EHSV usporiadal 6. marca diskusiu o Dohode Európskej komisie o čistom priemysle, ktorá sa uskutočnila len niekoľko dní pred rokovaním Rady 12. marca. Politici, vedúci predstavitelia priemyslu a občianska spoločnosť skúmali, či plán dokáže skutočne podporiť európsky sektor čistých technológií, energeticky náročné odvetvia a strategickú autonómiu.

Vzhľadom na geopolitickú nestabilitu a meniace sa transatlantické vzťahy je potreba strategickej autonómie Európy naliehavejšia ako kedykoľvek predtým. Cieľom dohody o čistom priemysle je urýchliť dekarbonizáciu a prechod na obehové hospodárstvo a zároveň zvýšiť konkurencieschopnosť priemyslu, počnúc znížením cien energie. Otázky týkajúce sa uskutočniteľnosti a financovania zostávajú otvorené.

„Otázkou nie je voľba medzi strategickou autonómiou, konkurencieschopnosťou alebo dvojakou transformáciou. Všetky priemyselné odvetvia sa musia prispôsobiť svojím vlastným tempom, ale s jasnými záväzkami,“ uviedol Pietro de Lotto, predseda poradnej komisie EHSV pre priemyselné zmeny (CCMI), pričom túto výzvu označil za ekvilibristický kúsok.

Komisia zdôraznila geopolitickú nevyhnutnosť energetickej nezávislosti od Ruska, ale úpadok európskeho priemyslu vyvoláva čoraz väčšie obavy. V posledných dvoch rokoch sa výrazne znížil objem priemyselnej produkcie i prílev priamych zahraničných investícií.

Veľkou výzvou bude financovanie. Dosiahnutie cieľov plánu si vyžaduje spoluprácu medzi inštitúciami EÚ, členskými štátmi a priemyslom. Hoci Európska investičná banka prisľúbila 500 miliónov EUR na protizáruky a 1,5 miliardy EUR na vylepšenie energetických sietí, vlády jednotlivých štátov musia zmobilizovať ďalšie zdroje.

Kľúčovým problémom je aj sociálny vplyv transformácie, najmä v energeticky náročných odvetviach, v ktorých došlo k výraznému úbytku pracovných miest. Zástupcovia občianskej spoločnosti sa pýtali, či by zníženie daní z energie, ktoré je kľúčovým návrhom dohody, mohlo ísť na úkor financovania vzdelávania a zdravotníctva.

Napriek optimizmu, ktorý sprevádza dlhodobé ciele Dohody o čistom priemysle, odborníci vyjadrili obavy, či dokáže riešiť krátkodobé výzvy. Zásadný význam majú rýchlosť a zjednodušenie, pretože vysoké náklady na energiu a regulačné prekážky by mohli spomaliť pokrok. Roztrieštené národné politiky naďalej predstavujú výzvu a hrozí, že Dohoda o čistom priemysle premárni rozhodujúcu príležitosť na zosúladenie priemyselnej politiky v Európe.

Obavy vyvoláva aj technologická neutralita, pričom sa diskutuje o správnej rovnováhe medzi obnoviteľnými zdrojmi energie, vodíkom a biopalivami. Hoci je zameranie na obnoviteľné zdroje energie je vítané, sú potrebné pevné záväzky v oblasti energetickej efektívnosti. Obnoviteľné zdroje energie už ušetrili európskym spotrebiteľom 100 miliárd eur v rokoch 2021 až 2023, čo je úspech, na ktorom by EÚ mala stavať. (jh)

Organizácie občianskej spoločnosti sú v Európe a Amerike vystavené útokom. EÚ musí okamžite konať na ich obranu a ochranu demokracie. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) počas diskusie na plenárnom zasadnutí pri príležitosti Medzinárodného dňa mimovládnych organizácií vyslal jasný signál: organizácie občianskej spoločnosti bojujú v prvej línii za ochranu demokracie. Keďže škrty vo financovaní ohrozujú ich prežitie, EÚ musí okamžite prijať opatrenia na ich ochranu a podporu.

EHSV usporiadal 27. februára diskusiu na tému EÚ a občianska spoločnosť: Posilnenie demokracie a účasti, v rámci ktorej mali zástupcovia a odborníci z organizácií občianskej spoločnosti a poslanci Európskeho parlamentu (EP) možnosť diskutovať a hodnotiť úlohu organizácií občianskej spoločnosti v tejto dôležitej oblasti.

