Európska občianska spoločnosť zaslala 24. januára otvorený list predsedníčke Európskej komisie, predsedníčke Európskeho parlamentu a belgickému predsedníctvu Rady Európskej únie. Jeho signatári naliehavo žiadajú tri hlavné inštitúcie Európskej únie (EÚ) zapojené do rozhodovacieho procesu EÚ, aby prijali konkrétne opatrenia na zavedenie otvoreného, transparentného a pravidelného dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti vo všetkých oblastiach politiky, ako sa uvádza v článku 11 Zmluvy o Európskej únii.
Európska občianska spoločnosť zaslala 24. januára otvorený list predsedníčke Európskej komisie, predsedníčke Európskeho parlamentu a belgickému predsedníctvu Rady Európskej únie. Jeho signatári naliehavo žiadajú tri hlavné inštitúcie Európskej únie (EÚ) zapojené do rozhodovacieho procesu EÚ, aby prijali konkrétne opatrenia na zavedenie otvoreného, transparentného a pravidelného dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti vo všetkých oblastiach politiky, ako sa uvádza v článku 11 Zmluvy o Európskej únii.
Tento otvorený list, ktorý iniciovala skupina Organizácie občianskej spoločnosti Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a organizácia Civil Society Europe, obsahuje konkrétne návrhy, ako takýto občiansky dialóg zaviesť do praxe. Podporilo ho spolu 156 signatárov z 26 členských štátov. Medzi nich patrí 39 európskych sietí, 85 národných organizácií a 60 členov skupiny EHSV Organizácie občianskej spoločnosti.
Napriek platným právnym ustanoveniam je občiansky dialóg v rámci inštitúcií EÚ i naďalej nesúrodý a nie je štruktúrovaný. Signatári otvoreného listu #EUCivilDialogueNow vyzývajú preto inštitúcie EÚ, aby:
iniciovali medziinštitucionálnu dohodu o občianskom dialógu,
vytvorili v rámci každej inštitúcie pozície vedúcich pracovníkov zodpovedných za vzťahy s občianskou spoločnosťou,
podporovali a presadzovali rozsiahlejšiu spoluprácu medzi občianskymi a sociálnymi aktérmi,
pričom by mali vychádzať z odporúčaní Konferencie o budúcnosti Európy. Prvým krokom by mohlo byť podľa signatárov oznámenie o posilnení občianskeho dialógu na úrovni EÚ.
Výzva Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na prijatie modrej dohody EÚ získava čoraz väčšiu podporu od tvorcov politík a občianskej spoločnosti. Dôvodom tohto záujmu je skutočnosť, že sa stále viac uznáva naliehavosť riešenia nedostatku vody a potenciál modrej dohody poskytnúť komplexné riešenie.
Výzva Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na prijatie modrej dohody EÚ získava čoraz väčšiu podporu od tvorcov politík a občianskej spoločnosti. Dôvodom tohto záujmu je skutočnosť, že sa stále viac uznáva naliehavosť riešenia nedostatku vody a potenciál modrej dohody poskytnúť komplexné riešenie.
Na nedávnom podujatí Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) sa stretli kľúčové zainteresované strany, aby diskutovali o modrej dohode a jej potenciáli zmeniť postupy v oblasti vodohospodárstva na celom kontinente so zameraním na povodia.
„Čelíme vodnej kríze nevídaného rozsahu,“ vyhlásil predseda EHSV Oliver Röpke a v súvislosti s nadchádzajúcimi júnovými voľbami do Európskeho parlamentu pripomenul, že voda je téma, ktorá sa týka každého občana. „Ako budú rozhodovacie orgány EÚ riešiť problematiku vody a budúce výzvy? Je načase položiť tieto otázky.“
Výzvu na komplexné riešenie zopakovala aj poslankyňa EP Pernille Weiss, ktorá sa zasadzuje za vytvorenie osobitného fondu na transformáciu vodného hospodárstva na podporu podnikov a komunít pri prechode na udržateľné vodohospodárske postupy. Osobitný spravodajca OSN Pedro Arrojo-Agudo zdôraznil, že nedostatok vody a zmena klímy nepoznajú hranice, a vyzval EÚ, aby sa chopila vedenia pri hľadaní globálneho riešenia vodnej krízy.
