Nové nariadenie o TEN-T je kľúčom k udržateľnosti a inteligentnej mobilite v Európe

Navrhovaná aktualizácia nariadenia o transeurópskych dopravných sieťach je potrebná a vítaná, ak má EÚ skutočne prispieť k udržateľnosti a inteligentnej mobilite, a to aj prostredníctvom železničnej dopravy. To je hlavné posolstvo stanoviska na tému Revízia nariadenia o TEN-T a koridoroch železničnej nákladnej dopravy, ktoré bolo prijaté na marcovom plenárnom zasadnutí.

Cieľom nového nariadenia je zmodernizovať súčasný regulačný rámec, ktorý bol vytvorený v roku 2013, a pomôcť dosiahnuť v infraštruktúre ciele stanovené v Zelenej dohode, stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu a akčnom pláne v oblasti železničnej dopravy. 

Spravodajca Stefan Back na margo prijatia stanoviska uviedol: „Bol najvyšší čas navrhnúť nové nariadenie, ktoré bude zohľadňovať súčasný politický kontext aj ponaučenia z uplynulých rokov. Zámer posilniť pravidlá realizácie TEN-T je veľmi dobrá správa, pretože pri zavádzaní súčasného nariadenia došlo k značným oneskoreniam.“

Výbor oceňuje najmä úsilie Európskej komisie klásť hlavný dôraz na súdržnosť. To znamená, že pri realizácii siete treba zabezpečiť dostupnosť a prepojenosť z hľadiska osobnej aj nákladnej dopravy vo všetkých regiónoch EÚ. Okrem toho by nové nariadenie malo zaručiť účinnú koordináciu a prepojenie medzi diaľkovou, regionálnou a miestnou dopravou a dopravou v mestských uzloch.

Z technického hľadiska EHSV súhlasí s tým, že je nevyhnutné viac zosúladiť požiadavky na základnú a súhrnnú sieťovú infraštruktúru a stanoviť lehoty do roku 2030 na realizáciu základnej siete, do roku 2040 pre tzv. rozšírenú základnú sieť a do roku 2050 pre súhrnnú sieť. Pokiaľ ide o termín do roku 2030, EHSV naďalej pochybuje o uskutočniteľnosti tohto cieľa, ako to vyjadril vo svojej hodnotiacej správe za rok 2020, no opakuje, že lehota by sa mala zachovať, aby sa vyvinul tlak na členské štáty. (mp)