Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) usporiadal 17. a 18. októbra hlavné výročné komunikačné podujatie s názvom Prepájanie EÚ, na ktorom sa stretávajú zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti zodpovední za komunikáciu. Hlavnou témou seminára na tému Bašta demokracie: pomôcť žurnalistike prežiť a rozvíjať sa bola tento rok aktuálna situácia, v ktorej sa nachádzajú médiá, a ich miesto v spoločnosti. Na seminári sa poukázalo na skutočnosť, že novinári sú pod čoraz väčším tlakom zo strany štátnych a súkromných subjektov, ktoré obmedzujú slobodu médií. Okrem tradičných prekážok čelia v súčasnosti nárastu generatívnej umelej inteligencie, ktorá napriek svojim prínosom ohrozuje ekonomické základy žurnalistiky.

„Čo je pravda? Táto pradávna otázka sa znovu stáva aktuálnou v kontexte umelej inteligencie, a konkrétne v súvislosti s falošnými správami, konšpiračnými teóriami a autoritárskymi vládami, ktoré systematicky podkopávajú informovanú debatu, správnosť a slušnú diskusiu. Je načase, aby sme sa spojili, kládli si otázky a hľadali odpovede, ktoré sa týkajú nás všetkých v EÚ,“ vyhlásil predseda EHSV Oliver Röpke.

„Sotva niekto by pred 20 rokmi predpovedal, že v roku 2024 už väčšina z nás nebude čítať noviny pri rannej káve, ale bude pozerať do telefónu, aby sa dozvedela novinky zo spravodajských stránok a čoraz viac prostredníctvom sociálnych médií,“ uviedol podpredseda EHSV pre komunikáciu Aurel Laureněiu Plosceanu. „Popri nových výzvach však pretrvávajú aj tie staré. Novinári stále bojujú proti svojim odvekým nepriateľom: cenzúre, netransparentným vlastníckym pomerom v médiách, nedostatočnému financovaniu, právnym predpisom namiereným proti médiám a mnohým ďalším.

Podľa generálneho tajomníka Európskej federácie novinárov Ricarda Gutiérreza by sa práca novinárov mala považovať za „verejnú službu“ alebo „verejný statok“, ktorú ohrozujú ekonomické výzvy, strategické žaloby proti verejnej účasti, či rovno násilie (14 novinárov zabitých v EÚ od roku 2015).

„Žurnalistika sa stáva nebezpečnejším povolaním než kedykoľvek predtým,“ upozornil výkonný riaditeľ Európskej nadácie na podporu demokracie Jerzy Pomianowski, ktorý poukázal na prenasledovanie novinárov v Bielorusku. Jeden z nich, bieloruský režisér, aktivista a novinárAndrej Gnjot, ktorý je držaný v domácom väzení v Belehrade a ktorému hrozí vyhostenie, vo svojom videopríhovore zdôraznil, že najväčšiu hrozbu pre žurnalistiku predstavujú „násilné snahy zničiť pravdu a dôstojnosť“. Rovnako aj bieloruská novinárka Hanna Ljubakova – odsúdená v neprítomnosti na 10 rokov väzenia – pripomenula, že v Bielorusku je vo väzení 33 novinárov, pričom už len prihlásenie sa na odber jej príspevkov v sociálnych médiách môže znamenať väzenie.

Skúsená novinárka, nezávislá poradkyňa, výskumná pracovníčka v oblasti médií a hlavná autorka správy Európskej vysielacej únie EBU s názvom „Dôveryhodná žurnalistika vo veku generatívnej umelej inteligencie“ Alexandra Borchardt prišla s tvrdením, ktoré ona sama považuje za povokatívne, že „žurnalistika a generatívna umelá inteligencia sú v rozpore, pretože žurnalistika je o faktoch, zatiaľ čo generatívna umelá inteligencia vypočítava pravdepodobnosť, takže nemá s faktami nič spoločné. Fakty si v rámci nej preto treba overovať,“ podčiarkla vo svojom hlavnom prejave na tému Dôveryhodné informácie vo veku generatívnej umelej inteligencie.

