Každoročne viac ako 10 miliónov pacientov v Európe využíva nukleárnu medicínu prostredníctvom diagnostiky a liečby chorôb, ako je rakovina, ale aj kardiovaskulárnych a neurovaskulárnych ochorení.
Každoročne viac ako 10 miliónov pacientov v Európe využíva nukleárnu medicínu prostredníctvom diagnostiky a liečby chorôb, ako je rakovina, ale aj kardiovaskulárnych a neurovaskulárnych ochorení.
Rádiologické a jadrové technológie, ktoré využívajú rádioizotopy, sú nevyhnutné v boji proti rakovine vo všetkých fázach starostlivosti vrátane včasného odhalenia, diagnostiky, liečby a paliatívnej starostlivosti.
Počet pacientov, ktorí využívajú výhody nukleárnej medicíny, rastie najmä vďaka prelomovým vedeckým objavom. Európski výskumníci a európske podniky vyvinuli niektoré z najnovších inovatívnych rádioligandových terapií, ako sú lieky zamerané na endokrinné nádory a nádory prostaty a na rozšírené metastázy. Napríklad lutécium 177 je veľmi sľubný rádioizotop na liečbu rakoviny prostaty, na ktorú v Európe každoročne zomiera 90 000 ľudí. V porovnaní s tradičnou liečbou ponúka moderná rádionuklidová terapia dobré zacielenie na rakovinové bunky a často je pre organizmus menej škodlivá. Desaťtisíce pacientov postihnutých rakovinou potrebujú cielenú rádionuklidovú liečbu, ktorá často predstavuje jedinú dostupnú liečbu.
Kým sa však táto liečba dostane k pacientovi,predchádza jej veľmi zložitý dodávateľský reťazec nukleárnej medicíny. Zahŕňa získavanie východiskových materiálov a ich skladovanie, ožarovanie, spracovanie, logistiku a aplikáciu. Keď sa rádioizotopy vyrobia, musia sa spracovať, odoslať a použiť v relatívne krátkom čase, niektoré v ten istý deň, iné v priebehu menej ako niekoľko dní v závislosti od ich polčasu rozpadu. Vo veľkej miere a rýchlo podliehajú skaze.
Je prekvapujúce, že tieto vlastnosti sa nezohľadňujú v cezhraničnej preprave a colných postupoch. V cezhraničnej preprave napríklad existuje niekoľko prekážok, ktoré môžu viesť k situáciám, keď pred prepravou radioizotopov, ktoré majú zachrániť živoť pacienta, dostane prednosť zásielka kreviet.
EHSV preto vo svojom stanovisku o dodávkach rádioizotopov na lekárske účely žiada lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi, aby sa odstránili regulačné prekážky. Stanovisko sa zaoberá každou etapou dodávateľského reťazca rádioizotopov v Európe a identifikuje prekážky pri cezhraničných dodávkach, ako aj závislosť od tretích krajín. Obsahuje tiež riešenia chýbajúcej infraštruktúry v Európe a poukazuje na potrebu koordinovaného výskumu a vývoja.
V odporúčaniach predložených v našom stanovisku sa EHSV stotožňuje so závermi prijatými na aprílovom samite hláv štátov EÚ, na ktorom sa zdôraznila potreba znížiť strategickú závislosť Európy v citlivých odvetviach, ako sú zdravotníctvo a kritické technológie. V súlade so správou Enrica Lettu sa tiež podčiarkla potreba zamerať sa na cezhraničné poskytovanie služieb, ako aj cezhraničný pohyb tovaru vrátane takých základných tovarov, ako sú lieky.
Európa musí poskytnúť stimuly pre výrobu, aby sa zabezpečila lepšia strategická autonómia pri dodávkach rádioizotopov. Napriek tomu, že Európa je svetovým lídrom v dodávkach lekárskych rádioizotopov, je kriticky závislá od USA a Ruska, pokiaľ ide o dodávky kovového nízko obohateného uránu s vysokou koncentráciou (HALEU) a dodávky niektorých obohatených izotopov pre ciele výroby rádioizotopov.
EÚ je naďalej veľmi závislá od Ruska pri dodávkach stabilných izotopov, ktoré sa používajú na výrobu určitých rádioizotopov pre modernú alebo rozvíjajúcu sa molekulárnu rádioterapiu, ako je napríklad yterbium-176 používané na výrobu lutécia-177.
