Naším mimoriadnym hosťom je Dr. Alexandra Borchardt, ktorá bola hlavnou rečníčkou na seminári EHSV „Prepájanie EÚ 2024“. Ako hlavná autorka správy Európskej vysielacej únieEBU News Report 2024 o vplyve umelej inteligencie na žurnalistiku analyzuje vyhliadky zodpovednej žurnalistiky po rýchlom náraste generatívnej umelej inteligencie. Zatiaľ čo poniektorí v mediálnom priemysle už prepadli prísľubom generatívnej umelej inteligencie, riziká, ktoré prináša, sú značné – rovnako ako aj príležitosti.
Naším mimoriadnym hosťom je Dr. Alexandra Borchardt, ktorá bola hlavnou rečníčkou na seminári EHSV „Prepájanie EÚ 2024“. Ako hlavná autorka správy Európskej vysielacej únieEBU News Report 2024o vplyve umelej inteligencie na žurnalistiku analyzuje vyhliadky zodpovednej žurnalistiky po rýchlom náraste generatívnej umelej inteligencie. Zatiaľ čo poniektorí v mediálnom priemysle už prepadli prísľubom generatívnej umelej inteligencie, riziká, ktoré prináša, sú značné – rovnako ako aj príležitosti.
Dr. Borchardt je skúsená novinárka, nezávislá poradkyňa, vysokoškolská učiteľka a výskumná pracovníčka v oblasti médií s viac ako 25-ročnými skúsenosťami v spravodajstve, z ktorých 15 strávila vo vedúcich funkciách. Za posledných päť rokov podporila 26 európskych vydavateľov pri digitálnej transformácii ako školiteľka v rámci programu Table Stakes Europe, ktorý ponúka Svetové združenie vydavateľov spravodajstva (World Association of News Publishers’ – WAN-IFRA). Je prácu si môžete pozrieť tu.
V našej rubrike „K veci“ spravodajca stanoviska EHSV na tému Vytvorenie novej európskej hlavnej iniciatívy na podporu zdravia Alain Coheur odporúča, aby sa otázky zdravia stali prioritnou témou budúcej Európskej komisie. Zdôrazňuje zjednocujúci charakter európskej hlavnej iniciatívy na podporu zdravia, ktorá by mala preukázať európsku solidaritu posilnením systémov zdravotnej starostlivosti a ochranou EÚ pred budúcimi krízami.
V našej rubrike „K veci“ spravodajca stanoviska EHSV na tému Vytvorenie novej európskej hlavnej iniciatívy na podporu zdravia Alain Coheur odporúča, aby sa otázky zdravia stali prioritnou témou budúcej Európskej komisie. Zdôrazňuje zjednocujúci charakter európskej hlavnej iniciatívy na podporu zdravia, ktorá by mala preukázať európsku solidaritu posilnením systémov zdravotnej starostlivosti a ochranou EÚ pred budúcimi krízami.
Skupina ad hoc EHSV pre európsku iniciatívu občanov usporiadala 4. októbra v Záhrebe diskusiu na tému Európska iniciatíva občanov – súčasný stav v Chorvátsku. Cieľom diskusie bolo, aby sa členovia skupiny ad hoc stretli s miestnymi zainteresovanými stranami a vymenili si s nimi skúsenosti, názory a nápady. Zamerali sa najmä na viditeľnosť európskej iniciatívy občanov (EIO) a informovanosť o nej v Chorvátsku, ako aj na doteraz získané poznatky a najlepšie postupy. Európska iniciatíva občanov je nástroj, ktorý umožňuje občanom Európskej únie priamo ovplyvňovať politiku EÚ navrhovaním nových právnych predpisov.