Borchardt zároveň varovala médiá pred „digitálnou priepasťou“, ktorá vzniká v dôsledku toho, že časť spoločnosti éru umelej inteligencie akceptuje a zvyšok sa proti nej stavia. Ak sa médiám nepodarí prispôsobiť, hrozí im, že boj o využívanie umelej inteligencie na modernizáciu a oslovenie publika prehrajú. Medzi výzvy pre médiá vyplývajúce z rozmachu generatívnej umelej inteligencie patrí strata viditeľnosti novinárov v obchodnom modeli založenom na umelej inteligencii, ako aj nedostatočná kontrola nad obsahom.

Nadmerné množstvo informácií, ktoré dokáže umelá inteligencia vo veľkom rozsahu produkovať, môže viesť k zahlteniu publika. Podľa Alexandry Bochardt je preto namieste otázka: „Budú mať mladí ľudia záujem stať sa novinármi, ak to bude znamenať súťažiť s umelou inteligenciou?“ (ll)

V tomto vydaní:

• Sandra Parthie: Umelá inteligencia „made in Europe“ – je to reálne, ale nebude to jednoduché
• Alexandra Borchardt: Dôveryhodná žurnalistika vo veku generatívnej umelej inteligencie
• Lukáš Diko: Vraždy novinárov pravdu neumlčia
• Cena Daphne Caruanovej Galiziovej za žurnalistiku – podpora novinárskej excelentnosti

Tohtoročný seminár Prepájanie EÚ 2024 bol zorganizovaný s podporou Ceny Daphne Caruanovej Galiziovej za žurnalistiku. Cena, ktorú Európsky parlament udeľuje každoročne v októbri, je prejavom uznania odvážnej investigatívnej žurnalistiky. Získajte viac informácií o cene a slávnostnom odovzdávaní cien za rok 2024, ktoré sa uskutoční 23. októbra!

Stručný prehľad

S udeľovaním ceny Daphne Caruanovej Galiziovej za žurnalistiku sa začalo v roku 2021 ako pocta maltskej novinárke a blogerke, ktorú zavraždili v roku 2017. Každoročne sa ňou oceňuje výnimočná novinárska práca, ktorá odráža základné zásady a hodnoty Európskej únie, ako sú sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a ľudské práva.

Víťaza za rok 2024 vyhlásia na slávnostnom odovzdávaní cien, ktoré sa uskutoční 23. októbra o 18.00 hod. v Európskom parlamente (EP) v Štrasburgu. Naživo budete môcť prenos sledovať tu. Nezávislá celoeurópska porota zložená z novinárov a odborníkov na komunikáciu vybrala 13 prác, ktoré postúpili do finále.

Účastníkov najprv privíta podpredsedníčka EP Pina Picierno (zodpovedná za cenu) a následne sa ujme slova predsedníčka EP Roberta Metsola, ktorá prednesie úvodný prejav. Jeden z členom potom predstaví cenu, ktorú napokon víťazovi odovzdá niektorí z minuloročných laureátov.

Pohľad do minulosti

V úvodnom ročníku bola cena udelená projektu Pegasus, ktorý koordinovalo konzorcium Forbidden Stories, zatiaľ čo víťazmi za rok 2022 boli Clément Di Roma a Carol Valade za dokument s názvom „Stredoafrická republika pod vplyvom Ruska“. Cenu v roku 2023 získalo spoločné preskúmanie, ktoré sa venovalo stroskotaniu lode Pylos s migrantmi. Na projekte pracovalo grécke investigatívne centrum Solomon v spolupráci s investigatívnou skupinou Forensis, nemeckou verejnoprávnou stanicou StrgF/ARD a britskými novinami The Guardian.

