EHSV usporiadal 24. apríla premietanie ukrajinského dokumentárneho filmu „20 dní v Mariupole“, ktorý tento rok získal Oscara v kategórii „najlepší dokumentárny film“.
EHSV usporiadal 24. apríla premietanie ukrajinského dokumentárneho filmu „20 dní v Mariupole“, ktorý tento rok získal Oscara v kategórii „najlepší dokumentárny film“.
Film zachytáva režiséra, novinára Mstyslava Černova, a jeho kolegov, ako sa počas 20 dramatických dní vo februári a marci 2022 usilujú zdokumentovať brutálne obliehanie Mariupolu, významného ukrajinského prístavného mesta pri Azovskom mori, ruskými vojskami. Černov a členovia jeho tímu pracovali pre agentúru Associated Press a boli poslednými zahraničnými novinármi, ktorí zostali v meste pred jeho obsadením ruskou armádou. Ich šokujúce záznamy a fotografie zobrazujúce aj masívne ostreľovanie pôrodnice a mestského divadla, ktoré slúžilo ako úkryt pre deti, obleteli svet a sú svedectvom hrôz, ktoré ruské invázne vojská napáchali na ukrajinskom civilnom obyvateľstve.
Film „20 dní v Mariupole“ získal okrem ceny americkej filmovej akadémie aj mnoho ďalších prestížnych ocenení vrátane ceny Britskej akadémie filmového a televízneho umenia za najlepší dokumentárny film a ceny divákov pre zahraničný dokumentárny film na filmovom festivale inštitútu Sundance v USA.
Na premietaní sa zúčastnil predseda EHSV Oliver Röpke a ďalší významní hostia vrátane vedúceho misie Ukrajiny pri EÚ Vsevoloda Čencova a jedného z hlavných protagonistov tohto dokumentárneho filmu Jevhena Tuzova.
„Musíme si pamätať, že našou povinnosťou je podať historické svedectvo. Jasným odkazom tohto filmu je, že musíme ukázať svetu, čo ľudia dokážu napáchať z nenávisti, a nesmieme zabúdať na obete ukrajinského ľudu, ani na jeho vzdor voči neprávosti. Vyhliadky Ukrajiny stať sa členským štátom EÚ nie sú len dôkazom našich spoločných hodnôt, ale aj majákom nádeje na jasnejšiu budúcnosť,“ uviedol predseda EHSV Oliver Röpke.
„Film „20 dní v Mariupole“ ponúka hrôzyplný, ale nevyhnutný pohľad na utrpenie spôsobené ruskou agresiou. Som hrdý na to, že v týchto ťažkých časoch náš výbor zostal neochvejne na strane Ukrajiny a jej dynamickej občianskej spoločnosti a vaša prítomnosť dnes večer znamená veľa,“ povedal vo svojom prejave podpredseda EHSV pre komunikáciu Aurel Laurențiu Plosceanu. EHSV od prvého dňa útočnej vojny Ruska pevne stojí za Ukrajinou a jej občianskou spoločnosťou a prostredníctvom platformy občianskej spoločnosti EÚ – Ukrajina zlepšil svoju spoluprácu s ukrajinskými organizáciami občianskej spoločnosti. Vytvoril ukrajinské centrum, ktoré v Belgicku ponúka ukrajinským organizáciám občianskej spoločnosti pracovný priestor. Okrem toho výbor začal iniciatívu týkajúcu sa členov z kandidátskych krajín, aby sa o svoje odborné znalosti podelil s ukrajinskými organizáciami občianskej spoločnosti. V novembri 2023 delegácia vysokopostavených zástupcov EHSV pod vedením Olivera Röpkeho navštívila Ukrajinu, kde sa stretla s ministerkou hospodárstva Julijou Svyrydenkovou, ako aj so zástupcami ukrajinského parlamentu a občianskej spoločnosti. Pri vojnových pamätníkoch v krajine si členovia EHSV uctili ukrajinské obete vojny.
Premietanie usporiadané z iniciatívy lotyšského člena EHSV Andrisa Gobiņša opäť ukázalo solidaritu európskej občianskej spoločnosti s Ukrajinou a jej ľudom. Popri hlavnom podujatí si publikum mohlo pozrieť aj výstavu fotografií venovanú obliehaniu Mariupolu, ktorú výbor pripravil v spolupráci so združením Ukra-Bel.
