Stefano Mallia, predseda skupiny Zamestnávatelia v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore
Vzhľadom na skúsenosti z posledných dvoch desaťročí a sedem vĺn rozširovania od začiatku európskeho projektu by bolo pravdepodobne vhodné osláviť výročie „veľkého tresku“ v roku 2004 informáciami o faktoch a číselných údajoch, aby sa rozptýlili emotívne diskusie pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni.
Stefano Mallia, predseda skupiny Zamestnávatelia v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore
Vzhľadom na skúsenosti z posledných dvoch desaťročí a sedem vĺn rozširovania od začiatku európskeho projektu by bolo pravdepodobne vhodné osláviť výročie „veľkého tresku“ v roku 2004 informáciami o faktoch a číselných údajoch, aby sa rozptýlili emotívne diskusie pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni.
Trojročná vojna na Ukrajine posunula otázku rozširovania do popredia európskej geopolitickej agendy. Štatút kandidátskej krajiny, ktorý bol rýchlo udelený Ukrajine, Moldavsku, Bosne a Hercegovine a Gruzínsku, ako aj prístupové rokovania, ktoré sa nakoniec začali so Severným Macedónskom a Albánskom, predstavujú pozitívny pokrok v politike, ktorá už roky stagnovala.
Aby sa zabezpečilo, že táto nová dynamika bude aj naďalej pokračovať, mali by sme ujasniť dôvody.
Demokratizácia a právny štát sú samozrejme nedotknuteľnými zásadami, rovnako ako prístup procesu rozširovania založený na zásluhách, ktorý neumožňuje žiadne skratky. V konečnom dôsledku však treba ľudí ubezpečiť o potenciálnych hospodárskych prínosoch a prosperite pre ďalšiu generáciu Európanov.
Ak na základe minulosti možno predpovedať budúcnosť, môžeme pokojne vyhlásiť, že prínosy sú nesporné. Obchod medzi starými a novými členskými štátmi počas formálneho predvstupového procesu od roku 1994 do roku 2004 vzrástol takmer trojnásobne a medzi samotnými novými členskými štátmi päťnásobne. Vtedajšia EÚ-15 rástla v priemere o 4 % ročne od začiatku prístupového procesu do roku 2008, pričom prístupový proces prispel k polovici tohto rastu a v rokoch 2002 až 2008 vytvoril 3 milióny nových pracovných miest.
Pandémia ochorenia COVID-19 a vojna na Ukrajine ukázali, že EÚ musí prehodnotiť svoju hospodársku odolnosť, najmä v kontexte zelenej a digitálnej transformácie. V pláne REPowerEU sa predpokladá zvýšenie európskej výroby energie z obnoviteľných zdrojov. V akte o emisne neutrálnom priemysle a akte o kritických surovinách sa požaduje, aby sa 40 % ekologických hodnotových reťazcov a hodnotových reťazcov surovín presmerovalo do EÚ. Kandidátske krajiny na pristúpenie k EÚ, najmä Ukrajina, môžu zohrávať dôležitú úlohu a poskytnúť väčšiu hospodársku bezpečnosť.
Pokiaľ ide o prírodné zdroje, Ukrajina má po Nórsku najväčšie zásoby plynu v Európe. Patrí tiež medzi najväčších výrobcov vodnej energie v Európe a mohla by zvýšiť svoju výrobu spolu s inými ekologickými zdrojmi energie, ako sú vietor, slnko a biomasa. Ukrajina je tiež významným vývozcom kovov a na jej území sa nachádzajú ložiská lítia a vzácnych zemín, ktoré majú kľúčový význam pre ekologický a digitálny priemysel.
Poľnohospodárske odvetvie Ukrajiny je zároveň jedným z najväčších na svete. Jeho integrácia do jednotného trhu by výrazne zvýšila potravinovú bezpečnosť EÚ.
Výhody zvýšenej účasti na jednotnom trhu pre krajiny západného Balkánu sú tiež úplne jasné. Napríklad HDP Chorvátska sa od vstupu do EÚ v roku 2013 stabilne zvyšoval, čo sa premieta do vyšších príjmov jeho občanov s priemerným nárastom HDP na obyvateľa o 67 % (z 10 440 EUR v roku 2013 na viac ako 17 240 EUR).