Tlačový seminár

Pred slávnostným odovzdaním ceny usporiada oddelenie Európskeho parlamentu pre mediálne služby tlačový seminár na tému „Ochrana slobody médií“ (23. októbra, 15.00 hod.). Očakáva sa, že sa na ňom zúčastní približne 65 novinárov, ktorí sa za prítomnosti Matthewa Caruana Galiziu, novinára a syna Daphne Caruanovej Galiziovej, zapoja do podnetných prejavov a diskusií.

Počas podujatia odznejú svedectvá novinárov, ktorí v rámci svojej práce čelili hrozbám. Jedným z nich je talianska novinárka Stefania Battistini, ktorú Rusko nedávno zaradilo do zoznamu hľadaných osôb, pretože píše o vojne. Seminár sa bude vysielať cez internet.

Na seminári Prepájanie EU 2024 sa uskutočnila panelová diskusia o investigatívnej žurnalistike. Medzi rečníkmi bol aj Lukáš Diko, riaditeľ Investigatívneho centra Jána Kuciaka. Porozprával nám o tom, ako v súčasnosti pracujú investigatívni reportéri na Slovensku, kde sa podpora slobody tlače a boja proti korupcii posilnená po vražde Jána Kuciaka zmenila na nedôveru v nezávislé médiá a nevraživosť voči novinárom.

1.  Vražda vášho kolegu Jána Kuciaka je prvou vraždou novinára na Slovensku v ére samostatnosti a šokovala nielen vašu krajinu, ale celú EÚ. Čo je nové v Kuciakovom prípade, pokiaľ ide o stíhanie páchateľov?

Od vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej ubehlo už šesť a pol roka. Súdne konanie sa však stále neskončilo a môže trvať ešte dlho. K dnešnému dňu boli vrah, jeho šofér a sprostredkovateľ vraždy odsúdení na dlhé tresty odňatia slobody. V súdnych konaniach s údajným iniciátorom, podnikateľom Marianom Kočnerom, a jeho blízkou spolupracovníčkou Alenou Zsuzsovou, ktorá podľa vyšetrovania vraždu objednala, sa však čaká na rozhodnutia Najvyššieho súdu o odvolaní. Zsuzsovú prvostupňový súd odsúdil, zatiaľ čo Kočner bol oslobodený. Mohlo by dôjsť aj k obnove konania, závisí to od nadchádzajúceho rozhodnutia. Kočner a Zsuzsová si už odpykávajú dlhé tresty odňatia slobody za iné trestné činy. V Investigatívnom centre Jána Kuciaka (ICJK) sledujeme tento proces veľmi pozorne, keďže jedným z našich hlavných cieľov je zachovať Kuciakov odkaz pokračovaním v jeho investigatívnej práci.

2. Po počiatočnom šoku zo zavraždenia dvoch mladých ľudí nasledovala na Slovensku vlna protestov, ktorá viedla k demisii vtedajšieho premiéra Roberta Fica. Čo sa podľa vášho názoru zmenilo vo verejnej mienke, aby Robert Fico dokázal opäť získať moc?

Po vražde Jána a Martiny v roku 2018 bola celá spoločnosť v šoku. Slovensko zažilo najväčšie ľudové protesty od demonštrácií počas nežnej revolúcie v roku 1989, ktoré viedli k pádu komunizmu. Premiér Roberto Fico a minister vnútra Roberta Kaliňák odstúpili z funkcie. Ľudia vyjadrovali podporu novinárom, každý chcel robiť investigatívnu žurnalistiku a pozornosť verejnosti sa sústredila na korupciu. S programom zameraným na boj proti korupcii vyhrala voľby v roku 2020 opozícia. Krátko nato však vypukla pandémia ochorenia COVID-19, ktorá priniesla množstvo problémov vrátane zlého riadenia a politických otrasov. Skúsený politik Robert Fico využil protesty proti očkovaniu ako nový impulz. Neskôr, na začiatku vojny na Ukrajine zintenzívnil svoje proruské naratívy, čo pomohlo jeho strane Smer znovu získať podporu. Slovensko je obzvlášť zraniteľné voči propagande a hoaxom a tieto faktory prispeli k tomu, že Robert Fico a jeho strana vyhrali voľby v roku 2023.

