Európska komisia čoskoro predstaví balík legislatívnych reforiem týkajúcich sa povinností podnikového výkazníctva, známy ako „komplexný balík zjednodušujúcich opatrení“. Cieľom balíka je zjednodušiť a zefektívniť právne predpisy o udržateľnosti, čím sa podnikom zjednodušia vykazovacie povinnosti. Už od jeho novembrového oznámenia balík vyvolal v celej EÚ šok, rozprúdil veľkú diskusiu a rôzne skupiny ho odmietajú. Organizácie občianskej spoločnosti, odborové zväzy, podniky, investori, právnici aj akademici vyjadrili obavy v súvislosti s potenciálom tohto komplexného balíka zjednodušujúcich opatrení zabezpečiť dereguláciu a naliehajú na Komisiu, aby príslušne nástroje namiesto ich oslabovania radšej chránila. Andriana Loredan z ECCJ vysvetľuje, čo je v hre a prečo sú organizácie občianskej spoločnosti, ako je ECCJ, proti tomuto balíku.
Európska komisia čoskoro predstaví balík legislatívnych reforiem týkajúcich sa povinností podnikového výkazníctva, známy ako „komplexný balík zjednodušujúcich opatrení“. Cieľom balíka je zjednodušiť a zefektívniť právne predpisy o udržateľnosti, čím sa podnikom zjednodušia vykazovacie povinnosti. Už od jeho novembrového oznámenia balík vyvolal v celej EÚ šok, rozprúdil veľkú diskusiu a rôzne skupiny ho odmietajú. Organizácie občianskej spoločnosti, odborové zväzy, podniky, investori, právnici aj akademici vyjadrili obavy v súvislosti s potenciálom tohto komplexného balíka zjednodušujúcich opatrení zabezpečiť dereguláciu a naliehajú na Komisiu, aby príslušne nástroje namiesto ich oslabovania radšej chránila. Andriana Loredan z ECCJ vysvetľuje, čo je v hre a prečo sú organizácie občianskej spoločnosti, ako je ECCJ, proti tomuto balíku.
Konkurencieschopnosť používaná ako zámienka na dereguláciu veľmi potrebných nariadení o udržateľnosti
Komplexný balík zjednodušujúcich opatrení je zameraný na tri kľúčové nástroje udržateľnosti, ktoré sú jadrom Európskej zelenej dohody, konkrétne na smernicu o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD), smernicu o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (CSDDD) a nariadenie o taxonómii. Tento balík opatrení je priamym výsledkom posunu v smerovaní novej Komisie, ktorý sa začal v septembri 2024 správou Maria Draghiho o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti. V tejto správe sa stagnácia trhov EÚ čiastočne pripisuje nadmernému regulačnému zaťaženiu podnikov, pričom sa pohodlne prehliadajú iné kľúčové faktory, ako je inflácia cien ropy, plynu a potravín spôsobená špekuláciami nadnárodných spoločností. Podľa správy je hlavným zdrojom regulačného zaťaženia rámec EÚ pre vykazovanie informácií o udržateľnosti a náležitú starostlivosť. Bez dôkazov sa právne predpisy o udržateľnosti spájajú s vnímaným nedostatkom konkurencieschopnosti EÚ a táto zúžená perspektíva sa stala zámienkou na potenciálne úplné zrušenie právnych predpisov o udržateľnosti.
Týmto osobitným komplexným balíkom má Komisia v úmysle zjednodušiť niektoré z najkritickejších nástrojov, ktoré boli nedávno vytvorené na riešenie problému vplyvu veľkých podnikov na ľudí a životné prostredie. Patrí sem aj CSDDD prijatá len minulý rok, ktorá sa ešte musí implementovať.
Akákoľvek diskusia o obsahu balíka zostáva v špekulatívnej rovine. Jedným z najvýznamnejších rizík spojených s týmto balíkom je však opätovné legislatívne prehodnocovanie nástrojov udržateľnosti, čo by mohlo viesť k opätovným rokovaniam o ich kľúčových ustanoveniach (ako je občianskoprávna zodpovednosť alebo plány klimatickej transformácie podľa CSDDD). ECCJ vyjadruje dôrazný nesúhlas s opätovným prehodnocovaním už dohodnutých právnych predpisov o udržateľnosti. Zväčšila by sa tým právna neistota, ohrozilo dodržiavanie ľudských práv a ochrana životného prostredia podnikmi a penalizovalo by to priekopníkov.
Neprimeraný podnikateľský vplyv v nedostatočnom konzultačnom procese
Komisia má v úmysle vo veľmi krátkom čase predstaviť svoju iniciatívu týkajúcu sa komplexného balíka, čo neumožňuje primerané posúdenie vplyvu ani verejnú konzultáciu. Takýto prístup je nezlučiteľný s právom zúčastňovať sa na rozhodovacích procesoch EÚ, ktoré je demokratickou výsadou chránenou zmluvným právom EÚ. Je to aj v rozpore s usmerneniami Komisie o lepšej právnej regulácii, na základe ktorých sa pri tvorbe politík od Komisie vyžadujú rozsiahle a transparentné konzultácie so zainteresovanými stranami.
Namiesto toho Komisia vo februári 2025 zorganizovala zdanlivú konzultáciu, tzv. kontrolu reality, s malou vybranou skupinou zainteresovaných strán. Išlo najmä o veľké spoločnosti a podnikateľské združenia. Mnohé z týchto spoločností sú v súčasnosti predmetom právnych krokov v súvislosti s porušovaním ľudských práv alebo poškodzovaním životného prostredia ich vlastnými činnosťami alebo v rámci hodnotového reťazca. Majú preto osobitný záujem oslabiť právne predpisy o udržateľnosti na úkor pracovníkov, miestnych komunít a ochrany klímy. Okrem toho bolo neprimerané zastúpenie veľkých podnikov v ostrom kontraste s nedostatočným zastúpením občianskej spoločnosti. Organizácie občianskej spoločnosti, odborové zväzy a malé podniky boli zastúpené len symbolicky, zatiaľ čo obete zneužívania podnikového postavenia a podniky zasadzujúce sa za predpisy o udržateľnosti boli z diskusie úplne vylúčené.
