V rubrike Jedna otázka pre... člen EHSV Stojan Čukanov približuje hlavné body svojho stanoviska, ktoré sa má prijať na januárovom plenárnom zasadnutí.

EHSV: „Ste spravodajcom stanoviska na tému Podpora autonómnej a udržateľnej výroby potravín: stratégie spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie po roku 2027. Čo navrhuje výbor vo svojom stanovisku, najmä pokiaľ ide o SPP po roku 2027 a udržateľnú výrobu potravín?“

Každú noc prespí na ulici alebo v útulku takmer 900 000 ľudí v EÚ. Počet ľudí bez domova sa za posledných 15 rokov viac než zdvojnásobil, EHSV preto vyzýva členské štáty a EÚ, aby prijali okamžité opatrenia.

EHSV požaduje rýchlo zaviesť komplexnú stratégiu EÚ na boj proti bezdomovectvu a účinné vnútroštátne politiky v tejto oblasti, aby bolo možné dosiahnuť do roku 2030 výrazné zníženie miery bezdomovectva, ktoré predstavuje jednu z najextrémnejších foriem sociálneho vylúčenia.

„Žiadame, aby sa vytvorila stratégia EÚ v oblasti bezdomovectva, do ktorej bude plne zapojená európska platforma na boj proti bezdomovectvu (EPOCH) a ktorá umožní zahrnúť vnútroštátne politiky zamerané na bezdomovectvo do európskeho semestra,“ uviedla spravodajkyňa stanoviska EHSV na tému Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie na pomoc bezdomovcom Maria del Carmen Barrera Chamorro.

Stratégiu musí podporiť odporúčanie Rady, preto EHSV vyzýva belgické predsedníctvo Rady EÚ, aby začalo pracovať na jeho príprave. Zároveň žiada Komisiu, aby bezodkladne vypracovala návrh na nový viacročný program, ktorý bude pokračovať až do konca jej nasledujúceho funkčného obdobia.

„EHSV chce, aby bezdomovectvo bolo naďalej prioritou sociálnej politiky EÚ pred voľbami do Európskeho parlamentu a aj po nich. Potrebujeme strategický posun v zameraní od riešenia problémov týkajúcich sa bezdomovectva k jeho reálnemu odstráneniu do roku 2030,“ vyhlásil spoluspravodajca stanoviska Ákos Topolánszky.

EHSV odporúča, aby sa v záujme riešenia akútneho problému bezdomovectva aktívne presadzovala zásada „bývanie ako prvé“. V súlade s touto zásadou sa bývanie nepovažuje len za prístrešie, ale aj za nástroj opätovného začlenenia do spoločnosti. Ide o to, aby sa zabezpečili dlhodobé riešenia v oblasti bývania, ktoré by neboli podmienené preukázaním pokroku v osobnom rozvoji alebo prijatím podpory.

Prístup zameraný na bývanie už podporila aj Lisabonská deklarácia, ktorú v roku 2021 podpísalo 27 členských štátov EÚ, európske inštitúcie a viaceré európske mimovládne organizácie. Táto deklarácia je politickým základom pre vytvorenie platformy EPOCH a jej signatári sa rozhodli spolupracovať v boji proti bezdomovectvu na úrovni EÚ a usilovať sa o jeho odstránenie do roku 2030. EHSV však v stanovisku konštatuje, že napriek politickému úsiliu sa problém bezdomovectva dostatočne nerieši ani na európskej, ani na vnútroštátnej úrovni.

Jedinou krajinou, ktorej sa v posledných dvoch desaťročiach darí nepretržite znižovať počet bezdomovcov, je Fínsko. (ll)

Skupina Pracovníci v EHSV

Výročná správa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) o pokroku za rok 2023 nebola obzvlášť povzbudivá: EÚ nemusí splniť väčšinu cieľov do roku 2030. Mimoriadne zlé sú najmä vyhliadky týkajúce sa stopy spotreby, úrovne spotreby energie, obehovej výroby a ekologického poľnohospodárstva, pričom ostatné oblasti – od biodiverzity až po zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu – nevyzerajú o nič lepšie.

Pokiaľ ide o výsledky COP28, prinášajú len slabú úľavu. Ako ukázala diskusia na decembrovom plenárnom zasadnutí EHSV, občianska spoločnosť ani zďaleka nie je so závermi spokojná: v texte sa neuvádza dostatočne jasne, ako a kto má platiť, a samotné znenie obsahuje viac slov než konkrétnych opatrení (napriek tomu, že sa v ňom po prvýkrát uvádza, že fosílne palivá sú príčinou klimatických zmien). Cieľ obmedziť nárast globálnej priemernej teploty do konca storočia na 1,5 C° sa pravdepodobne nepodarí splniť, pretože toto zvýšenie teploty sa s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahne v priebehu piatich rokov. Historicky najteplejším rokom bol rok 2023, pričom každý mesiac od júna bol v histórii najteplejší.