Výzva EHSV na prijatie modrej dohody EÚ vyvolala záujem širokého spektra zainteresovaných strán vrátane francúzskej verejnoprospešnej spoločnosti Compagnie Nationale du Rhône (CNR), ktorá spravuje povodie rieky Rhône. Riaditeľ CNR pre vodné zdroje Eric Divet sa podelil o úspešné výsledky spoločnosti v oblasti udržateľného vodného hospodárstva a priblížil úsilie o obnovu mokradí, zlepšenie biodiverzity riek a adaptáciu na zmenu klímy.
Očakáva sa, že Európska komisia v nadchádzajúcich mesiacoch predstaví svoju iniciatívu v záujme odolnosti v oblasti vody. EHSV je pripravený spolupracovať s inštitúciami EÚ a zainteresovanými stranami, a tak zaistiť, že jeho návrhy na modrú dohodu EÚ budú súčasťou priorít budúcej Európskej komisie. (gb)
Prihlášky na partnerské podujatia sa môžu podávať od 4. do 17. marca, pričom podujatia sa budú konať od 29. mája do 1. septembra.
Zelený týždeň EÚ každoročne sprevádzajú stovky partnerských podujatí v celej Európe aj mimo nej, ktoré organizujú rôzne inštitúcie, ako napríklad mimovládne organizácie, zástupcovia podnikov, akademická obec, školy a miestne, regionálne a národné správne orgány.
Témou partnerských podujatí v roku 2024 bude odolnosť vodných zdrojov. Cieľom je podnietiť celoeurópsku diskusiu o súčasnom stave vodných zdrojov EÚ a o ich budúcnosti s dôrazom na zvyšovanie osvety a presadzovanie pozitívnych riešení založených na spolupráci.
Vítané sú všetky druhy podujatí, od seminárov a verejných diskusií až po výstavy a osvetové podujatia pre rodiny. Aktivity sa môžu uskutočňovať na miestnej, regionálnej, národnej alebo európskej úrovni. Viac informácií a harmonogram nájdete tu.
Keďže jednou z hlavných iniciatív EHSV je modrá dohoda EÚ, výber tejto témy pre partnerské podujatia je dobrou príležitosťou na informovanie o návrhoch predložených vo vyhlásení EÚ o modrej dohode z októbra 2023. V ňom sa vyzýva na novú a ambicióznu stratégiu v oblasti vodných zdrojov pre Európu, ktorá by bola rovnocenná s Európskou zelenou dohodou. (gb)
Európa zaostáva v konkurencieschopnosti a musí urýchlene riešiť nedostatky svojho jednotného trhu, ale spôsobom, ktorý bude prínosom tak pre podniky, ako aj pre Európanov.
Európa zaostáva v konkurencieschopnosti a musí urýchlene riešiť nedostatky svojho jednotného trhu, ale spôsobom, ktorý bude prínosom tak pre podniky, ako aj pre Európanov.
Na januárovom plenárnom zasadnutí EHSV sa uskutočnila diskusia o európskej konkurencieschopnosti a budúcnosti jednotného trhu. Stredobodom tejto diskusie bolo stanovisko EHSV vypracované na žiadosť belgického predsedníctva Rady EÚ, ktoré sa zaviazalo využiť „svojich“ šesť mesiacov a zamerať sa na konkurencieschopnosť a jednotný trh. Stanovisko tiež pomôže dotvoriť správu Enrica Lettu na vysokej úrovni o budúcnosti jednotného trhu, ktorá má byť predložená Európskej rade v marci.
EHSV v ňom zdôrazňuje, že vnútorný trh musí čeliť veľmi odlišným výzvam, než akým čelil svet, pre ktorý bol vytvorený v 90. rokoch 20. storočia. Výsledkom je, že EÚ je vystavená mnohorakým tlakom. Musí riešiť, ako udržať rovnaké podmienky hospodárskej súťaže, keď zároveň poskytuje subvencie priemyslu s cieľom pomôcť financovať zelenú transformáciu, ako zachovať pracovné miesta v Európe a súčasne zabezpečiť, aby si podniky EÚ udržali konkurencieschopnosť, a napokon i ako zabezpečiť suroviny a zároveň pri tom dodržiavať pracovné a environmentálne normy.