Vitajte pri počúvaní podcastu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) s názvom „Perspektíva miestnej úrovne“. Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 sú už za rohom a nás zaujíma, aké nádeje a obavy majú v tejto súvislosti tri skupiny ľudí, ktorých názory politici často prehliadajú: osoby so zdravotným postihnutím, seniori a mládež.
Vitajte pri počúvaní podcastu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) s názvom „Perspektíva miestnej úrovne“. Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 sú už za rohom a nás zaujíma, aké nádeje a obavy majú v tejto súvislosti tri skupiny ľudí, ktorých názory politici často prehliadajú: osoby so zdravotným postihnutím, seniori a mládež.
Dnes sa budeme zhovárať so štyrmi hosťami. S predsedom organizácie Inclusion Europe Milanom Šveřepom sa budeme venovať otázke prístupnosti európskych volieb v roku 2024. Mládežnícka aktivistka a influencerka Nina Skočak nám priblíži, o čo ide mladým ľuďom. Dr. Heidrun Mollenkopf, predsedníčka platformy AGE Platform Europe, ktorá háji práva starších občanov, nám prezradí, či sa seniori cítia byť zapájaní do volebných debát alebo majú skôr pocit, že s nimi politici nepočítajú a už ich odpísali. Podpredseda EHSV pre komunikáciu Laurențiu Plosceanu nám vysvetlí, akým spôsobom sa EHSV usiluje presadzovať názory občianskej spoločnosti a zabezpečiť, aby zraniteľnejšie skupiny neboli odsúvané na vedľajšiu koľaj a marginalizované.
Vypočujte si náš podcast, použite svoj hlas a vyjadrite svoj názor! Vytvorte si Európu podľa svojich predstáv!
Pohyb ľudí v rámci EÚ prináša mnohoraké výhody všetkým zúčastneným stranám. Obzvlášť dôležitý je pohyb mladých ľudí, pretože im umožňuje oboznámiť sa s rôznymi kultúrami v Európe a spoznávať spôsob života v iných európskych krajinách. Vďaka tomu tiež chápu, že máme veľa spoločného. Návšteva inej krajiny za prácou alebo štúdiom nám všetkým pomáha pochopiť, že sme súčasťou jedného ľudského spoločenstva. Bez ohľadu na jazyk, kuchyňu či počasie máme veľa spoločných vecí – vzťahy s rodinou a priateľmi, nádeje a problémy, výzvy aj príležitosti.
Pohyb ľudí v rámci EÚ prináša mnohoraké výhody všetkým zúčastneným stranám. Obzvlášť dôležitý je pohyb mladých ľudí, pretože im umožňuje oboznámiť sa s rôznymi kultúrami v Európe a spoznávať spôsob života v iných európskych krajinách. Vďaka tomu tiež chápu, že máme veľa spoločného. Návšteva inej krajiny za prácou alebo štúdiom nám všetkým pomáha pochopiť, že sme súčasťou jedného ľudského spoločenstva. Bez ohľadu na jazyk, kuchyňu či počasie máme veľa spoločných vecí – vzťahy s rodinou a priateľmi, nádeje a problémy, výzvy aj príležitosti.
Práve tieto výmeny medzi krajinami vytvárajú spoločnosť dospelých, ktorí sú ústretoví voči iným ľuďom a majú pre nich pochopenie. Našich európskych susedov už nevnímame ako cudzincov, ale ako priateľov.
Nemali by sme podceňovať úlohu, ktorú to zohráva pri udržiavaní mieru a stability na našom kontinente. Pohyb mladých ľudí je základom trvalej spolupráce.
V tejto súvislosti som navrhol vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy o mobilite mládeže a vzťahoch medzi mladými ľuďmi v EÚ po brexite. V spolupráci s mojimi kolegami, zamestnancami a členmi sme viedli rozsiahle konzultácie s jednotlivými skupinami Boli medzi nimi zástupcovia EÚ a Spojeného kráľovstva – stretávali sme sa online aj osobne, rozosielali prieskumy a vymieňali si e-maily. Našu prácu podporili členovia drvivou väčšinou hlasov na plenárnom zasadnutí EHSV.
