Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) organizuje zaujímavú výstavu fotografií s názvom Powerful Encounters: Picturing an end to energy poverty (Pôsobivé stretnutia: boj proti energetickej chudobe v obrazoch) prezentujúcu prácu fotografky Miriam Strong. Výstava je usporiadaná v spolupráci s organizáciou Priatelia Zeme a upriamuje pozornosť na to, ako ľudia postihnutí energetickou chudobou v celej Európe konajú, vzájomne spolupracujú a berú svoj osud do vlastných rúk. Výstava, ktorú iniciovala skupina Organizácie občianskej spoločnosti EHSV, sa bude konať od 4. do 16. decembra v budove JDE EHSV v Bruseli (Rue Belliard 99 – 101).

Na úvodnom podujatí podpredseda EHSV zodpovedný za komunikáciu Aurel Laurenţiu Plosceanu a predseda skupiny Organizácie občianskej spoločnosti v EHSV Séamus Boland zdôraznili záväzok EHSV odstrániť chudobu, podporovať cenovo dostupnú energiu, presadzovať systémové zmeny a plniť ciele udržateľného rozvoja. 

Séamus Boland sa vo svojom prejave venoval rastúcim životným nákladom a zvyšovaniu miery chudoby v Európe, pričom zdôraznil potrebu silnej politickej reakcie novej Európskej komisie a Európskeho parlamentu. „Vôbec prvá stratégia EÚ na znižovanie chudoby a dohoda o čistom priemysle, ktoré avizovala predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen vo svojich politických usmerneniach pre novú Európsku komisiu, musia priniesť udržateľné riešenia pre realitu v praxi,“ povedal Boland.

Aktivistka za energetickú spravodlivosť Laia Segura a Yvonne Lemmen, zodpovedná za komunikáciu v organizácii Priatelia Zeme, zdôraznili, že táto výstava fotografií ukazuje, ako sa ľudia vyrovnávajú s energetickou chudobou a bojujú za svoje právo na dôstojné a klimaticky odolné bývanie s dostupnými a čistými dodávkami energie. Viac informácií nájdete tu.

Stefano Mallia, predseda skupiny Zamestnávatelia

Donald Trump vyhral voľby v USA a druhýkrát sa stane prezidentom. Výsledky volieb sú jednoznačné a treba ich rešpektovať. Ale čo teraz?

EÚ a USA zostávajú kľúčovými geopolitickými a obchodnými partnermi, keďže náš vzťah je založený na zásade reciprocity. V dnešnom prepojenom svete neexistuje priestor na izolacionizmus ani protekcionizmus, keďže takéto prístupy oslabujú našu vzájomnú i globálnu spoluprácu a hospodársku prosperitu.

EÚ a USA sú najväčšími vzájomnými obchodnými partnermi Dvojstranný obchod medzi EÚ a USA je na historickom maxime, pričom v roku 2023 dosiahol viac ako 1,6 bilióna EUR a objem bilaterálnych investícií sa vyšplhal na 5 biliónov EUR. USA sú hlavným zdrojom priamych zahraničných investícií (PZI) v EÚ, ktoré sa odhadujú na približne 3,6 bilióna USD, zatiaľ čo investície EÚ v USA predstavujú približne 3 bilióny USD. Tieto recipročné investície posilňujú vzájomnú hospodársku závislosť a vytvárajú milióny pracovných miest na oboch stranách Atlantiku.

Z tohto dôvodu je dôležité pokračovať v upevňovaní nášho partnerstva. Uloženie ciel na tovar EÚ, ako už Trump navrhol, so zavedením colných sadzieb vo výške 10 % až 20 % na dovoz zo všetkých krajín vrátane EÚ je slepou uličkou. Preto vyzývame na otvorenejší dialóg a výhľadový program spolupráce.

Rada EÚ – USA pre obchod a technológie (TTC) uľahčila dialóg o kritických otázkach, ako je umelá inteligencia a polovodiče. Tento dialóg sa musí posilniť a zlepšiť, no EÚ musí zároveň urýchliť svoje politické reformy, zomknúť sa a hľadať čo najlepší spôsob spolupráce s USA.

Musíme sa tiež pripraviť na scenár, v ktorom v dôležitých otázkach, ako je zmena klímy a Ukrajina, budeme možno musieť byť pripravení konať sami. Ide o veľmi reálnu možnosť, a preto by sme ju mali začať de facto považovať za novú skutočnosť.

Rozširovanie EÚ musí byť pre novú Komisiu prioritou. Otázkou pritom nie je, či sa má EÚ rozšíriť, ale ako to uskutočniť správnym spôsobom. Zhodli sa na tom účastníci fóra na vysokej úrovni pre rozširovanie, ktoré usporiadal Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV). Medzi nimi boli prítomní aj predseda EHSV Oliver Röpke, európsky komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit a ministri členských štátov EÚ a kandidátskych krajín zapojených do procesu rozširovania.