Cesta k členstvu v EÚ pre až deväť nových krajín bude zložitá, ale žiadna iná alternatíva neexistuje. Ak chce byť EÚ svetovou veľmocou, musí byť v prvom rade veľmocou miestnou.
Náš špeciálny hosť, bývalý predseda Európskeho parlamentu Pat Cox, spomína na rozšírenie vo forme veľkého tresku pred 20 rokmi ako na obdobie vyznačujúce sa výnimočnou nádejou, keď kontinent mohol konečne začať slobodne dýchať oboma časťami svojich pľúc: východnou aj západnou. Zatiaľ čo Putinov mýtus o slovanskom bratstve sa šíri na pozadí útokov balistickými raketami, EÚ je naďalej dobrovoľným zväzkom slobodných a zvrchovaných národov, ktorého základné hodnoty sú založené na dodržiavaní ľudských práv, rovnosti a právneho štátu.
Náš špeciálny hosť, bývalý predseda Európskeho parlamentu Pat Cox, spomína na rozšírenie vo forme veľkého tresku pred 20 rokmi ako na obdobie vyznačujúce sa výnimočnou nádejou, keď kontinent mohol konečne začať slobodne dýchať oboma časťami svojich pľúc: východnou aj západnou. Zatiaľ čo Putinov mýtus o slovanskom bratstve sa šíri na pozadí útokov balistickými raketami, EÚ je naďalej dobrovoľným zväzkom slobodných a zvrchovaných národov, ktorého základné hodnoty sú založené na dodržiavaní ľudských práv, rovnosti a právneho štátu.
Podujatie, ktoré usporiadalo írske predsedníctvo Rady EÚ v Dubline 1. mája 2004, a uvítací ceremoniál v Európskom parlamente v Štrasburgu 3. mája 2004, boli pre mňa politicky aj emocionálne výnimočnými dňami nabitými obrovskou pozitivitou a nádejou, ako aj symbolickými aktami návratu domov a znovuzjednotenia kontinentu, ktorý mohol opäť dýchať oboma časťami svojich pľúc: východnou a západnou. Seamus Heaney zarecitoval v Dubline svoju báseň Beacons at Bealtaine (Žiara Bealtainu), v ktorej optimisticky vyjadril presvedčenie, že toto historické rozšírenie by mohlo podnietiť diskusiu, otvoriť cestu novým myšlienkam a priniesť nové významy. V Štrasburgu vztýčili 10 národných vlajok nových členských štátov na obrovských vlajkových stožiaroch vyrobených v lodeniciach v Gdansku. Bol to dar Poľska a ich cesta do Štrasburgu bola symbolickým pripomenutím cesty od komunizmu k slobode, ktorú personifikovala prítomnosť Lecha Wałęsu.
Pre všetkých bola táto slávnosť samozrejme vyvrcholením dlhoročného a zložitého procesu vzájomnej prípravy. Všetci zúčastnení pociťovali radosť, ale aj úľavu z toho, že sa v tomto politickom a procesnom maratóne dostali do cieľa.
Podľa môjho názoru bolo rozširovanie možno najsilnejším, najtransformatívnejším a najúspešnejším politickým nástrojom EÚ za posledných päť desaťročí. Moja vlastná krajina, Írsko, sa pripojila k EÚ pri prvom rozšírení 1. januára 1973 ako najchudobnejší štát/región vtedajšieho Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Prístup na veľký trh spolu so solidaritou EÚ prostredníctvom regionálnych a neskôr kohéznych fondov v prvých desaťročiach členstva, vyššie normy v oblasti rodovej rovnosti a environmentálnej politiky, podpora mierového procesu v Severnom Írsku a uznanie mimoriadne náročných dôsledkov brexitu pre Írsko ako jediný štát EÚ, ktorý má so Spojeným kráľovstvom spoločnú pozemnú hranicu, boli všetko mimoriadne pozitívnymi skúsenosťami a výsledkami. Nebolo to vždy jednoduché, najmä počas krízy v eurozóne, ale celkovo bola skúsenosť veľmi pozitívna.
