v tomto čísle by som chcel upriamiť Vašu pozornosť na Týždeň občianskej spoločnosti, dôležité podujatie, ktoré EHSV zorganizoval začiatkom marca.
Týždeň občianskej spoločnosti, ktorý sa konal necelých 100 dní pred voľbami do Európskeho parlamentu, poskytol EHSV jedinečnú príležitosť spojiť ľudí zo všetkých oblastí života, aby diskutovali o tom, čo je pre nich dôležité a akú budúcnosť by chceli pre EÚ. Počas celého týždňa sa viac ako 800 zástupcov organizácií občianskej spoločnosti a mládežníckych skupín spolu pokúsilo sformulovať kľúčové posolstvá a očakávania adresované budúcim lídrom EÚ. Posolstvo, ktoré chcem sprostredkovať ja, je jasné: ľudia chcú vidieť väčšiu demokraciu a väčšie zapojenie mládeže, menej falošných správ a hospodárstvo, ktoré pracuje pre všetkých. Európa si nemôže dovoliť ignorovať hlas občianskej spoločnosti, skutočného strážcu našej demokracie.
Poznatky získané počas Týždňa občianskej spoločnosti sa využijú pri príprave uznesenia EHSV o voľbách do Európskeho parlamentu. Prvé závery z Týždňa občianskej spoločnosti nájdete na webovom sídle EHSV.
Naša príprava na voľby zahŕňa aj posilnenie vzťahov s Európskym parlamentom. Dňa 27. februára som podpísal memorandum o porozumení s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsola s cieľom prehĺbiť spoluprácu medzi oboma inštitúciami, podporiť voľby do Európskeho parlamentu, zvýšiť volebnú účasť – najmä medzi nevoličmi a prvovoličmi – a bojovať proti manipulácii s informáciami. EHSV zmobilizuje svoju rozsiahlu sieť, ktorá pokrýva celú EÚ a zastupuje zamestnávateľov, pracovníkov a organizácie občianskej spoločnosti, aby sa všetci mohli plne zapojiť do tohto úsilia. Táto dohoda je kľúčovým míľnikom pri príprave na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024.
EHSV sa usiluje posilniť postavenie organizácií občianskej spoločnosti nielen v Európskej únii, ale aj v zahraničí. Vo februári sme oficiálne spustili iniciatívu prijať členov z kandidátskych krajín. Ide o zlomový bod v dejinách EHSV. Myšlienku zapojiť do práce EHSV zástupcov kandidátskych krajín ocenili aj podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová, predseda vlády Čiernej Hory Milojko Spajić a predseda vlády Albánska Edi Rama, ktorí sa na slávnostnom spustení iniciatívy zúčastnili. Bolo vybraných spolu 131 členov z kandidátskych krajín, ktorí sa ako skupina odborníkov z radov občianskej spoločnosti budú v nadchádzajúcich mesiacoch podieľať na práci výboru. Naším spoločným cieľom je, aby sa všetky kandidátske krajiny postupne priblížili k EÚ a aby sa v priebehu rokovaní čoraz viac integrovali.
Dynamická občianska spoločnosť a silný sociálny dialóg sú pre dobre fungujúce demokracie nevyhnutné. Prijatie členov z kandidátskych krajín je pre demokraciu v Európe pozitívnym a logickým krokom vpred.
V našej rubrike Jedna otázka pre... sme požiadali Florina Marinesca, člena EHSV a spravodajcu stanoviska EHSV na tému Lesy EÚ – nový rámec EÚ pre monitorovanie lesov a strategické plány, aby nás oboznámil s požiadavkami EHSV v spojitosti s týmto rámcom vzhľadom na význam lesov pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti klímy a udržateľnosti.
V našej rubrike Jedna otázka pre... sme požiadali Florina Marinesca, člena EHSV a spravodajcu stanoviska EHSV na tému Lesy EÚ – nový rámec EÚ pre monitorovanie lesov a strategické plány, aby nás oboznámil s požiadavkami EHSV v spojitosti s týmto rámcom vzhľadom na význam lesov pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti klímy a udržateľnosti.