Fórum na vysokej úrovni pre rozširovanie, ktoré zorganizoval EHSV spolu s Európskou komisiou, sa konalo súbežne s októbrovým plenárnym zasadnutím výboru. Po prvý raz sa tu zišlo vyše 140 zástupcov občianskej spoločnosti z kandidátskych krajín. Hlavný bod bol pre účastníkov jednoznačný: ústrednú úlohu v procese rozširovania EÚ musia zohrávať občianska spoločnosť a sociálni partneri, ktorí sú v prístupovom procese často prehliadaní.

„Nie je to len o rozšírení EÚ – ide o prípravu budúcich členských štátov na aktívnu účasť na formovaní EÚ a zaistenie toho, aby boli plne vybavené na riešenie budúcich výziev,“ zdôraznil predseda Röpke. „Spoluprácou s občianskou spoločnosťou, zamestnávateľskými federáciami a odborovými zväzmi vytvárame potrebný základ pre inkluzívnejšiu a silnejšiu Európu.“

V diskusii sa vyzdvihla potreba využiť nedávny impulz súvisiaci s rozširovaním, keďže Komisia bude zohrávať kľúčovú úlohu pri dokončovaní procesu rozširovania v rokoch 2024 – 2029.

Ďalším kľúčovým posolstvom diskusie bol význam postupnej a predvídateľnej integrácie založenej na zásluhách, kde sa pokrok uznáva a oceňuje skutočnými vyhliadkami na pristúpenie.

Zásadnú úlohu občianskej spoločnosti ocenil aj komisár Schmidt: „Dobre fungujúci dvojstranný a trojstranný sociálny dialóg a zapojenie sociálnych partnerov sú kľúčovými prvkami v kontexte pristúpenia k EÚ, keďže sú súčasťou nášho sociálneho trhového hospodárstva.“

Nemecký štátny tajomník Rolf Schmachtenberg zdôraznil, že „pracovné a sociálne aspekty sú kľúčom k úspešnému pristúpeniu k EÚ. Tí, ktorí chcú zlepšiť život všetkých občanov, vytvárať príležitosti a bojovať proti sociálnym nerovnostiam, potrebujú účinné politiky zamestnanosti, dobré pracovné podmienky a fungujúce systémy sociálneho zabezpečenia so silnými sociálnymi partnermi.“

Čiernohorská ministerka práce, zamestnanosti a sociálneho dialógu Naida Nišićová vyzdvihla význam fóra na vysokej úrovni ako platformy pre dialóg, ktorá Čiernej Hore umožní posúdiť pokrok.

Podľa gréckej ministerky práce a sociálneho zabezpečenia Niki Kerameusovej „je veľkým privilégiom zúčastniť sa na tejto dôležitej diskusii o rozširovaní EÚ a kľúčovej úlohe, ktorú zohrávajú sociálni partneri pri formovaní budúcnosti európskeho prostredia pracovných a sociálnych práv.“

Ako pripomenula albánska námestníčka ministra hospodárstva, kultúry a inovácie Olta Manjani, „Albánsko aktívne posilňuje svoju prítomnosť v inštitúciách EÚ, výboroch a pracovných skupinách, pričom jedným z príkladom jeho úsilia je zriadenie spoločného poradného výboru s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom.“

EHSV je neúnavným zástancom rozširovania EÚ. V roku 2024 spustil pilotný projekt, a to iniciatívu „členovia z kandidátskych krajín“ (Enlargement Candidate Members), ktorá umožňuje občianskej spoločnosti z kandidátskych krajín prispievať k práci EHSV. Iniciatíva ukazuje, ako aktívne zapojenie občianskej spoločnosti z kandidátskych krajín posilňuje proces rozširovania.  (mt)

EHSV nalieha na Európsku úniu, aby zvýšila svoje investície do bezpečnej konektivity, odolnej hlavnej infraštruktúry, ako aj do odolného dodávateľského reťazca s cieľom zabezpečiť, že EÚ bude i naďalej konkurencieschopná v oblasti rýchlo sa rozvíjajúcej umelej inteligencie na všeobecné účely. Tieto opatrenia sa považujú za nevyhnutné na maximalizáciu prínosov generatívnej umelej inteligencie v súlade s európskymi hodnotami, potrebami a základnými právami.

EHSV vo svojom prieskumnom stanovisku na tému Umelá inteligencia: ďalší postup, v ktorom sa zameriava na kľúčové aspekty umelej inteligencie na všeobecné účely, zdôrazňuje, že dynamickosť a zložitosť umelej inteligencie si vyžadujú priebežné aktualizácie aktu EÚ o umelej inteligencii. Hoci sú modely umelej inteligencie na všeobecné účely vysoko technické a uplatňujú sa prevažne v sektore vzťahov medzi podnikmi (B2B), nemožno prehliadať ich nepriamy vplyv na pracovníkov a spotrebiteľov.