3. Do akej miery je dnes nebezpečné byť investigatívnym novinárom na Slovensku? S akými novými hrozbami sa stretávate pri práci?

Počas niekoľkých uplynulých rokov boli v členských štátoch EÚ zavraždení štyria investigatívni novinári. Daphne Caruana Galizia na Malte v roku 2017, Ján Kuciak na Slovensku v roku 2018, Giorgos Karaivaz v Grécku v roku 2021 a Peter de Vries v Holandsku v roku 2021. Byť investigatívnym novinárom sa v Európe stalo nebezpečným. Mohli sme však vidieť aj to, že vražda jedného novinára pravdu neumlčí. Pravda vždy vyjde najavo. Videli sme to vo všetkých týchto krajinách.

Napriek týmto hrozným vraždám na Slovensku stále pribúdajú verbálne alebo internetové útoky proti novinárom, ktoré často podnecujú politici vrátane predsedu vlády, s úmyslom šikany a očierňovania. Táto nevraživosť voči novinárom a nezávislým médiám podnecuje ďalšie činy proti nim. Nedávno sme zaznamenali nárast strategických žalôb proti verejnej účasti. Napríklad premiér Fico zažaloval šéfredaktora portálu aktuality.sk za to, že na obálke knihy použil jeho fotografiu. Posledný prípad sa týkal našej kolegyne v ICJK. Išlo o zneužitie orgánov presadzovania práva na zastrašovanie novinárov. Všetky tieto útoky oslabujú dôveru verejnosti v nezávislé médiá a prispievajú k celkovo nepriateľskej atmosfére voči novinárom. V dôsledku toho počet investigatívnych novinárov v krajine klesá a medzi mladými ľuďmi nie je veľa takých, ktorí by sa chceli venovať tejto profesii. Pozitívna správa je, že sme v ICJK spustili projekt Bezpečná.žurnalistika.sk s cieľom poskytovať náležitú prípravu pre novinárov v oblasti osobnej a digitálnej bezpečnosti, ako aj právnu a psychosociálnu pomoc novinárom, ktorí čelia hrozbám a útokom.

Lukáš Diko je šéfredaktor a predseda Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK). Pracuje ako investigatívny novinár a má vyše 20 rokov skúseností vo vedení médií. Istý čas bol aj riaditeľom Sekcie spravodajstva, športu a publicistiky RTVS. Okrem toho je spoluautorom Etického kódexu novinára prijatého v roku 2011.

Alain Coheur

Zdravie je základným pilierom odolnosti a prosperity EÚ. Ani zďaleka nie je okrajovou témou, ale kľúčovou prioritou pre každého európskeho občana, keďže všetci z času načas využívame naše systémy zdravotnej starostlivosti. Počas pandémie ochorenia COVID-19 bolo zdravie ústrednou témou. Treba však uviesť, že predsedníčka Ursula von der Leyen zo svojej pozície nevyužila jedinečnú príležitosť na to, aby sa zdravie stalo základným prvkom všetkých ostatných oblastí politiky prostredníctvom prierezovej integrácie politík v oblasti zdravia.

Treba prekonať hranice jednotlivých odvetví a vytvoriť ucelenejší, súdržnejší a inkluzívnejší európsky model, ktorý podporí spravodlivú transformáciu pre všetkých, pričom sa na nikoho nezabudne. Musíme zjednotiť všetky zainteresované strany, posilniť sociálny dialóg a zapojiť občiansku spoločnosť, a to od navrhovania politík až po ich vykonávanie a hodnotenie.