V tejto rubrike dostal dnes priestor člen EHSV a spravodajca stanoviska na tému Balík opatrení v oblasti obrany demokracie Christian Moos. Uviedol dôvody, prečo EHSV nepodporuje návrh Komisie týkajúci sa tohto balíka, ktorý po zverejnení v decembri minulého roka vyvolal dosť veľký rozruch.
V tejto rubrike dostal dnes priestor člen EHSV a spravodajca stanoviska na tému Balík opatrení v oblasti obrany demokracie Christian Moos. Uviedol dôvody, prečo EHSV nepodporuje návrh Komisie týkajúci sa tohto balíka, ktorý po zverejnení v decembri minulého roka vyvolal dosť veľký rozruch.
Nemôžeme poprieť skutočnosť, že uplatňovanie volebného práva je účinným nástrojom na vyjadrovanie názorov a ovplyvňovanie politík. Vo voľbách si totiž všetci vyberáme tých ľudí, ktorých považujeme za najvhodnejších na to, aby zastupovali nás ako osoby, naše presvedčenie a naše hodnotové systémy. Zvyčajne má však väčšina ľudí, čo platí najmä o nás mladých ľuďoch, tendenciu prehliadať význam volebného práva.
Nemôžeme poprieť skutočnosť, že uplatňovanie volebného práva je účinným nástrojom na vyjadrovanie názorov a ovplyvňovanie politík. Vo voľbách si totiž všetci vyberáme tých ľudí, ktorých považujeme za najvhodnejších na to, aby zastupovali nás ako osoby, naše presvedčenie a naše hodnotové systémy. Zvyčajne má však väčšina ľudí, čo platí najmä o nás mladých ľuďoch, tendenciu prehliadať význam volebného práva.
S nadšením ohlasujeme svoje želanie zmeniť svet, vytvárať lepšiu budúcnosť pre nás všetkých a pre ďalšie generácie. Avšak niekde uprostred tohto procesu sa vzdávame, keď máme pocit, že na našich názoroch, hodnotách a ideáloch už nezáleží alebo že nemáme žiadnu moc.
Ako mladá žena z Grécka viem presne, aký je to pocit. Dobre poznám frustráciu z toho, že naše hlasy zostávajú nevypočuté, sme svedkami porušovania našich práv a zažívame pocit bezmocnosti, keď sa nám zdá, že nič viac nemôžeme urobiť. Napriek nášmu najväčšiemu úsiliu niekedy veci nevychádzajú tak, ako by sme očakávali. Práve v takýchto situáciách, keď sme konfrontovaní s odozvou na naše úsilie, často zabúdame na základnú pravdu, že „náš hlas je našou silou“. Ako raz povedal Barack Obama: „Nič také ako bezvýznamný hlas neexistuje.“
Žiaľ, nemyslím si, že to len moja skúsenosť, alebo výlučná skúsenosť Grékov, mládeže, či žien. Pravdou je, že rovnaký pocit majú mnohí jednotlivci bez ohľadu na svoj vek, etnickú príslušnosť, pohlavie, náboženstvo alebo pomery, v akých žijú.
Zapojiť sa do volieb znamená kolektívne vyjadriť naše želania o podobe našej budúcnosti. Ak vezmeme veci do vlastných rúk, zabezpečíme zohľadnenie svojich snov a hodnôt v rozhodnutiach, ktoré formujú spoločnosť. Musíme konať, pretože náš hlas je kľúčom k odomknutiu dverí do budúcnosti, v ktorej budú zaznievať prejavy angažovanej mládeže.
A pamätajme aj na múdre slová Johna Lewisa: „Ak nie my, kto? Ak nie teraz, kedy?
Európsky hospodársky a sociálny výbor požaduje, aby bol nový európsky rámec monitorovania lesov udržateľný, nákladovo efektívny a prevádzkovo použiteľný. Rovnako by mal byť včasný, bezpečný a chránený, dynamický, inkluzívny a participatívny, aby sa umožnila úzka spolupráca vedcov a ľudí z praxe spolu s lepším plánovaním a tvorbou politiky založenej na dôkazoch.