Raquel García Hermida-Van Der Walle, poslankyňa Európskeho parlamentu za Renew Europe, poukázala na to, že organizácie občianskej spoločnosti často prispievajú k zachovávaniu systému bŕzd a protiváh. Organizácie občianskej spoločnosti poskytujú aj rôzne metódy sociálnej interakcie, ktoré môžu nahrádzať chýbajúce služby štátu. Sú ako prvé terčom útokov, pretože pre niektoré vlády môžu byť politicky nepohodlné.

Nicholas Aiossa, riaditeľ Transparency International Europe, uviedol, že „v Európskom parlamente prebieha organizovaná politická kampaň s cieľom zdiskreditovať organizácie občianskej spoločnosti, odobrať im financovanie a narušiť ich úlohu a funkciu. Neboli zistené žiadne dôkazy o finančných nezrovnalostiach.“

V januári stredopravá Európska ľudová strana (EPP) v Európskom parlamente obvinila environmentálne a klimatické mimovládne organizácie z toho, že ich financuje Európska komisia, aby lobovali v Parlamente, iných inštitúciách EÚ a u poslancov a poslankýň Európskeho parlamentu, čo medzi európskymi organizáciami občianskej spoločnosti vyvolalo pobúrenie.

Kritika organizácií občianskej spoločnosti nie je ničím novým, ale nedávne útoky boli umocnené falošnými správami a dezinformáciami. Ako uviedla Brikena Xhomaqi, spolupredsedníčka kontaktnej skupiny EHSV, táto situácia je výzvou pre všetky organizácie občianskej spoločnosti, aby sa spojili a dosiahli zmenu. „Ľudia by mali vedieť, že väčšina organizácií občianskej spoločnosti je závislá od dobrovoľníckej práce, takže neplytváme peniazmi daňových poplatníkov.“

Účastníci tiež vyzvali Európsku komisiu, aby sa k tejto téme vyjadrila dôraznejšie, a navrhli niekoľko riešení na posilnenie úlohy organizácií občianskej spoločnosti.

García Hermida-Van Der Walle sa vyjadrila, že sa bude zasadzovať za to, aby sa v správe o právnom štáte a mechanizme podmienenosti vo väčšej miere uznala a posilnila úloha organizácií občianskej spoločnosti, čo je základnou podmienkou.

Poslanec Európskeho parlamentu Michał Wawrykiewicz uviedol, že jeho poslaním je zvyšovať povedomie o týchto zásadných témach v rámci svojej skupiny. Za dôležité považuje tiež, aby rozhodovacie orgány vedeli o tom, že organizácie občianskej spoločnosti a mimovládne organizácie pôsobia v teréne a poskytujú dôležité služby, ktoré priamo ovplyvňujú životy ľudí.

Predseda EHSV Oliver Röpke podporil postoje zástupcov organizácií občianskej spoločnosti a uviedol: „Musíme sa brániť snahám o delegitimizáciu týchto organizácií alebo o obmedzenie ich prístupu k zdrojom nevyhnutným pre demokratickú participáciu. Vzhľadom na obmedzovanie financovania a rastúci politický tlak je zrejmé, že organizácie občianskej spoločnosti potrebujú silnejšiu a predvídateľnejšiu podporu, aby mohli pokračovať vo svojej mimoriadne dôležitej práci.“ (at)

V dňoch 13. a 14. marca sa uskutočnilo výročné podujatie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) s názvom „Vaša Európa, váš názor!“ (Your Europe, Your Say!), ktoré bolo zamerané na úlohu mladých ľudí pri spoločnom formovaní odolnej budúcnosti. Tento rok sa podujatie konalo v duchu hesla „Mládež má možnosť vyjadriť sa.“ 

Na tohtoročnom podujatí sa zúčastnilo takmer 100 mladých ľudí z celej EÚ, deviatich kandidátskych krajín EÚ a Spojeného kráľovstva, ktorí zastupovali rozmanité mládežnícke organizácie, národné rady mládeže a stredné školy, a reprezentovali postoje širokého spektra skupín. Hoci mnohí z nich majú skúsenosti so zasadzovaním sa o záujmy mládeže, pre iných bolo toto podujatie dôležitým prvým krokom v zapájaní sa do participatívnej demokracie vo svojich komunitách a mimo nich.