Výbor vyzýva na vytvorenie európskej hlavnej iniciatívy na podporu zdravia, ktorá by bola zjednocujúcou iniciatívou založenou na európskej solidarite a jej cieľom by bolo posilniť naše systémy zdravotnej starostlivosti, bojovať proti nerovnostiam v oblasti zdravia a chrániť pred budúcimi krízami. Základom tejto komplexnej iniciatívy by mali byť okrem iného tieto aspekty:

• Európska záruka pre oblasť starostlivosti a zdravia – prísľub každému občanovi Európy zaručiť rovnaký a všeobecný prístup k vysokokvalitnej starostlivosti.
• Prístup „jedno zdravie“ – ľudské zdravie je neoddeliteľne prepojené so zdravím zvierat a rastlín a environmentálnym zdravím. Zmena klímy, pandémie a strata biodiverzity sú hrozby, ktoré nás nútia zaujať holistický prístup.
• Modernizácia našich systémov zdravotnej starostlivosti zavedením digitálnych nástrojov a umelej inteligencie a zabezpečenie toho, aby ústredným prvkom tohto procesu bola kybernetická bezpečnosť a zlepšovanie digitálnych zručností občanov a zdravotníckych pracovníkov.
• Strategické investície v sociálnej oblasti a oblasti zdravia. Investovanie do zdravia má pozitívny vplyv na blaho občanov a na konkurencieschopnosť Európy.
• Zabezpečenie prístupu k liekom a budovanie inovatívneho a konkurencieschopného priemyslu EÚ, pričom v rámci jeho pokroku sa musí uprednostniť zdravie a verejný záujem a znížiť naša závislosť od globálnych dodávateľských reťazcov. Zachovanie výroby na európskej pôde je nevyhnutné na zaručenie našej suverenity v oblasti zdravia.
• Zabezpečenie dostatočného počtu dobre vyškolených a dobre platených zdravotníckych pracovníkov vytváraním atraktívnych pracovných podmienok, investovaním do odbornej prípravy, budovaním obohacujúcich kariér a poskytovaním nepretržitej podpory zdravotníckym pracovníkom.
• Posilnenie politík v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä prostredníctvom pracovného lekárstva, skríningových programov na pracovisku a ochrany pracovníkov pred karcinogénmi a mutagénmi.
• Prioritou musí byť riešenie vážneho problému neprenosných ochorení a výzvy, ktorú predstavujú zriedkavé choroby; ide o boj proti nerovnostiam v oblasti zdravia vyplývajúcim z viacerých príčin.

Alexandra Borchardt

S trochou provokácie možno povedať, že žurnalistika a generatívna umelá inteligencia nejdú dokopy: žurnalistika sa opiera o fakty a generatívna umelá inteligencia kalkuluje pravdepodobnosť. Alebo chcete, aby reportéri vypĺňali prázdne miesta v príbehu niečím, čo sa zdá byť pravdepodobné? Pretože práve tak funguje generatívna umelá inteligencia. Napriek tomu však generatívna umelá inteligencia prináša rozsiahle možnosti na zlepšenie žurnalistiky. Môže sa využiť pri brainstormingu nápadov, otázok do rozhovorov a titulkov a zohráva úlohu aj v dátovej žurnalistike či pri rýchlej analýze dokumentov. Môže tiež pomôcť prekračovať hranice formátov a jazykov a premieňať texty na videá, podcasty a vizuálne materiály, prepisovať, prekladať, ilustrovať a sprístupňovať obsah vo formátoch chatu. Tieto aspekty by mohli pomôcť osloviť ľudí, ku ktorým sa žurnalistika predtým veľmi nedostala: úzko lokálne publikum, osoby, ktoré majú ťažkosti s čítaním a porozumením, alebo sú iným spôsobom znevýhodnené, a tiež tých, ktorých jednoducho kontakt s tradičnou žurnalistikou nezaujíma. Riaditeľ pre stratégiu a inovácie v holandskej verejnoprávnej televízii a rozhlase NPO Ezra Eeman uznáva prínos novej technológie: „Vďaka generatívnej umelej inteligencii dokážeme lepšie zabezpečiť verejnú službu. Zvyšuje interaktívnosť, prístupnosť aj tvorivosť. Umelá inteligencia nám umožňuje ponúknuť nášmu publiku viac obsahu.“