Skupina ad hoc EHSV pre európsku iniciatívu občanov usporiadala 4. októbra v Záhrebe diskusiu na tému Európska iniciatíva občanov – súčasný stav v Chorvátsku. Cieľom diskusie bolo, aby sa členovia skupiny ad hoc stretli s miestnymi zainteresovanými stranami a vymenili si s nimi skúsenosti, názory a nápady. Zamerali sa najmä na viditeľnosť európskej iniciatívy občanov (EIO) a informovanosť o nej v Chorvátsku, ako aj na doteraz získané poznatky a najlepšie postupy. Európska iniciatíva občanov je nástroj, ktorý umožňuje občanom Európskej únie priamo ovplyvňovať politiku EÚ navrhovaním nových právnych predpisov.
Diskusia v Záhrebe na tému Európska iniciatíva občanov – súčasný stav v Chorvátsku bola prvým takýmto podujatím, ktoré skupina ad hoc zorganizovala mimo Bruselu. Členovia skupiny ad hoc EHSV na pozvanie Chorvátskej obchodnej a remeselnej komory (Hrvatska Obrtnička Komora) mali česť uvítať na stretnutí štátnu tajomníčku chorvátskeho ministerstva práce Margaretu Mađerić, zástupcu ministerstva spravodlivosti Dina Zorića, predstaviteľov Európskej komisie a fóra európskej iniciatívy občanov, ako aj mnoho ďalších účastníkov zastupujúcich centrá Europe Direct, univerzity, miestne samosprávy a národné hospodárske a sociálne rady, chorvátskych ambasádorov EIO, organizátorov EIO, vysokoškolákov a iných zainteresovaných strán v rámci EIO.
Po diskusii nasledovala popoludní pravidelná schôdza skupiny ad hoc pre EIO a prechádzka v centre Záhrebu, počas ktorej členovia ad hoc skupiny priamo oslovovali chorvátskych občanov a rozdávali im obľúbenú publikáciu Európsky pas demokracie EHSV.
Cieľom skupiny ad hoc je prostredníctvom pracovného programu na roky 2023 – 2025 ďalej zvýšiť aktívnu účasť EHSV na procese európskej iniciatívy občanov. Skupina plánuje zorganizovať ďalšie stretnutia mimo Bruselu, pretože poskytujú dobrú príležitosť na diskusiu s miestnymi zainteresovanými stranami EIO a zvyšovanie informovanosti o európskej iniciatíve občanov na celoštátnej i miestnej úrovni.
Skupina ad hoc pre EIO, ktorej v súčasnosti predsedá členka EHSV Violeta Jelić, bola zriadená v roku 2013 s cieľom poskytovať politické usmernenia k európskej iniciatíve občanov a monitorovať vývoj v tejto oblasti.
Európska iniciatíva občanov zavedená Lisabonskou zmluvou vznikla v roku 2012 ako úplne prvý nástroj participatívnej demokracie na nadnárodnej úrovni. Umožňuje prinajmenšom miliónu občanov aspoň zo siedmich členských štátov EÚ požiadať Európsku komisiu, aby navrhla právne predpisy, a je teda najbližším existujúcim ekvivalentom legislatívnej iniciatívy občanov.
Európsky hospodársky a sociálny výbor zohráva od samého začiatku veľmi aktívnu úlohu pri jej rozvoji a podpore. (ep)
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) a Výbor regiónov (VR) usporiadali 2. – 4. októbra v Bruseli podujatie v rámci Európskeho mesiaca kybernetickej bezpečnosti (ECSM). Ako rečníci na ňom vystúpili poprední zástupcovia inštitúcií EÚ, regionálnych vlád a občianskej spoločnosti, ktorí sa vyjadrili k výzvam súčasného rýchlo sa meniaceho kybernetického prostredia.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) a Výbor regiónov (VR) usporiadali 2. – 4. októbra v Bruseli podujatie v rámci Európskeho mesiaca kybernetickej bezpečnosti (ECSM). Ako rečníci na ňom vystúpili poprední zástupcovia inštitúcií EÚ, regionálnych vlád a občianskej spoločnosti, ktorí sa vyjadrili k výzvam súčasného rýchlo sa meniaceho kybernetického prostredia.