Hoci rešpektujem a zároveň ľutujem rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z EÚ, jasne to dokazuje jednu vec: EÚ je dobrovoľný zväzok slobodných a suverénnych národov, do ktorého môžete vstúpiť na základe slobodnej vôle a rovnako slobodne z neho môžete aj vystúpiť. To je v ostrom kontraste s Putinovou neoimperialistickou vojnou na Ukrajine, kde dennodenne šíri svoj mýtus o slovanskom bratstve pomocou pušiek, balistických rakiet a a smrtiacich dronov.
Grécku, Portugalsku a Španielsku pomohlo pristúpenie budovať po skončení obdobia diktatúry úspešné demokracie s rastúcou životnou úrovňou a kvalitou života.
Rozšírenie vo forme veľkého tresku pred 20 rokmi prinieslo novým členským štátom, najmä v strednej a východnej Európe, pozoruhodný rast, ktorý bol poháňaný prudkým nárastom investícií, obchodu a solidarity v rámci EÚ. V priemere sa ich HDP na obyvateľa očistený o infláciu a menu zvýšil počas dvoch desaťročí z menej ako polovice priemeru EÚ na tri štvrtiny rastúceho priemeru EÚ. HDP Litvy na obyvateľa sa v tomto období strojnásobil. Zdravotná starostlivosť a vzdelávanie sa zlepšili, čo prinieslo zvýšenie kvality života a životnej úrovne. Poľnohospodárska produkcia v celom regióne sa zdvojnásobila. Stručne povedané, rovnako ako pri všetkých predchádzajúcich rozšíreniach i tu sa ukázalo, že ide o obojstranne výhodný výsledok pre pristupujúce štáty aj EÚ. Som preto optimista, pokiaľ ide o rozširovanie, hoci nie naivný optimista.
Udalosti v Poľsku za posledné roky a pretrvávajúca situácia v Maďarsku odhaľujú, čo stojí za odklonom od noriem EÚ v oblasti právneho štátu, slobody médií alebo dodržiavania práv menšín: pristúpenie k EÚ sa berie ako prostriedok na dosiahnutie prosperity, ale zároveň nie je záujem o EÚ ako spoločenstvo zdieľaných hodnôt. Maďarský premiér sa hrdo hlási k neliberálnej demokracii. Nech už článok 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) interpretujeme akokoľvek, určite to nie je charta neliberálnej demokracie. („Európska únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“)
Tieto ustanovenia sú súčasťou dohody o členstve v EÚ, sú uvedené vo všetkých prístupových zmluvách a všetky pristupujúce štáty ich schválili. Formulka „nechajte si svoje hodnoty, ale pošlite peniaze“ nie je udržateľným základom pre vzájomný rešpekt – a na to by sa nemalo zabúdať ani v súčasných kandidátskych štátoch, ktoré sa snažia napredovať v prístupových rokovania s EÚ. Očakávam, že v budúcich rokovaniach budú kodanské kritériá zohrávať významnejšiu úlohu, prípadne aj s doložkami zmluvy o pristúpení, ktoré EÚ umožnia lepšie brániť svoje práva a hodnoty pred ich nedodržiavaním. EÚ nie je len trh a materiálny pokrok – akokoľvek je žiaduci – a nie je to ani jej jediný alebo dokonca základný dôvod existencie.
Doterajšie rozširovania mali v zásade pozitívne účinky pre všetky zúčastnené strany a k rozširovaniu by sa malo pristupovať s pozitívnou mysľou. Kandidátske krajiny budú musieť prejsť významnými zmenami, každá svojím vlastným tempom. Aj EÚ má pred sebou domáce úlohy, pokiaľ ide o jej rozhodovací proces, rozpočtovú kapacitu absorbovať nové členské štáty a predvstupovú pomoc. Po udelení štatútu kandidátskej krajiny a skríningu sa v Rade vyžaduje jednomyseľnosť v súvislosti s rokovacím rámcom, otváraním jednotlivých kapitol, uzavretím rokovaní a napokon so zmluvou o pristúpení. Nič z toho nie je jednoduché ani ľahké. Dúfam, že všetky členské štáty budú rešpektovať povinnosť „lojálnej spolupráce“, podľa ktorej si pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo zmlúv (článok 4 ods. 3 ZEÚ).