Hoci niektorí v odvetví sú z možností, ktoré sľubuje generatívna umelá inteligencia, jednoznačne nadšení, táto technológia predstavuje pre žurnalistiku značné riziká. Dve najväčšie sú všeobecná strata dôvery v informácie a hlbšie narušenie či dokonca zánik jej doterajších obchodných modelov. Často skloňované „halucinácie“, teda tendencia generatívnej umelej inteligencie vytvárať odpovede, ktoré vychádzajú z vymyslených faktov a zdrojov, sú v skutočnosti skôr charakteristickou črtou než ojedinelou chybou tejto technológie. Je tu však ešte väčší problém. Keďže generatívna umelá inteligencia umožňuje komukoľvek za pár minút vytvoriť akýkoľvek obsah vrátane vysoko falošného obsahu (deepfake), hrozí nebezpečenstvo, že ľudia už nebude veriť na internete ničomu. Na školeniach o mediálnej gramotnosti sa odporúča, aby sme boli voči obsahu nájdenému na internete skeptickí. Keď sa však fabulácia obsahu rozšíri, mohol by sa tento zdravý skepticizmus premeniť na úplnú nedôveru. Zatiaľ nie je jasné, či tradičné mediálne značky budú v tomto informačnom svete profitovať zo svojho postavenia spoľahlivých médií, alebo či sa v danom kontexte všetky médiá budú považovať za nedôveryhodné.

Rozmach generatívneho vyhľadávania prispieva k tejto katastrofe, pretože hrozí, že žurnalistika sa stane čoraz neviditeľnejšou. Zatiaľ čo v minulosti vyhľadávanie na Googli prinášalo súbor odkazov, pričom mnohé z nich viedli k dôveryhodným mediálnym značkám, teraz výstup vyhľadávania v čoraz väčšej miere vytvára generatívna umelá inteligencia. Môžete dostať najrýchlejšie odpovede v textovej podobe, nemusíte už hľadať ďalej. Nečudo, že vedúci pracovníci v médiách sú vydesení. Mnohí z nich sa vrhajú do zavádzania umelej inteligencie v záujme zvýšenia efektívnosti, čo rozhodne nemôže fungovať v čase, keď treba ešte viac investovať do kvalitnej žurnalistiky, aby mohlo publikum vidieť, aký je rozdiel medzi čisto len „obsahom“, a faktmi podloženou, presnou a spoľahlivou žurnalistikou.

Využívanie umelej inteligencie v médiách si vyžaduje etický prístup. Po prvé, mediálne organizácie potrebujú stratégiu pre umelú inteligenciu a musia sa sústrediť na to, ako môže táto technológia prispieť k zabezpečeniu verejnej služby. Zdroje treba zamerať a využiť na to, čo je potrebné, a to vždy s vedomím, že s umelou inteligenciou sa spájajú značné environmentálne a spoločenské náklady. Vždy musí byť možné povedať nie. Organizácie by tiež mali využívať svoju silu a vplyv pri nákupe produktov, lobovaní za reguláciu a zapájaní sa do diskusií o autorských právach a ochrane údajov. Ide tu o veľa. Každá spoločnosť musí pravidelne kontrolovať, či produkty, ktoré používa, nepodporujú predsudky a stereotypy, aby sa zamedzilo ďalším škodám. Okrem toho je nebezpečné čeliť osamote nástrahám tohto rýchlo sa meniaceho prostredia, kde sa každý deň objavuje množstvo nových produktov. Nato, aby sme mohli nájsť zodpovedné spôsoby, ako napredovať, treba rozvíjať a podporovať spoluprácu v rámci odvetvia, ako aj medzi ním a technologickými spoločnosťami.

