležité zabezpečiť interoperabilitu a rovnaké podrobnosti, technológie a frekvencie, najmä vtedy, ak sa doplňujúce údaje zbierajú vo všetkých členských štátoch EÚ. Neustále treba venovať pozornosť zmenšovaniu administratívneho zaťaženia a zabraňovaniu nadmernej byrokracii, ako je viacnásobný zber údajov a viacnásobné vykazovanie. Rovnaký význam by sa mal pripisovať hospodárskym, sociálnym a environmentálnym údajom o lesoch.
Rovnako je potrebné zdôrazniť význam rešpektovania práv súkromného vlastníctva a vlastníctva údajov, najmä v rámci zásady subsidiarity. V infraštruktúre na zber a spracovanie údajov o lesoch by mal prevládať verejný záujem.
Každý členský štát EÚ, ktorý má prospech z lesov, by ako doplnok iných lesníckych a drevárskych stratégií mal mať dlhodobý plán lesného hospodárstva, ktorým sa zabezpečí dokonalý súlad s cieľmi udržateľného rozvoja. S ohľadom na mnohostrannú hodnotu lesov by sa do štruktúry plánov lesného hospodárstva mali zahrnúť sociálne a ekonomické aspekty spolu so zásadou partnerstva a do vypracúvania a vykonávania dlhodobých plánov lesného hospodárstva treba zapájať občiansku spoločnosť.
Úloha Stáleho lesníckeho výboru by sa mala posilniť a jeho členmi by mali byť aj príslušní aktéri z občianskej spoločnosti.
Obavy zo škodlivého vplyvu nepriateľských štátov, ako je Rusko, sú úplne odôvodnené. Známe sú viaceré príklady výhodných pôžičiek pre krajne pravicové strany, postov v dozorných radách pre neúspešných bývalých politikov, lukratívnych zmlúv pre pochybných podnikateľov a financovania údajných mimovládnych organizácií.
Obavy zo škodlivého vplyvu nepriateľských štátov, ako je Rusko, sú úplne odôvodnené. Známe sú viaceré príklady výhodných pôžičiek pre krajne pravicové strany, postov v dozorných radách pre neúspešných bývalých politikov, lukratívnych zmlúv pre pochybných podnikateľov a financovania údajných mimovládnych organizácií.
Vzhľadom na blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu musíme byť preto veľmi ostražití. Napriek tomu, že balík opatrení v oblasti obrany demokracie obsahuje niekoľko dobrých odporúčaní adresovaných členským štátom, prichádza príliš neskoro. V prvom rade Komisia iniciovala balík neskoro. Následne, začiatkom leta 2023, ho odložila o viac ako pol roka, pretože kritika legislatívneho návrhu, ktorý mal balík obsahovať, bola veľmi ostrá a predovšetkým jednomyseľná.
Balík uverejnený v decembri však potvrdil najhoršie obavy. Navrhovaná smernica by stigmatizovala mimovládne organizácie, ktoré dostávajú finančné prostriedky od vlád z krajín mimo EÚ, ako sú USA. Samotný návrh slúži ako argument autoritárskych vlád, ktoré využívajú zákony o zahraničných agentoch na umlčanie akejkoľvek demokratickej opozície.
Okrem toho sú definície smernice vágne a obsahujú obrovské medzery v prospech skutočných agentov Moskvy. Zástupcovia organizovanej občianskej spoločnosti sa pýtajú, prečo Komisia nezakladá všeobecný register transparentnosti, ktorý by sa vzťahoval na všetkých zástupcov záujmových skupín, bol by v súlade s platnými právnymi predpismi na vnútroštátnej úrovni a vytváral by jasný a bezpečný právny základ pre všetky zainteresované strany.
Komisia by mala stiahnuť tento návrh smernice a v novom návrhu v roku 2025 by mala zaujať komplexnejší prístup, ktorý nebude nahrávať nepriateľom demokracie.