To predstavuje skutočnú výzvu pre dodávateľský reťazec tohto špecifického rádioizotopu, pri ktorom sa v najbližších rokoch očakáva strojnásobenie celosvetového dopytu.
Dodávateľský reťazec tiež závisí od systémov výroby pomocou reaktora alebo urýchľovača, od spracovania rádioizotopov a ich dodávok do nemocnice. V záujme zaistenia rovnakého prístupu k starostlivosti by členské štáty, a najmä výskumné centrá a nemocnice mali užšie spolupracovať. Prístup k rádioterapii nie je vo všetkých členských štátoch rovnaký, najmä pokiaľ ide o vývojovú a pilotnú fázu. Cieľom je zabezpečiť rýchlejší prístup k liekom, ktoré sú vo fáze výskumu alebo sa môžu použiť v nevyhnutných prípadoch, ako aj zlepšiť prístup malých nemocníc, ktorým môžu chýbať potrebné odborné znalosti a infraštruktúra. Pre niektorých pacientov to môže mať zásadný význam.
Európske financovanie výskumu, vývoja a inovácií v oblasti nukleárnej medicíny, najmä v rámci programov Horizont a Euratom, má zásadný význam pre uspokojenie potrieb pacientov. Európa by mala mať strategické projekty spoločného záujmu v tejto oblasti, na ktoré by sa vyčlenili finančné prostriedky z budúceho viacročného finančného rámca (VFR) EÚ. Cennými projektmi sú stratégia Európskej komisie SAMIRA a európska iniciatíva za zriadenie rádioizotopového centra (ERVI) v súvislosti s európskym plánom na boj proti rakovine. Európska komisia by mala ísť ešte ďalej a zahrnúť nukleárnu medicínu výraznejšie do európskeho plánu na boj proti rakovine a do misie proti rakovine v rámci programu Horizont Európa.
Členské štáty by tiež mali financovať politiky verejného zdravia so zameraním na lekárske rádiologické a jadrové technológie. To vyšle dobrý signál tomuto odvetviu a umožní rozvoj a rast výskumu a inovácií, ako aj priemyselnej infraštruktúry v Európe. Zároveň to priláka viac ľudí do tohto odvetvia.
Na záver možno konštatovať, že lepšie zabezpečiť dodávky rádioizotopov v Európe a uspokojiť rastúci dopyt zo strany pacientov budeme schopní len vtedy, ak prijmeme odvážne politické rozhodnutia.
Hoci je Európa svetovým lídrom v oblasti dodávok rádioizotopov na lekárske účely, závisí vo veľkej miere od tretích krajín, pokiaľ ide o kľúčové zdrojové materiály a osobitné spracovateľské operácie. Táto skutočnosť môže potenciálne narušiť dodávateľské reťazce a ohroziť prístup mnohých Európanov k diagnostike a liečbe, ktoré im môžu zachrániť život. Na zvrátenie tohto trendu a uspokojenie rastúceho dopytu pacientov potrebujeme verejné a súkromné investície do výskumu a vývoja a do novej výrobnej infraštruktúry, náležité právne predpisy a odvážne politické rozhodnutia, uvádza spravodajkyňa stanoviska EHSV o dodávkach rádioizotopov na lekárske účely Alena Mastantuono.
Hoci je Európa svetovým lídrom v oblasti dodávok rádioizotopov na lekárske účely, závisí vo veľkej miere od tretích krajín, pokiaľ ide o kľúčové zdrojové materiály a osobitné spracovateľské operácie. Táto skutočnosť môže potenciálne narušiť dodávateľské reťazce a ohroziť prístup mnohých Európanov k diagnostike a liečbe, ktoré im môžu zachrániť život. Na zvrátenie tohto trendu a uspokojenie rastúceho dopytu pacientov potrebujeme verejné a súkromné investície do výskumu a vývoja a do novej výrobnej infraštruktúry, náležité právne predpisy a odvážne politické rozhodnutia, uvádza spravodajkyňa stanoviska EHSV o dodávkach rádioizotopov na lekárske účely Alena Mastantuono.
V poslednom článku našej rubriky Ja idem voliť. A čo vy? Antoine Fobe z Európskej únie nevidiacich, ktorý zodpovedá za aktivizmus a kampane, píše o požiadavkách svojej organizácie na zlepšenie prístupnosti volieb. Napriek úsiliu, ktoré vynaložili organizácie osôb so zdravotným postihnutím, EHSV a Európsky parlament, je už opäť príliš neskoro na to, aby šli európske voľby v tejto oblasti príkladom.