Niet však pochýb o tom, že v dôsledku generatívnej umelej inteligencie sa mnohonásobne zvýši závislosť médií od veľkých technologických firiem. Čím viac technologických spoločností začlení nástroje umelej inteligencie do aplikácií, ktoré ľudia používajú v každodennom živote, tým menšiu kontrolu budú mať mediálne organizácie nad postupmi, procesmi a produktmi. Ich etické usmernenia budú potom len doplnkom k niečomu, o čom sa už dávno rozhodlo inde.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti by mohla trochu prekvapujúce vyznieť táto hypotéza: Žurnalistika zajtrajška by mohla v mnohých ohľadoch vyzerať ako žurnalistika včerajška – a dúfajme, že bude ešte lepšia. Dnešná žurnalistika však sčasti zanikne. Úlohou žurnalistiky bude tak ako vždy prezentovať fakty, prekvapovať, rozprávať príbehy a brať mocných na zodpovednosť. Bude si budovať stabilné, lojálne a dôveryhodné vzťahy s publikom vďaka poskytovaniu usmernení, vedeniu rozhovorov a podporovaniu komunít. Vo svete umelej inteligencie bude vzácne to, čo hovoria, čo si myslia a čo cítia skutoční ľudia. Reportéri majú jedinečné schopnosti na to, aby to odhalili. Umelá inteligencia však môže žurnalistiku aj zlepšiť: pomôcť jej, aby slúžila jednotlivcom a skupinám podľa ich potrieb a životných situácií, aby bola inkluzívnejšia, viac zameraná lokálne a mohla získavať údaje spôsobmi, ktoré predtým neboli dostupné. Anne Lagercrantz, zástupkyňa generálnej riaditeľky švédskej verejnoprávnej televízie, na margo využívania umelej inteligencie uviedla: „Žurnalistika sa tým zmení od základov. Dúfajme, že naša úloha v spoločnosti nie. Musíme sa usilovať o to, aby sa zvýšila dôveryhodnosť mediálneho priemyslu. Mali by sme vytvárať bezpečné miesta pre informácie.“ Na záver môžeme s istotou povedať, že najväčšie riziká veku umelej inteligencie neohrozujú žurnalistiku ako takú, ale jej obchodné modely.

Tento text vychádza z voľne prístupnej správy Trusted Journalism in the Age of Generative AI, ktorú v roku 2024 uverejnila Európska vysielacia únia. Autori výskumu a textu: Dr. Alexandra Borchardt, Kati Bremme, Dr. Felix Simon a Olle Zachrison.

Rozšírenie ako šanca: záväzok k budúcnosti Európy

Rozšírenie Európskej únie a integrácia kandidátskych krajín do nej neznamená len expanziu, ale ide o geostrategickú investíciu do podpory mieru, stability, bezpečnosti, sociálno-ekonomického rozvoja, a posilnenia demokratickej štruktúry nášho kontinentu. Rozširovanie EÚ tak slúži ako účinný nástroj na šírenie a presadzovanie základných európskych hodnôt. Naše bilaterálne orgány, do ktorých je zapojená občianska spoločnosť z kandidátskych krajín – zmiešané poradné výbory (ZPV) a platformy občianskej spoločnosti –, či iniciatíva týkajúca sa členov z kandidátskych krajín (Enlargement Candidate Members), ako aj intenzívnejšie návštevy kandidátskych krajín v súvislosti s otázkami právneho štátu a základných práv sú príkladom záväzku EHSV prehlbovať a rozširovať Úniu. Naša činnosť ukazuje, že pokrok v potrebných vnútroštátnych reformách môže a mal by ísť ruka v ruke s integráciou kandidátskych krajín. Viaceré kandidátske krajiny čelia pretrvávajúcim výzvam. Tieto prekážky by však nemali odrádzať od napredovania v našej spolupráci, ale by ju mali stimulovať.