Ukrajina je špecifický prípad z hľadiska komplexnosti danej jej veľkosťou, relatívne vysokým podielom poľnohospodárstva v porovnaní s priemerom EÚ a relatívnou chudobou z hľadiska HDP na obyvateľa a, samozrejme, vojnou a jej ničivými dôsledkami. Rokovania sa môžu začať. Ukrajina je už na ceste k integrácii prostredníctvom dohody o pridružení a prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode s EÚ. Časom by sa tieto dohody mohli postupne rozširovať, ale základným predpokladom pristúpenia bude v konečnom dôsledku vyriešená územná otázka a stabilný mier, v ktorom môže zohrávať úlohu perspektíva členstva v EÚ. EÚ potrebuje na svojich východných hraniciach stabilitu, nie chaos, a prijatie Ukrajiny je v konečnom dôsledku v kolektívnom záujme, ako aj v záujme Ukrajiny.
Pat Cox, bývalý predseda Európskeho parlamentu v rokoch 2002 až 2004
Pat Cox je írsky politik a novinár. V rokoch 2002 až 2004 bol predsedom Európskeho parlamentu a v rokoch 2005 až 2011 predsedom Európskeho hnutia. Od roku 2015 vedie Nadáciu Jeana Monneta pre Európu. Je tiež európskym koordinátorom škandinávsko-stredomorského koridoru základnej siete TEN-T (doprava) a vedúcim misie Európskeho parlamentu zameranej na posúdenie potrieb a vykonávanie parlamentnej reformy Najvyššej rady Ukrajiny. Na začiatku svojej kariéry pracoval ako reportér a moderátor televíznej stanice RTE v Dubline, kde pokrýval aktuálne dianie. V roku 2004 Pat Cox vyhral medzinárodnú Cenu Karola Veľkého v Aachene za svoju parlamentnú angažovanosť v rozširovaní Európskej únie.
EHSV na svojom plenárnom zasadnutí 25. apríla schválil dohodu, ktorou sa zriaďuje medziinštitucionálny orgán pre etické normy. Novú dohodu formálne podpísali zástupcovia zúčastnených inštitúcií a orgánov EÚ 15. mája. Účinnosť by mala nadobudnúť 6. júna, v prvý deň hlasovania vo voľbách do Európskeho parlamentu.
EHSV na svojom plenárnom zasadnutí 25. apríla schválil dohodu, ktorou sa zriaďuje medziinštitucionálny orgán pre etické normy. Novú dohodu formálne podpísali zástupcovia zúčastnených inštitúcií a orgánov EÚ 15. mája. Účinnosť by mala nadobudnúť 6. júna, v prvý deň hlasovania vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Dohoda je významným krokom smerom k posilneniu spoločnej kultúry integrity a etiky.
Nový orgán EÚ bude vypracúvať, aktualizovať a interpretovať spoločné minimálne normy etického správania a uverejňovať správy o tom, ako sa tieto normy premietli do vnútorných predpisov každej zúčastnenej inštitúcie a orgánu EÚ.
Súčasťou nového etického orgánu bude okrem EHSV týchto sedem inštitúcií a orgánov EÚ: Európsky parlament, Rada EÚ, Európska komisia, Súdny dvor Európskej únie, Európska centrálna banka, Európsky dvor audítorov a Európsky výbor regiónov.
Každú zúčastnenú inštitúciu bude zastupovať jeden vysokopostavený člen a vo funkcii predsedu orgánu sa budú zástupcovia inštitúcií každoročne striedať.
Päť nezávislých odborníkov bude podporovať prácu orgánu tým, že na požiadanie poskytnú svoje stanoviská. Každá zmluvná strana sa s nimi bude môcť poradiť o jednotlivých štandardizovaných písomných vyhláseniach vrátane vyhlásení o záujmoch. (mp)
Voľby do Európskeho parlamentu sú predo dvermi a my – Európska únia nevidiacich (EBU) – nabádame všetkých zrakovo postihnutých občanov, aby išli voliť, akokoľvek zložité to pre nich môže byť. Mali by sa pritom zamyslieť nad tým, akú pozornosť venujú kandidáti a jednotlivé strany problematike začlenenia v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Občania so zrakovým postihnutím musia totiž dať jasne najavo svoje očakávania.