Počas niekoľkých workshopov mladí ľudia pod vedením moderátorov určili najpálčivejšie problémy, ktorými by sa podľa nich mali politici zaoberať. Išlo o otázky týkajúce sa boja proti korupcii, vypracovania koherentnej stratégie v oblasti klímy a zabezpečenia rovnakých práv pre všetkých. Keďže korupcia narúša dôveru v inštitúcie a oslabuje demokraciu, je nevyhnutné podporovať investigatívnu žurnalistiku a zvýšiť transparentnosť pri využívaní peňazí daňových poplatníkov.

„Musíme zabezpečiť zodpovednosť. Nemôžeme si dovoliť byť len nečinnými pozorovateľmi, pretože cena za nečinnosť je príliš vysoká. Musíme proti nej bojovať a vyhrať tento boj,“ uviedol jeden z účastníkov podujatia.

Mladí ľudia sa tiež zhodli na tom, že treba stanoviť spoločné ciele v boji proti zmene klímy a eliminovať jej nepriaznivé dopady. Rovnako vyzvali na vypracovanie učebných osnov založených na hodnotách, ktoré by pozitívne ovplyvnili správanie na internete a obmedzili šírenie dezinformácií. Účastníci podujatia YEYS sa zasadzovali za rovnaké práva, zaobchádzanie a príležitosti, ako aj za všeobecné začlenenie všetkých osôb do všetkých priestorov. V súvislosti s nedostatočným zastúpením mladých ľudí v politických rozhodovacích procesoch zdôraznili, že demokracia si vyžaduje, aby boli vypočuté všetky hlasy.

Jedenapoldňové podujatie vyvrcholilo záverečným plenárnym zasadnutím mládeže, na ktorom odhodlaní a angažovaní účastníci predložili svoje odporúčania predsedovi EHSV Oliverovi Röpkemu a koordinátorke EÚ pre mládež Biliane Sirakovej. Po hlasovaní účastníci podujatia YEYS zoradili päť hlavných bodov podľa dôležitosti.

(1) Boj proti korupcii prostredníctvom transparentnosti a účasti mladých ľudí.

(2) Aktívne občianstvo: od školskej triedy po miestnej spoločenstvo.

(3) Angažovanosť za rovnosť.

(4) Mladí ľudia musia mať slovo.

(5) Vypracovanie koherentnej stratégie v oblasti zmeny klímy.

Predseda Röpke zdôraznil, že tieto odporúčania by mohli formovať poradnú činnosť EHSV, pričom vyzdvihol rodovú rovnosť ako kľúčovú prioritu výboru. Biliana Sirakova dodala, že tieto odporúčania môžu prispieť aj k činnosti EÚ. (cpwb)

Ubehli tri roky od začiatku brutálnej a nevyprovokovanej útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, ktorou napadlo nielen suverénny štát, ale aj základné hodnoty demokracie, ľudskej dôstojnosti a medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, a my stojíme solidárne bok po boku s ukrajinským ľudom, uviedol predseda EHSV Oliver Röpke vo vyhlásení vydanom na februárovom plenárnom zasadnutí EHSV.

Od prvého dňa tejto invázie stojíme pri Ukrajine – nielen symbolicky, ale aj konkrétnymi činmi. Dnes opätovne potvrdzujeme svoj neochvejný záväzok podporovať zvrchovanosť, demokraciu a európsku budúcnosť Ukrajiny. Vyzývame EÚ, aby zachovala a posilnila svoju politickú, hospodársku, humanitárnu a vojenskú podporu.

Ukrajinský ľud preukázal mimoriadnu odvahu a odolnosť pri obrane svojej krajiny a zásad, ktoré nás ako Európanov spájajú. Od prvého dňa tejto invázie EHSV, jeho členovia a členky a európska občianska spoločnosť, ktorú zastupuje, stoja na strane Ukrajiny, a to nielen symbolicky, ale aj konkrétnymi činmi.

V čase rastúcej geopolitickej neistoty sú nedávne vyhlásenia predstaviteľov USA spochybňujúce záväzok NATO v oblasti kolektívnej obrany veľmi znepokojujúce. Európa si nemôže dovoliť len nečinne prihliadať.

Ukrajina bojuje nielen o svoje prežitie, ale aj za bezpečnosť celého európskeho kontinentu.

EHSV naliehavo vyzýva vedúcich predstaviteľov EÚ, aby využili túto príležitosť na posilnenie európskych bezpečnostných a obranných kapacít, nové vymedzenie strategickej autonómie, obranu multilateralizmu a prehĺbenie spolupráce s OSN a zároveň na vytvorenie silnejších globálnych partnerstiev s demokratickými spojencami mimo Európy.

Európa musí konať teraz.

