Štartuje 3. ročník súťaže o ekologické ocenenia EÚ. Prihlášky môžete zasielať do 12. mája 2024.
Ekologické ocenenia EÚ sa ako prejav uznania udeľujú rôznym zainteresovaným subjektom v celom hodnotovom reťazci ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktoré vytvorili inovatívne, udržateľné a inšpirujúce projekty so skutočným prínosom pre ekologickú výrobu a spotrebu potravín.
Slávnostné odovzdávanie cien je naplánované na 23. septembra 2024 pri príležitosti Dňa ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ.
„Sloboda“ je len iné slovo pre „už niet čo stratiť“, spieva sa v populárnej country piesni, ktorú v roku 1969 zložil Kris Kristofferson a neskôr ju naspievali mnohí umelci – od Janis Joplinovej po Kennyho Rogersa. Avšak na rozdiel od slobody v piesni „Me and Bobby McGee“, sloboda v Európe dnes znamená, že ak sa za ňu nepostavíme, máme veľa čo stratiť. Najmä v Maďarsku.
„Sloboda“ je len iné slovo pre „už niet čo stratiť“, spieva sa v populárnej country piesni, ktorú v roku 1969 zložil Kris Kristofferson a neskôr ju naspievali mnohí umelci – od Janis Joplinovej po Kennyho Rogersa. Avšak na rozdiel od slobody v piesni „Me and Bobby McGee“, sloboda v Európe dnes znamená, že ak sa za ňu nepostavíme, máme veľa čo stratiť. Najmä v Maďarsku.
Na dobré si ľudia veľmi rýchlo zvyknú. Neobzrú sa spať, aby ocenili mnoho podôb slobody, ako je sloboda tlače, sloboda cestovať a zamestnať či vzdelávať sa v celej Európe. Ľudia mojej generácie (narodení koncom 50. rokov, keď Maďarsko bolo ešte členom Varšavského paktu) si pamätajú na dlhú cestu vedúcu k dnešnej slobode, od pádu berlínskeho múru až po vstup Maďarska do EÚ v roku 2004, ktorým sa stalo členom rodiny slobodných národov. Od pádu komunistickej moci to trvalo štrnásť rokov, kým naša krajina mohla spolu s Českom, Slovenskom a Poľskom vstúpiť do EÚ. Práve teraz je podľa môjho názoru za nami ďalších štrnásť rokov, počas ktorých Maďarsko začalo zaostávať a pomaly prechádzať od pôvodne pokrokových občianskych slobôd a slobody tlače zo začiatku deväťdesiatych rokov k dnešnému populizmu, autokracii a ústavnej diktatúre, čo je samo osebe protirečením.
Vláda v Budapešti takmer otvorene vyhlásila vojnu spoločným európskym hodnotám, pričom vo svojom naratíve nazýva Brusel nepriateľom a EÚ vykresľuje ako najväčšie zlo. Deje sa to už takmer 14 rokov a ukazuje, aké ťažké je podporiť akúkoľvek proeurópsku kampaň, či už ide o kampaň opozície (alebo toho, čo z nej zostalo), alebo kampaň občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií (alebo ich zvyškov). Napriek tomu sa nevzdávame a odmietame upustiť od európskych hodnôt len preto, že niektorí maďarskí politici sa rozhodli skákať tak, ako im niekto píska, možno práve z ďalekého Kremľa.
Nedávno uskutočnené maďarské prieskumy ešte stále ukazujú, že 68 – 70 % oprávnených voličov a voličiek je za výhody súvisiace s Európskou úniou a spoločnými európskymi hodnotami a využíva ich. Otáznym zostáva to, či sa v dostatočne veľkom počte chystajú prísť 9. júna 2024 k volebným urnám. V Maďarsku pripadne hlasovanie vo voľbách do Európskeho parlamentu na deň komunálnych volieb a s rastúcou nespokojnosťou v krajine vyhliadky nie sú zlé. Protestný hlas proti politike vlády bude aj proeurópskym hlasom.