V poradí 12. ročník ECSM bol venovaný fenoménu sociálneho inžinierstva ako rastúcej hrozbe, ktorá sa zameriava na ľudské správanie s cieľom získať neoprávnený prístup k informáciám a službám, a tým narušiť bezpečnosť.
Hlavné závery tohtoročného podujatia:
Novým nariadením o kybernetickej bezpečnosti sa stanovuje spoločný základ pre inštitúcie EÚ a členské štáty.
Pravidelné posudzovanie rizík má zásadný význam pre identifikáciu zraniteľných miest a uprednostňovanie stratégií zmierňovania.
Vznikajúce hrozby, ako sú útoky založené na umelej inteligencii a kvantová výpočtová technika, si vyžadujú inovatívne protiopatrenia.
Regionálne samosprávy zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore miestnych subjektov prostredníctvom výmeny poznatkov, technickej pomoci a prispôsobených programov odbornej prípravy.
Počet útokov v oblasti sociálneho inžinierstva založených na umelej inteligencii narastá a boj proti nim si vyžaduje mnohostranný prístup opierajúci sa o spoluprácu.
Jedným z programov predstavených na seminári EHSV o prepájaní EÚ v roku 2024 venovanom žurnalistike bola iniciatíva Hannah Arendtovej. Ide o sieť organizácií občianskej spoločnosti podporujúcich a chrániacich novinárov, ktorí pracujú pod extrémnym tlakom a čelia cenzúre, obťažovaniu a prenasledovaniu. Iniciatíva je programom zameraným na ochranu novinárov a financuje ho nemecká spolková vláda. Ponúka mnoho cenných foriem pomoci novinárom na celom svete – od Afganistanu a Sudánu až po Rusko a Ukrajinu – či už sú vo svojich domovských krajinách alebo v exile.
Jedným z programov predstavených na seminári EHSV o prepájaní EÚ v roku 2024 venovanom žurnalistike bola iniciatíva Hannah Arendt. Ide o sieť organizácií občianskej spoločnosti podporujúcich a chrániacich novinárov, ktorí pracujú pod extrémnym tlakom a čelia cenzúre, obťažovaniu a prenasledovaniu. Iniciatíva je programom zameraným na ochranu novinárov a financuje ho nemecká spolková vláda. Ponúka mnoho cenných foriem pomoci novinárom na celom svete – od Afganistanu a Sudánu až po Rusko a Ukrajinu – či už sú vo svojich domovských krajinách alebo v exile.
Keď sú kritické hlasy umlčané, novinári uväznení a celé médiá nútené zatvoriť, verejnosť stráca prístup k nezávislým informáciám. Takéto informácie sú však nevyhnutné na to, aby občania mohli slobodne rozvíjať svoje názory a aby demokracia fungovala.
Dva roky po tom, ako nemecká spolková vláda spustila iniciatívu Hannah Arendtovej, dôvod na obavy nie je menší – v skutočnosti skôr naopak. Z najnovšieho svetového indexu slobody tlače, ktorý vypracovala organizácia Reportéri bez hraníc (RSF), vyplýva, že na celom svete sa podmienky pre pracovníkov médií zhoršili. Počet krajín v najnižšej kategórii (kde sa situácia klasifikuje ako „veľmi závažná“) vzrástol v súčasnosti celkovo na 36, čo je viac než kedykoľvek za posledné desaťročie. Novinárov z viacerých krajín v tejto kategórii vrátane Ruska, Afganistanu a Sudánu podporuje niekoľko projektov, ktoré realizujú partnerské organizácie iniciatívy Hannah Arendtovej.