V poslednom článku našej rubriky Ja idem voliť. A čo vy? Antoine Fobe z Európskej únie nevidiacich, ktorý zodpovedá aktivizmus a kampane, píše o požiadavkách svojej organizácie na zlepšenie prístupnosti volieb. Napriek úsiliu, ktoré vynaložili organizácie osôb so zdravotným postihnutím, EHSV a Európsky parlament, je už opäť príliš neskoro na to, aby šli európske voľby v tejto oblasti príkladom.
Balkánska sieť na rozvoj občianskej spoločnosti (BCSDN)
Severné Macedónsko sa vo svojom úsilí o vstup do EÚ ocitlo v kritickom bode, keďže jeho cesta je poznačená neúspechmi a oneskoreniami v dôsledku nevyriešených dvojstranných sporov a slabnúcej podpory verejnosti. Napriek spomínaným prekážkam sú vyhliadky na hospodársku prosperitu a regionálnu stabilitu naďalej pre tento národ motiváciou stať sa členom EÚ.
Balkánska sieť na rozvoj občianskej spoločnosti (BCSDN)
Severné Macedónsko sa vo svojom úsilí o vstup do EÚ ocitlo v kritickom bode, keďže jeho cesta je poznačená neúspechmi a oneskoreniami v dôsledku nevyriešených dvojstranných sporov a slabnúcej podpory verejnosti. Napriek spomínaným prekážkam sú vyhliadky na hospodársku prosperitu a regionálnu stabilitu naďalej pre tento národ motiváciou stať sa členom EÚ.
Prieskumy verejnej mienky však odhaľujú znepokojujúci trend, ktorým je klesajúca podpora verejnosti pre členstvo v EÚ zaznamenaná v uplynulých rokoch. Tento pokles odráža celkovú frustráciu z pomalého tempa pokroku a pocitu nedostatočnej vôle zo strany členských štátov EÚ.
Cesta Severného Macedónska do EÚ je posiata zložitými problémami, ktoré presahujú hranice krajiny. Kríza demokracie a politická nestabilita v regióne a medzi členskými štátmi EÚ spolu s nárastom pravicového nacionalizmu predstavujú veľké výzvy pre integračný proces. Je tu však aj priestor na optimizmus a novú nádej, keďže mnohí ľudia vnímajú integráciu do EÚ ako cestu k budúcej prosperite a zlepšeniu životnej úrovne. Takisto je pozitívne, že krajina už dosť dobre zosúladila svoju legislatívu s právnymi predpismi EÚ.
Severné Macedónsko sa pri napredovaní musí predovšetkým usilovať dosiahnuť pokrok v reformách a rokovacích kapitolách týkajúcich sa dôležitých oblastí, ako je právny štát, spravodlivosť, demokracia a lepšia verejná správa. Keby sa v týchto oblastiach dosiahol viditeľný pokrok vďaka prístupovému procesu, vzrástla by aj podpora verejnosti pre EÚ. Rešpektovanie demokratických hodnôt, regionálna spolupráca a záujem podieľať sa na spoločnom európskom projekte budú mať zásadný význam, keďže prístupové úsilie krajiny naráža na množstvo prekážok.
Severné Macedónsko musí preukázať politickú vyspelosť a zaviesť potrebné reformy, zatiaľ čo EÚ musí jeho obyvateľom ukázať, že prístupový proces je spravodlivý, založený na zásluhách a napreduje. Politická vôľa pokročiť v prístupových rokovaniach, akú EÚ prejavila v prípade Ukrajiny, musí byť aj tu jasne viditeľná, pričom treba oceniť dosiahnuté výsledky a prijať opatrenia, ktoré na oboch stranách zaručia primerané kapacity na podporu tohto procesu.
A napokon by malo byť jasné, že neexistuje lepšia alternatíva, ktorá by bola prospešná pre všetkých, než je vstup Severného Macedónska, resp. celého regiónu do EÚ. Severné Macedónsko je síce malá krajina, ale jeho bohaté kultúrne dedičstvo, strategická poloha a oddanosť demokratickým hodnotám by priniesli regionálnu stabilitu a príležitosti na hospodársky rast a by posilnili rozmanitosť a súdržnosť EÚ.