Mihály Hardy je maďarský novinár a šéfredaktor maďarského rádia Klub
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) na žiadosť belgického predsedníctva Rady EÚ predstavil kľúčové odporúčania zamerané na posilnenie sociálnej súdržnosti, riadenie dlhu a uprednostňovanie investícií do zdravotnej starostlivosti a zamestnanosti v Európe. EHSV vyjadril znepokojenie nad tým, že obmedzené rozpočty by mohli spomaliť pokrok v boji proti chudobe a zmene klímy.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) na žiadosť belgického predsedníctva Rady EÚ predstavil kľúčové odporúčania zamerané na posilnenie sociálnej súdržnosti, riadenie dlhu a uprednostňovanie investícií do zdravotnej starostlivosti a zamestnanosti v Európe. EHSV vyjadril znepokojenie nad tým, že obmedzené rozpočty by mohli spomaliť pokrok v boji proti chudobe a zmene klímy.
EHSV predložil svoje odporúčania v stanovisku na tému Podpora dlhodobého inkluzívneho rastu prostredníctvom reforiem a investícií, ktoré bolo prijaté a prerokované na marcovom plenárnom zasadnutí s komisárom pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolasom Schmitom a belgickou ministerkou pre dôchodky a sociálnu integráciu Karine Lalieux.
V stanovisku sa zdôraznila potreba zosúladiť jednotlivé rámce, ako je európsky semester a Európsky pilier sociálnych práv. Rečníci v diskusii na vysokej úrovni zdôraznili potrebu napredovať v budovaní sociálnej Európy a riešiť naliehavé otázky, ako sú rozdiely v dôchodkoch žien a mužov a digitálne začlenenie. Konferencia na vysokej úrovni o Európskom pilieri sociálnych práv, ktorá sa má čoskoro konať v Belgicku, naznačuje záväzok pokračovať vo vykonávaní tohto nástroja.
V návrhoch výboru sa zdôrazňuje efektívne využívanie finančných zdrojov, zapojenie sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti do rozhodovacích procesov a že je dôležité zabezpečiť, aby bola zelená a digitálna transformácia spravodlivá. Hlavnou témou je inkluzívnosť, ako aj maximalizácia vplyvu sociálnych investícií a zároveň podpora hospodárskej stability a sociálnej súdržnosti v EÚ. (tk)
V tomto vydaní je našou mimoriadnou hostkou profesorka Danuta Hübnerová, poslankyňa Európskeho parlamentu, z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany. Pripomenie nám všetky dôvody, prečo budú voľby v roku 2024 bitkou o Európu a prečo je dôležitou úlohou politických strán motivovať svojich potenciálnych voličov, aby išli voliť. V roku 2024 si nemôžeme dovoliť nechať iných rozhodovať o tom, kto nás bude zastupovať v európskom rozhodovacom procese – tentokrát ide o veľa.
V tomto vydaní je našou mimoriadnou hostkou profesorka Danuta Hübnerová, poslankyňa Európskeho parlamentu, z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany. Pripomenie nám všetky dôvody, prečo budú voľby v roku 2024 bitkou o Európu a prečo je dôležitou úlohou politických strán motivovať svojich potenciálnych voličov, aby išli voliť. V roku 2024 si nemôžeme dovoliť nechať iných rozhodovať o tom, kto nás bude zastupovať v európskom rozhodovacom procese – tentokrát ide o veľa.
Každých päť rokov si európski občania volia svojich zástupcov do Európskeho parlamentu (EP), ktorý je jedinou priamo volenou inštitúciou Európskej únie. V roku 2024 doň zasadne 720 novozvolených poslancov a poslankýň v rámci desiateho funkčného obdobia. Počas päťročného funkčného obdobia budú zohrávať rozhodujúcu úlohu pri formovaní Európy, jej inštitúcií a politík, jej postavenia v polarizovanom globálnom svete a jej záväzku dodržiavať spoločné hodnoty.
Každých päť rokov si európski občania volia svojich zástupcov do Európskeho parlamentu (EP), ktorý je jedinou priamo volenou inštitúciou Európskej únie. V roku 2024 doň zasadne 720 novozvolených poslancov a poslankýň v rámci desiateho funkčného obdobia. Počas päťročného funkčného obdobia budú zohrávať rozhodujúcu úlohu pri formovaní Európy, jej inštitúcií a politík, jej postavenia v polarizovanom globálnom svete a jej záväzku dodržiavať spoločné hodnoty.