Vďaka iniciatíve Hannah Arendtovej – programu ochrany novinárov, ktorý je financovaný nemeckým spolkovým ministerstvom zahraničných vecí a zástupkyňou spolkovej vlády pre kultúru a médiá – pracovníci médií môžu získať mnoho rôznych foriem pomoci, a to buď vo svojej domovskej krajine, alebo v exile. Niekedy je pomoc možná dokonca aj vtedy, keď sa na prvý pohľad zdá, že je to nemožné. Príkladom je projekt v rámci tejto iniciatívy podporujúci novinárky v Afganistane, ktoré absolvujú bezpečnostné školenia a dostávajú štipendiá a ktorým sa poskytuje mentorstvo v ich materinskom jazyku. Od nástupu Talibanu k moci v roku 2021 prišiel o prácu obzvlášť veľký počet žien v médiách, čo znamená, že v rozhlase a televízii už takmer žiadne ženy nepracujú. Odvtedy sa celý sektor výrazne zredukoval.
Ruskí a sudánski pracovníci médií môžu využívať iniciatívu Hannah Arendtovej v susedných krajinách. Zriadili sa osobitné centrá, ktoré slúžia ako kontaktné miesta pre pracovníkov médií v exile. Tieto miesta riadia alebo podporujú partneri iniciatívy. Exilové mediálne centrá a Casa para el Periodismo Libre (priestor pre novinárov v exile) v Strednej Amerike sú tiež bezpečnými priestormi, ktoré ponúkajú psychologické a právne poradenstvo. Centrá poskytujú aj odbornú prípravu a sú východiskovým bodom pre vytváranie sietí medzi pracovníkmi médií, ktorí sú z rôznych dôvodov prenasledovaní vo svojich domovských krajinách.
Ďalším prístupom, ktorý sa uplatňuje v rámci iniciatívy Hannah Arendtovej, je obnova udržateľných redakčných štruktúr v exile. Cieľom je zaistiť, aby občania v totalitných krajinách, odkiaľ títo novinári pochádzajú, naďalej dostávali nezávislé informácie.
Afganistan, Rusko a Sudán nie sú jedinými krajinami, ktorých novinári dostávajú podporu. Iniciatíva má v podstate celosvetový rozsah a môže pružne reagovať na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu. V súčasnosti sa podpora poskytuje najmä pracovníkom médií z Bieloruska, Strednej Ameriky, Mjanmarska, severnej Afriky a Ukrajiny. V tomto ohľade je Ukrajina osobitným prípadom, keďže cieľom projektovej práce je zaručiť nepretržité podávanie správ v podmienkach prebiehajúcej vojny. Vyžaduje si to materiálnu a technickú pomoc, ako aj osobitnú odbornú prípravu a poistenie pre operácie v prvej línii.
Partnermi iniciatívy Hannah Arendtovej sú štyri organizácie občianskej spoločnosti: DW Akademie, Európsky fond pre žurnalistiku v exile (JX Fund), Media in Cooperation and Transition (MiCT) a Európske centrum pre slobodu tlače a médií (ECPMF). Program nesmie podliehať kontrole štátu a vyžaduje si tiež neutralitu štátu. Financovanie sa poskytuje výlučne na základe nezaujatých kritérií nezávislými porotami bez vplyvu štátu.
Iniciatíva Hannah Arendtovej je sieť na ochranu novinárov a médií na celom svete. Bola vytvorená v roku 2022 na podnet a s finančnou podporou nemeckého spolkového ministerstva zahraničných vecí a zástupkyňou spolkovej vlády pre kultúru a médiá.
Európska komisia 23. septembra 2024 oznámila víťazov tretieho ročníka ekologických ocenení EÚ. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vybral a ocenil víťazov v troch hlavných kategóriách: najlepší maloobchodný spracovateľ potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby, najlepší maloobchodný predajca potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby a najlepšia ekologická reštaurácia.