Tento pochmúrny obraz nás však nesmie odradiť, ale skôr motivovať: musíme konať. Teraz nie je čas na nesmelé dobré úmysly (tých sme mali v minulosti dosť a pozrite sa, kde sme teraz), ani na návrat k úsporným opatreniam. Zásady spravodlivej transformácie s hospodárskou, sociálnou a environmentálnou udržateľnosťou musia preniknúť do každej politiky EÚ. V súlade s najnovším stanoviskom EHSV na túto tému je potrebné prijať na úrovni EÚ smernicu o spravodlivej transformácii vo svete práce. Túto obrovskú úlohu, ktorá nás čaká, bude možné splniť len vtedy, ak sa na nej budú podieľať všetci. Ak sa náklady na ňu prenesú na najzraniteľnejších, ako sa to už často deje, krajne pravicový populizmus bude silnieť. A v čase, keď už ani jeho zástancovia nebudú môcť poprieť katastrofické dôsledky zmeny klímy, bude neskoro.

EHSV požaduje rozšírenie rozsahu pôsobnosti návrhu Komisie týkajúceho sa európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím, aby zahŕňal dlhšie pracovné alebo študijné pobyty s cieľom zabezpečiť voľný pohyb osôb so zdravotným postihnutím v EÚ.

EHSV privítal návrh Komisie zaviesť európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím a európsky parkovací preukaz, pretože ho považuje za prvý krok k tomu, aby sa osoby so zdravotným postihnutím mohli voľne pohybovať v EÚ.

Ioannis Vardakastanis, hlavný spravodajca stanoviska EHSV na tému Európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím a európsky parkovací preukaz, ktoré bolo predložené na plenárnom zasadnutí EHSV 14. decembra, uviedol, že „návrh na zavedenie oboch preukazov sa bude týkať viac ako 80 miliónov Európanov so zdravotným postihnutím. Ide o veľmi dôležitý krok smerom k odstráneniu závažných prekážok a zabezpečeniu toho, aby osoby so zdravotným postihnutím, či už ide o európskych obyvateľov alebo štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom v niektorom členskom štáte, mohli využívať základnú zásadu, na ktorej je Únia založená, a to slobodu pohybu. Na tomto základe budú v budúcnosti vypracované ďalšie politiky.“

EHSV však upozornil, že návrh neodstraňuje niektoré z najzávažnejších prekážok brániacich voľnému pohybu Európanov so zdravotným postihnutím, konkrétne nedostatočnú prenosnosť dávok súvisiacich so zdravotným postihnutím, ak sa presťahujú do iného členského štátu EÚ za prácou alebo štúdiom. EHSV vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy žiada rozšíriť rozsah pôsobnosti návrhu tak, aby osoba so zdravotným postihnutím, ktorá sa presťahovala, mohla dočasne využívať preukazy s cieľom naďalej poberať dávky spojené so sociálnou politikou alebo vnútroštátnymi systémami sociálneho zabezpečenia,

čo v súčasnosti neplatí. Ak sa niekto presťahuje z jedného členského štátu do druhého, po prekročení hraníc stráca nárok na akékoľvek dávky súvisiace so zdravotným postihnutím, a to až do doby, kým sa jeho zdravotné postihnutie v novom členskom štáte opätovne neposúdi.

Tento proces posudzovania môže trvať viac ako rok a počas prechodného obdobia zostáva osoba bez akéhokoľvek uznania jej nárokov alebo podpory. „Žiadame o rozšírenie rozsahu pôsobnosti, aby sa zabezpečilo, že v novej krajine počas tohto obdobia nevznikne žiadne právne vákuum a nedôjde k prerušeniu poskytovania dávok. Ľudia so zdravotným postihnutím tak budú môcť od začiatku žiť v dôstojných podmienkach,“ uviedol Ioannis Vardakastanis. (ll)

Ste spravodajcom stanoviska na tému „Podpora autonómnej a udržateľnej výroby potravín: stratégie spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie po roku 2027“. Čo navrhuje výbor vo svojom stanovisku, najmä pokiaľ ide o SPP po roku 2027 a udržateľnú výrobu potravín?