„Myslíme si, že je veľmi dôležité, aby každá umelá inteligencia, ktorú tu používame v Európe, bola založená aj na európskych hodnotách. To samozrejme znamená právny štát a ľudské práva, ale aj transparentnosť, vierohodnosť a dôveryhodnosť. Ide o kľúčové faktory, ktoré umožňujú, aby každý systém umelej inteligencie fungoval v prospech ľudí,“ uviedla Sandra Parthie, spravodajkyňa stanoviska, ktoré výbor vypracoval na žiadosť Európskej komisie a maďarského predsedníctva Rady EÚ.

Hoci EHSV podporuje akt o umelej inteligencii, pripomína, že je potrebné ho dôkladne monitorovať a upraviť, ak sa preukáže, že nariadenie potláča inovatívnosť spoločností EÚ zameraných na umelú inteligenciu. K tomu môže dôjsť vtedy, keď bude chýbať istota, ako by sa nariadenie malo uplatňovať, alebo ak sa ukáže, že je príliš zložité, a preto odplaší investorov a inovátorov od európskeho trhu.

Aby sa zabránilo silnému dominantnému postaveniu veľkých digitálnych spoločností z tretích krajín na trhu EÚ, EHSV vyzval na mobilizáciu nástrojov politiky EÚ v oblasti hospodárskej súťaže s cieľom riešiť akékoľvek kritické správanie alebo nedodržiavanie noriem EÚ.

EÚ a jej členské štáty musia investovať do inovácií v snahe vybudovať silné siete na vytváranie a zlepšovanie produktov umelej inteligencie a zvýšiť prínosy, ktoré umelá inteligencia ponúka ľuďom a hospodárstvu. Ak sa v Európe nebude vyvíjať a používať umelá inteligencia na všeobecné účely, môže dôjsť k oslabeniu konkurencieschopnosti európskych podnikov, a tým k poklesu predaja, strate pracovných miest, hospodárskej stagnácii a chudobe.

„Máme mimoriadne životaschopné podniky a vynikajúcich vedcov, máme na dosah výskumné zariadenia patriace ku svetovej špičke. Musíme ich podporovať viac než doteraz. Musíme prilákať talentovaných ľudí a zatraktívniť pre nich Európu. Musíme rozvíjať umelú inteligenciu „Made in Europe“,“ dodala na záver spravodajkyňa Parthie. (ll)

Geotermálna energia má v Európe značný nevyužitý potenciál a Európska únia by mala urýchlene prijať európsku stratégiu pre geotermálnu energiu zameranú na využitie jej prínosov.

EHSV zaujal na svojom októbrovom plenárnom zasadnutí jednoznačný postoj k energetike. V stanovisku, ktoré vypracovali Zsolt Kükedi a Thomas Kattnig, EHSV zdôrazňuje, že pri získavaní geotermálnej energie sa emituje mimoriadne málo skleníkových plynov, čo môže zohrávať kľúčovú úlohu pri zelenej transformácii EÚ, keďže sa tým zmenšuje jej závislosť od fosílnych palív a uľahčuje jej dekarbonizácia.

Spravodajca Kükedi je presvedčený o tom, že „geotermálna energia môže byť užitočným príspevkom k dosahovaniu cieľov EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050“. „Jej potenciál sa však nevyužíva a Európska komisia by preto mala okamžite vypracovať komplexnú stratégiu na využívanie zdrojov, ktoré poskytuje,“ dodal spoluspravodajca Kattnig.

EHSV poukazuje na to, že investície do výstavby geotermálnych elektrární sa nezaobídu bez finančnej pomoci na vnútroštátnej úrovni. Konkrétnejšie budú potrebné verejné finančné prostriedky a stimuly na prilákanie počiatočných investícií a zmenšenie ich rizikovosti.

Okrem toho je dôležité poznamenať, že zmeny v energetickej politike alebo financovaní môžu ovplyvniť ekonomickú atraktívnosť projektov využívania geotermálnej energie.

Výstavba geotermálnych elektrární je spojená s rizikami a tieto riziká je potrebné presne identifikovať, najmä pokiaľ ide o vplyv na životné prostredie. Z tohto dôvodu je nevyhnutné zapojiť do tohto procesu miestne spoločenstvá, aby verejnosť ľahšie prijala takéto projekty.

Environmentálne a klimatické prínosy využívania geotermálnej energie však prevažujú nad jeho rizikami a jej zdroje patria medzi najlepšie obnoviteľné zdroje energie z hľadiska využívania pôdy a zdrojov a závislosti od dovozu. (mp)