Každé voľby sú dôležité. Nimi sa začína demokracia. Vieme však, že demokracia nie sú len voľby. Vidíme demokraticky zvolené vlády, ktoré uplatňujú demokraciu, no zároveň nerešpektujú zásady právneho štátu. Voľby, aj keď sú spravodlivé a slobodné, nie sú jedinou zárukou demokracie, ani nie sú jej jediným určujúcim faktorom. Preto by sa voliči mali aktívne zapájať do volieb.
Uplynulých päť rokov čelila Európska únia niekoľkým takmer existenčným výzvam. Museli sme sa vyrovnať s brexitom a jeho dôsledkami. Nasledovala pandémia ochorenia COVID-19, brutálna, neľudská invázia Ruska na Ukrajine, následné hospodárske výzvy vrátane energetickej krízy a vysokej miery inflácie. Zvládli sme všetky tieto nečakané narušenia, pričom sme naďalej pokračovali v plnení našich kľúčových strategických cieľov dvojitej transformácie na zelené a digitálne konkurencieschopné hospodárstvo. V dôsledku zmien v geopolitickej situácii uvalila EÚ a jej demokratickí partneri ďalekosiahle sankcie na Rusko, podarilo sa nám znížiť riziko závislosti od Číny a bezprecedentne upevniť naše vzťahy s USA. Únia spustila aj vôbec prvý Európsky program pre obranný priemysel, ktorý prinesie výsledky v nasledujúcich rokoch.
Voľby v roku 2024 budú bitkou o Európu. Volebná kampaň bude musieť splniť očakávania občanov a rešpektovať ich úlohu v európskom rozhodovacom procese. Niet pochýb o tom, že otázky ako migrácia, zmena klímy a podpora Ukrajiny pri obrane svojej vlasti pred ruskou agresiou sa týkajú nás všetkých, pre ktorých je dôležitá sloboda, demokracia a mier. Zvolení politici budú musieť vynaložiť maximálne úsilie, aby sa im podarilo účinne znovu naštartovať politiku rozširovania. Pri predvolebných diskusiách s kandidátmi o ich úlohách na nasledujúcich päť rokov im bude treba pripomenúť, že ak budú zvolení, musia vziať na vedomie, že Európska únia je súčasťou rozdrobeného sveta rozdeleného medzi demokracie a autoritárske režimy. Rok 2024 je na celom svete rokom volieb, ktoré sa konajú v krajinách obývaných 4 miliardami obyvateľov.
My, Európania, budeme venovať veľkú pozornosť rozhodnutiu amerických občanov, ktorí si budú voliť svojho prezidenta. Transatlantické vzťahy budú v rámci našich diskusií pred voľbami do EP dôležitou témou. Povinnosťou európskych politikov a politických strán je vynaložiť maximálne úsilie o zapojenie občanov a povzbudiť ich, aby vyjadrili svoj názor. Vzhľadom na geopolitickú neistotu je to dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Politické strany, ktoré stavajú svojich kandidátov do volieb, majú často rôzne názory na otázky, ktoré majú zásadný význam pre náš život. Vyjadriť svoj názor a ovplyvniť budúcnosť Európy, ktorá je našou budúcnosťou, môžeme, len ak sa ako občania zapojíme do diskusií s kandidátmi a pôjdeme voliť. Niekedy sme frustrovaní a nahnevaní. Práve preto má naša aktívna účasť na politickom volebnom dialógu taký význam.
V roku 2019 účasť na voľbách do Európskeho parlamentu prvýkrát mierne presiahla 50 %. Boli to práve mladí Európania, ktorí svojimi hlasmi prispeli k zvýšeniu miery účasti. Je dobrou správou, že polovica osôb oprávnených voliť využila svoje hlasovacie právo. Zároveň to však znamená, že polovica z nás, európskych občanov s hlasovacím právom, nehlasovala. V roku 2024 si nemôžeme dovoliť, aby iní rozhodli, kto nás bude zastupovať v európskom rozhodovacom a zákonodarnom procese. Nízka účasť znižuje legitímnosť zvolených kandidátov a následne oslabuje ich pozíciu v Európskom parlamente. Hlavnou zodpovednosťou politických strán je povzbudiť svojich potenciálnych voličov, aby prišli voliť.