Spravodajkyňa Sandra Parthie v tejto súvislosti uviedla, že „jednotný trh prispel k tomu, aby sa EÚ stala jedným z najsilnejších obchodných blokov na svete – táto silná pozícia sa však čoskoro oslabí. V našom stanovisku navrhujeme zamerať sa na rozvoj európskej priemyselnej politiky, ktorá nie je súhrnom 27 vnútroštátnych priemyselných politík, ale skôr skutočným európskym pohľadom na náš priemyselný potenciál.“
Ako skonštatoval generálny riaditeľ Business Europe Markus Beyrer vo svojom príspevku do diskusie, „máme problém s konkurencieschopnosťou. Zaostávame za našimi globálnymi konkurentmi a jednotný trh je jedným z nástrojov, ktoré máme k dispozícii na nápravu tohto stavu. Cieľom je zabezpečiť náskok na posilnenie európskeho modelu, ako ho poznáme, a to aj vrátane sociálnych aspektov.
Konfederatívny tajomník Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC) Ludovic Voet zdôraznil, že európska sociálna zmluva je základom jednotného trhu a že je potrebné ju posilniť, pričom uviedol: „V našom konkurenčnom systéme musia podniky platiť spravodlivé mzdy, ponúkať dobré pracovné miesta a nepoškodzovať životné prostredie. Európa musí udržať dynamiku spravodlivej zelenej transformácie.“
Stanovisko EHSV obsahuje návrh na vymenovanie komisára pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) v budúcej Komisii s päťročným plánom na rozvoj bezpečných, kvalitných a udržateľných služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Tieto služby predstavujú 25 % HDP EÚ a 20 % všetkých pracovných miest a pokrývajú kľúčové odvetvia, ako je doprava, energetika, komunikácia, prístup k vode a sanitácia. Sú však veľmi dôležité aj v oblasti zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb. (dm)
V centre politického rozhodovania musia byť vždy záujmy a blaho občanov a pracovníkov. Ide o dôležité ľudské faktory, ktoré by sa mali zohľadniť, pretože iba takto možno zaistiť dôstojné životné podmienky. Vďaka politikám, ktoré zabezpečujú tieto dôstojné podmienky pre všetkých, zvyšujeme dôveru a širokú akceptáciu súčasných a budúcich politických opatrení a predchádzame rozčarovaniu obyvateľstva, ktoré poskytuje živnú pôdu pre pravicový populizmus a extrémizmus.
Tieto dôvody boli základom pre vypracovanie priorít skupiny Pracovníci na roky 2023 – 2025, v ktorých sa budúci lídri EÚ jasne vyzývajú, aby stanovili progresívny program, ktorého jadrom bude sociálnejší a ľudskejší rozmer. Po desaťročiach kríz, na ktoré jednoznačne najviac doplácajú európski občania a pracovníci, dúfame, že diskusia EÚ sa môže opäť posunúť smerom k tomu, na čom skutočne záleží: k sociálnemu pokroku.
Skupina Pracovníci vo svojich prioritách stanovuje víziu Európy, ktorá je nielen sociálna a udržateľná, ale tiež podporuje zásady právneho štátu, ľudské práva, rodovú rovnosť, solidaritu a rozmanitosť. Potrebujeme Európu, ktorej prioritou je potláčanie nerovností, odstránenie chudoby a zvládnutie klimatickej krízy a ktorá zabezpečí spravodlivú zelenú a digitálnu transformáciu a zaručí dôstojnú prácu pre všetkých. Týmto spôsobom najlepšie posilníme našu demokraciu a spoločnosť, ako aj možnosti každého jednotlivca v nej. Dúfame, že táto vízia bude zohľadnená.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa na svojom januárovom plenárnom zasadnutí zaoberal vplyvom zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia na mier, bezpečnosť a obranu. Zdôraznil pritom naliehavú potrebu investovať do vytvárania odolných reakcií na tieto globálne výzvy.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa na svojom januárovom plenárnom zasadnutí zaoberal vplyvom zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia na mier, bezpečnosť a obranu. Zdôraznil pritom naliehavú potrebu investovať do vytvárania odolných reakcií na tieto globálne výzvy.
Vzhľadom na to, že základným poslaním európskeho projektu je podporovať a udržiavať mier, musí Európa zintenzívniť svoje úsilie o jeho budovanie.