Vitajte pri počúvaní podcastu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) s názvom Perspektíva miestnej úrovne. V tejto časti sa zameriame na zložitú problematiku správy hospodárskych záležitostí a výzvy, ktorým čelí európske hospodárstvo. Dozviete sa, do akej miery sa členské štáty EÚ zhodujú v otázke správy hospodárskych záležitostí a aké náročné rozhodnutia bude musieť Európa prijať v snahe prispôsobiť svoje hospodárstvo požiadavkám 21. storočia.
Vitajte pri počúvaní podcastu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) s názvom Perspektíva miestnej úrovne. V tejto časti sa zameriame na zložitú problematiku správy hospodárskych záležitostí a výzvy, ktorým čelí európske hospodárstvo. Dozviete sa, do akej miery sa členské štáty EÚ zhodujú v otázke správy hospodárskych záležitostí a aké náročné rozhodnutia bude musieť Európa prijať v snahe prispôsobiť svoje hospodárstvo požiadavkám 21. storočia.
Našimi hosťami budú Luca Jahier, bývalý predseda EHSV a súčasný predseda skupiny ad hoc Európsky semester, Margarida Marques, poslankyňa EP zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov, Maria Demertzis, vedúca výskumná pracovníčka think-tanku Bruegel, a Maria Tadeo, bruselská korešpondentka Bloomberg Television. (tk)
Výbor otvoril svoje dvere pre verejnosť počas tradičného Dňa otvorených dverí v sobotu 4. mája 2024, pričom informoval ľudí o svojej úlohe v európskych inštitúciách a o nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu.
Výbor otvoril svoje dvere pre verejnosť počas tradičného Dňa otvorených dverí v sobotu 4. mája 2024, pričom informoval ľudí o svojej úlohe v európskych inštitúciách a o nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu.
Počas dňa zorganizoval EHSV viacero aktivít vo svojom sídle, v budove Jacques Delors v Bruseli. Účastníci mohli navštíviť priestory a zistiť, čo EHSV môže urobiť pre ľudí, dozvedieť sa o úlohe výboru v rozhodovacom procese EÚ a podeliť sa o svoje záujmy a obavy s členmi EHSV.
Návštevníci mali tiež príležitosť zistiť, čo členovia EHSV robia vo svojich domovských krajinách, a zapojiť sa do rôznych aktivít, napríklad interaktívnych hier, kvízu o EÚ či kreslenie na tvár pre deti.
Dopoludnia dorazila do sídla výboru aj skupina členov a zamestnancov EHSV, ktorí prešli na bicykli stovky kilometrov po Francúzsku a Belgicku s cieľom zvýšiť informovanosť o význame volieb do Európskeho parlamentu.
Skupina, ktorú viedol člen EHSV Bruno Choix zo skupiny Zamestnávatelia, putovala z Caen (Francúzsko) do Bruselu viac ako štyri dni, pričom celková dĺžka trasy bola približne 500 km. Na poslednom úseku od Waterloo po sídlo EHSV v Bruseli sa k nej pripojili ďalší členovia a zamestnanci EHSV. (mp)
Sekcia EHSV pre vonkajšie vzťahy (REX) zorganizovala svoju druhú kampaň a konferenciu o boji proti dezinformáciám v rámci svojho zastrešujúceho projektu o tejto problematike, ktorý sa má realizovať s pomocou občianskej spoločnosti.
Sekcia EHSV pre vonkajšie vzťahy (REX) zorganizovala svoju druhú kampaň a konferenciu o boji proti dezinformáciám v rámci svojho zastrešujúceho projektu o tejto problematike, ktorý sa má realizovať s pomocou občianskej spoločnosti.
Po úspešnej kampani v Bulharsku sa tentoraz toto podujatie konalo 18. apríla v Moldavsku. Krajina nedávno posilnila svoje kapacity v oblasti strategickej komunikácie a dialógu zriadením dvoch špecializovaných orgánov: Centra pre strategickú komunikáciu a boj proti dezinformáciám a Centra pre občianske iniciatívy pre národnostné menšiny.
Konferencia sa konala v spolupráci s Moldavskou štátnou univerzitou v Kišiňove.
