Členské štáty EÚ by mali uľahčiť inkluzívnu spoluprácu, otvorenosť a transparentnosť vo vzťahu k občianskej spoločnosti vo všetkých oblastiach nakladania s rádioaktívnym odpadom. Týka sa to tak komunít, kde sa v súčasnosti nachádzajú úložiská rádioaktívneho odpadu, ako aj komunít, kde by takéto úložiská mohli byť v budúcnosti, keďže v nasledujúcom desaťročí a v ďalšom období sa bude ročná produkcia rádioaktívneho odpadu zvyšovať.
Členské štáty EÚ by mali uľahčiť inkluzívnu spoluprácu, otvorenosť a transparentnosť vo vzťahu k občianskej spoločnosti vo všetkých oblastiach nakladania s rádioaktívnym odpadom. Týka sa to tak komunít, kde sa v súčasnosti nachádzajú úložiská rádioaktívneho odpadu, ako aj komunít, kde by takéto úložiská mohli byť v budúcnosti, keďže v nasledujúcom desaťročí a v ďalšom období sa bude ročná produkcia rádioaktívneho odpadu zvyšovať.
V stanovisku prijatom na októbrovom plenárnom zasadnutí EHSV zastáva jasný postoj. Uvádza v ňom, že dostupné finančné prostriedky by sa mali využiť na budovanie kapacity skupín občianskej spoločnosti, najmä miestnych komunít v blízkosti jadrových zariadení, aby sa nezávisle zúčastňovali na projektoch a štúdiách zameraných na hodnotenie postupov participácie a transparentnosti v oblasti nakladania s rádioaktívnym odpadom.
EHSV odporúča, aby členské štáty podávali správy o postupoch participácie verejnosti na rozhodovacom procese v oblasti nakladania s rádioaktívnym odpadom, ako aj o uplatňovaní transparentnosti. „Výbor vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie monitorovania a pravidelného zverejňovania informácií o stave životného prostredia, verejného zdravia a sociálno-ekonomického rozvoja, pokiaľ ide o nakladanie s rádioaktívnym odpadom,“ uviedla spravodajkyňa Alena Mastantuono.
Členské štáty by mali prevziať zodpovednosť a nezaťažovať budúce generácie spracovaním jadrového odpadu bez ohľadu na jeho povahu, životnosť a stupeň nebezpečenstva.
Keďže veľkú časť vyhoretého paliva možno recyklovať, štiepne materiály by sa mali opätovne spracovať, čím sa zníži potreba prírodného uránu pre prevádzku jadrových elektrární. Stratégie obehového hospodárstva by členským štátom umožnili minimalizovať množstvo odpadu, s ktorým je potrebné poradiť si prostredníctvom stratégií odpadového hospodárstva.
„Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa pri posudzovaní nákladov na vyraďovanie zariadení z prevádzky a nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom zohľadňoval nárast nákladov v priebehu času a aby finančné prostriedky postačovali na pokrytie skutočných nákladov,“ zdôraznil spoluspravodajca Christophe Quarez. (mp)
Práca EHSV v súvislosti s modrou dohodou sa začala v januári 2023 a oficiálne úvodné podujatie „Čas na modrú dohodu EU“ sa konalo vo februári 2023. V septembri 2023 dostala iniciatíva politický impulz vďaka spoločnej výzve EHSV a Európskeho parlamentu, vyjadrenej v liste, ktorý bol adresovaný hlavám štátov a predsedom vlád EÚ a ktorý podpísali zástupcovia oboch inštitúcií.