EHSV zásadným spôsobom prispieva k procesu rozširovania: úzko spolupracuje s lídrami viacerých kandidátskych krajín a nedávno sa zúčastnil aj na stretnutí ministrov krajín západného Balkánu v Skopje. Cieľom našich aktivít je posúdiť pripravenosť kandidátskych krajín splniť kodanské kritériá a opätovne zdôrazniť náš záväzok k inkluzívnemu a spravodlivému dialógu so všetkými členmi EHSV, a to nepochybne vrátane členov z kandidátskych krajín. Preto som hrdý na to, že iniciatíva týkajúca sa členov z kandidátskych krajín, ktorú sme spustili vo februári za účasti albánskeho premiéra Ediho Ramu a čiernohorského premiéra Milojka Spajića, je jedným z pilierov manifestu môjho predsedníctva.

Aktívnym zapojením členov z kandidátskych krajín sa výbor stavia do pozície lídra medzi inštitúciami EÚ v oblasti postupnej integrácie kandidátskych krajín EÚ. Vplyv tejto iniciatívy je hmatateľný a čoraz viac uznávaný v kandidátskych krajinách i v EÚ, pričom tento projekt rozhodne podporuje aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, či komisár pre rozšírenie Oliver Várhelyi. Cieľom tejto iniciatívy je nielen priniesť okamžité výhody, ale aj vybudovať pevný základ pre dlhodobé ambície kandidátskych krajín, ich občanov a ich dynamických občianskych spoločností. Občianskej spoločnosti z týchto krajín umožňuje priamo sa zapojiť do rozhodovacieho procesu EÚ a udržiavať tak dynamiku potrebných reforiem. Celkovo 146 týchto členov z kandidátskych krajín sa aktívne zapájalo do stanovísk na témy súvisiace s rozšírením, ako je politika súdržnosti EÚ, jednotný trh, udržateľnosť agropotravinárskeho sektora a nedostatok zručností.

ZPV a platformy občianskej spoločnosti predstavujú kľúčový priestor pre dialóg medzi rôznymi zainteresovanými stranami, ktorá zabezpečuje, aby boli počas rozhodovacieho procesu vypočuté všetky názory. V súčasnosti fungujú ZPV s Čiernou Horou, Srbskom a Tureckom, zatiaľ čo platformy občianskej spoločnosti sú zavedené najmä s Ukrajinou a Moldavskom. Očakáva sa, že ZPV so Severným Macedónskom obnoví svoju činnosť ihneď, ako sa otvorí prvý blok rokovacích kapitol, zatiaľ čo prípravy na zriadenie ZPV s Albánskom sú v plnom prúde. Nadchádzajúce fórum občianskej spoločnosti na vysokej úrovni venované rozširovaniu, ktoré sa uskutoční 24. októbra, spolu s plenárnym zasadnutím EHSV ešte viac posilní tento záväzok. Na podujatí, ktorého spoluorganizátorom je Komisia, sa zídu členovia EHSV, približne stovka členov z kandidátskych krajín, poprední predstavitelia členských štátov a kandidátskych krajín, aby preskúmali význam občianskeho a sociálneho dialógu pre úspešné rozšírenie EÚ. Rovnako sa vyzdvihne úloha sociálneho dialógu pri napredovaní v prístupovom úsilí, optimalizácii zelenej a digitálnej transformácie a presadzovaní základných hodnôt EÚ.

EHSV slúži občianskej spoločnosti ako vstupná brána pre názory všetkých, ktorí sa zasadzujú za slobodu, demokraciu a sociálno-ekonomickú prosperitu, a s plným odhodlaním ich podporuje a propaguje, čo v konečnom dôsledku prehlbuje integráciu v kandidátskych štátoch a EÚ. Spoločne budujeme lepšiu budúcnosť pre Európu, ktorá je inkluzívna, prosperujúca a jednotná. Záväzok výboru k rozširovaniu je neochvejný a naše kroky svedčia o našom presvedčení o integrovanejšej a odolnejšej Európe ako celku.

Oliver Röpke

predseda EHSV