Predseda EHSV Oliver Röpke v príhovore zdôraznil, že je dôležité podporovať dialóg a do boja proti zahraničnému zasahovaniu a dezinformáciám zapájať všetkých občanov z rôznych prostredí a komunít.
Dezinformácie sa zvyčajne šíria medzi obyvateľstvom, často horizontálne, čo znamená, že najlepším spôsobom, ako tento problém riešiť, nie je prístup zhora nadol, ale kritické myslenie občanov a ich priama angažovanosť. Práve tu môže zohrávať kľúčovú úlohu organizovaná občianska spoločnosť, keďže dezinformácie narúšajú štruktúru našich spoločností.
Riaditeľka Centra pre strategickú komunikáciu a boj proti dezinformáciám Ana Revenco, ktorá na konferencii predniesla jeden z hlavných príspevkov, zdôraznila, že občania nemôžu bojovať proti dezinformáciám sami a že centrum by im mohlo pomôcť zlepšiť si zručnosti potrebné na boj proti toxickým dezinformáciám v dlhodobom horizonte.
„Odstránenie dezinformácií je nereálny cieľ. Naše spoločné úsilie sa preto bude zameriavať na odhaľovanie falošných správ a na to, ako im predchádzať a ako zmierniť ich škodlivý vplyv na našu spoločnosť,“ dodala.
Vedúci Centra pre občianske iniciatívy pre národnostné menšiny Mihai Peicov uviedol, že vytvorenie tohto centra vládou je dôležitým krokom k sociálnemu začleneniu všetkých ľudí. Ďalej upozornil, že treba vytvoriť nové vzdelávacie politiky pre menšiny.
Na konferencii bola vyzdvihnutá úloha vzdelávania a zameranie na mladých ľudí, keďže mnohými poznatkami prispela mládež, študenti a novinári, ktorí sa na konferencii zúčastnili.
Krátky videofilm o konferencii si môžete pozrieť na tomto odkaze.
Po 20 rokoch čakania zaznamenalo Severné Macedónsko pokles podpory verejnosti pre členstvo v EÚ. Severnému Macedónsku bol štatút kandidátskej krajiny udelený už v decembri 2005, no prešlo 15 rokov, kým sa otvorili prístupové rokovania, čo je najdlhšia čakacia doba v dejinách EÚ. Napriek pomalému tempu pokroku, neúspechom a oneskoreniam sú vyhliadky na hospodársku prosperitu a regionálnu stabilitu naďalej pre tento národ motiváciou stať sa členom EÚ. But the EU also has to show that it is willing to advance the accession process and reward progress, writes our surprise guest, Biljana Spasovska, Executive Director of the Balkan Civil Society Development Network and an 'enlargement candidate member' for North Macedonia in the EESC.
Po 20 rokoch čakania zaznamenalo Severné Macedónsko pokles podpory verejnosti pre členstvo v EÚ. Severnému Macedónsku bol štatút kandidátskej krajiny udelený už v decembri 2005, no prešlo 15 rokov, kým sa otvorili prístupové rokovania, čo je najdlhšia čakacia doba v dejinách EÚ. Napriek pomalému tempu pokroku, neúspechom a oneskoreniam sú vyhliadky na hospodársku prosperitu a regionálnu stabilitu naďalej pre tento národ motiváciou stať sa členom EÚ. But the EU also has to show that it is willing to advance the accession process and reward progress, writes our surprise guest, Biljana Spasovska, Executive Director of the Balkan Civil Society Development Network and an 'enlargement candidate member' for North Macedonia in the EESC.
Biljana Spasovska je výkonnou riaditeľkou Balkánskej siete na rozvoj občianskej spoločnosti (BCSDN), čo je regionálna sieť organizácií občianskej spoločnosti, ktoré spolupracujú, aby upevnili postavenie občianskej spoločnosti na Balkáne a posilnili jej rozvoj. V súčasnosti je tiež spolupredsedníčkou Partnerstva organizácií občianskej spoločnosti pre účinnosť rozvoja, členkou Partnerstva v záujme vytvorenia celosvetovej normy pre zodpovednosť organizácií občianskej spoločnosti) a „členkou z kandidátskej krajiny“ v EHSV.