Komplexný balík zjednodušujúcich opatrení ako potenciálna hrozba pre ambicióznu klimatickú politiku
Zdá sa, že predsedníčka Ursula von der Leyenová a komisár Valdis Dombrovskis, ktorí na celé „zjednodušovanie“ dohliadajú, sa stotožňujú s agendou, ktorú sledujú najväčšie a najsilnejšie korporácie. Kľúčovými partnermi Komisie počas tzv. kontroly reality boli najmä spoločnosti, ktorých podnikateľské činnosti významne prispievajú k zmene klímy a ktoré majú záujem o zmiernenie klimatických záväzkov, napr. spoločnosti ropného, plynárenského, petrochemického, automobilového a finančného sektora. Vzhľadom na súčasnú klimatickú krízu a jej nepriaznivé vplyvy na ľudí a životné prostredie to vyvoláva obavy, či komplexný balík nebude pre klimatickú politiku krokom späť.
Prioritou Komisie by malo byť skôr vykonávanie než deregulácia
Ak Komisii skutočne záleží na konkurencieschopnosti a menšom regulačnom zaťažení, ako aj ľudských právach a klimatickej spravodlivosti, mala by zvážiť, ako účinne vykonávať nástroje udržateľnosti. Ľahko sa to dá dosiahnuť vypracovaním usmernení o pomoci spoločnostiam a orgánom členských štátov, ako sa to uvádza v CSDDD, ako aj rozvojom financovania a budovaním kapacít. Takýto prístup by bol odozvou na kritiku z Draghiho správy o nedostatku usmernení na uľahčenie uplatňovania právnych predpisov EÚ v oblasti udržateľnosti.
V konečnom dôsledku tajné prepisovanie kľúčových predpisov o udržateľnosti za zatvorenými dverami, spolu s niektorými svetovo najväčšími spoločnosťami sotva predstavuje cestu k dosiahnutiu skutočnej konkurencieschopnosti.
Andriana Loredan je odborná referentka Európskej koalície pre podnikovú spravodlivosť (ECCJ) a od prvého uverejnenia návrhu v roku 2022 sa zapája do presadzovania smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti. V minulosti pracovala v organizácii Anti-Slavery International na téme podnikania a ľudských práv z hľadiska nútenej práce.
Podniky v Európe stále čelia nadmernej byrokracii, regulačnej fragmentácii a rastúcim nákladom. Táto nadmerná regulácia brzdí ich rast a bráni im držať krok s konkurentmi z iných častí sveta. Európa sa nemôže naďalej točiť dookola – podnikatelia potrebujú skutočnú zmenu, nie podrobnejšiu analýzu tých istých prekážok, o ktorých už roky vieme. Teraz je kľúčový moment na prechod od slov k činom, píše Kinga Grafa z poľskej podnikateľskej konfederácie Lewiatan.
Podniky v Európe stále čelia nadmernej byrokracii, regulačnej fragmentácii a rastúcim nákladom. Táto nadmerná regulácia brzdí ich rast a bráni im držať krok s konkurentmi z iných častí sveta. Európa sa nemôže naďalej točiť dookola – podnikatelia potrebujú skutočnú zmenu, nie podrobnejšiu analýzu tých istých prekážok, o ktorých už roky vieme. Teraz je kľúčový moment na prechod od slov k činom, píše Kinga Grafa z poľskej podnikateľskej konfederácie Lewiatan.
Európska komisia nedávno predstavila kompas konkurencieschopnosti, t. j. plán na nasledujúcich päť rokov, ktorého cieľom je upevniť ekonomické postavenie EÚ a podporiť európske podniky. Postup, ktorý navrhuje Komisia, je správny. Podniky už dlho požadujú takéto zmeny, pričom konkurencieschopnosť a jednotný trh sú ich hlavnými prioritami. Ak však EÚ chce byť globálnym konkurentom, musí konať teraz. Na základe silného hospodárstva musíme urýchlene zefektívniť reguláciu, znížiť náklady na energiu a zabezpečiť účinnú podporu investícií a inovácií. Vzhľadom na nestabilné geopolitické prostredie taktiež potrebujeme, aby sa dokončili dohody o voľnom obchode s kľúčovými partnermi, ako sú dohody týkajúce sa prístupu ku kritickým surovinám.
Podniky v Európe stále čelia nadmernej byrokracii, regulačnej fragmentácii a rastúcim nákladom. Konkurenti z iných častí sveta rastú rýchlejšie, zatiaľ čo nadmerná regulácia brzdí rast európskych podnikov. Európska komisia musí predložiť konkrétne reformy, ktoré skutočne zlepšia podnikateľské prostredie v EÚ. Kompas konkurencieschopnosti je venovaný hlavným prekážkam rastu a produktivity v EÚ, ako sú vysoké náklady na energiu, nadmerná regulácia, nedostatok zručností a pracovnej sily. Ide o správny postup, ale najdôležitejšie je jeho zavedenie do praxe. Znamená to, že sú potrebné legislatívne návrhy a akčné plány, ktoré podporujú konkurencieschopnosť a nebrzdia ju.
Jednotný trh je jedným z najväčších úspechov európskej integrácie, ale jeho potenciál sa musí naplno využiť. Je neprijateľné, aby na jednotnom trhu stále pretrvávali prekážky, ktoré boli zistené pred 20 rokmi. Poľské predsedníctvo Rady EÚ má možnosť zmeniť túto situáciu, pričom kľúčovou prioritou je sloboda poskytovať služby. Je to dôležité nielen pre odvetvie dopravy, ale aj pre rastúcu skupinu spoločností ponúkajúcich odborné služby. V správach Enrica Lettu a Maria Draghiho sa, žiaľ, tejto otázke nevenuje dostatočná pozornosť. Enrico Letta sa zameral len na stavebníctvo a maloobchod a Mario Draghi nezohľadnil odhady Komisie týkajúce sa dodatočných opatrení, ktoré by mohli uvoľniť potenciál trhu so službami. Je však pozitívne, že Sauli Niinistö vo svojej správe zdôraznil úlohu služieb pri budovaní odolnosti a bezpečnosti. Nikoho netreba presviedčať o tom, aké dôležité to je v súčasnom geopolitickom prostredí. Práve v tejto súvislosti Komisia navrhuje 28. režim – jednotný súbor pravidiel týkajúcich sa zdaňovania, pracovného práva a práva obchodných spoločností. Cieľom tejto iniciatívy je zjednodušiť cezhraničné činnosti, najmä pre MSP, ale v tejto fáze nemáme o návrhu dostatok informácií, aby ho bolo možné posúdiť.