Európania už desaťročia považujú vlády za svojich zástupcov v EÚ. Voľby v roku 2024 ponúkajú príležitosť preukázať skutočnú moc Európskeho parlamentu ako hlasu občanov. K urnám prídu aj prvovoliči. V piatich členských štátoch budú voliť už 16-roční. Mladí ľudia budú mať od politikov rôzne očakávania. Videli sme to na Konferencii o budúcnosti Európy a počujeme to teraz počas nadväzujúcich panelových diskusií organizovaných Európskou komisiou. Politici by mali využiť nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu ako proces budovania novej generácie voličov a politikov, ako príležitosť na posilnenie transparentného politického vzdelávania, ako aj budovania identity a dôvery.
Komunikačná stratégia EP pre voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 sa zameriava na mobilizáciu nevoličov a prvovoličov, pomoc ostatným aktérom vrátane médií, mimovládnych organizácií, podnikov a jednotlivcov, podporu nestrannej občianskej angažovanosti európskych občanov a organizácií pri presadzovaní významu volieb.
Už teraz vidíme zahraničné zasahovanie do volieb do Európskeho parlamentu, hybridné operácie v oblasti dezinformácií, narúšanie dôvery v inštitúcie a politikov a vytváranie kontroverzných naratívov. Deje sa to pred voľbami, počas volieb sa toto úsilie ešte zintenzívni a po voľbách bude negatívny vplyv týchto javov pretrvávať. Musia sa presadzovať právne predpisy zamerané na boj proti dezinformáciám. Vnútroštátne a európske opatrenia nebudú stačiť, potrebujeme zmysluplné financovanie na podporu celospoločenského prístupu k odhaľovaniu dezinformácií a ich šíriteľov, keďže tento jav ovplyvňuje každodenný život ľudí a ich strategické rozhodnutia.
V týchto voľbách ide o osud demokracie, slobody a bezpečnosti. A každý hlas je dôležitý.
Danuta Hübner, poslankyňa Európskeho parlamentu (skupina PPE)
Čoraz viac Európanov sa obáva, že sa im nepodarí nájsť dôstojné a cenovo dostupné bývanie. Sú vystavení rizikám, ako je nevyhovujúce bývanie, finančný tlak, neistota bývania a dokonca aj bezdomovectvo. Cenovo nedostupné bývanie môže ovplyvniť zdravie a pohodu ľudí, viesť k nerovnakým životným podmienkam a príležitostiam a spôsobiť náklady na zdravotnú starostlivosť, nižšiu produktivitu a škody na životnom prostredí.
Čoraz viac Európanov sa obáva, že sa im nepodarí nájsť dôstojné bývanie, ktoré si môžu dovoliť. Sú vystavení rizikám, ako je nevyhovujúce bývanie, finančný tlak, neistota bývania a dokonca aj bezdomovectvo. Cenovo nedostupné bývanie môže ovplyvniť zdravie a pohodu ľudí, viesť k nerovnakým životným podmienkam a príležitostiam a spôsobiť náklady na zdravotnú starostlivosť, nižšiu produktivitu a škody na životnom prostredí.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vydal na konferencii, ktorú nedávno usporiadal v Bruseli, jasné varovanie: kríza bývania v Európe sa prehlbuje, čo prináša mnoho ďalších vedľajších účinkov.
Podľa nedávnej štúdie nadácie Eurofound kríza v oblasti bývania postihuje najmä mladých ľudí a bráni im, aby sa odsťahovali od rodičov. Vek, v ktorom aspoň 50 % ľudí v EÚ žilo mimo svojho rodičovského domova, sa v rokoch 2007 až 2019 zvýšil z 26 na 28 rokov. Španielsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Belgicko, Grécko a Írsko čelili v rokoch 2010 až 2019 najväčšiemu nárastu počtu ľudí vo veku 25 – 34 rokov žijúcich so svojimi rodičmi.