Biljana má viac ako desaťročné skúsenosti s vedúcim politickým a podporným úsilím zameraným na posilnenie úlohy občianskej spoločnosti na Balkáne a jej hlasu v politických procesoch na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Viedla niekoľko regionálnych, európskych a globálnych projektov spolupráce zameraných na podporu priaznivejšieho prostredia pre občiansku spoločnosť, dôveryhodnejšej politiky rozširovania EÚ, väčšej zodpovednosti občianskej spoločnosti a účinnejšej rozvojovej spolupráce, alebo sa do takýchto projektov zapojila.
Ukončila magisterské štúdium v odbore interdisciplinárnych štúdií na Univerzite v Bologni a v súčasnosti sa venuje doktorandskému štúdiu so zameraním na globalizáciu a demokraciu.
Konferencia, ktorá sa konala v bruselskom konferenčnom centre Square a do ktorej sa zapojilo viac ako 1000 účastníkov a 150 rečníkov, predstavila účinné riešenia v duchu obehového hospodárstva vychádzajúce z najnovších vedeckých poznatkov. Delegáti EHSV sa podelili o úspech ECESP.
Člen EHSV a spoluzakladateľ ECESP Cillian Lohan označil túto platformu za „sieť sietí“, ktorá vytvára prepojenia medzi tvorbou politík a občianskou spoločnosťou v záujme pokroku v obehovom hospodárstve. Člen riadiacej skupiny ECESP Anders Ladefoged zdôraznil úlohu platformy pri diskusii o pokroku a nedostatkoch v obehovom hospodárstve Európy a ponúkol ju ako priestor pre spoluprácu a vzdelávanie. Členka EHSV Maria Nikolopoulou zdôraznila rastúcu interaktivitu ECESP, ktorá uľahčuje dialóg prostredníctvom iniciatív ako #EUCircularTalks.
Počas záverečného plenárneho zasadnutia konferencie komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainen avizovala dve iniciatívy na podporu globálneho prechodu na obehové hospodárstvo: centrum zdrojov EÚ pre obehové hospodárstvo financované Európskou komisiou vo výške 15 miliónov EUR a program SWITCH pre obehové hospodárstvo vo východnej a južnej Afrike, na ktorý Komisia v priebehu piatich rokov prispeje sumou 40 miliónov EUR. ECESP prisľúbila podporu obom iniciatívam.
Platforma ECESP, ktorej zrod iniciovali EHSV a Európska komisia v roku 2017, podporuje dialóg, šíri osvedčené postupy a poskytuje informácie o obehovom hospodárstve s cieľom premeniť vízie na činy. EHSV sa aktívne zasadzuje za obehovosť a už v roku 2015 podporil akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo. Platforma slúži ako spoločné úsilie o zapojenie všetkých zainteresovaných strán do realizácie vízie obehového hospodárstva s cieľom urýchliť transformáciu prostredníctvom dialógu a spolupráce.(ks)
Bývalý zástupca hlavného vyjednávača pre vstup Poľska do EÚ Dr. Jarosław Pietras sa zamýšľa nad vplyvom rozšírenia, ktoré sa uskutočnilo pred 20 rokmi, a nad hospodárskymi a inými výhodami, ktoré rozšírenie prinieslo nielen Poľsku a ďalším pristupujúcim krajinám, ale aj celej EÚ. Rozhodnutie rozšíriť Európsku úniu v roku 2004 bolo dôkazom záväzku Únie presadzovať jednotu, rozmanitosť a solidaritu. Aj dnes si z neho môžeme vziať cenné ponaučenie pre všetky budúce predvstupové rokovania.
Bývalý zástupca hlavného vyjednávača pre vstup Poľska do EÚ Dr. Jarosław Pietras sa zamýšľa nad vplyvom rozšírenia, ktoré sa uskutočnilo pred 20 rokmi, a nad hospodárskymi a inými výhodami, ktoré rozšírenie prinieslo nielen Poľsku a ďalším pristupujúcim krajinám, ale aj celej EÚ. Rozhodnutie rozšíriť Európsku úniu v roku 2004 bolo dôkazom záväzku Únie presadzovať jednotu, rozmanitosť a solidaritu. Aj dnes si z neho môžeme vziať cenné ponaučenie pre všetky budúce predvstupové rokovania.
Po 20 rokoch je úplne jasné, že prijatie väčšiny stredoeurópskych krajín spolu s Maltou a Cyprom do EÚ nebolo len „veľkým rozšírením“, ale aj historickým míľnikom pre celú Európsku úniu. Výrazne to ovplyvnilo najmä hospodársku situáciu novoprijatých krajín.