Oznámenie o deregulácii a zefektívnení právnych predpisov je jednoznačne krokom správnym smerom. Teraz však nastal čas, aby sa návrhy zaviedli do praxe, a musí ísť o viac, než len o zmenšenie záťaže spojenej s vykazovaním. Dúfame, že Komisia vykoná dôkladný „audit“ právnych predpisov EÚ, ktorý sa premietne do konkrétnych návrhov na rýchle zlepšenie regulačného prostredia EÚ.
Tešíme sa na Fórum jednotného trhu v Krakove a očakávame závery verejnej konzultácie, do ktorej boli zapojení členovia konfederácie Lewiatan. Cieľom bude pripraviť ďalšiu stratégiu jednotného trhu.
Ide o kľúčový moment, kedy sa prechádza od slov k činom a zavádzajú sa riešenia, ktoré skutočne odblokujú rozvoj európskych podnikov. Dialóg medzi inštitúciami EÚ a sociálnymi partnermi bude nevyhnutný, ak chceme nájsť riešenia, ktoré zodpovedajú skutočným potrebám podnikov. Ak neprijmeme odvážne rozhodnutia, prídeme o cenný čas a budeme zaostávať za svetovou konkurenciou.
Kinga Grafa je zástupkyňou generálneho riaditeľa pre európske záležitosti v konfederácii Lewiatana stálou predstaviteľkou pri organizácii BusinessEurope.Vyštudovala politické vedy a žurnalistiku, vďaka čomu získala skúsenosti s fungovaním EÚ počas svojho pôsobenia na Úrade Výboru pre európsku integráciu (2008 – 2009) a v Európskom parlamente (2009 – 2014). Je tiež spoluautorkou knihy o poľskej aristokracii a autorkou vedeckých publikácií o americkej zahraničnej politike, americkej elite a kultúrnej diplomacii.
EÚ musí odolať lákaniu deregulácie, pretože by to len vytvorilo neistotu pre podniky, oslabilo konkurencieschopnosť založenú na udržateľnosti a znížilo blahobyt a dôveru občanov, hovorí Danny Jacobs, generálny riaditeľ flámskej environmentálnej siete Bond Beter Leefmilieu - BBL. Environmentálne mimovládne organizácie sú podľa jeho slov znepokojené v súvislosti s najnovším návrhom EÚ na zjednodušenie predpisov a obávajú sa, že by mohol odsunúť na vedľajšiu koľaj kľúčové ambície Európskej zelenej dohody.
EÚ musí odolať lákaniu deregulácie, pretože by to len vytvorilo neistotu pre podniky, oslabilo konkurencieschopnosť založenú na udržateľnosti a znížilo blahobyt a dôveru občanov, hovorí Danny Jacobs, generálny riaditeľ flámskej environmentálnej siete Bond Beter Leefmilieu - BBL. Environmentálne mimovládne organizácie sú podľa jeho slov znepokojené v súvislosti s najnovším návrhom EÚ na zjednodušenie predpisov a obávajú sa, že by mohol odsunúť na vedľajšiu koľaj kľúčové ambície Európskej zelenej dohody.
Mohli by ste sa vyjadriť k najnovším iniciatívam Komisie v oblasti deregulácie, ako je kompas konkurencieschopnosti alebo komplexný balík zjednodušujúcich opatrení?
Európska komisia predložila ekonomicky motivovaný program deregulácie a zjednodušenia, ktorý ohrozuje ťažko vydobyté environmentálne, sociálne a hospodárske úspechy. Toto napätie medzi prispôsobením a zachovaním európskeho acquis spôsobuje EÚ ťažkosti pri stanovovaní jasného smerovania.
Kompas konkurencieschopnosti Komisie, ktorý bol predstavený koncom januára, odráža obavy podnikov z nákladov na energiu a hospodárskych výziev, ale odsúva na vedľajšiu koľaj kľúčové priority, ako je nulové znečistenie a blaho občanov, a nedokáže nasmerovať európske hospodárstvo k čistej, prosperujúcej a obehovej budúcnosti. Hrozí, že kompas zavedie Európu na scestie. Podpora konkurencieschopnej dekarbonizácie bez integrácie sociálnych a environmentálnych cieľov podkopáva samotný účel inštitúcií EÚ: slúžiť spoločnému dobru a brániť ho.
Organizácie občianskej spoločnosti znepokojuje riskantný cieľ 25 % zjednodušenia v rámci kompasu. Zjednodušenie predpisov je síce vítané, ale zjednodušenie bez dôkladného posúdenia by mohlo narušiť ochranu zdravia, sociálnu ochranu a ochranu životného prostredia, ktoré majú kľúčový význam. Inovácie v podnikaní nebrzdí regulácia, ale skôr nedostatok jasných pravidiel. Ďalšia deregulácia by vytvorila len atmosféru neistoty, znevýhodnila by prvých – podniky, ktoré sa ujali vedenia – a zároveň by ohrozila pokrok a udržateľnosť.
Obávame sa tiež, že táto snaha o zjednodušenie pôjde na úkor environmentálnych a sociálnych cieľov. Smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD), smernica o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (CS3D) a taxonómia EÚ majú mnoho nedostatkov a nezašli tak ďaleko, ako mohli. Ich ďalšie oslabenie – pričom už teraz je ich východisková situácia slabá – by spôsobilo, že tieto smernice by stratili zmysel.