EHSV má v úmysle prostredníctvom odporúčaní z tejto konferencie vniesť do diskusie politický impulz a zabezpečiť, aby sa kríza v oblasti bývania v EÚ dostala do programu nového Európskeho parlamentu a novej Komisie na roky 2024 – 2029. Európska únia musí spojiť zdroje pri riešení nedostatku dôstojného a cenovo dostupného bývania. (mp)
Jednotný trh EÚ treba teraz strategicky prehodnotiť. Svet nie je rovnaký ako pred 30 rokmi a novému medzinárodnému kontextu sa musí prispôsobiť aj jednotný trh. Vyhlásil to bývalý taliansky premiér Enrico Letta v diskusii na plenárnom zasadnutí EHSV 20. marca 2024.
Jednotný trh EÚ treba teraz strategicky prehodnotiť. Svet nie je rovnaký ako pred 30 rokmi a novému medzinárodnému kontextu sa musí prispôsobiť aj jednotný trh. Vyhlásil to bývalý taliansky premiér Enrico Letta v diskusii na plenárnom zasadnutí EHSV 20. marca 2024.
Enrico Letta, ktorý v súčasnosti predsedá Inštitútu Jacqua Delorsa, predstavil hlavné myšlienky svojej správy na vysokej úrovni o budúcnosti jednotného trhu, pričom upozornil, že budúci jednotný trh sa musí opierať o geopolitický prístup a musí byť zameraný na strategickú autonómiu Európy a piliere, ako sú obrana, telekomunikácie, energetika a financie.
„Geopolitické prostredie je teraz úplne iné, ako bolo pred 30 rokmi. Našou úlohou je posúdiť, aké dôsledky má nová situácia vo svete pre jednotný trh a jeho budúcnosť. Musíme zaujať nový prístup a zohľadniť otázky, ako je obrana a rozširovanie,“ konštatoval.
Predseda EHSV Oliver Röpke pripomenul, že úspech jednotného trhu by sa nemal posudzovať len na základe hospodárskych aspektov, ale malo by sa prihliadať aj na túžby a životné podmienky európskych občanov: „V EHSV sme presvedčení, že jednotný trh je hlavne o ľuďoch a že právo na voľný pohyb zároveň znamená slobodu zostať.“
Letta zdôraznil, že jednotný trh je nielen o ľuďoch, ale aj pre ľudí. Hospodárska konkurencieschopnosť musí ísť ruka v ruke so sociálnou ochranou a možnosť voľne sa pohybovať a právo zostať sú súčasťou rovnakej slobody: „V niektorých krajinách má odliv mozgov devastačné účinky. Mali by sme zamerať svoju pozornosť na právo zostať a právo vrátiť sa. Tí, ktorí dnes odchádzajú, majú len jednosmerný cestovný lístok, čo oslabuje konkurencieschopnosť a znamená veľký problém pre Európu.“ (mp)
Európsky hospodársky a sociálny výbor a Európska komisia usporiadali 8. marca 2024 v Bruseli konferenciu na tému Zriedkavé choroby v EÚ: spoločné kroky pri formovaní európskych referenčných sietí (úvodné stretnutie v rámci spoločného opatrenia pre zriedkavé choroby JARDIN). Cieľom bolo spustiť spoločnú európsku iniciatívu v oblasti zriedkavých chorôb v snahe začleniť európske referenčné siete do vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti a zároveň prepojiť inštitúcie EÚ, európske krajiny, organizácie občianskej spoločnosti, združenia pacientov, vedcov, lekárov a manažérov nemocníc.
Európsky hospodársky a sociálny výbor a Európska komisia usporiadali 8. marca 2024 v Bruseli konferenciu na tému Zriedkavé choroby v EÚ: spoločné kroky pri formovaní európskych referenčných sietí (úvodné stretnutie v rámci spoločného opatrenia pre zriedkavé choroby JARDIN). Cieľom bolo spustiť spoločnú európsku iniciatívu v oblasti zriedkavých chorôb v snahe začleniť európske referenčné siete do vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti a zároveň prepojiť inštitúcie EÚ, európske krajiny, organizácie občianskej spoločnosti, združenia pacientov, vedcov, lekárov a manažérov nemocníc.