Európska komisia 23. septembra 2024 oznámila víťazov tretieho ročníka ekologických ocenení EÚ. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vybral a ocenil víťazov v troch hlavných kategóriách: najlepší maloobchodný spracovateľ potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby, najlepší maloobchodný predajca potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby a najlepšia ekologická reštaurácia.
Víťazmi sú:
Najlepší maloobchodný spracovateľ potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby: Gino Girolomoni Cooperativa Agricola (Taliansko) – družstvo, ktoré vyrába cestoviny z ekologickej poľnohospodárskej výroby v regióne Marche s využitím obnoviteľnej energie a ktoré podporuje viac ako 300 miestnych poľnohospodárov.
Najlepší maloobchodný predajca potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby: SAiFRESC (Španielsko) – iniciatíva vedená poľnohospodármi, v rámci ktorej sa pestuje 70 rôznych organických druhov ovocia a zeleniny na 30 hektároch ekologickej pôdy, podporuje obehové hospodárstvo a ponúkajú vzdelávacie semináre.
Najlepšia ekologická reštaurácia/stravovacia služba: Kalf & Hansen (Švédsko) – sieť reštaurácií špecializujúca sa na 100 % organickú a sezónnu škandinávsku kuchyňu, ktorá je známa svojím ekologicky udržateľným výberom dodávateľov a silnými väzbami s miestnymi výrobcami.
Predseda sekcie EHSV pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie (NAT) Peter Schmidt zablahoželal víťazom a poznamenal, že ocenenia sú uznaním inovácie a excelentnosti v odvetví ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ. Zdôraznil, že lepší prístup k potravinám z ekologickej poľnohospodárskej výroby a ich lepšia cenová dostupnosť sú nevyhnutné na to, aby toto odvetvie rástlo a aby EÚ splnila svoj cieľ, ktorým je dosiahnuť 25 % podiel ekologického poľnohospodárstva do roku 2030. „Riešenie sociálnych problémov prostredníctvom poľnohospodárskych politík je však nesprávnym prístupom. Sociálne politiky musia európskym občanom umožniť, aby si mohli dovoliť produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby,“ dodal.
Ekologické ocenenia EÚ sú súčasťou širšej iniciatívy európsky deň ekologického poľnohospodárstva, ktorá sa začala v roku 2021 so zámerom vyzdvihnúť prínosy ekologického poľnohospodárstva. Podiel ekologického poľnohospodárstva, ktoré je podporované spoločnou poľnohospodárskou politikou EÚ, výrazne vzrástol z 5,9 % poľnohospodárskej pôdy EÚ v roku 2012 na 10,5 % do roku 2022, pričom v roku 2022 dosiahol maloobchodný predaj 45 miliárd EUR. Napriek hospodárskym problémom zostáva EÚ po USA druhým najväčším trhom s ekologickými výrobkami na svete. (ks)
Stefano Mallia, predseda skupiny Zamestnávatelia v EHSV
Mario Draghi vo svojej správe opäť upriamil pozornosť na naliehavosť riešenia hospodárskych výziev v Európe. Enrico Letta aj Mario Draghi vo svojich správach dôrazne upozorňujú na to, že Európa sa nachádza v rozhodujúcom momente a nemôže sa len nečinne prizerať.
Stefano Mallia, predseda skupiny Zamestnávatelia v EHSV
Uverejnením správy Maria Draghiho sa opäť upriamila pozornosť na naliehavosť riešenia hospodárskych výziev v Európe. Enrico Letta aj Mario Draghi vo svojich správach dôrazne upozorňujú na to, že Európa sa nachádza v rozhodujúcom momente a nemôže sa len nečinne prizerať.
Situácia je vážnejšia ako kedykoľvek predtým – v posledných dvoch desaťročiach bol hospodársky rast EÚ dlhodobo pomalší ako v Spojených štátoch, zatiaľ čo Čína tento rozdiel rýchlo zmenšuje. Od roku 2002 do roku 2023 sa rozdiel v úrovni HDP medzi EÚ a USA (v cenách v roku 2015) zvýšil z približne 15 % na znepokojujúcich 30 %. Rozdiel je ešte výraznejší, pokiaľ ide o paritu kúpnej sily (PKS) – rozdiel sa zvýšil z 12 % na 34 %.