Ďalší konkrétny príklad približuje to, čo sa deje v súčasnosti. Flámsko v posledných rokoch čelí obrovskému problému s PFAS: veľká časť nášho územia je znečistená týmito chemikáliami a postihnuté sú státisíce občanov. Obmedzenie alebo zákaz podľa právnych predpisov o chemických látkach (REACH) sa považuje za najúčinnejší nástroj na kontrolu rizík, ktoré predstavujú látky, ako sú PFAS, používané v priemyselných procesoch, ako aj vo výrobkoch (zmesi a častice). Ak by Európska komisia upustila od významu prísnej regulácie REACH, zvýšilo by sa riziko vystavenia nebezpečným chemickým látkam, čo poškodzuje verejné zdravie. Podniky by mali menej povinností hľadať bezpečné alternatívy, čo brzdí inovácie v oblasti udržateľnej chémie. Znečistenie životného prostredia sa môže zvýšiť, keďže menej prísne pravidlá vedú k väčšiemu množstvu vypúšťaných nebezpečných látok a odpadu. Spotrebitelia sú viac ohrození, pretože výrobky nie sú tak dôkladne kontrolované na prítomnosť toxických látok. To by mohlo viesť k tomu, že európske podniky by v celosvetovom prechode na bezpečnejšie a ekologickejšie výrobky zaostávali a stratili podiel na trhu v prospech konkurentov, ktorí zavádzajú inovácie zamerané na budúcnosť.
S akou nádejou sa pozeráte na osud Zelenej dohody vzhľadom na nedávno oznámený smer, ktorý Komisie určila na podporu európskeho hospodárstva?
Pracovný program Európskej komisie na rok 2025 predstavuje prísľub aj nebezpečenstvo. Hoci záväzky týkajúce sa dekarbonizácie a cenovo dostupnej energie signalizujú potenciálnu cestu k čistejšej a odolnejšej Európe, kľúčovým ambíciám európskej Zelenej dohody hrozí, že budú odsunuté na vedľajšiu koľaj. Narastajú obavy z navrhovaného súhrnného nariadenia, ktoré by mohlo slúžiť ako zadné dvierka pre dereguláciu zodpovednosti podnikov pod zámienkou „zjednodušenia“. Najnovšie trendy ukazujú, že zjednodušovanie sa príliš často využíva na oslabenie základných ochranných opatrení, od právnych predpisov o chemických látkach až po poľnohospodárstvo. Jasným príkladom je urýchlená reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) z marca 2024, ktorou sa zrušili ekologické záruky. Teraz hrozí, že dlho odkladaná revízia nariadenia REACH, ktoré bolo kedysi sformulované ako nástroj na ochranu verejného zdravia a životného prostredia, sa prebalí do podoby „zjednodušujúceho“ opatrenia na uľahčenie pravidiel priemyslu.
Len pred niekoľkými mesiacmi predsedníčka von der Leyen sľúbila, že bude pokračovať v plnení všetkých európskych cieľov Európskej zelenej dohody. Súčasný pracovný program však hovorí niečo iné a znižuje prioritu práve tých cieľov, ktoré sú najnaliehavejšie – najmä ambíciu nulového znečistenia.
Myslíte si, že deregulácia v navrhovanej podobe by mohla mať negatívny vplyv na udržateľnosť a doteraz dosiahnutý pokrok?
EÚ musí odolať lákaniu deregulácie, ktorá by len oslabila regulačnú istotu a predvídateľnosť pre podniky, oslabila dlhodobú konkurencieschopnosť založenú na udržateľnosti a narušila blahobyt a dôveru občanov.
EÚ musí zabezpečiť, aby znižovanie byrokracie neviedlo k zníženiu ochrany životného prostredia a verejného zdravia. Inteligentným vykonávaním by sa mala posilniť, a nie oslabiť Európska zelená dohoda. Oslabovanie ochrany životného prostredia a sociálnej ochrany, ktoré majú kľúčový význam, pod zámienkou znižovania byrokracie nie je stratégiou hospodárskej sily. Je to neuvážený krok späť, ktorý sabotuje samotné pravidlá určené na zabezpečenie nadčasovosti nášho hospodárstva. To všetko zvyšuje alarmujúce riziko, že desaťročie pokroku v oblasti udržateľnosti vyjde nazmar.
Občianska spoločnosť je zároveň pod rastúcim tlakom v celej EÚ, pričom reštriktívne zákony o zahraničných agentoch, potláčanie protestov a znižovanie financovania ohrozujú základné práva. Európsky štít na obranu demokracie a pripravovaná stratégia občianskej spoločnosti EÚ musia priniesť viac než len symbolické záväzky – musia poskytnúť právnu ochranu, udržateľné financovanie a štruktúrovaný občiansky dialóg s inštitúciami EÚ. Prioritou pracovného programu Komisie musí byť ochrana demokracie prostredníctvom posilnenia občianskej spoločnosti. Bez nezávislej občianskej spoločnosti s dostatočnými zdrojmi je ohrozená samotná európska demokracia.
Danny Jacobs je generálnym riaditeľom sieteBond Beter Leefmilieu - BBL (federácia 135 environmentálnych mimovládnych organizácií vo Flámsku v Belgicku) a belgickým zástupcom v Európskej environmentálnej kancelárii (najväčšia európska sieť environmentálnych občianskych organizácií, ktorá zastupuje približne 30 miliónov individuálnych členov a podporovateľov).
Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC), ktorá je hlavnou celoeurópskou odborovou organizáciou zastupujúcou 45 miliónov pracovníkov, odmietla schváliť kompas konkurencieschopnosti, čo je koncepcia Európskej komisie na podporu hospodárstva EÚ. Podľa ETUC je kompas v jeho súčasnej podobe neprijateľný. Generálna tajomníčka ETUC Esther Lynch sa s nami porozprávala o hlavných námietkach pracovníkov voči kompasu a o osude Európskeho piliera sociálnych práv v kontexte nových výziev na drastickú dereguláciu a väčšie zameranie na konkurencieschopnosť.
Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC), ktorá je hlavnou celoeurópskou odborovou organizáciou zastupujúcou 45 miliónov pracovníkov, odmietla schváliť kompas konkurencieschopnosti, čo je koncepcia Európskej komisie na podporu hospodárstva EÚ. Podľa ETUC je kompas v jeho súčasnej podobe neprijateľný. Generálna tajomníčka ETUC Esther Lynch sa s nami porozprávala o hlavných námietkach pracovníkov voči kompasu a o osude Európskeho piliera sociálnych práv v kontexte nových výziev na drastickú dereguláciu a väčšie zameranie na konkurencieschopnosť.