Voľby do Európskeho parlamentu sú predo dvermi a my – Európska únia nevidiacich (EBU) – nabádame všetkých zrakovo postihnutých občanov, aby išli voliť, akokoľvek zložité to pre nich môže byť. Mali by sa pritom zamyslieť nad tým, akú pozornosť venujú kandidáti a jednotlivé strany problematike začlenenia v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Občania so zrakovým postihnutím musia totiž dať jasne najavo svoje očakávania.
Európska únia nevidiacich (EBU) ako hlas nevidiacich a slabozrakých osôb v Európe sa snaží o prístupnú a inkluzívnu spoločnosť s rovnakými príležitosťami pre ľudí so zrakovým postihnutím, aby sa mohli v plnom rozsahu zapájať do všetkých oblastí života. Politická účasť je samozrejme základným aspektom, pretože občanom so zrakovým postihnutím umožňuje svojim hlasom a politickou činnosťou podporovať politiky a právne predpisy zohľadňujúce ich zdravotné postihnutie.
S blížiacimi sa tohtoročnými voľbami do EP je účasť osôb so zdravotným znevýhodnením, tak v pozícii voličov, ako aj kandidátov, dôležitou a aktuálnou témou.
Podľa správy Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) z roku 2019 nebolo v posledných voľbách do Európskeho parlamentu (EP) približne 400 000 osobám so zdravotným postihnutím umožnené uplatniť svoje volebné právo. Zdravotné postihnutie má menej ako 5 % poslancov EP.
V súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami do EP požaduje EBU vo svojom vyhlásení opätovne v prvom rade najmä to, aby sa stanovila norma týkajúca sa prístupnosti hlasovania (volebné postupy), informácií o voľbách (zariadenia a materiály volebnej kampane, politické diskusie, programy politických strán a webové stránky) a povolebných postupov (napr. mechanizmy podávania sťažností), ako aj zaistenia rovnoprávnosti, pokiaľ ide o právo byť volený.
Zameriavame sa na voľby do EP, pretože len tie ako prvok občianstva EÚ spadajú do rozsahu právomocí Európskej únie, ktorá môže v rámci nich zabezpečiť rovnaké práva pre osoby so zdravotným postihnutím. Keďže však organizovanie volieb zostáva v právomoci členských štátov, najlepšie postupy na úrovni EÚ by sa automaticky rozšírili aj na všetky ostatné druhy volieb.
Na to, aby boli tohtoročné voľby do EP príkladom v tomto smere, je už, žiaľ, príliš neskoro. Nie z dôvodu nezáujmu samotného EP – práve naopak, ten v máji 2022 navrhol reformu volebného zákona EÚ s osobitným zameraním na zaručenia práva zdravotne postihnutým voliť nezávisle, v tajnom hlasovaní a slobodne si zvoliť asistenciu, a na prístupnosť hlasovania poštou a politických kampaní. Rada EÚ, žiaľ, doteraz nereagovala.
EBU vyzýva EP, aby vo svojom novom zložení v nadchádzajúcich piatich rokoch nového legislatívneho obdobia naďalej naliehal na Radu, aby prijala navrhovanú reformu a dosiahla citeľný pokrok vo voľbách v roku 2029. Môžeme sa spoľahnúť na podporu EHSV, ktorý už v roku 2020 vyzval na formálnu legislatívnu iniciatívu EP s cieľom zaručiť osobám so zdravotným postihnutím skutočné právo voliť vo voľbách do EP. Rovnako sa môžeme spoľahnúť na podporu Európskej komisie, ktorá v decembri minulého roka uverejnila príručku osvedčených volebných postupov a v súčasnosti pracuje na prehľade postupov elektronického hlasovania a využívaní IKT vo voľbách, pričom tak v príručke, ako aj v prehľade sa venuje pozornosť aspektom prístupnosti.
Každoročne viac ako 10 miliónov pacientov v Európe využíva nukleárnu medicínu prostredníctvom diagnostiky a liečby chorôb, ako je rakovina, ale aj kardiovaskulárnych a neurovaskulárnych ochorení.
Každoročne viac ako 10 miliónov pacientov v Európe využíva nukleárnu medicínu prostredníctvom diagnostiky a liečby chorôb, ako je rakovina, ale aj kardiovaskulárnych a neurovaskulárnych ochorení.