Rozšírením sa výrazne zvýšila životná úroveň v krajinách strednej Európy. Osem stredoeurópskych krajín – Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko a Slovinsko – spoločne zaznamenali pozoruhodný nárast HDP na obyvateľa podľa parity kúpnej sily, ktorý prekonal úroveň, ktorú by mohli dosiahnuť, ak by zostali mimo EÚ. V štatistikách sa vždy uvádzajú priemerné hodnoty týkajúce sa hmatateľných výhod, ktoré priniesla integrácia. Stojí za zmienku, že aj keď prínosy neboli medzi členskými štátmi rovnomerné, pričom niektoré zaznamenali výraznejšie zlepšenie ako iné, všetkým sa podarilo dosiahnuť výrazné zlepšenia. Napríklad Litva a Poľsko sa dostali do popredia a získali najväčšie výhody z členstva v EÚ, zatiaľ čo Estónsko a Slovinsko dosiahli menší pokrok, pretože čelili problémom, najmä v dôsledku vplyvu finančnej krízy v roku 2008.
Vstupom do Európskej únie sa pre Poľsko a jeho stredoeurópskych partnerov začala nová éra hospodárskej prosperity. Najmä Poľsko je úspešným príkladom rozvoja po pristúpení. Krajina zaznamenala bezprecedentný hospodársky rast, pričom jej HDP sa v rokoch 2004 až 2022 zdvojnásobil. Podobne aj ostatné členské štáty v regióne zaznamenali výrazný rast HDP na obyvateľa, aj keď v rôznej miere. Napríklad Slovensko a Litva zaznamenali chvályhodný pokrok a darilo sa im ďalej znižovať rozdiely v rozvoji v porovnaní so západnou Európou. Štatistické údaje z tohto obdobia poskytujú obraz o odolnosti a dynamike, keďže tieto krajiny využili členstvo v EÚ na stimulovanie hospodárskej expanzie a zvýšenie svojej globálnej konkurencieschopnosti. Tento pozoruhodný úspech podčiarkuje transformačný vplyv integrácie EÚ na ekonomiky všetkých nových členských štátov. Stalo sa tak napriek vplyvu finančnej krízy, počas ktorej nové členské štáty EÚ dosiahli vyššiu mieru rastu, než sa očakávalo.
Obdobie po rozšírení EÚ v roku 2004 však nebolo bez problémov. Napríklad celosvetová finančná kríza v roku 2008 spôsobila otrasy v európskom hospodárstve a preverila odolnosť etablovaných aj novointegrovaných členských štátov. Napriek nepriaznivým účinkom krízy preukázali noví členovia EÚ pozoruhodnú odolnosť a prekonali pôvodné prognózy v oblasti rastu. Ich schopnosť prekonať krízu a udržať si pozitívnu mieru rastu preukázala silu ich ekonomík a výhody integrácie do EÚ. Hoci kríza predstavovala pre tieto krajiny významné výzvy, zároveň im poskytla príležitosť plne využiť úzke prepojenie s európskym hospodárstvom. Bola to aj skúška toho, do akej miery sú novoprijaté krajiny oddané európskym hodnotám a solidárne v ťažkých časoch.
Počas celého procesu rokovaní sa poľská občianska spoločnosť ukázala ako výrazná sila schopná stimulovať zmeny a pokrok. Organizácie občianskej spoločnosti, občianske hnutia a záujmové skupiny zohrali kľúčovú úlohu pri podpore integrácie do EÚ a presadzovaní demokratických hodnôt v Poľsku. Ich neúnavné úsilie o zvyšovanie povedomia, mobilizáciu podpory a vyvodzovanie zodpovednosti voči vedúcim predstaviteľom zohralo kľúčovú úlohu pri formovaní verejnej mienky a presadzovaní pozitívnych zmien. Poľská občianska spoločnosť aktívnym zapájaním občanov, podporou dialógu a transparentnosti prispela k tomu, že proces rokovaní zostal inkluzívny, demokratický a zohľadňoval potreby občanov. Ich príspevok nielen uľahčil vstup Poľska do EÚ, ale taktiež posilnil základy demokracie a občianskej spoločnosti v krajine.