Stojan Čukanov: SPP umožnila Európskej únii zabezpečiť stabilné zásobovanie rastúceho počtu obyvateľov potravinami vysokej a stále sa zvyšujúcej kvality a zároveň zachovať model rodinných podnikov. Za posledných 65 rokov sa táto politika zmenila, ale stále sú veľmi kritizované tri rozmery udržateľnosti novej verzie, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2021.

Čelíme novým výzvam a teraz viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme, aby Európska únia mala stabilný dlhodobý politický rámec zameraný na udržateľnú výrobu potravín a otvorenú strategickú autonómiu. Súčasťou úsilia by mala byť aj ochrana rozmanitosti typov poľnohospodárstva v EÚ a odpovede na spoločenské a ekologické potreby („verejné finančné prostriedky na verejné statky“) a zároveň zabezpečiť rozvoj vidieka.

Environmentálne a klimatické politiky by sa nemali považovať za záťaž pri prekonávaní súčasnej krízy, ale skôr za súčasť dlhodobých riešení a usmernení pre rozhodovanie v budúcnosti. Poslednou reformou sa posilnila zásada, že každý podporovaný hektár musí za to poskytovať spoločnosti environmentálne služby.

Jednotné financovanie na hektár však neodráža ekologickú realitu ani spravodlivú podporu zo sociálneho hľadiska. Nazdávame sa, že budúca SPP by mala ísť ešte ďalej a sprísniť environmentálne a sociálne požiadavky, ktoré sa budú musieť riadne kompenzovať a chrániť pred nekalou súťažou.

Platby na plochu by sa preto mali zmeniť na stimuly namiesto kompenzácií za prospešné služby, pričom treba stanoviť primerané prechodné obdobie, ktoré môže presahovať obdobie jedného viacročného finančného rámca.

Malé rodinné poľnohospodárske podniky by mali mať možnosť rozhodnúť sa ponechať si podporu príjmu založenú na platbách na plochu a pracovných jednotkách na farme, pričom členské štáty by mali mať možnosť vymedziť kritériá v strategických plánoch. S cieľom zastaviť ďalší pokles počtu poľnohospodárskych podnikov v EÚ v dôsledku nedostatočnej generačnej výmeny je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zvýšenia priemerných príjmov z poľnohospodárstva, prístupu k pôde (prostredníctvom investičných dotácií, zvýhodnených úverov, vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa prevodu pôdy), priaznivých investičných podmienok v rámci druhého piliera (prinášajúcich dodatočné súkromné peniaze), zvyšovania kvalifikácie (poľnohospodárov, poľnohospodárskych pracovníkov a poradcov), posilnenia postavenia žien, dobrých pracovných podmienok, zlepšenia dlhodobých vyhliadok poľnohospodárov (dôchodky atď.), ako aj celkovej atraktívnosti vidieckych oblastí.

SPP zároveň musí pomôcť podporovať dopyt spotrebiteľov v EÚ po zdravšej a udržateľnejšej strave (ekologické, sezónne, miestne výrobky), znížiť plytvanie potravinami a regulovať trhy s potravinami v snahe riešiť problém financializácie potravinárstva, ktoré vedie k veľkým špekuláciám, keďže sa dosahujú obrovské zisky, zatiaľ čo Európania zápasia s rastúcimi cenami potravín. Zvýšenie cien energií a riziká prerušenia dodávok energie a hnojív sú súčasťou nového normálneho stavu a SPP by mala zvážiť zahrnutie proticyklických prvkov a vytvoriť systémy investičnej podpory zamerané na zlepšenie výroby a distribúcie energie z obnoviteľných zdrojov na vidieku v poľnohospodárskych podnikoch a na miestnej úrovni.

V našom stanovisku navrhujeme, aby Komisia v nástrojoch SPP na obdobie po roku 2027 v reakcii na dôsledky extrémnych klimatických podmienok zvážila posilnenie poistných systémov v rámci verejno-súkromných partnerstiev, ktoré sú v jednotlivých členských štátoch momentálne dobrovoľné. Vzhľadom na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 a budúce rozšírenie EÚ považuje EHSV toto stanovisko za príležitosť na predloženie niektorých úvah, usmernení a návrhov organizovanej občianskej spoločnosti k budúcej podobe a smerovaniu SPP po roku 2027 s cieľom dosiahnuť autonómnu a udržateľnú výrobu potravín v rámci komplexnejšej a ucelenejšej potravinovej politiky. Zámerom je prispieť k návrhu budúcej SPP pripravovanému Komisiou zdôraznením potrieb organizácií občianskej spoločnosti a očakávaní spoločnosti.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vo svojom stanovisku prijatom na plenárnom zasadnutí navrhol stratégiu na riešenie sociálno-ekonomických problémov, ktorým čelia ostrovy, horské regióny a riedko osídlené oblasti EÚ. EHSV žiada, aby sa opatrenia EÚ prijímali prostredníctvom politiky súdržnosti, pričom zdôrazňuje potrebu prispôsobených stratégií, spoľahlivých údajov a osobitných mechanizmov pre udržateľný rast.