Európsky hospodársky a sociálny výbor požaduje, aby bol nový európsky rámec monitorovania lesov udržateľný, nákladovo efektívny a prevádzkovo použiteľný. Rovnako by mal byť včasný, bezpečný a chránený, dynamický, inkluzívny a participatívny, aby sa umožnila úzka spolupráca vedcov a ľudí z praxe spolu s lepším plánovaním a tvorbou politiky založenej na dôkazoch.
Je nevyhnutné zabezpečiť komplementárnosť a predísť duplicite údajov, na ktoré sa už vzťahujú iné právne predpisy napríklad o klíme, ovzduší a biodiverzite, ako aj spoločná poľnohospodárska politika.
Pokiaľ ide o klimatické zmeny, popri údajoch o rozvoji vidieka, obehovom hospodárstve a vedeckých údajoch sú potrebné aj dlhodobé údaje. Je dôležité zabezpečiť interoperabilitu a rovnaké podrobnosti, technológie a frekvencie, najmä vtedy, ak sa doplňujúce údaje zbierajú vo všetkých členských štátoch EÚ. Neustále treba venovať pozornosť zmenšovaniu administratívneho zaťaženia a zabraňovaniu nadmernej byrokracii, ako je viacnásobný zber údajov a viacnásobné vykazovanie. Rovnaký význam by sa mal pripisovať hospodárskym, sociálnym a environmentálnym údajom o lesoch.
Rovnako je potrebné zdôrazniť význam rešpektovania práv súkromného vlastníctva a vlastníctva údajov, najmä v rámci zásady subsidiarity. V infraštruktúre na zber a spracovanie údajov o lesoch by mal prevládať verejný záujem.
Každý členský štát EÚ, ktorý má prospech z lesov, by ako doplnok iných lesníckych a drevárskych stratégií mal mať dlhodobý plán lesného hospodárstva, ktorým sa zabezpečí dokonalý súlad s cieľmi udržateľného rozvoja. S ohľadom na mnohostrannú hodnotu lesov by sa do štruktúry plánov lesného hospodárstva mali zahrnúť sociálne a ekonomické aspekty spolu so zásadou partnerstva a do vypracúvania a vykonávania dlhodobých plánov lesného hospodárstva treba zapájať občiansku spoločnosť.
Úloha Stáleho lesníckeho výboru by sa mala posilniť a jeho členmi by mali byť aj príslušní aktéri z občianskej spoločnosti.
Obavy zo škodlivého vplyvu nepriateľských štátov, ako je Rusko, sú úplne odôvodnené. Známe sú viaceré príklady výhodných pôžičiek pre krajne pravicové strany, postov v dozorných radách pre neúspešných bývalých politikov, lukratívnych zmlúv pre pochybných podnikateľov a financovania údajných mimovládnych organizácií.
Obavy zo škodlivého vplyvu nepriateľských štátov, ako je Rusko, sú úplne odôvodnené. Známe sú viaceré príklady výhodných pôžičiek pre krajne pravicové strany, postov v dozorných radách pre neúspešných bývalých politikov, lukratívnych zmlúv pre pochybných podnikateľov a financovania údajných mimovládnych organizácií.
Vzhľadom na blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu musíme byť preto veľmi ostražití. Napriek tomu, že balík opatrení v oblasti obrany demokracie obsahuje niekoľko dobrých odporúčaní adresovaných členským štátom, prichádza príliš neskoro. V prvom rade Komisia iniciovala balík neskoro. Následne, začiatkom leta 2023, ho odložila o viac ako pol roka, pretože kritika legislatívneho návrhu, ktorý mal balík obsahovať, bola veľmi ostrá a predovšetkým jednomyseľná.
Balík uverejnený v decembri však potvrdil najhoršie obavy. Navrhovaná smernica by stigmatizovala mimovládne organizácie, ktoré dostávajú finančné prostriedky od vlád z krajín mimo EÚ, ako sú USA. Samotný návrh slúži ako argument autoritárskych vlád, ktoré využívajú zákony o zahraničných agentoch na umlčanie akejkoľvek demokratickej opozície.
Okrem toho sú definície smernice vágne a obsahujú obrovské medzery v prospech skutočných agentov Moskvy. Zástupcovia organizovanej občianskej spoločnosti sa pýtajú, prečo Komisia nezakladá všeobecný register transparentnosti, ktorý by sa vzťahoval na všetkých zástupcov záujmových skupín, bol by v súlade s platnými právnymi predpismi na vnútroštátnej úrovni a vytváral by jasný a bezpečný právny základ pre všetky zainteresované strany.