Európske inštitúcie reagovali širokou ponukou vylepšených programov v oblasti mobility pre mladých ľudí v Spojenom kráľovstve. Britská strana túto myšlienku pôvodne odmietla, no my budeme naďalej prezentovať jej výhody pre všetky strany.
Zdôrazňujeme, že z programov, ako sú Erasmus+ alebo Kreatívna Európa, majú prospech nielen vysokoškolskí študenti alebo študenti denného štúdia. Takéto iniciatívy EÚ umožňujú mladým ľuďom zo všetkých spoločenských vrstiev získať prístup k výmenným programom a skúsenostiam, ktoré sú inak ťažko dostupné.
Samozrejme, existuje oficiálny výpočet finančných nákladov a finančnej návratnosti. Ide však len o jeden aspekt hodnoty. Skutočná hodnota mobility a výmen spočíva v spoločných skúsenostiach a vo vzájomnom porozumení. Dynamický, multikultúrny kontinent si vyžaduje interakciu a pohyb ľudí. O to budeme v EHSV usilovať aj naďalej. Ako dôkaz našej viery v myšlienky, ktoré presadzujeme, chceme ísť príkladom a pokračujeme v spolupráci s občianskou spoločnosťou v Spojenom kráľovstve.
Uzavreli sme memorandum o porozumení so združením Civil Society Alliance UK (Združenie občianskej spoločnosti Spojeného kráľovstva) a osobitné memorandum o porozumení s organizáciou Scottish Advisory Forum on Europe (SAFE) (Škótske poradné fórum o Európe), kde spolupracujeme s našou bývalou členkou EHSV Irene Oldfather. V tejto práci budeme intenzívne pokračovať. Mladí ľudia dokazujú, že sú schopní zaujať vedúce postavenie v nepokojných časoch, a to aj pokiaľ ide o opatrenia v oblasti klímy. Zabezpečme im spoločne na inštitucionálnej úrovni všetky nástroje, ktoré potrebujú na zintenzívnenie svojej práce, a využime silu mladých ľudí pre lepšiu budúcnosť nás všetkých.
Európsky plán na boj proti rakovine: faktory bezpečnosti dodávok rádioizotopov na lekárske účely
Stefano Mallia, predseda skupiny Zamestnávatelia v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore
Vzhľadom na skúsenosti z posledných dvoch desaťročí a sedem vĺn rozširovania od začiatku európskeho projektu by bolo pravdepodobne vhodné osláviť výročie „veľkého tresku“ v roku 2004 informáciami o faktoch a číselných údajoch, aby sa rozptýlili emotívne diskusie pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni.
Stefano Mallia, predseda skupiny Zamestnávatelia v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore
Vzhľadom na skúsenosti z posledných dvoch desaťročí a sedem vĺn rozširovania od začiatku európskeho projektu by bolo pravdepodobne vhodné osláviť výročie „veľkého tresku“ v roku 2004 informáciami o faktoch a číselných údajoch, aby sa rozptýlili emotívne diskusie pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni.
Trojročná vojna na Ukrajine posunula otázku rozširovania do popredia európskej geopolitickej agendy. Štatút kandidátskej krajiny, ktorý bol rýchlo udelený Ukrajine, Moldavsku, Bosne a Hercegovine a Gruzínsku, ako aj prístupové rokovania, ktoré sa nakoniec začali so Severným Macedónskom a Albánskom, predstavujú pozitívny pokrok v politike, ktorá už roky stagnovala.
Aby sa zabezpečilo, že táto nová dynamika bude aj naďalej pokračovať, mali by sme ujasniť dôvody.
Demokratizácia a právny štát sú samozrejme nedotknuteľnými zásadami, rovnako ako prístup procesu rozširovania založený na zásluhách, ktorý neumožňuje žiadne skratky. V konečnom dôsledku však treba ľudí ubezpečiť o potenciálnych hospodárskych prínosoch a prosperite pre ďalšiu generáciu Európanov.
Ak na základe minulosti možno predpovedať budúcnosť, môžeme pokojne vyhlásiť, že prínosy sú nesporné. Obchod medzi starými a novými členskými štátmi počas formálneho predvstupového procesu od roku 1994 do roku 2004 vzrástol takmer trojnásobne a medzi samotnými novými členskými štátmi päťnásobne. Vtedajšia EÚ-15 rástla v priemere o 4 % ročne od začiatku prístupového procesu do roku 2008, pričom prístupový proces prispel k polovici tohto rastu a v rokoch 2002 až 2008 vytvoril 3 milióny nových pracovných miest.