Nerozhodnosť neprichádza do úvahy. Autokratom a agresorom váhanie vyhovuje.

Demokracie musia zaujať jednotný a pevný postoj.

EHSV vyzýva EÚ, aby posilnila svoju strategickú autonómiu, bránila demokraciu a základné práva a rozhodne stála na strane Ukrajiny. Nastal čas na strategické geopolitické kroky EÚ.

Celé vyhlásenie si môžete prečítať tu. (at)

Prekročením hraníc v EÚ sa podniky strácajú v labyrinte protichodných pravidiel a administratívnych formalít v oblasti DPH, čo zvyšuje náklady. Malé a stredné podniky (MSP) musia dodržiavať neprimerané množstvo predpisov, čo sťažuje ich expanziu a konkurencieschopnosť. EHSV v dvoch stanoviskách prijatých na februárovom plenárnom zasadnutí nadväzujúcich na správy Enrica Lettu a Maria Draghiho žiada urgentné reformy. Navrhuje harmonizáciu finančných predpisov, vykazovanie využitím umelej inteligencie a koordináciu priemyselnej politiky.

„Jednotný trh je pilierom európskej hospodárskej prosperity, naďalej je však neúplný v kľúčových odvetviach, ako sú financie, energetika a digitálne služby,“ uviedol predseda EHSV Oliver Röpke. „Dnešná diskusia ukazuje, že sú naliehavo potrebné reformy, ktorými sa odstránia prekážky a posilní sektor služieb a zároveň sa pre podniky v celej EÚ zabezpečia rovnaké podmienky.“

Komisárka pre finančné služby a úniu úspor a investícií Maria Luís Albuquerque túto výzvu podporila: „Mojou víziou pre úniu úspor a investícií je zabezpečenie bohatstva pre našich občanov a rastu pre naše podniky tým, že ich spojíme v bezpečnom, konkurencieschopnom, dobre regulovanom a dobre kontrolovanom prostredí.“

EHSV vo svojich stanoviskách poukázal na dve kritické výzvy pre konkurencieschopnosť: fragmentáciu jednotného trhu, na ktorú upozornili správy Enrica Lettu a Maria Draghiho, a nadmernú byrokraciu, ktorá zaťažuje najmä MSP. Oba tieto faktory brzdia inovácie a hospodársky rast.

V čom spočíva problém?

Podniky v celej Európe sú nadmerne zaťažené zložitými a prekrývajúcimi sa predpismi. To si vyžaduje čas a peniaze, spomaľuje realizáciu Zelenej dohody a obmedzuje prístup stredných podnikov k financovaniu. Dôsledkom je frustrácia v podnikoch, vyššie náklady pre spotrebiteľov a slabší hospodársky rast.

Okrem regulačného zaťaženia čelí Európa hlbším štrukturálnym výzvam, ktoré oslabujú jej konkurencieschopnosť. Pomalý pokrok pri dobudovaní jednotného trhu, rozdiely v digitálnej a energetickej infraštruktúre a chýbajúca koordinácia priemyselnej politiky obmedzujú schopnosť EÚ konkurovať na celosvetovej úrovni. Zatiaľ čo iné hospodárske bloky sa rýchlo vyvíjajú s cieľom prilákať investície a podporiť inovácie, Európe hrozí, že zaostane.

Ako to vyriešiť?

Na posilnenie konkurencieschopnosti je potrebný komplexný prístup, ktorý zahŕňa odstránenie prekážok v hlavných odvetviach, ako sú financie a energetika, urýchlenie digitálnej transformácie a zabezpečenie toho, aby MSP mohli expandovať a súťažiť za rovnakých podmienok.

EHSV vo svojich stanoviskách navrhuje:

• zjednodušenie predpisov bez zníženia environmentálnych a sociálnych noriem,
• vytvorenie jednotnej platformy využívajúcej umelú inteligenciu na zjednodušenie vykazovania pre MSP, čím sa zrýchli a zjednoduší dodržiavanie predpisov,
• harmonizáciu pravidiel vo všetkých sektoroch s cieľom zredukovať opakované administratívne formality,
• zjednotenie finančných predpisov v členských štátoch a koordinácia priemyselnej politiky EÚ,
• reformu mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM) s cieľom vytvoriť spravodlivejší a menej zaťažujúci systém. (gb)

Hlavnou úlohou súčasného poľského predsedníctva Rady Európskej únie bude udržať jednotnú Európu, ktorá napreduje a prijíma rýchle rozhodnutia

Na februárovom plenárnom zasadnutí Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru sa uskutočnila diskusia o prioritách poľského predsedníctva EÚ, na ktorej sa zúčastnila Magdalena Sobkowiak-Czarnecka, zástupkyňa poľského štátneho tajomníka pre záležitosti Európskej únie.