Rádiologické a jadrové technológie, ktoré využívajú rádioizotopy, sú nevyhnutné v boji proti rakovine vo všetkých fázach starostlivosti vrátane včasného odhalenia, diagnostiky, liečby a paliatívnej starostlivosti.
Počet pacientov, ktorí využívajú výhody nukleárnej medicíny, rastie najmä vďaka prelomovým vedeckým objavom. Európski výskumníci a európske podniky vyvinuli niektoré z najnovších inovatívnych rádioligandových terapií, ako sú lieky zamerané na endokrinné nádory a nádory prostaty a na rozšírené metastázy. Napríklad lutécium 177 je veľmi sľubný rádioizotop na liečbu rakoviny prostaty, na ktorú v Európe každoročne zomiera 90 000 ľudí. V porovnaní s tradičnou liečbou ponúka moderná rádionuklidová terapia dobré zacielenie na rakovinové bunky a často je pre organizmus menej škodlivá. Desaťtisíce pacientov postihnutých rakovinou potrebujú cielenú rádionuklidovú liečbu, ktorá často predstavuje jedinú dostupnú liečbu.
Kým sa však táto liečba dostane k pacientovi,predchádza jej veľmi zložitý dodávateľský reťazec nukleárnej medicíny. Zahŕňa získavanie východiskových materiálov a ich skladovanie, ožarovanie, spracovanie, logistiku a aplikáciu. Keď sa rádioizotopy vyrobia, musia sa spracovať, odoslať a použiť v relatívne krátkom čase, niektoré v ten istý deň, iné v priebehu menej ako niekoľko dní v závislosti od ich polčasu rozpadu. Vo veľkej miere a rýchlo podliehajú skaze.
Je prekvapujúce, že tieto vlastnosti sa nezohľadňujú v cezhraničnej preprave a colných postupoch. V cezhraničnej preprave napríklad existuje niekoľko prekážok, ktoré môžu viesť k situáciám, keď pred prepravou radioizotopov, ktoré majú zachrániť živoť pacienta, dostane prednosť zásielka kreviet.
EHSV preto vo svojom stanovisku o dodávkach rádioizotopov na lekárske účely žiada lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi, aby sa odstránili regulačné prekážky. Stanovisko sa zaoberá každou etapou dodávateľského reťazca rádioizotopov v Európe a identifikuje prekážky pri cezhraničných dodávkach, ako aj závislosť od tretích krajín. Obsahuje tiež riešenia chýbajúcej infraštruktúry v Európe a poukazuje na potrebu koordinovaného výskumu a vývoja.
V odporúčaniach predložených v našom stanovisku sa EHSV stotožňuje so závermi prijatými na aprílovom samite hláv štátov EÚ, na ktorom sa zdôraznila potreba znížiť strategickú závislosť Európy v citlivých odvetviach, ako sú zdravotníctvo a kritické technológie. V súlade so správou Enrica Lettu sa tiež podčiarkla potreba zamerať sa na cezhraničné poskytovanie služieb, ako aj cezhraničný pohyb tovaru vrátane takých základných tovarov, ako sú lieky.
Európa musí poskytnúť stimuly pre výrobu, aby sa zabezpečila lepšia strategická autonómia pri dodávkach rádioizotopov. Napriek tomu, že Európa je svetovým lídrom v dodávkach lekárskych rádioizotopov, je kriticky závislá od USA a Ruska, pokiaľ ide o dodávky kovového nízko obohateného uránu s vysokou koncentráciou (HALEU) a dodávky niektorých obohatených izotopov pre ciele výroby rádioizotopov.
EÚ je naďalej veľmi závislá od Ruska pri dodávkach stabilných izotopov, ktoré sa používajú na výrobu určitých rádioizotopov pre modernú alebo rozvíjajúcu sa molekulárnu rádioterapiu, ako je napríklad yterbium-176 používané na výrobu lutécia-177.
To predstavuje skutočnú výzvu pre dodávateľský reťazec tohto špecifického rádioizotopu, pri ktorom sa v najbližších rokoch očakáva strojnásobenie celosvetového dopytu.
