Európa tento ťažký boj zanedbáva a zaostáva v ňom. Zvrátiť posilňovanie krajnej pravice sa v súčasnosti ukazuje ako náročná úloha. Keď bol nacizmus v roku 1945 porazený, predpokladalo sa, že extrémistické hnutia stratia svoj vplyv a priestor na pôsobenie. Nestalo sa tak. Demokratický model umožnil krajnej pravici prežiť a zosilnieť pre nespokojnosť a frustráciu ľudí.
Európa tento ťažký boj zanedbáva a zaostáva v ňom. Zvrátiť posilňovanie krajnej pravice sa v súčasnosti ukazuje ako náročná úloha. Keď bol nacizmus v roku 1945 porazený, predpokladalo sa, že extrémistické hnutia stratia svoj vplyv a priestor na pôsobenie. Nestalo sa tak. Demokratický model umožnil krajnej pravici prežiť a zosilnieť pre nespokojnosť a frustráciu ľudí. Krajná pravica ťaží z osemdesiatročnej tolerancie a ľahostajnosti európskych liberálnych demokracií. Predstierala, že hrá demokratickú hru, no nikdy sa nevzdala svojej ambície zničiť demokraciu zvnútra, ak sa dostane k moci.
A je blízko k úspechu: krajná pravica v rámci tzv. národnej suverenity už získala moc vo vládach viacerých krajín, napríklad v Orbánovom Maďarsku a na Ficovom Slovensku. V Poľsku bola pri moci osem rokov s vládou PiS (Prawo i Sprawiedliwosc/Právo a spravodlivosť) až do nedávnych októbrových volieb.
Aj v Európskej únii sa krajná pravica snaží podkopať a zničiť demokraciu. Vývojom informačných a komunikačných technológií za posledných tridsať rokov prostredníctvom digitálnych platforiem a sociálnych médií sa schopnosť neonacistických a neofašistických skupín komunikovať, zviditeľniť sa a získať moc v celosvetovom meradle dramaticky zvýšila. Slobodu prejavu v demokratických krajinách využívajú na to, aby prostredníctvom digitálnych platforiem a sociálnych médií šírili a naďalej opakovali myšlienky xenofóbie a rasizmu. V reálnom čase koordinujú stratégie na spochybnenie občianskeho poriadku, ktorého sú súčasťou. Faktom je, že demokracia poskytuje hnutiam, ktoré sa ju snažia zničiť, objektívne podmienky, ktoré sú priaznivé pre ich rozvoj a spoločenský prienik – vrátane štátneho financovania.
Krajná pravica našla v Európe živnú pôdu pre svoj rast, pretože neoliberálna politika a finančný kapitalizmus Reaganovej hospodárskej politiky zastavili rozvoj a zhoršili sociálny blahobyt stredných vrstiev, ktoré boli základom budovania a úspechu Európy. V dôsledku neoliberalizmu došlo k deregulovaniu a brzdeniu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, poklesu reálnych miezd v prospech kapitálu, zníženiu sociálnych dávok a obmedzeniu verejných služieb a sektor bývania bol ponechaný napospas špekulantom s nehnuteľnosťami. Európske vlády sa pustili do nebezpečných pretekov v predaji zlatých víz kleptokratom a oligarchom na celom svete. Trhová kríza a daňový dumping, ktorý spôsobuje nespravodlivú hospodársku súťaž na vnútornom trhu, slabá podpora malých a stredných podnikov zo strany Bruselu a Frankfurtu, ako aj slabá ochrana zamestnanosti a kúpnej sily zvýšili v Európe za posledných pätnásť rokov vlnu nespokojnosti.
Ide o tragickú politickú chybu, ktorá je príčinou klesajúcej účasti ľudí vo voľbách do Európskeho parlamentu a nárastu počtu kresiel krajne pravicových strán v Európskom parlamente. Vzkriesenie nacisticko-fašistickej ideológie je dôsledkom modelu úsporných opatrení, ktorý sa uplatňuje v Európe. Ochránil finančný systém, no zlyhal v oblasti hospodárskej a daňovej spravodlivosti a nereagoval na problémy, želania a očakávania občanov. Viedlo to k oživeniu starej propagandy rasistických a identitárnych ideológií, ktoré vždy číhajú v pozadí a sú pripravené chopiť sa príležitosti vrhnúť ľudstvo späť na nižšiu civilizačnú úroveň. Toto podnecovanie kultúrnej a náboženskej nenávisti je dnes prítomné v našich životoch, na obrazovkách, na sociálnych sieťach, v dezinformáciách, ktoré sa neustále šíria. Stratégie, ktoré sa v minulosti používali pri nástupe autoritárskych diktátorov alebo vodcov k moci, dlhodobo spočívajú v tom, že v občanoch vyvolávajú strach a neistotu, strašia ich islamizáciou, hlásajú koniec nadradenosti bielej rasy alebo židovsko-kresťanskej identity a démonizujú rómsku komunitu ako závislú od sociálnych dávok.