Komisia by mala stiahnuť tento návrh smernice a v novom návrhu v roku 2025 by mala zaujať komplexnejší prístup, ktorý nebude nahrávať nepriateľom demokracie.
Naším mimoriadnym hosťom je vyslanec európskej iniciatívy občanov Bruno Kaufmann. Táto iniciatíva je jedinečným nástrojom, ktorý občanom EÚ umožňuje navrhovať nové právne predpisy EÚ. Bruno Kaufman uvádza dôvody, prečo má európska iniciatíva občanov obrovský význam a prečo môže byť raz, ak bude úspešná, vnímaná ako jeden z najvýraznejších demokratických úspechov od prelomového prijatia všeobecného a rovného volebného práva v 20. storočí.
Naším mimoriadnym hosťom je vyslanec európskej iniciatívy občanov Bruno Kaufmann. Táto iniciatíva je jedinečným nástrojom, ktorý občanom EÚ umožňuje navrhovať nové právne predpisy EÚ. Bruno Kaufman uvádza dôvody, prečo má európska iniciatíva občanov obrovský význam a prečo môže byť raz, ak bude úspešná, vnímaná ako jeden z najvýraznejších demokratických úspechov od prelomového prijatia všeobecného a rovného volebného práva v 20. storočí.
Bruno Kaufmann je švédsky politológ a novinár, ktorý je autorom publikácií o modernej priamej a zastupiteľskej demokracii vydaných vo viac ako 40 jazykoch. Pracuje ako korešpondent v oblasti globálnych demokracií pre medzinárodné online spravodajstvo SWI swissinfo.ch mediálnej spoločnosti Swiss Broadcasting Company a pre švajčiarsky verejnoprávny rozhlas a televíziu pokrýva témy týkajúce sa severnej Európy. Je spoluzakladateľom a členom správnej rady organizácií na podporu demokracie, ako sú Initiative and Referendum Institute, Democracy International a Global Forum on Modern Direct Democracy. Je riaditeľom pre medzinárodnú spoluprácu v nadácii Swiss Democracy Foundation.
Viac ako 100 mladých ľudí z EÚ, kandidátskych krajín a Spojeného kráľovstva sa zúčastnilo na podujatíVaša Európa, váš názor (YEYS), kde sa podelili o svoje vízie a odporúčania týkajúce sa budúcnosti Európskej únie. V súvislosti s blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu sa podujatie YEYS 2024 zameriava na boj proti rezignácii mladých ľudí a podporu ich účasti.
Viac ako 100 mladých ľudí z EÚ, kandidátskych krajín a Spojeného kráľovstva sa zúčastnilo na podujatíVaša Európa, váš názor. (YEYS), kde sa podelili o svoje vízie a odporúčania týkajúce sa budúcnosti Európskej únie. V súvislosti s blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu sa podujatie YEYS 2024 zameriava na boj proti rezignácii mladých ľudí a podporu ich účasti.
Hlavné odporúčania:
zaviesť kvótu pre zastúpenie mládeže vo voľbách do Európskeho parlamentu,
prijať smernicu, ktorou sa v dodávateľských reťazcoch a obchodných činnostiach zohľadnia aspekty ľudských práv a životného prostredia,
vytvoriť právny rámec pre sociálne médiá na boj proti polarizácii a dezinformáciám,
vypracovať štandardizovanú stratégiu v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv,
vykonávať osobitné usmernenia pre zdaňovanie tovaru poškodzujúceho klímu, pričom z výnosov sa budú financovať iniciatívy šetrné ku klíme.
Tieto návrhy budú predložené inštitúciám a tvorcom politík EÚ a začlenia sa do záverov z Týždňa občianskej spoločnosti a do uznesenia EHSV o nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu.(gb)
Pokiaľ ide o stav demokracie vo všeobecnosti, a najmä európsku občiansku iniciatívu, existuje mnoho dôvodov na sťažnosti.