EHSV vo svojom stanovisku zdôrazňuje, že podpora mieru je neoddeliteľne spojená s ochranou a presadzovaním základných práv a demokracie. Zastáva preto názor, že je nevyhnutné naďalej začleňovať prepojenie medzi klímou a bezpečnosťou do vonkajších politík EÚ. Malo by sa to dosiahnuť vytvorením proaktívnych rozhraní medzi inštitúciami zodpovednými za vonkajšie vzťahy, vnútornou súdržnosťou EÚ a bezpečnostnými a obrannými službami členských štátov. Pojem „prepojenie medzi klímou a bezpečnosťou“ sa vzťahuje na vplyv zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia na mier, bezpečnosť a obranu.
Podľa členky EHSV a spravodajkyne tohto stanoviska Ozlem Yildirim „EHSV tiež navrhuje osobitné opatrenia na účinné predvídanie, a to investovaním do vytvárania odolných reakcií, prípravou európskych rozhodovacích procesov na napätia v budúcnosti a predovšetkým vypracovaním skutočnej európskej stratégie pre tieto otázky. Veľký význam z hľadiska prevencie má aj rýchle a účinné dodržiavanie záväzkov v oblasti klímy všetkými stranami.“
Návrh Európskej komisie zohľadňuje vzťah medzi klímou a bezpečnosťou. EHSV sa však domnieva, že v tomto dokumente nie je problematika úplne jasne vymedzená z geografického, politického ani vojenského hľadiska. Nezohľadňuje sa v ňom totiž meniaci sa charakter tohto prepojenia, teda možné zhoršenie situácie a následný vznik vážneho napätia medzi členskými štátmi. Komisia a členské štáty musia preto viesť stály osobitný dialóg o prepojení klímy a bezpečnosti. (at)
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje návrh Komisie na ustanovenie daňového systému ústredia v snahe podporiť rast malých podnikov v EÚ. EHSV vo svojom poradnom stanovisku podporuje dodatočné opatrenia a v záujme účinného vykonávania a informovanosti zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej spolupráce medzi Komisiou, členskými štátmi a zástupcami mikropodnikov a malých a stredných podnikov (MSP).
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje návrh Komisie na ustanovenie daňového systému ústredia v snahe podporiť rast malých podnikov v EÚ. EHSV vo svojom poradnom stanovisku podporuje dodatočné opatrenia a v záujme účinného vykonávania a informovanosti zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej spolupráce medzi Komisiou, členskými štátmi a zástupcami mikropodnikov a malých a stredných podnikov (MSP).
Prevažnú väčšinu nefinančných podnikov v EÚ tvoria MSP (99,8 %), ktoré sa významnou mierou podieľajú na zamestnanosti (66,6 %) a pridanej hodnote (56,8 %). Cieľom návrhu Komisie o daňovom systéme ústredia, ktorý je súčasťou širšieho balíka pomoci pre MSP, je zmierniť regulačné zaťaženie a zjednodušiť daňové postupy pre tieto podniky. EHSV zdôrazňuje, že návrh o daňovom systéme ústredia by sa mal naliehavo prijať, aby sa urýchlil rast mikropodnikov a MSP so zameraním na samostatné MSP zapojené do cezhraničných operácií. Navrhované zníženie je v súlade s cieľom EHSV podporovať prostredie pre dlhodobý rast HDP a zamestnanosti.
EHSV síce podporuje dôraz na samostatné mikropodniky a MSP v počiatočnej fáze, navrhuje ale posúdiť možnosť rozšíriť daňový systém ústredia tak, aby sa do hodnotenia ex post po piatich rokoch zahrnuli dcérske spoločnosti, čím sa posilní inkluzívnosť. EHSV uznáva komplementárnosť daňového systému ústredia s návrhom rámca BEFIT, ale podčiarkuje, že je potrebná opatrnosť, aby sa predišlo nezrovnalostiam v právnom rámci. Zásadný význam pre úspech daňového systému ústredia má spolupráca medzi daňovými orgánmi v členských štátoch, a preto EHSV na ňu vyzýva v záujme zaistenia riadneho vykonávania tohto systému. Zároveň naliehavo žiada členské štáty, aby čo najrýchlejšie prispôsobili informačné systémy a zvyšovali informovanosť mikropodnikov a MSP. (tk)
Konkurencieschopnosť, MSP a sociálne začlenenie sú v centre programu belgického predsedníctva. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) predkladá politické odporúčania týkajúce sa vzťahu medzi správou hospodárskych záležitostí, dlhodobým inkluzívnym rastom a udržateľnou bezpečnosťou, ako aj sily sociálneho hospodárstva v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.