Odborové zväzy v EÚ už vyjadrili nespokojnosť s najnovším plánom Európskej komisie na oživenie hospodárstva EÚ. V čom podľa vás spočíva hlavný nedostatok kompasu konkurencieschopnosti navrhnutého Komisiou? Ktoré návrhy v jej pláne považujete za osobitné varovné signály?
Hlavným problémom kompasu konkurencieschopnosti navrhnutého Európskou komisiou je, že uprednostňuje dereguláciu pred investíciami do vytvárania kvalitných pracovných miest, rozvoja odolnej európskej priemyselnej politiky a zabezpečenia kvalitných verejných služieb. Hoci sa v kompase uznáva význam kvalitných pracovných miest pre konkurencieschopné hospodárstvo, namiesto toho, aby sa navrhovali potrebné právne predpisy na upevnenie práv, zlepšenie pracovných podmienok a podporu kolektívneho vyjednávania, táto priorita sa oslabuje podporou deregulácie, ktorá môže spôsobiť zhoršenie pracovných podmienok a neistotu pracovných miest.
Jedným z najproblematickejších návrhov je zavedenie 28. režimu pre spoločnosti, ktorý by im umožnil pôsobiť mimo národných pracovnoprávnych predpisov. V celej Európe by to mohlo vážne oslabiť právne predpisy v oblasti zamestnanosti, čím by sa začala špirála úpadku, pokiaľ ide o práva a ochranu pracovníkov.
V rovnakom duchu je veľmi problematický aj zákaz tzv. gold-platingu, čo je možnosť pre vlády, aby prijímali právne predpisy idúce nad rámec minimálnych noriem stanovených v smerniciach EÚ. Na rozdiel od nariadení EÚ je zámerom smerníc EÚ to, aby sa v nich stanovili minimálne normy pre všetky krajiny. Stanovenie stropu toho, čo je možné, by bolo nielen v rozpore s touto myšlienkou, ale by aj výrazne poškodilo pracujúcich ľudí a znamenalo by zvrátenie ťažko dosiahnutého pokroku v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, či spravodlivého odmeňovania.
Okrem toho je problematická výzva v kompase na dôchodkové reformy založené na dlhšom pracovnom živote, pretože predstavuje neprimeranú záťaž pracovníkov bez toho, aby sa uspokojila potreba mať udržateľné a spravodlivé dôchodkové systémy.
Navyše kompas výrazne smeruje k tomu, aby z neho profitovali podniky, pričom podnikateľské skupiny dostali veľa prísľubov, ale nepožadujú sa od nich žiadne konkrétne záväzky v súvislosti s právnymi predpismi, ktoré by boli prospešné pre pracujúcich. Patrí sem aj nedostatok opatrení na zabezpečenie využívania verejných investícií na vytváranie kvalitných pracovných miest, a nielen na zvyšovanie ziskov podnikov.
Stručne povedané, kompas konkurencieschopnosti nevyvažuje potreby podnikov a práva a dobré životné podmienky pracovníkov, čím sa v jeho súčasnej podobe stáva neprijateľným návrhom.
Povedali by ste, že by teraz mohlo byť ohrozené vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv?
Na papieri sa Komisia vo svojom nedávno uverejnenom pracovnom programe na rok 2025 opätovne zaviazala k Európskemu pilieru sociálnych práv. V praxi je však ten istý pracovný program prvým programom, ktorý od roku 2019 nezahŕňa žiadnu sociálnu legislatívnu iniciatívu.
Naproti tomu Komisia na nasledujúci rok navrhla osem „zjednodušujúcich“ právnych predpisov. Nikto nechce znášať nadmerné administratívne zaťaženie, a preto odborové zväzy aktívne navrhujú účelové riešenia, napríklad v pravidlách o verejnom obstarávaní.
Je však zrejmé, že problémy EÚ sa nevyriešia zjednodušovaním.
Vykonávanie piliera sociálnych práv najviac ohrozuje vlna hromadného prepúšťania ohlásená v celej Európe. Ohrozí to mzdy a istotu zamestnania, ale aj dôchodky, sociálnu ochranu a mnohé ďalšie zásady piliera.
Treba zabezpečiť investície do ochrany a vytvárania kvalitných pracovných miest vrátane nástroja SURE 2.0 a silného investičného mechanizmu EÚ a zaviesť potrebné legislatívne iniciatívy na zaručenie kvalitných pracovných miest.
Ako sa dá dosiahnuť, aby EÚ nadobudla v súčasnom globálnom hospodárskom kontexte väčší význam, ak nie zmenšením regulačnej záťaže?
Podmienky, ktoré spustili spomenuté prepúšťania, boli spôsobené nedostatkom investícií. Platí to rovnako o súkromných aj verejných investíciách.
Podniky namiesto investovania do odmeňovania pracovníkov a veľmi potrebného výskumu a vývoja vyplácajú dividendy a spätne odkupujú akcie, čo vedie do slepej uličky a brzdí ekologický a technologický vývoj v Európe.
USA a Čína iniciovali v posledných rokoch veľké vlny verejných investícií. EÚ v rovnakom čase prijímala nové pravidlá, ktoré jej členské štáty nútili k úsporným škrtom.
EÚ musí veľmi rýchlo zmeniť svoje smerovanie. Predpokladom uplatňovania Európskeho piliera sociálnych práv sú rozsiahle verejné investície so sociálnymi požiadavkami na zabezpečenie kvalitných pracovných miest.
Esther Lynch je generálna tajomníčka Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC). Má rozsiahle skúsenosti s írskymi, európskymi a medzinárodnými odborovými organizáciami a pôsobila ako zástupkyňa generálneho tajomníka a konfederálna tajomníčka ETUC. Vo svojich funkciách sa usilovala o upevnenie práv pracovníkov a odborových zväzov, pričom ovplyvnila kľúčové smernice o primeraných minimálnych mzdách, transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach a oznamovaní protispoločenskej činnosti. Viedla aj kampane za Európsky pilier sociálnych práv a spravodlivé odmeny. Svojou prácou zabezpečila 15 právne záväzných expozičných limitov pre karcinogény a dohody sociálnych partnerov o digitalizácii a reprotoxínoch. Ako celoživotná feministka sa zasadzuje za ukončenie nedoceňovania práce, ktorú vykonávajú prevažne ženy.