Podľa najnovšej Správy o svetovej demokracii, ktorú 7. marca predstavila organizácia Varieties of Democracy, sa percentuálny podiel ľudí žijúcich v demokraciách znížil na úroveň spred takmer 40 rokov. Hoci tento rok má na celom svete právo voliť vo voľbách viac ľudí ako kedykoľvek predtým, mnohé krajiny, v ktorých sa voľby konajú, sa stávajú autokratickejšími.
Sťažnosti si bolo možné vypočuť aj počas prvého ročníka Týždňa občianskej spoločnosti, ktorý zorganizoval Európsky hospodársky a sociálny výbor začiatkom marca. Týkali sa európskej občianskej iniciatívy, prvého cezhraničného nástroja priamej demokracie na svete. Je vraj príliš „zložitý“, „nie veľmi atraktívny“, „málo dôveryhodný“, „neefektívny“ a „nie veľmi známy“ – to bolo len niekoľko neveľmi lichotivých hodnotení, ktoré predložili zainteresované strany zastupujúce občiansku spoločnosť, médiá, akademickú obec a administratívu európskej iniciatívy občanov.
Tieto veľmi kritické hodnotenia sa mi zdali byť skľučujúco presné, no táto kritika je aj tak príliš opatrná a umiernená. Demokracia si zaslúži, aby vo svete zaujímala dominantné postavenie Na dosiahnutie tohto cieľa musíme mať ako občania a oprávnení voliči po celom svete práve teraz väčšie ambície než máme v súčasnosti.
To znamená, že nestačí postaviť sa proti strachu, dnešným diktátorom a ich zbabelým prisluhovačom Musíme urobiť oveľa väčší krok vpred. Takýmto krokom by mohol byť ďalší rozvoj európskej občianskej iniciatívy.
Prečo práve tento nástroj? Čo nám ponúka? Tri veci. Právo, prostriedok a nástroj, ktorý nikdy v histórii ani na žiadnom inom mieste na svete neexistoval. Je komplexný, prepracovaný, digitálny, priamo demokratický, nadnárodný, má podpornú infraštruktúru a je široko využívaný.
Európska občianska iniciatíva sa od svojho vzniku v roku 2012 formuje, vykonáva a zdokonaľuje a je živým dôkazom toho, že demokratický priestor možno rozširovať a upevňovať aj v tých najnáročnejších podmienkach.
Treba dúfať, že budúci rok, keď bude mať 13 rokov, sa z „rozmaznaného dieťaťa“ stane „rebelujúci tínedžer“, ktorý konečne ukáže Európe a svetu, čo dokáže. Ak chceme zásadne oživiť strnulé myslenie národných štátov a rozvíriť byrokratické vody Európskej únie, potrebujeme túto sviežu a nespútanú silu.
Povedzme si jasne – nie je potrebné vynakladať trvalé veľké úsilie na vymýšľanie demokratických foriem spolužitia, ktoré často nazývame inováciou. Namiesto toho sa musíme venovať európskej občianskej iniciatíve, aby ku koncu desaťročia, najneskôr vo veku 16 alebo 18 rokov, dospela.
Čo to znamená? Do roku 2028 alebo 2030 treba vykonať dve dôležité zmeny. Po prvé, právomoci týkajúce sa stanovovania programu európskej iniciatívy občanov treba zrovnoprávniť s právomocami Európskeho parlamentu. Inými slovami, Európania by mali mať možnosť navrhovať právne predpisy a iné vládne opatrenia rovnako, ako to môžu robiť volení poslanci Európskeho parlamentu.
Po druhé, občania EÚ by do konca tohto desaťročia mali mať možnosť iniciovať nielen právne predpisy, ale aj celoeurópske ľudové hlasovanie o zásadných otázkach – často jednoducho nazývané referendá. Myšlienka celoeurópskeho referenda nie je nová, no v súčasnosti dozrela vďaka vzniku a počiatočnému rozvoju európskej občianskej iniciatívy.
Ak sa na základe európskej občianskej iniciatívy podarí vybudovať takúto budúcnosť, ľudia spätne zistia, že práve tomuto nástroju vďačia za najúžasnejšie demokratické úspechy od zavedenia všeobecného a rovnakého volebného práva na začiatku 20. storočia.