Dnes im európske vlády umožňujú poukazovať na „nebezpečenstvo prisťahovalectva“ v starnúcej Európe, ktorá nevyhnutne potrebuje dovážať časť svojej pracovnej sily, aby sa udržala a hospodársky rástla. Deje sa tak napriek tomu, že počet utečencov a migrantov prichádzajúcich do EÚ je v súčasnosti nízky. Menej, ako by potrebovala európska populácia a pracovná sila. Xenofóbna a rasistická rétorika však v Európe pretrváva. Stále tu neexistuje bezpečný a účinný právny rámec na prijímanie a integráciu migrantov, čo naďalej podporuje mafie zapojené do obchodovania s ľuďmi. Migrujúci pracovníci mali zásadný význam pre obnovu povojnovej Európy a budovanie EÚ. Pre pokrok Európy bude mať príspevok migrantov aj v nasledujúcich desaťročiach zásadný význam. Krajná pravica si to uvedomuje. Mnohí z jej finančných podporovateľov využívajú migrantov vo svojich priemyselných odvetviach a podnikoch.
Bude však pokračovať vo svojej hre, vzbudzovať strach, manipulovať so svedomím a tiež využívať ľahostajnosť slabých a nestabilných národných a európskych lídrov, pokiaľ ide o strategickú víziu, naše hodnoty a zásady. Demokrati a zástancovia európskej myšlienky však môžu reagovať len jedným spôsobom – bojom za naše hodnoty. Za demokraciu, slobodu, dôstojnosť a mier v Európe.
Prijatie stanoviska o občianskom dialógu nemôže byť koncom procesu. Určite ide o zásadný posun k pokroku, keďže bolo vypracované na žiadosť belgického predsedníctva, a preto by mohlo byť zaradené do programu Európskej únie.
Prijatie stanoviska o občianskom dialógu nemôže byť koncom procesu. Určite ide o zásadný posun k pokroku, keďže bolo vypracované na žiadosť belgického predsedníctva, a preto by mohlo byť zaradené do programu Európskej únie.
Namiesto opisu stanoviska by bolo vhodnejšie pochopiť tento proces. Občiansky dialóg je v prvom rade miestom, kde ľudia môžu diskutovať o svojich programoch a cieľoch, kde sa za rovnakých podmienok stretávajú inštitucionálne a neinštitucionálne zainteresované strany.
Zastupiteľskú demokraciu však treba chrániť pred pokusmi neliberálnych subjektov o jej oslabenie. Rôzne formy populizmu vyvolávajú veľké obavy, pretože narúšajú priestor pre účasť občanov. Je preto nevyhnutné a naliehavé preskúmať článok 11 ZEÚ. Keď bol tento článok prvýkrát napísaný, bolo jasné, že liberálna demokracia si vyžaduje účasť sprostredkovateľských orgánov, ako sú sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti. Tieto orgány vyjadrujú názory ľudí – podnikateľov, ktorí prevádzkujú veľké spoločnosti alebo MSP, pracovníkov, odborníkov, spotrebiteľov, menšín, ako sú migranti, osoby so zdravotným postihnutím a Rómovia, a všetkých subjektov zapojených do európskych a medzinárodných združení pre ľudské práva. „Sloboda, demokracia, ľudské práva a právny štát patria medzi základné hodnoty, na ktorých je založená Európska únia. Sú zakotvené v zmluvách EÚ a tvoria podstatu identity EÚ. V posledných rokoch sú však tieto hodnoty vystavené veľkému tlaku. Európa čelila bezprecedentným krízam, ktoré prehĺbili sociálne a hospodárske nerovnosti a otriasli dôverou občanov EÚ v demokratické inštitúcie,“ vyhlásil Oliver Röpke vo svojom inauguračnom prejave. Pre riešenie týchto výziev má občiansky dialóg kľúčový význam. Ako uviedol nový predseda vo svojom prejave o EHSV ako inštitúcii, dvere inštitúcií EÚ musia zostať vždy otvorené, aby bolo možné vypočuť si, čo majú občania na srdci.
Diskusia v študijnej skupine, ktorá vypracovala toto stanovisko, bola dobrým príkladom občianskeho dialógu, v rámci ktorého sa účastníci navzájom počúvajú a rokujú o znení, obsahu a cieľoch.
Dohodli sme sa na niektorých požiadavkách, ktoré budú predložené európskym inštitúciám v záujme posilnenia občianskeho dialógu. Cieľom bolo dosiahnuť medziinštitucionálnu dohodu, ktorá bude základom stratégie a akčného plánu.
Ide o pokrok, o posun vpred ako jeden z mnohých, ktoré EHSV dosiahol od roku 1999 prostredníctvom interných diskusií medzi subjektmi, ktoré zastupuje. Teraz však musí tento posun nastať v praxi, treba ho podporiť a vydláždiť cestu k prijatiu zo strany Európskej únie.