Vzdialené regióny EÚ, od ostrovov až po horské a riedko osídlené oblasti, zápasia s hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi problémami, ktoré brzdia ich pokrok. Izolované ostrovy čelia vysokým nákladom v dôsledku svojej izolácie, zatiaľ čo zmena klímy predstavuje riziko pre horské oblasti. Klesajúci počet obyvateľov v riedko osídlených oblastiach si vyžaduje inovatívne stratégie rastu. Spravodajca EHSV Ioannis Vardakastanis zdôrazňuje potrebu prispôsobených prístupov, ktoré zohľadňujú osobitosti každého regiónu. Výbor sa vo svojom stanovisku zasadzuje za súdržné opatrenia EÚ, pričom zdôrazňuje regionálnu solidaritu s cieľom zabrániť marginalizácii. EHSV navrhuje využiť silný právny základ politiky súdržnosti EÚ a odporúča osobitné fondy a pakty, ako napríklad pakt ostrovov alebo pakt horských oblastí, na riešenie jedinečných výziev, podľa vzoru stratégií, ktoré sa úspešne uplatňujú v mestských alebo vidieckych oblastiach. Riešenia zahŕňajú hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty, ktoré si vyžadujú rôzne opatrenia od znižovania prevádzkových nákladov až po podporu vytvárania pracovných miest a zachovanie miestnej kultúry. Informované rozhodovanie je podmienené presnými údajmi a budovaním kapacít, ako aj podporou aktívneho dialógu medzi zainteresovanými stranami na úrovni EÚ a na vnútroštátnej a miestnej úrovni s cieľom formovať politiky, ktoré zohľadňujú osobitosti týchto regiónov v rámci EÚ. (tk)

Voľby do Európskeho parlamentu v júni 2024 rozhodnú o ďalšom smerovaní EÚ. EHSV ako inštitucionálny partner občianskej spoločnosti preto rozbieha svoj prvý Týždeň občianskej spoločnosti.

Nezabudnite si dátum tohto podujatia poznačiť.

Na tomto dôležitom podujatí sa zídu ľudia všetkých vekových kategórií z rôznych sfér činnosti, vrátane mladých ľudí, novinárov a zástupcov inštitúcií EÚ, aby diskutovali o témach, ktoré sú dôležité pre náš každodenný život aj pre budúcnosť Európy.

V diskusia s názvom Povstaňte za demokraciu! sa budeme venovať hrozbám a výzvam spojeným s ochranou demokratických hodnôt a skúsime zistiť, čo občianska spoločnosť očakáva od budúcich lídrov EÚ. Naše odporúčania poslúžia ako podklady pri vypracovaní uznesenia EHSV o voľbách do Európskeho parlamentu.

Týždeň občianskej spoločnosti bude zahŕňať päť hlavných iniciatív EHSV:

• Dni občianskej spoločnosti: Organizácie občianskej spoločnosti: pilier demokracie a kľúčový hráč v úsilí zvládnuť súčasné výzvy
• Deň európskej iniciatívy občanov: príležitosť na stretnutie zákonodarcov EÚ a zákonodárcov z jednotlivých štátov, aktivistov, občanov a subjektov občianskej spoločnosti
• Vaša Európa, váš názor: Zasadzovať sa za demokraciu a angažovať sa za Európu: priority mládeže na nasledujúce legislatívne obdobie EÚ
• Cena pre občiansku spoločnosť: 14. ročník Ceny EHSV pre občiansku spoločnosť venovaný duševnému zdraviu
• Seminár pre novinárov: Výzva, ako zmobilizovať Európanov pre voľby do Európskeho parlamentu

Pripojte sa k nám a nechajte sa inšpirovať našimi seminármi pod vedením odborníkov a diskusiami na vysokej úrovni. Vyjadrite svoje názory na otázky, ktoré budú kľúčové pre nový legislatívny cyklus, a stretnite sa s organizáciami občianskej spoločnosti a strojcami zmien z celej Európy!

Registrácia sa začne v januári 2024.

Viac informácií nájdete už čoskoro na webovej stránke Týždňa občianskej spoločnosti #CivSocWeek (mt)

Predsedníctvo Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) 12. decembra 2023 rozhodlo o vymenovaní Isabelle Le Galo Flores za novú generálnu tajomníčku EHSV.