Systémy zdravotnej starostlivosti v EÚ majú problém poskytovať vysokokvalitnú a nákladovo efektívnu starostlivosť v prípade zriedkavých alebo komplexných chorôb s nízkou prevalenciou, ktoré ovplyvňujú každodenný život približne 30 miliónov Európanov. Preto je dôležité využiť potenciál európskych referenčných sietí – virtuálnych sietí poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v celej Európe, ktoré uľahčujú diskusie o komplexných alebo zriedkavých chorobách a ochoreniach vyžadujúcich vysoko špecializovanú liečbu a koncentrované poznatky a zdroje.
Spoločné opatrenie JARDIN je projekt, ktorým sa európske referenčné siete začleňujú do vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti a zvyšujú ich udržateľnosť. V rámci opatrenia sa vytvoria vnútroštátne postupy starostlivosti o pacientov prepojené s európskymi referenčnými sieťami, ako aj vnútroštátne referenčné siete, ktoré budú kopírovať a dopĺňať európske referenčné siete, a štruktúry pre nediagnostikovaných pacientov.
Do projektu je zapojených 27 členských štátov EÚ, Nórsko a Ukrajina. Koordinuje ho Rakúsko a k dispozícii má celkové finančné prostriedky vo výške 18,75 milióna EUR (15 miliónov EUR od EÚ a 3,75 milióna EUR od členských štátov) na obdobie troch rokov. Výsledky, ktoré sa od spoločného opatrenia JARDIN očakávajú, vrátane odporúčaní, plánov a správ z konkrétnych pilotných projektov by mali viesť k zlepšeniu vnútroštátnych plánov pre zriedkavé choroby v členských štátoch EÚ. (mp)
naše demokracie prechádzajú zaťažkávacou skúškou vzhľadom na viacero faktorov, ktoré Európu ovplyvňujú od vypuknutia agresívnej vojny Ruska proti Ukrajine, čo má vážny sociálny, politický a finančný vplyv na každý členský štát a samotnú Úniu. Stále však verím, že pri konfrontácii s náročnými časmi sú európski občania zjednotení a odhodlaní spoločne pripraviť cestu vpred a formovať Európu, ktorú chcú pre svoju budúcnosť a pre ďalšie generácie. Môžu tak urobiť v európskych voľbách pri výbere nového európskeho vedenia.
naše demokracie prechádzajú zaťažkávacou skúškou vzhľadom na viacero faktorov, ktoré Európu ovplyvňujú od vypuknutia agresívnej vojny Ruska proti Ukrajine, čo má vážny sociálny, politický a finančný vplyv na každý členský štát a samotnú Úniu. Stále však verím, že pri konfrontácii s náročnými časmi sú európski občania zjednotení a odhodlaní spoločne pripraviť cestu vpred a formovať Európu, ktorú chcú pre svoju budúcnosť a pre ďalšie generácie. Môžu tak urobiť v európskych voľbách pri výbere nového európskeho vedenia.
Keďže nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu výrazne ovplyvnia smerovanie EÚ počas nasledujúcich piatich rokov, EHSV spojil svoje sily s Európskym parlamentom podpísaním memoranda o porozumení, ktoré sa týka spolupráce v rámci príprav na voľby do Európskeho parlamentu naplánované na 6. až 9. júna 2024.
Skúsenosti ukazujú, že účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu je nižšia ako v prípade vnútroštátnych volieb. Z tohto dôvodu bude EHSV veľmi aktívny pri zvyšovaní informovanosti o nadchádzajúcich európskych voľbách. Mobilizáciou našej siete 90 miliónov ľudí – zamestnávateľov, pracovníkov a iných organizácií občianskej spoločnosti – môžeme pomôcť zvýšiť účasť.
S niektorými opatreniami sa už začalo. Usporiadali sme napríklad Týždeň občianskej spoločnosti, ktorý sa konal 4. – 7. marca 2024 a na ktorom sa stretlo viac ako 800 zástupcov organizácií občianskej spoločnosti a mládežníckych skupín, aby diskutovali o blížiacich sa voľbách a budúcnosti EÚ.