Pandémia ochorenia COVID-19 a vojna na Ukrajine ukázali, že EÚ musí prehodnotiť svoju hospodársku odolnosť, najmä v kontexte zelenej a digitálnej transformácie. V pláne REPowerEU sa predpokladá zvýšenie európskej výroby energie z obnoviteľných zdrojov. V akte o emisne neutrálnom priemysle a akte o kritických surovinách sa požaduje, aby sa 40 % ekologických hodnotových reťazcov a hodnotových reťazcov surovín presmerovalo do EÚ. Kandidátske krajiny na pristúpenie k EÚ, najmä Ukrajina, môžu zohrávať dôležitú úlohu a poskytnúť väčšiu hospodársku bezpečnosť.
Pokiaľ ide o prírodné zdroje, Ukrajina má po Nórsku najväčšie zásoby plynu v Európe. Patrí tiež medzi najväčších výrobcov vodnej energie v Európe a mohla by zvýšiť svoju výrobu spolu s inými ekologickými zdrojmi energie, ako sú vietor, slnko a biomasa. Ukrajina je tiež významným vývozcom kovov a na jej území sa nachádzajú ložiská lítia a vzácnych zemín, ktoré majú kľúčový význam pre ekologický a digitálny priemysel.
Poľnohospodárske odvetvie Ukrajiny je zároveň jedným z najväčších na svete. Jeho integrácia do jednotného trhu by výrazne zvýšila potravinovú bezpečnosť EÚ.
Výhody zvýšenej účasti na jednotnom trhu pre krajiny západného Balkánu sú tiež úplne jasné. Napríklad HDP Chorvátska sa od vstupu do EÚ v roku 2013 stabilne zvyšoval, čo sa premieta do vyšších príjmov jeho občanov s priemerným nárastom HDP na obyvateľa o 67 % (z 10 440 EUR v roku 2013 na viac ako 17 240 EUR).
Cesta k členstvu v EÚ pre až deväť nových krajín bude zložitá, ale žiadna iná alternatíva neexistuje. Ak chce byť EÚ svetovou veľmocou, musí byť v prvom rade veľmocou miestnou.
Náš špeciálny hosť, bývalý predseda Európskeho parlamentu Pat Cox, spomína na rozšírenie vo forme veľkého tresku pred 20 rokmi ako na obdobie vyznačujúce sa výnimočnou nádejou, keď kontinent mohol konečne začať slobodne dýchať oboma časťami svojich pľúc: východnou aj západnou. Zatiaľ čo Putinov mýtus o slovanskom bratstve sa šíri na pozadí útokov balistickými raketami, EÚ je naďalej dobrovoľným zväzkom slobodných a zvrchovaných národov, ktorého základné hodnoty sú založené na dodržiavaní ľudských práv, rovnosti a právneho štátu.
Náš špeciálny hosť, bývalý predseda Európskeho parlamentu Pat Cox, spomína na rozšírenie vo forme veľkého tresku pred 20 rokmi ako na obdobie vyznačujúce sa výnimočnou nádejou, keď kontinent mohol konečne začať slobodne dýchať oboma časťami svojich pľúc: východnou aj západnou. Zatiaľ čo Putinov mýtus o slovanskom bratstve sa šíri na pozadí útokov balistickými raketami, EÚ je naďalej dobrovoľným zväzkom slobodných a zvrchovaných národov, ktorého základné hodnoty sú založené na dodržiavaní ľudských práv, rovnosti a právneho štátu.
Podujatie, ktoré usporiadalo írske predsedníctvo Rady EÚ v Dubline 1. mája 2004, a uvítací ceremoniál v Európskom parlamente v Štrasburgu 3. mája 2004, boli pre mňa politicky aj emocionálne výnimočnými dňami nabitými obrovskou pozitivitou a nádejou, ako aj symbolickými aktami návratu domov a znovuzjednotenia kontinentu, ktorý mohol opäť dýchať oboma časťami svojich pľúc: východnou a západnou. Seamus Heaney zarecitoval v Dubline svoju báseň Beacons at Bealtaine (Žiara Bealtainu), v ktorej optimisticky vyjadril presvedčenie, že toto historické rozšírenie by mohlo podnietiť diskusiu, otvoriť cestu novým myšlienkam a priniesť nové významy. V Štrasburgu vztýčili 10 národných vlajok nových členských štátov na obrovských vlajkových stožiaroch vyrobených v lodeniciach v Gdansku. Bol to dar Poľska a ich cesta do Štrasburgu bola symbolickým pripomenutím cesty od komunizmu k slobode, ktorú personifikovala prítomnosť Lecha Wałęsu.