Rozhodnutie rozšíriť Európsku úniu v roku 2004 bolo dôkazom záväzku Únie presadzovať jednotu, rozmanitosť a solidaritu. Prijatím väčšiny stredoeurópskych krajín, ako aj Malty a Cypru, EÚ rozšírila svoj hospodársky potenciál, kultúrne bohatstvo a geopolitický vplyv. Pristúpenie týchto krajín prinieslo do Únie nové perspektívy, talenty a príležitosti, obohatilo jej rôznorodosť a posilnilo jej globálnu prítomnosť. Z geopolitického hľadiska rozšírenie posilnilo vplyv a stabilitu EÚ začlenením krajín strednej a východnej Európy do jej rámca kooperácie a spolupráce. Z inštitucionálneho hľadiska sa diverzifikovali perspektívy EÚ a prehĺbila jej integrácia, čím sa položili základy jednotnejšej a odolnejšej Únie.
Ak sa zamyslíme nad skúsenosťami z rozšírenia EÚ v roku 2004, môžeme z nich získať cenné ponaučenia, najmä pokiaľ ide o proces rokovaní a predvstupové prípravy. Ak by som sa mal dnes vydať na podobnú cestu, pri všetkých budúcich rokovaniach by som sa zasadzoval za väčší dôraz na predvstupové podmienky a podporné mechanizmy, najmä v oblasti správy vecí verejných a právneho štátu. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby kandidátske krajiny pred vstupom do EÚ spĺňali potrebné kritériá a normy na ochranu integrity Únie a presadzovanie jej hodnôt. Okrem toho je poskytovanie primeranej podpory a pomoci kandidátskym krajinám počas procesu rokovaní kľúčové pre ich úspešnú integráciu a dlhodobú stabilitu v rámci EÚ.
Jadrom procesu rokovaní o rozšírení EÚ v roku 2004 bol spoločný záväzok podporovať stabilitu, demokraciu a prosperitu v celej Európe. Rokovania sa riadili želaním posilniť väzby v oblasti spolupráce a solidarity medzi európskymi národmi, keďže kandidátske krajiny aj vtedajšie členské krajiny EÚ uznali vzájomné výhody rozšírenia. Hoci boli rokovania zložité a náročné, v konečnom dôsledku ich viedla spoločná vízia zjednotenej a prosperujúcej Európy, v ktorej by sa mohlo dariť spoločne všetkým národom v Európskej únii.
Kandidátske krajiny na vstup do EÚ v roku 2024 musia mať na pamäti niekoľko kľúčových aspektov. Po prvé, pre úspešnú integráciu a dlhodobú stabilitu v rámci Únie je nevyhnutné uprednostňovať reformy, ktoré sú v súlade s normami a hodnotami EÚ. Zahŕňa to posilnenie demokratických inštitúcií, podporu právneho štátu a ochranu základných práv a slobôd. Pre bezproblémové pristúpenie k Únii je okrem toho nevyhnutné aktívne spolupracovať so súčasnými členskými krajinami EÚ s cieľom vybudovať si dôveru a získať podporu. Preukázaním skutočného záväzku presadzovať európske hodnoty a spoluprácu môžu kandidátske krajiny pripraviť pôdu pre svoju lepšiu budúcnosť v Európskej únii.
Jarosław Pietras je v súčasnosti hosťujúcim vedeckým pracovníkom v Centre pre európske štúdie Wilfrieda Martensa v Bruseli a hosťujúcim profesorom na College of Europe v Bruggách.
Od roku 1998, keď sa začali rokovania o vstupe Poľska do EÚ, až do roku 2004, keď sa Poľsko stalo jej členom, pracoval ako člen tímu, ktorý viedol rokovania o vstupe Poľska. V rokoch 1990 až 2006 pôsobil v rodnom Poľsku ako štátny tajomník ministerstva financií, štátny tajomník pre Európu a vedúci Úradu výboru pre európsku integráciu. V rokoch 2008 až 2020 bol generálnym riaditeľom v Rade Európskej únie a na starosti mal širokú škálu oblastí politiky (zmena klímy, životné prostredie, doprava, telekomunikácie, energetika, vzdelávanie, kultúra, audiovizuálny sektor, mládež a šport). Získal doktorát z ekonómie na Varšavskej univerzite a je autorom mnohých publikácií o EÚ, udržateľnosti a obchodných otázkach. Bol tiež vedeckým pracovníkom Fulbrightovej nadácie a členom správnej rady think-tanku Bruegel (2008 – 2011).