Na marcovom plenárnom zasadnutí EHSV prijal uznesenie, v ktorom vyzval občanov, aby išli voliť. Pod sloganom #USEYOURVOTE (Použite svoj hlas) bola vytvorená osobitná webová stránka na organizovanie aktivít, podujatí a iniciatív členov a zamestnancov EHSV. Kľúčovú úlohu budú zohrávať miestne osvetové činnosti členov.
Všetky inštitúcie EÚ otvoria 4. mája svoje dvere verejnosti, aby oslávili demokratickú angažovanosť vo voľbách tým, že si pripomenú výročie „Schumanovej deklarácie“. Náš tím nadšencov pre „Run For Europe“ sa 26. mája zúčastní na behu 20 km Bruselom, aby propagoval kampaň „Použite svoj hlas“. Nemali by sme zabúdať na to, že čím viac ľudí ide voliť, tým silnejšia je demokracia. Čím viac ľudí volí, tým viac rastie legitimita prijatých rozhodnutí. Tentoraz sa občania, najmä mladí ľudia, musia zmobilizovať a ísť voliť. Môžu tak priniesť zmenu a dať Európe „tvár“, na ktorú budú hrdí.
Občianska spoločnosť vyvíja úsilie vo všeobecnom záujme európskych občanov, a preto môže v tejto kampani zohrávať kľúčovú úlohu, najmä pokiaľ ide o zvyšovanie povedomia o význame volieb a podnecovanie ľudí, aby išli voliť.
Spolupracujme, oslovme občanov a organizácie občianskej spoločnosti na všetkých úrovniach – európskej, národnej, regionálnej – veďme s nimi skutočný dialóg, vypočujme si názory a informujme našich politických lídrov o tom, čo organizácie združujúce milióny občanov, ktorých zastupujeme, očakávajú od nových poslancov EP a novej Komisie v priebehu nasledujúcich piatich rokov.
Náš hlas sa počíta! #USEYOURVOTE
S pozdravom
Aurel Laurenţiu Plosceanu, podpredseda pre komunikáciu
Kategória Slobodné povolania v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore usporiada 7. mája 2024 od 10.30 do 16.00 hod. v Bruseli 8. ročník Európskeho dňa slobodných povolaní.
Kategória Slobodné povolania v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore usporiada 7. mája 2024 od 10.30 do 16.00 hod. v Bruseli 8. ročník Európskeho dňa slobodných povolaní.
Tento rok vás pozývame do diskusie na tému Odborníci podporujú európsku modrú dohodu. Spolu s hlavnými tvorcami politík z Európskej komisie, Európskeho parlamentu a členských štátov budeme hľadať riešenia, ako sa vyrovnať s množiacimi výzvami súvisiacimi s vodou.
Voda je životne dôležitý, ale čoraz vzácnejší zdroj. S rastúcou svetovou populáciou sa zvyšuje aj dopyt po vode. Takmer dve tretiny európskych občanov považujú kvalitu a/alebo množstvo vody vo svojej krajine za vážny problém. Na dostupnosť, kvalitu a množstvo vody bude mať vplyv aj zmena klímy. Ak sa neprijmú žiadne opatrenia, nedostatok vody a chudoba v oblasti vody by sa mohli v čoraz väčšej miere týkať občianskej spoločnosti na celom svete, čo by malo ďalekosiahle dôsledky pre bezpečnosť potravín, životné prostredie, ľudské zdravie a hospodársku, sociálnu a politickú stabilitu.
Na konferencii, ktorá sa už profiluje ako zaujímavá a relevantná platforma pre popredné európske profesijné skupiny, budeme diskutovať o tom, ako môžu slobodné povolania prispieť k hľadaniu inovatívnych riešení v snahe zaviesť európsku modrú dohodu do praxe a zmierniť problémy s vodou, ktorým bude Európa a celý svet čeliť v nadchádzajúcich rokoch a desaťročiach.
Simultánne tlmočenie bude k dispozícii v angličtine, nemčine a taliančine. Konferencia bude prístupná verejnosti. Môžete sa na nej zúčastniť osobne alebo na diaľku. V oboch prípadoch sa vyžaduje predchádzajúca registrácia.