Konkurencieschopnosť, MSP a sociálne začlenenie sú v centre programu belgického predsedníctva. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) predkladá politické odporúčania týkajúce sa vzťahu medzi správou hospodárskych záležitostí, dlhodobým inkluzívnym rastom a udržateľnou bezpečnosťou, ako aj sily sociálneho hospodárstva v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.
V prvom polroku 2024 Belgicko trinástykrát predsedá Rade Európskej únie. O prioritách predsedníctva sa diskutovalo počas dvoch diskusií, ktoré EHSV zorganizoval na svojom januárovom plenárnom zasadnutí.
Predseda EHSV Oliver Röpke vyjadril uznanie predsedníctvu za to, že do práce zapojilo sociálnych partnerov. Belgické predsedníctvo uzatvára inštitucionálny cyklus EÚ, čo si vyžaduje, aby krajina riešila legislatívne kompromisy a usmerňovala Radu EÚ počas kampane a volieb do Európskeho parlamentu.
Podpredseda belgickej vlády David Clarinval stručne predstavil názory predsedníctva na reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky, ochranu samostatne zárobkovo činných osôb a priemyselnú politiku EÚ. Predsedníctvo chce prostredníctvom 13 poradných stanovísk, o ktoré požiadalo EHSV, prispieť k diskusiám o strategickom programe na roky 2024 – 2029. Medziinštitucionálne vyhlásenie očakávané v apríli sa zameria na budúcu sociálnu agendu EÚ. Medzi priority predsedníctva patrí zelená a sociálna transformácia, ako aj riešenie klimatickej krízy a krízy v oblasti biodiverzity. V centre dialógu sociálnych partnerov EHSV je dôraz predsedníctva na spravodlivú mobilitu pracovnej sily a udržateľnú sociálnu ochranu. Kľúčovou oblasťou záujmu bude aj posilnenie európskej konkurencieschopnosti, podpora MSP a vyvážená obchodná politika pre globálnu Európu. (tk)
Cezhraničné toky energie sú kľúčom k dodávkam elektriny a plynu do rôznych členských štátov EÚ. To znamená, že energetická infraštruktúra sa musí zmodernizovať prostredníctvom prepojení medzi susednými krajinami, aby sa zvýšila udržateľná energetická kapacita Únie.
Cezhraničné toky energie sú kľúčom k dodávkam elektriny a plynu do rôznych členských štátov EÚ. To znamená, že energetická infraštruktúra sa musí zmodernizovať prostredníctvom prepojení medzi susednými krajinami, aby sa zvýšila udržateľná energetická kapacita Únie.
V stanovisku, ktoré si vyžiadalo belgické predsedníctvo Rady EÚ a ktoré bolo prijaté na plenárnom zasadnutí 18. januára 2024, zaujal EHSV k tejto otázke jasný postoj.
EÚ by mala venovať osobitnú pozornosť rozvoju sietí a musia sa vynaložiť značné investície na stimuláciu európskeho hospodárstva a vytváranie kvalitných pracovných miest, ktoré budú ohľaduplné k životnému prostrediu.
„V EHSV sa domnievame, že na to, aby sa mohla dosiahnuť zelená transformácia a strategická energetická autonómia, sa budú musieť vykonať štrukturálne zmeny v energetickom systéme,“ uviedol predseda EHSV Oliver Röpke počas diskusie v súvislosti s prijatím stanoviska.
Belgická ministerka energetiky Tinne Van der Straeten zdôraznila, že prechod na čistú energiu, ktorý podnietila klimatická kríza, je v súčasnosti hospodárskou a bezpečnostnou nevyhnutnosťou a že prepojenia umožňujú vytvoriť flexibilnejší systém, ktorý by mohol vyvážiť geografické rozdiely vo výrobe veternej a slnečnej energie.
„Ambície Európy v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v súčasnosti presahujú jej plány v oblasti infraštruktúry, a preto potrebujeme túto transeurópsku infraštruktúru rýchlo dobudovať. A musí byť nákladovo efektívna, bezpečná, udržateľná a flexibilná,“ dodala ministerka. (mp)