ETUC zastupuje 45 miliónov členov z 94 odborových organizácií v 42 európskych krajinách a 10 európskych federácií odborových zväzov.
Správy Maria Draghiho a Enrica Lettu z roku 2024 spôsobili v EÚ a jej členských štátoch veľký rozruch a stali sa plánmi ukazujúcimi smer, ktorým by sa Európa mala vydať, aby zabezpečila životaschopnú budúcnosť. EHSV vo svojom stanovisku na tému Posúdenie správ Enrica Lettu a Maria Draghiho o fungovaní a konkurencieschopnosti jednotného trhu EÚposkytuje pohľad občianskej spoločnosti na správy a predkladá odporúčania na naliehavé opatrenia. Stanovisko vypracovali traja spravodajcovia – Matteo Carlo Borsani, Giuseppe Guerini a Stefano Palmieri. Požiadali sme ich, aby nám predstavili návrhy zo správ, ktoré považujú za mimoriadne dôležité pre budúcu prosperitu EÚ.
Správy Maria Draghiho a Enrica Lettu z roku 2024 spôsobili v EÚ a jej členských štátoch veľký rozruch a stali sa plánmi ukazujúcimi smer, ktorým by sa Európa mala vydať, aby zabezpečila životaschopnú budúcnosť. EHSV vo svojom stanovisku na tému Posúdenie správ Enrica Lettu a Maria Draghiho o fungovaní a konkurencieschopnosti jednotného trhu EÚposkytuje pohľad občianskej spoločnosti na správy a predkladá odporúčania na naliehavé opatrenia. Stanovisko vypracovali traja spravodajcovia – Matteo Carlo Borsani, Giuseppe Guerini a Stefano Palmieri. Požiadali sme ich, aby nám predstavili návrhy zo správ, ktoré považujú za mimoriadne dôležité pre budúcu prosperitu EÚ.
Konkurencieschopnosť je v súčasnosti častou témou diskusií. Za zázračný prostriedok, ktorým by sa Európa dostala medzi najdôležitejších aktérov svetového hospodárstva, sa pritom považuje deregulácia. Konkurencieschopnosť však možno posudzovať z mnohých aspektov a rovnako neexistuje jediná odpoveď na otázku, kedy je regulácie príliš veľa. Ak sa k tejto otázke nebude pristupovať opatrne, hrozí, že diskusie o konkurencieschopnosti a deregulácii povedú k príliš zjednodušeným, čiernobielym argumentom, ktoré môžu ohroziť zdravú tvorbu hospodárskej politiky, píše náš mimoriadny hosť, výkonný riaditeľ Centra pre európske politické štúdie (CEPS) Karel Lannoo.
Konkurencieschopnosť je v súčasnosti častou témou diskusií. Za zázračný prostriedok, ktorým by sa Európa dostala medzi najdôležitejších aktérov svetového hospodárstva, sa pritom považuje deregulácia. Konkurencieschopnosť však možno posudzovať z mnohých aspektov a rovnako neexistuje jediná odpoveď na otázku, kedy je regulácie príliš veľa. Ak sa k tejto otázke nebude pristupovať opatrne, hrozí, že diskusie o konkurencieschopnosti a deregulácii povedú k príliš zjednodušeným, čiernobielym argumentom, ktoré môžu ohroziť zdravú tvorbu hospodárskej politiky, píše náš mimoriadny hosť, výkonný riaditeľ Centra pre európske politické štúdie (CEPS) Karel Lannoo.
Karel Lannoo je výkonným riaditeľom CEPS, jedného z popredných nezávislých európskych think tankov. Napísal viacero publikácií, v ktorých sa špecializuje na finančnú reguláciu, európsku správu hospodárskych záležitostí a otázky jednotného trhu. Nedávno mu v holandčine vyšla kniha Europa begrijpen (Ako pochopiť Európu). Rovnako spolupracoval na správe pracovnej skupiny pre politiku finančného sektora určenej druhej Komisii pod vedením Ursuly von der Leyen a rôznych príspevkoch k akademickým prácam a štúdiám. Karel je častým rečníkom na vypočutiach inštitúcií EÚ, národných a medzinárodných inštitúcií, ako aj na medzinárodných konferenciách a podujatiach v rámci manažérskych programov. Riadi vypracúvanie štúdií pre národné vlády, multilaterálne organizácie a subjekty súkromného sektora. Jeho články sa pravidelne objavujú v novinách. Karel okrem toho pôsobí v radách spoločností a nadácií a poradných výboroch vrátane komisie pre kapitálové trhy holandského orgánu dohľadu nad kapitálovými trhmi AFM.
Správy Enrica Lettu a Maria Draghiho sa značne prekrývajú, hoci sa v analýzach a navrhovaných stratégiách výrazne líšia.
Vezmime si napríklad politiku súdržnosti. V správe Enrica Lettu zohráva ústrednú úlohu tým, že zabezpečuje, aby z výhod jednotného trhu profitovali spoločne všetci občania a regióny Únie. Zdôrazňuje sa v nej tiež prepojenie medzi politikou súdržnosti a službami všeobecného záujmu, ktoré sú nevyhnutné na to, aby Európania mohli žiť a pracovať tam, kde si vyberú. Naproti tomu sa zdá, že v správe Maria Draghiho sa význam politiky súdržnosti a sociálneho a územného rozmeru konkurencieschopnosti bagatelizuje. Zaoberá sa európskou konkurencieschopnosťou bez zohľadnenia územných rozdielov, čo naznačuje, že obyčajné zvýšenie celkovej konkurencieschopnosti EÚ by vyriešilo regionálne problémy. Nezohľadňuje sa v nej skutočnosť, že pre mnohé regióny sú nízka konkurencieschopnosť a územné znevýhodnenie dve strany tej istej mince.