Dodávateľský reťazec tiež závisí od systémov výroby pomocou reaktora alebo urýchľovača, od spracovania rádioizotopov a ich dodávok do nemocnice. V záujme zaistenia rovnakého prístupu k starostlivosti by členské štáty, a najmä výskumné centrá a nemocnice mali užšie spolupracovať. Prístup k rádioterapii nie je vo všetkých členských štátoch rovnaký, najmä pokiaľ ide o vývojovú a pilotnú fázu. Cieľom je zabezpečiť rýchlejší prístup k liekom, ktoré sú vo fáze výskumu alebo sa môžu použiť v nevyhnutných prípadoch, ako aj zlepšiť prístup malých nemocníc, ktorým môžu chýbať potrebné odborné znalosti a infraštruktúra. Pre niektorých pacientov to môže mať zásadný význam.
Európske financovanie výskumu, vývoja a inovácií v oblasti nukleárnej medicíny, najmä v rámci programov Horizont a Euratom, má zásadný význam pre uspokojenie potrieb pacientov. Európa by mala mať strategické projekty spoločného záujmu v tejto oblasti, na ktoré by sa vyčlenili finančné prostriedky z budúceho viacročného finančného rámca (VFR) EÚ. Cennými projektmi sú stratégia Európskej komisie SAMIRA a európska iniciatíva za zriadenie rádioizotopového centra (ERVI) v súvislosti s európskym plánom na boj proti rakovine. Európska komisia by mala ísť ešte ďalej a zahrnúť nukleárnu medicínu výraznejšie do európskeho plánu na boj proti rakovine a do misie proti rakovine v rámci programu Horizont Európa.
Členské štáty by tiež mali financovať politiky verejného zdravia so zameraním na lekárske rádiologické a jadrové technológie. To vyšle dobrý signál tomuto odvetviu a umožní rozvoj a rast výskumu a inovácií, ako aj priemyselnej infraštruktúry v Európe. Zároveň to priláka viac ľudí do tohto odvetvia.
Na záver možno konštatovať, že lepšie zabezpečiť dodávky rádioizotopov v Európe a uspokojiť rastúci dopyt zo strany pacientov budeme schopní len vtedy, ak prijmeme odvážne politické rozhodnutia.
Hoci je Európa svetovým lídrom v oblasti dodávok rádioizotopov na lekárske účely, závisí vo veľkej miere od tretích krajín, pokiaľ ide o kľúčové zdrojové materiály a osobitné spracovateľské operácie. Táto skutočnosť môže potenciálne narušiť dodávateľské reťazce a ohroziť prístup mnohých Európanov k diagnostike a liečbe, ktoré im môžu zachrániť život. Na zvrátenie tohto trendu a uspokojenie rastúceho dopytu pacientov potrebujeme verejné a súkromné investície do výskumu a vývoja a do novej výrobnej infraštruktúry, náležité právne predpisy a odvážne politické rozhodnutia, uvádza spravodajkyňa stanoviska EHSV o dodávkach rádioizotopov na lekárske účely Alena Mastantuono.
Hoci je Európa svetovým lídrom v oblasti dodávok rádioizotopov na lekárske účely, závisí vo veľkej miere od tretích krajín, pokiaľ ide o kľúčové zdrojové materiály a osobitné spracovateľské operácie. Táto skutočnosť môže potenciálne narušiť dodávateľské reťazce a ohroziť prístup mnohých Európanov k diagnostike a liečbe, ktoré im môžu zachrániť život. Na zvrátenie tohto trendu a uspokojenie rastúceho dopytu pacientov potrebujeme verejné a súkromné investície do výskumu a vývoja a do novej výrobnej infraštruktúry, náležité právne predpisy a odvážne politické rozhodnutia, uvádza spravodajkyňa stanoviska EHSV o dodávkach rádioizotopov na lekárske účely Alena Mastantuono.
V poslednom článku našej rubriky Ja idem voliť. A čo vy? Antoine Fobe z Európskej únie nevidiacich, ktorý zodpovedá za aktivizmus a kampane, píše o požiadavkách svojej organizácie na zlepšenie prístupnosti volieb. Napriek úsiliu, ktoré vynaložili organizácie osôb so zdravotným postihnutím, EHSV a Európsky parlament, je už opäť príliš neskoro na to, aby šli európske voľby v tejto oblasti príkladom.