Jednou z najväčších výziev je regulačné prostredie Európy. Čísla sú zarážajúce – v rokoch 2019 až 2024 EÚ prijala približne 13 000 legislatívnych aktov v porovnaní s približne 3500 v USA.
Toto regulačné preťaženie spôsobilo podnikom značné náklady na dodržiavanie predpisov a zdroje sa z tohto dôvodu nevyužívali na inovácie a zlepšovanie výkonnosti. Zároveň to viedlo k znepokojujúcemu trendu premiestňovania podnikov mimo EÚ, pričom v rokoch 2008 až 2021 odišlo 30 % európskych jednorožcov.
Ako zdôrazňuje Mario Draghi, len samotné investície nebudú poháňať Európu vpred. Treba zabezpečiť, aby reformy viedli k zmysluplnému pokroku. Musíme sa zamerať na dobudovanie jednotného trhu, odstraňovanie prekážok, uprednostňovanie jednotného prístupu k znižovaniu záťaže a zefektívnenie právnych predpisov. Tieto kľúčové opatrenia by sa mohli prijať okamžite bez veľkých politických bojov a priniesli by hmatateľné výhody podnikom, najmä MSP, ktoré sú oporou našich hospodárstiev.
Nemôžeme ignorovať ani vzájomnú prepojenosť našich odvetví a hospodárstiev. Zlepšenia v jednej oblasti môžu viesť k pozitívnym prekvapivým účinkom v iných oblastiach. Napríklad začlenenie umelej inteligencie a technológií založených na údajoch môže podporiť inteligentnejšie hospodárenie s energiou vo všetkých odvetviach, čím sa výrazne znížia náklady a emisie, a to od vyspelej výroby až po precízne poľnohospodárstvo. Práve o takéto synergie sa musíme usilovať.
Smerovanie je jasné. Európa má kapacitu, talent a inovačný potenciál na to, aby znovu získala svoju konkurenčnú výhodu. Bude si to však vyžadovať silnú politickú vôľu, spoluprácu a zameranie sa na dlhodobé strategické ciele. Teraz je na nás – inštitúciách EÚ a členských štátoch –, aby sme tieto príležitosti pretavili do opatrení, ktoré prinesú skutočnú zmenu.
Vytvorenie novej európskej hlavnej iniciatívy na podporu zdravia
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa aj tento rok zúčastní na konferencii OSN o zmene klímy, ktorej 29. zasadnutie (COP29) sa bude konať v Baku, hlavnom meste Azerbajdžanu.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa aj tento rok zúčastní na konferencii OSN o zmene klímy, ktorej 29. zasadnutie (COP29) sa bude konať v Baku, hlavnom meste Azerbajdžanu.
EHSV bude zastupovať predseda skupiny ad hoc pre COP Peter Schmidt a mládežnícka delegátka EHSV Diandra Ní Bhuachalla. EHSV na konferencii zopakuje posolstvá svojho nedávno prijatého stanoviska o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy a opätovne vyzve na inkluzívnu a spravodlivú transformáciu, ktorá má zaistiť, že opatrenia v oblasti klímy neprehĺbia sociálne nerovnosti. Bude sa zasadzovať aj za udržateľné agropotravinárske systémy, energiu z obnoviteľných zdrojov, energetickú účinnosť, zelené technológie a zosúladenie cieľov v oblasti biodiverzity a klímy. Účasťou na konferencii COP29 sa EHSV snaží zabezpečiť, aby bol vypočutý hlas európskej občianskej spoločnosti a aby výsledky konferencie odrážali vyvážené a sociálne spravodlivé riešenia klimatickej krízy. (ks)