Isabelle Le Galo Flores získala magisterský titul z matematického inžinierstva, ako aj komunikačných a mediálnych štúdií a medzinárodných vzťahov. Počas svojej kariéry zastávala rôzne riadiace funkcie, naposledy funkciu zástupkyne generálnej riaditeľky pre Španielsko v Nadácii Daniela a Niny Carassových, kde sa okrem iného venovala otázkam udržateľných potravinových systémov a občianstva prostredníctvom umenia.

Generálny tajomník EHSV má výkonnú funkciu, poskytuje pomoc a poradenstvo štatutárnym orgánom EHSV a riadi približne 700 zamestnancov. Isabelle Le Galo Flores nastúpila do funkcie 16. januára na obdobie piatich rokov. Túto funkciu pred ňou zastával Gianluca Brunetti, ktorého mandát vypršal 31. decembra 2023. (ehp)

Finančný sektor, najmä bankovníctvo, rozhodujúcim spôsobom pomáha zvyšovať konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ, pretože do veľkej miery ovplyvňuje financovanie, ako aj nevyhnutný prechod na udržateľnosť. V stanovisku, ktoré bolo prijaté na plenárnom zasadnutí, Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyzdvihuje kľúčové spôsoby, ako tento sektor posilniť a zvýšiť jeho príspevok k strategickej autonómii EÚ, a tiež ciele, ktoré to pomôžu dosiahnuť.

Odolný finančný systém je prioritou pre transformáciu hospodárstva EÚ. Napriek snahe zaviesť kontroly konkurencieschopnosti a zlepšiť právne predpisy pomocou programu REFIT však určité problémy pretrvávajú. Spravodajca EHSV Antonio García del Riego upozorňuje, že nedokončená banková únia a únia kapitálových trhov bránia trhovej jednote, v dôsledku čoho banky EÚ zaostávajú za svetovými. Tento problém bude treba riešiť pomocou dôkladných hodnotení, aby sa zabezpečil konkurencieschopný a odolný finančný sektor. Spravodlivá hospodárska súťaž má zásadný význam pre stabilitu a rast, ale vyžaduje si silnejšie regulačné rámce na ochranu rozmanitosti bankového sektora. EHSV vyzdvihuje úlohu spravodlivej hospodárskej súťaže v snahe zabezpečiť stabilitu a prilákať investície a vyzýva, aby sa k dohľadu pristupovalo vyváženým spôsobom, ktorý podporuje digitalizáciu a udržateľnosť trhu. Hoci EHSV oceňuje, že EÚ bude do budúcich politík začleňovať kontrolu konkurencieschopnosti, poukazuje na to, že konkurencieschopnosť sa musí posilňovať tak, aby nedochádzalo k odchýlkam od globálnych noriem, ako sú normy rámca Bazilej III. Je nevyhnutné zosúladiť túto kontrolu so špecifikami finančného sektora. Dokončením únie kapitálových trhov sa zamedzí roztrieštenosti trhu, posilní sa finančná stabilita a podporí integrácia. EHSV zdôrazňuje, že účinné metódy hodnotenia, zapojenie zainteresovaných strán do posúdení vplyvu a spoľahlivé údaje pre informované rozhodovanie sú kľúčom k pokroku v tomto odvetví. (tk)

Belgicko 1. januára prevzalo kormidlo EÚ a v kľúčovej prvej polovici roka 2024 bude predsedať Rade EÚ. Najdôležitejšou udalosťou budú nepochybne júnové voľby do Európskeho parlamentu, v ktorých budú môcť občania a občianky Únie rozhodnúť o jej budúcom smerovaní. EHSV sa aktívne zapojí do informovania o voľbách a nabádania voličov a voličiek, aby šli k volebným urnám. „EHSV ako domov organizovanej občianskej spoločnosti bude úzko spolupracovať s belgickým predsedníctvom v snahe budovať silnejšiu, odolnejšiu a demokratickejšiu Európu,“ uviedol predseda EHSV Oliver Röpke.

Táto nová brožúra predstavuje aktivity EHSV v prvom polroku a najdôležitejšie spisy, na ktorých pracujú naše sekcie, ako aj prieskumné stanoviská, ktoré si vyžiadalo belgické predsedníctvo.
Zaujíma vás, kto sú naši belgickí členovia?

Tu si môžete prečítať ich profil a zistiť, ktorý segment občianskej spoločnosti zastupujú. Informácie sú v holandčine, vo francúzštine, v nemčine a angličtine (cw).