V oboch správach sa uznáva, že pre Úniu už nie je možné pokračovať v doterajšej praxi. Naliehavosť a zložitosť dnešných kríz si vyžaduje výraznú zmenu v tvorbe európskej politiky, možno aj prostredníctvom zmien v zmluve. Môžeme skutočne diskutovať o rozšírení bez toho, aby sme sa zaoberali potrebou hlbšej politickej integrácie? Táto zmena musí zahŕňať aj zmenu rozsahu. Súčasný viacročný finančný rámec je nedostatočný, pretože je zakotvený na úrovni len niečo vyše 1 % HND EÚ a obmedzuje ho zastaraná logika „spravodlivej návratnosti“. Je potrebný nový prístup inšpirovaný modelom EÚ Next Generation. Mimoriadne výzvy sa musia zvládať odvážnymi riešeniami vrátane vydávania „spoločných bezpečných aktív“, ako to bolo počas pandémie.
V nadchádzajúcom viacročnom finančnom rámci na roky 2028 – 2034 sa preveria skutočné zámery EÚ, keďže sa stanovujú priority na nasledujúcich sedem rokov. V tejto súvislosti je rozumné očakávať otvorenú diskusiu o výzvach, na ktoré musí EÚ reagovať vzhľadom na viaceré prebiehajúce krízy, ako aj o jej hlavných cieľoch a spoločných európskych statkoch, ktoré chce poskytovať svojim občanom.
Pri úvahách o regulačnej reforme, ako sa odporúča v oboch správach, je dôležité mať na pamäti, že EÚ je najvyspelejším „sociálnym trhovým hospodárstvom“ na svete. Jej prísne hospodárske, sociálne a environmentálne normy sú základom úspechu tohto modelu, nie jeho prekážkou. Porovnanie právnych predpisov EÚ s právnymi predpismi v USA alebo Číne je preto zásadne chybné. Akékoľvek úsilie o zjednodušenie pravidiel EÚ musí naďalej chrániť pracovné podmienky, bezpečnosť pracovníkov, práva spotrebiteľov, sociálnu a hospodársku súdržnosť a udržateľný rast.
Európa pochopila, aj keď oneskorene, že byť veľkým trhom už nestačí. Ak chce napredovať, musí sa usilovať o väčšiu jednotu vrátane hlbšej politickej integrácie a skutočne jednotnej politiky v oblasti hospodárstva, priemyslu, obchodu, zahraničných vecí a obrany. Nadchádzajúce mesiace budú rozhodujúce pre formovanie budúcnosti Európy.
V súčasnosti je moderné označovať Európu za nekonkurencieschopnú a požadovať masívnu deregulačnú kampaň na úrovni EÚ. Do akej miery je však hospodárska situácia problematická, závisí od definície konkurencieschopnosti, použitého menovateľa a referenčnej hodnoty, ako aj od okolností.
V súčasnosti je moderné označovať Európu za nekonkurencieschopnú a požadovať masívnu deregulačnú kampaň na úrovni EÚ. Do akej miery je však hospodárska situácia problematická, závisí od definície konkurencieschopnosti, použitého menovateľa a referenčnej hodnoty, ako aj od okolností.
Konkurencieschopnosť sa okrem toho často stotožňuje s dereguláciou. To je rovnako nesprávne ako predpoklad, že riešením by mohla byť rozsiahla zjednodušovacia kampaň. Ak chcete riadiť diskurz, t. j. nestratiť nad ním kontrolu a neprenechať ho euroskeptickému táboru, musíte sa najprv uistiť, že parametre sú správne.
Z konkurencieschopnosti sa v súčasnoti opäť stal polictický cieľ. Nesmieme však zabúdať na to, že bola vždy súčasťou politiky. Podľa Lisabonskej stratégie, ktorá bola formálne prijatá na zasadnutí Európskej rady v marci 2000 v Lisabone, by sa EÚ mala stať „najkonkurencieschopnejšiou a najdynamickejšiou znalostnou ekonomikou na svete, schopnou nepretržitého hospodárskeho rastu s väčším počtom lepších pracovných príležitostí a väčšou sociálnou súdržnosťou“. Konkurencieschopnosť bola predmetom záujmu Európskej komisie už za čias Jacquesa Delorsa. Ak sa o tom chcete presvedčiť, stačí si prečítať slávny článok Paula Krugmana z roku 1994. Túto snahu v ňom popisuje ako „nebezpečnú posadnutosť“. Jacques Delors bol v tom čase znepokojený rastúcou nezamestnanosťou v Európe v dôsledku silnejúceho konkurenčného tlaku zo strany USA a Japonska a ako riešenie navrhol investičný program zacielený na infraštruktúru a špičkové technológie. Toto všetko tu teda už raz bolo.
Zjednodušenie legislatívy je na programe už dlho. Jednoduchšie právne predpisy pre vnútorný trh (SLIM) sa začali iniciovať už v roku 1996, keď mala EÚ iba 15 členských štátov. Komisár Charles McCreevy (2004 – 2009) uprednostňoval v rokoch 2005 – 2006 tzv. regulačné „prestávky“. Potom však vypukla finančná kríza. Podpredseda Komisie Frans Timmermans bol následne v rámci Junckerovej Komisie poverený vypracovaním programu lepšej regulácie. Všetky tieto snahy si zaslúžia uznanie. Namiesto odstraňovania príznakov by však bolo vhodnejšie riešiť príčiny komplikovanej legislatívy, a to rozhodovacie postupy a nedostatočné presadzovanie. S 27 členskými štátmi sa to však ľahšie povie, ako urobí.
Konkurencieschopnosť, aspoň tak, ako je vymedzená v správe Maria Draghiho, je skôr o produktivite a raste HDP, ktoré môžu v závislosti od menovateľa priniesť veľmi rozdielne výsledky. Existujú však aj iné spôsoby merania konkurencieschopnosti. Mohli by sme sa pozrieť na vnútornú a vonkajšiu konkurencieschopnosť. Vnútorne sa EÚ javí ako slabá, s klesajúcou produktivitou v porovnaní s USA. Navonok má však EÚ prebytok obchodnej bilancie a bežného účtu, zatiaľ čo USA majú obrovský deficit obchodnej bilancie a bežného účtu. Čo, mimochodom, zrejme nikoho netrápi, možno okrem prezidenta Trumpa.