V súvislosti s vonkajšou bezpečnosťou EÚ a najmä s agresívnou vojnou proti Ukrajine pani Sobkowiak-Czarnecka vyhlásila, že „naším cieľom je pokračovať v pomoci Ukrajine a zachovať jednotu v rámci EÚ.“ Za jeden z prvých úspechov poľského predsedníctva označila 16. balík sankcií voči Rusku.

Predseda EHSV Oliver Röpke zdôraznil, že Poľsko preberá rotujúce predsedníctvo EÚ v čase, keď ju sužujú náročné výzvy, ako sú geopolitické napätie a energetická kríza.

Dodal, že „dnešná diskusia opätovne potvrdila rozhodujúci význam stability, odolnosti a jednoty pri formovaní budúcnosti Európskej únie. Priority poľského predsedníctva sú v úzkom súlade s našimi spoločnými ambíciami, najmä pokiaľ ide o podporu viacrozmerného prístupu k bezpečnosti. Náš záväzok konať rozhodne a v spolupráci je v čase celosvetovej neistoty naďalej neochvejný.“

Poľské predsedníctvo Rady EÚ sa bude v súlade s mottom „Bezpečnosť, Európa!“ venovať siedmim stránkam bezpečnosti – vonkajšej, vnútornej, hospodárskej, potravinovej, energetickej, zdravotnej a informačnej.

V posledných mesiacoch bola spolupráca medzi výborom a poľským predsedníctvom silná a produktívna. EHSV vypracoval 15 prieskumných stanovísk, ktoré už boli alebo čoskoro budú prijaté. (mp)

Michal Pintér, delegát poradnej komisie pre priemyselné zmeny (CCMI) v EHSV

V nedávno predstavenej Dohode o čistom priemysle sa uznáva strategický význam energeticky náročných odvetví pre hospodárstvo EÚ a správne identifikujú kľúčové výzvy, ktorým čelia. Hoci dohoda obsahuje pozoruhodné návrhy týkajúce sa ekologických vedúcich trhov, podpory obehového hospodárstva a financovania dekarbonizácie, opatrenia nie sú dosť naliehavé ani odvážne, aby mohli zvrátiť úpadok energeticky náročných priemyselných odvetví v Európe.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) nedávno prijal stanovisko na tému Budúcnosť energeticky náročných priemyselných odvetví EÚ vzhľadom na vysoké ceny energie a náklady na transformáciu, v ktorom uznal, že v konkurencieschopnosti týchto odvetví EÚ výrazne zaostáva za svetovými konkurentmi. Komisia správne označila za hlavný dôvod ceny energie. V dohode a Akčnom pláne pre prijateľné ceny energie sa však nenavrhuje žiadna reforma koncepcie trhu s elektrinou. Systém marginálnych cien fungoval, kým EÚ využívala relatívne lacný plyn z Ruska, ktorého dodávky plynovodom boli pomerne stabilné. Bohužiaľ, realita sa zmenila a teraz sa musíme uspokojiť s drahými a nestabilnými dodávkami LNG, čo pravdepodobne potrvá ešte niekoľko rokov. Napriek tomu, že v energetickom mixe EÚ sa zvyšuje podiel lacnej elektriny vyrobenej bez fosílnych palív, ceny fosílnych palív naďalej udávajú tón pri tvorbe cien elektriny.

Politické snahy o zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie sú vítané, ale vzhľadom na súčasnú podobu trhu neznižujú účty za elektrinu. Treba prijať okamžité opatrenia, ktoré umožnia preniesť nákladové výhody elektriny z obnoviteľných zdrojov do priemyselných odvetví a posúdiť všetky možnosti, ako znížiť ceny, vrátane oddelenia cien elektriny od cien plynu.

V dohode sa poukazuje aj na nedostatky mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (žiadne riešenie pre vývoz, presúvanie zdrojov a obchádzanie mechanizmu) a nástrojov na ochranu obchodu. Dozvieme sa z nej však iba málo o tom, ako bude trh EÚ chránený, a tak sú energeticky náročné odvetvia ponechané v neistote napospas globálnej obchodnej vojne.