Našou mimoriadnou hostkou je portugalská diplomatka, politička, členka Portugalskej socialistickej strany Ana Gomes, ktorá píše o nebezpečenstve populizmu, vzostupe krajne pravicových strán a potrebe bojovať proti týmto javom a brániť naše hodnoty.
Našou mimoriadnou hostkou je portugalská diplomatka, politička, členka Portugalskej socialistickej strany Ana Gomes, ktorá píše o nebezpečenstve populizmu, vzostupe krajne pravicových strán a potrebe bojovať proti týmto javom a brániť naše hodnoty.
V roku 1980 odštartovala kariéru diplomatky, počas ktorej zastávala viaceré posty, a to aj v Organizácii Spojených národov v Ženeve a New Yorku. V období 1999 – 2003 pracovala na portugalskom veľvyslanectve v Jakarte, najprv ako vedúca oddelenia pre portugalské záujmy a neskôr ako veľvyslankyňa. Počas tohto pôsobenia zohrávala úlohu v procese vedúcom k nezávislosti Východného Timoru a k obnoveniu diplomatických vzťahov medzi Portugalskom a Indonéziou.
V rokoch 2004 – 2019 bola poslankyňou Európskeho parlamentu. Hlavnými oblasťami jej záujmov boli zahraničné vzťahy, ľudské práva, bezpečnosť a obrana, medzinárodný rozvoj, rodová rovnosť a boj proti daňovým únikom, praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
V roku 2021 bola kandidátkou socialistov v portugalských prezidentských voľbách, keď jej súperom bol dovtedajší prezident Marcelo Rebelo de Sousa. Skončila na druhom mieste a podarilo sa jej poraziť kandidáta krajne pravicovej strany Chega.
V súčasnosti pokračuje vo svojom politickom aktivizme ako bojovníčka za ľudské práva, integritu a transparentnosť vo verejnom živote, ako aj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti. Na portugalskej televíznej stanici SIC Notícias sa objavuje každý týždeň vo vlastnej relácii s názvom A opinião de Ana Gomes (Názor Any Gomes), v ktorej komentuje politické dianie.
Naším hosťujúcim autorom je člen EHSV Pietro Vittorio Barbieri, ktorý sa podelil o svoje názory na význam občianskeho dialógu a zabezpečenie toho, aby mal v európskej agende náležité miesto.
Naším hosťujúcim autorom je člen EHSV Pietro Vittorio Barbieri, ktorý sa podelil o svoje názory na význam občianskeho dialógu a zabezpečenie toho, aby mal v európskej agende náležité miesto.
Teťanu Oharkovovú, ukrajinskú novinárku žijúcu v Kyjeve, sme požiadali, aby pre nás urobila snímku, ktorá bude symbolizovať dnešnú Ukrajinu dva roky po invázii Ruska, ktorá sa začala 24. februára 2022. Poslala nám fotografiu, ktorú vyhotovila počas svojho cestovania po krajine na podporu ukrajinských jednotiek. Tu je fotka, o ktorú sa chce s našimi čitateľmi podeliť, a príbeh o tom, ako a prečo vznikla.
Teťanu Oharkovovú, ukrajinskú novinárku žijúcu v Kyjeve, sme požiadali, aby pre nás urobila snímku, ktorá bude symbolizovať dnešnú Ukrajinu dva roky po invázii Ruska, ktorá sa začala 24. februára 2022.Poslala nám fotografiu, ktorú vyhotovila počas svojho cestovania po krajine na podporu ukrajinských jednotiek. Tu je fotka, o ktorú sa chce s našimi čitateľmi podeliť, a príbeh o tom, ako a prečo vznikla.
Teťana Oharkovová má doktorský titul z literatúry z parížskej Université Paris-Est Créteil Val-de-Marne, prednáša na Kyjevsko-mohyľanskej akadémii v Kyjeve, je novinárkou a vedúcou medzinárodnej osvety mimovládnej organizácie Ukrajinské krízové mediálne centrum. Žije v Kyjeve.
Zničený dom v dedine Vremivka neďaleko Novej Novosilky, epicentra ukrajinskej protiofenzívy v lete 2023.
Tieto dediny v ukrajinskej stepi na križovatke troch regiónov (Donecko, Dnipro a Záporožie) a ďaleko od veľkých miest obývajú Gréci vysídlení z Krymu od 18. storočia. V roku 2022 odolávali ruskej ofenzíve za cenu úplného zničenia nepriateľským delostrelectvom. Tu, na tomto strategickom mieste, ktoré by mohlo byť kľúčom k oslobodeniu pobrežia Azovského mora, dnes Ukrajina, dva roky po ruskej invázii, bráni svoju pozíciu.