EÚ má tiež oveľa lepšiu fiškálnu pozíciu ako USA alebo dokonca Japonsko, hoci nám chýbajú presné údaje na presné porovnanie s Čínou. Rozpočtový deficit EÚ bol v roku 2024 približne 3,5 % HDP, zatiaľ čo v USA bol takmer dvojnásobný (6,4 %). Skutočnosť, že USA môžu financovať tento dlh, vyplýva z osobitného postavenia dolára na medzinárodných trhoch. Trhy však v súčasnosti začínajú pochybovať o ekonomickej sile USA vzhľadom na rozdielny vývoj strednodobých úrokových sadzieb v EÚ a USA. Úroková sadzba pre pôžičky so šesťmesačnou splatnosťou v USD je v súčasnosti 4,8 %, zatiaľ čo v eurozóne je to 2,5 % (Euribor).
Okrem toho sú ceny energií v EÚ od polovice roka 2021 v dôsledku Putinových cenových machinácií oveľa vyššie ako v USA, čo znamená konkurenčnú nevýhodu pre spracovateľský priemysel, a najmä pre Nemecko. V súčasnosti sú náklady na energiu v EÚ minimálne o 50 % vyššie ako v USA.
Energetickú politiku možno tiež použiť ako dobrý príklad v diskusii o regulácii, pretože je problémom skutočne nadmerná regulácia? Alebo naopak, je to skôr tým, že EÚ má vnútorný trh pre distribúciu energie, ale nie pre jej výrobu? Tá zostáva pod kontrolou členských štátov. Táto situácia predstavuje problém v krajinách s nadmernou výrobou, pretože nedostatok energie v iných krajinách ženie ceny nahor. To je najmä prípad Švédska a Nemecka.
V digitálnom sektore by sme si navyše mohli položiť otázku, či je lepšie nemať žiadnu reguláciu. Chceme slobodu prejavu na spôsob USA bez moderovania obsahov? Naozaj chceme oligopolný trh, aký máme dnes?
Táto krátka úvaha podčiarkuje, že ku každej diskusii o konkurencieschopnosti a deregulácii treba pristupovať s maximálnou opatrnosťou, aby sa nezvrhla v nekritickú debatu, ktorá by mohla mať negatívny vplyv na tvorbu zdravých hospodárskych politík.
Giuseppe Guerini, skupina Organizácie občianskej spoločnosti v EHSV
Minulý rok poverili Európska komisia a Európska rada Maria Draghiho a Enrica Lettu vypracovaním správ o konkurencieschopnosti EÚ a zlepšení jednotného trhu. V týchto správach sa pre Európsku úniu stanovuje ambiciózny politický program, ktorý slúži ako plán aj referenčná hodnota na posúdenie odhodlania i schopnosti inštitúcií a tvorcov politík formovať budúcnosť EÚ.
Giuseppe Guerini, skupina Organizácie občianskej spoločnosti v EHSV
Minulý rok poverili Európska komisia a Európska rada Maria Draghiho a Enrica Lettu vypracovaním správ o konkurencieschopnosti EÚ a zlepšení jednotného trhu. V týchto správach sa pre Európsku úniu stanovuje ambiciózny politický program, ktorý slúži ako plán aj referenčná hodnota na posúdenie odhodlania i schopnosti inštitúcií a tvorcov politík formovať budúcnosť EÚ.
Tieto správy možno použiť na meranie toho, ako účinne inštitúcie a lídri reagujú na súčasné zložité výzvy.
Stanovisko EHSV k týmto správam je cenným nástrojom na vyhodnotenie počiatočných krokov tohto nového politického cyklu. Prvý z týchto krokov má podobu kompasu konkurencieschopnosti, ktorý Európska komisia zverejnila 29. januára. Zahŕňa niekoľko návrhov s vysokou prioritou, ktoré sú zdôraznené aj v našom stanovisku, ako je odstránenie rozdielov v konkurencieschopnosti, dobudovanie jednotného trhu, zjednodušenie právnych predpisov bez deregulácie a uznanie skutočnosti, že konkurencieschopnosť závisí od ľudí a zručností.
Okrem toho, že v konkurencieschopnosti pretrvávajú rozdiely, však chýbajú aj konkrétne opatrenia. Komisia zatiaľ predložila strategické dokumenty, oznámenia a záväzky, no na konkrétne opatrenia si treba počkať ešte niekoľko mesiacov. Ako sa uvádza v našom stanovisku, toto oneskorenie poukazuje na potrebu, aby inštitúcie EÚ a členské štáty iniciovali aj diskusiu o základných pravidlách EÚ a relevantnosti súčasných zmlúv pri riešení aktuálnych výziev, ktoré si vyžadujú rýchle opatrenia.
Konať rýchlo neznamená ohrozovať kvalitu. Európska komisia to ukázala v roku 2020, keď urýchlene zaviedla iniciatívu Next Generation EU. Rovnakú svižnosť by mala preukázať i teraz.
Dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje mnohostranný prístup. Rýchle dokončenie jednotného trhu má zásadný význam, ale musí ísť ruka v ruke so silným záväzkom k environmentálnej udržateľnosti, hospodárskej prosperite a sociálnej a územnej súdržnosti, keďže sú kľúčovými hnacími silami konkurencieschopnosti.
Táto vízia si tiež vyžaduje súdržnú priemyselnú politiku, ktorá presahuje roztrieštené vnútroštátne prístupy a ktorá je podporovaná strategickými fiškálnymi a colnými stimulmi. Zároveň je nevyhnutné znížiť byrokratickú záťaž a náklady na dodržiavanie predpisov prostredníctvom inteligentnejšej regulácie a zjednodušených administratívnych postupov, aby sa podporilo dynamickejšie podnikateľské prostredie.
V odvetví energetiky je nevyhnutné zmenšiť cenové rozdiely medzi členskými štátmi a inými svetovými ekonomikami. To si bude vyžadovať zvýšené investície do energie z obnoviteľných zdrojov, čím sa zabezpečí konkurencieschopnejší a udržateľnejší trh s energiou.
Na podporu týchto ambícií musí EÚ vypracovať aj spoločnú politiku v oblasti európskych verejných statkov, jasne vymedziť svoje strategické priority a posilniť svoje postavenie na globálnej scéne.
EHSV bude naďalej monitorovať vykonávanie týchto politík, pričom zabezpečí, aby hlas európskej občianskej spoločnosti bol vypočutý a patrične zohľadnený.