EHSV je presvedčený, že inštitúcie EÚ by mali v akčných plánoch pre jednotlivé odvetvia zaviesť rozhodné opatrenia, aby sa zabránilo ďalšej deindustrializácii a aby si EÚ zachovala schopnosť transformovať priemysel.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) naliehavo vyzýva EÚ, aby zaviedla silnú priemyselnú stratégiu, ktorá zvýši konkurencieschopnosť, vytvorí kvalitné pracovné miesta a bude v súlade so Zelenou dohodou. Ak má byť táto stratégia úspešná, musí byť pozorne monitorovaná a prispôsobená novým výzvam.

„Európa čelí vážnemu riziku deindustrializácie. Priemysel a opatrenia v oblasti klímy musia ísť ruka v ruke," uviedol Andrea Mone, spravodajca stanoviska EHSV na tému Budúcnosť priemyslu v EÚ vzhľadom na vysoké ceny energie a náklady na transformáciu, ktoré bolo prijaté na februárovom plenárnom zasadnutí.

EHSV v stanovisku poukazuje na potrebu silného hospodárskeho a regulačného rámca, ktorý by riešil vysoké náklady na energiu a suroviny, výzvy spojené s investíciami do zelenej transformácie, nedostatky v infraštruktúre, nedostatok zručností a slabý vnútorný dopyt. Politika konkurencieschopnosti zameraná na investície a inovácie je nevyhnutná na podporu sociálnej a územnej súdržnosti.

Výzva EHSV na prijatie naliehavých opatrení prichádza v čase rastúcich obáv o hospodársku bezpečnosť Európy a jej vonkajšiu závislosť.  V ére takejto rastúcej geopolitickej a obchodnej neistoty je pre zachovanie priemyselnej udržateľnosti v kontexte asymetrických cieľov dekarbonizácie, globálnej nadmernej kapacity a rastúceho obchodného napätia potrebná odolná obchodná politika EÚ. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutná väčšia autonómia pri zabezpečovaní kritických surovín.

Ako sa zdôrazňuje v správe Maria Draghiho, zásadný význam má zvýšenie objemu investícií a reformy v oblasti riadenia. Unifikovaný jednotný trh, najmä v energetickej oblasti, posilní hospodárstvo EÚ. Priemyselnú transformáciu podporí zníženie regulačného zaťaženia, zdokonalenie rámcov trhu s elektrinou a zlepšenie finančných nástrojov, ako sú zmluvy o nákupe elektriny.

Spravodlivá transformácia si vyžaduje intenzívny sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie. Priemyselná politika sa musí zosúladiť so stratégiami v oblasti vzdelávania a pracovnej sily a zároveň klásť dôraz na výskum, inovácie a rozvoj zručností. Investície do energetickej infraštruktúry, obnoviteľných zdrojov energie a iniciatív obehového hospodárstva pomôžu dosiahnuť ciele v oblasti klímy.

EHSV tiež prijal doplňujúce stanovisko na tému Budúcnosť energeticky náročných priemyselných odvetví EÚ, v ktorom navrhol prispôsobené riešenia na zabezpečenie ich dlhodobej udržateľnosti. Pre priemyselnú budúcnosť EÚ je veľmi dôležité riešiť konkrétne výzvy, ktorým čelia. (ll)

Naším mimoriadnym hosťom je tentoraz francúzsky novinár, autor a odborník na obranu a zahraničnú politiku Nicolas Gros-Verheyde. Pre EHSV info analyzuje päť návrhov plánu ReArm Europe, ktorý nedávno predstavila Európska komisia s cieľom posilniť európsku obranu v čase rastúcich obáv o záväzok USA voči európskej bezpečnosti.

Nicolas Gros-Verheyde sa novinárskej profesii venuje od roku 1989. Pracoval pre Ouest France, ARTE, LCI a France Culture ako spravodajca pri EÚ a NATO. V európskych kruhoch je známy a uznávaný pre svoje rozsiahle znalosti európskych záležitostí a zahraničnej a obrannej politiky. Je šéfredaktorom popredného a najkomplexnejšieho portálu o európskej obrane a diplomacii B2, ktorý založil v roku 2008. Spravuje ho neziskové združenie v podobe novinárskej asociácie a financovaný je z predplatného. https://club.bruxelles2.eu/

Je autorom kníh Défense européenne à l'heure de la guerre en Ukraine, La politique européenne de sécurité et de défense commune, Parce que l'Europe vaut bien une défense a Europe de la défense. Taktiež pôsobí ako politický komentátor pre LN4, France-Info a RTBF.