V poslednom článku našej rubriky Ja idem voliť. A čo vy? Antoine Fobe z Európskej únie nevidiacich, ktorý zodpovedá aktivizmus a kampane, píše o požiadavkách svojej organizácie na zlepšenie prístupnosti volieb. Napriek úsiliu, ktoré vynaložili organizácie osôb so zdravotným postihnutím, EHSV a Európsky parlament, je už opäť príliš neskoro na to, aby šli európske voľby v tejto oblasti príkladom.
Balkánska sieť na rozvoj občianskej spoločnosti (BCSDN)
Severné Macedónsko sa vo svojom úsilí o vstup do EÚ ocitlo v kritickom bode, keďže jeho cesta je poznačená neúspechmi a oneskoreniami v dôsledku nevyriešených dvojstranných sporov a slabnúcej podpory verejnosti. Napriek spomínaným prekážkam sú vyhliadky na hospodársku prosperitu a regionálnu stabilitu naďalej pre tento národ motiváciou stať sa členom EÚ.
Balkánska sieť na rozvoj občianskej spoločnosti (BCSDN)
Severné Macedónsko sa vo svojom úsilí o vstup do EÚ ocitlo v kritickom bode, keďže jeho cesta je poznačená neúspechmi a oneskoreniami v dôsledku nevyriešených dvojstranných sporov a slabnúcej podpory verejnosti. Napriek spomínaným prekážkam sú vyhliadky na hospodársku prosperitu a regionálnu stabilitu naďalej pre tento národ motiváciou stať sa členom EÚ.
Prieskumy verejnej mienky však odhaľujú znepokojujúci trend, ktorým je klesajúca podpora verejnosti pre členstvo v EÚ zaznamenaná v uplynulých rokoch. Tento pokles odráža celkovú frustráciu z pomalého tempa pokroku a pocitu nedostatočnej vôle zo strany členských štátov EÚ.
Cesta Severného Macedónska do EÚ je posiata zložitými problémami, ktoré presahujú hranice krajiny. Kríza demokracie a politická nestabilita v regióne a medzi členskými štátmi EÚ spolu s nárastom pravicového nacionalizmu predstavujú veľké výzvy pre integračný proces. Je tu však aj priestor na optimizmus a novú nádej, keďže mnohí ľudia vnímajú integráciu do EÚ ako cestu k budúcej prosperite a zlepšeniu životnej úrovne. Takisto je pozitívne, že krajina už dosť dobre zosúladila svoju legislatívu s právnymi predpismi EÚ.
Severné Macedónsko sa pri napredovaní musí predovšetkým usilovať dosiahnuť pokrok v reformách a rokovacích kapitolách týkajúcich sa dôležitých oblastí, ako je právny štát, spravodlivosť, demokracia a lepšia verejná správa. Keby sa v týchto oblastiach dosiahol viditeľný pokrok vďaka prístupovému procesu, vzrástla by aj podpora verejnosti pre EÚ. Rešpektovanie demokratických hodnôt, regionálna spolupráca a záujem podieľať sa na spoločnom európskom projekte budú mať zásadný význam, keďže prístupové úsilie krajiny naráža na množstvo prekážok.
Severné Macedónsko musí preukázať politickú vyspelosť a zaviesť potrebné reformy, zatiaľ čo EÚ musí jeho obyvateľom ukázať, že prístupový proces je spravodlivý, založený na zásluhách a napreduje. Politická vôľa pokročiť v prístupových rokovaniach, akú EÚ prejavila v prípade Ukrajiny, musí byť aj tu jasne viditeľná, pričom treba oceniť dosiahnuté výsledky a prijať opatrenia, ktoré na oboch stranách zaručia primerané kapacity na podporu tohto procesu.
A napokon by malo byť jasné, že neexistuje lepšia alternatíva, ktorá by bola prospešná pre všetkých, než je vstup Severného Macedónska, resp. celého regiónu do EÚ. Severné Macedónsko je síce malá krajina, ale jeho bohaté kultúrne dedičstvo, strategická poloha a oddanosť demokratickým hodnotám by priniesli regionálnu stabilitu a príležitosti na hospodársky rast a by posilnili rozmanitosť a súdržnosť EÚ.