Pre všetkých bola táto slávnosť samozrejme vyvrcholením dlhoročného a zložitého procesu vzájomnej prípravy. Všetci zúčastnení pociťovali radosť, ale aj úľavu z toho, že sa v tomto politickom a procesnom maratóne dostali do cieľa.
Podľa môjho názoru bolo rozširovanie možno najsilnejším, najtransformatívnejším a najúspešnejším politickým nástrojom EÚ za posledných päť desaťročí. Moja vlastná krajina, Írsko, sa pripojila k EÚ pri prvom rozšírení 1. januára 1973 ako najchudobnejší štát/región vtedajšieho Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Prístup na veľký trh spolu so solidaritou EÚ prostredníctvom regionálnych a neskôr kohéznych fondov v prvých desaťročiach členstva, vyššie normy v oblasti rodovej rovnosti a environmentálnej politiky, podpora mierového procesu v Severnom Írsku a uznanie mimoriadne náročných dôsledkov brexitu pre Írsko ako jediný štát EÚ, ktorý má so Spojeným kráľovstvom spoločnú pozemnú hranicu, boli všetko mimoriadne pozitívnymi skúsenosťami a výsledkami. Nebolo to vždy jednoduché, najmä počas krízy v eurozóne, ale celkovo bola skúsenosť veľmi pozitívna.
Hoci rešpektujem a zároveň ľutujem rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z EÚ, jasne to dokazuje jednu vec: EÚ je dobrovoľný zväzok slobodných a suverénnych národov, do ktorého môžete vstúpiť na základe slobodnej vôle a rovnako slobodne z neho môžete aj vystúpiť. To je v ostrom kontraste s Putinovou neoimperialistickou vojnou na Ukrajine, kde dennodenne šíri svoj mýtus o slovanskom bratstve pomocou pušiek, balistických rakiet a a smrtiacich dronov.
Grécku, Portugalsku a Španielsku pomohlo pristúpenie budovať po skončení obdobia diktatúry úspešné demokracie s rastúcou životnou úrovňou a kvalitou života.
Rozšírenie vo forme veľkého tresku pred 20 rokmi prinieslo novým členským štátom, najmä v strednej a východnej Európe, pozoruhodný rast, ktorý bol poháňaný prudkým nárastom investícií, obchodu a solidarity v rámci EÚ. V priemere sa ich HDP na obyvateľa očistený o infláciu a menu zvýšil počas dvoch desaťročí z menej ako polovice priemeru EÚ na tri štvrtiny rastúceho priemeru EÚ. HDP Litvy na obyvateľa sa v tomto období strojnásobil. Zdravotná starostlivosť a vzdelávanie sa zlepšili, čo prinieslo zvýšenie kvality života a životnej úrovne. Poľnohospodárska produkcia v celom regióne sa zdvojnásobila. Stručne povedané, rovnako ako pri všetkých predchádzajúcich rozšíreniach i tu sa ukázalo, že ide o obojstranne výhodný výsledok pre pristupujúce štáty aj EÚ. Som preto optimista, pokiaľ ide o rozširovanie, hoci nie naivný optimista.
Udalosti v Poľsku za posledné roky a pretrvávajúca situácia v Maďarsku odhaľujú, čo stojí za odklonom od noriem EÚ v oblasti právneho štátu, slobody médií alebo dodržiavania práv menšín: pristúpenie k EÚ sa berie ako prostriedok na dosiahnutie prosperity, ale zároveň nie je záujem o EÚ ako spoločenstvo zdieľaných hodnôt. Maďarský premiér sa hrdo hlási k neliberálnej demokracii. Nech už článok 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) interpretujeme akokoľvek, určite to nie je charta neliberálnej demokracie. („Európska únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“)
Tieto ustanovenia sú súčasťou dohody o členstve v EÚ, sú uvedené vo všetkých prístupových zmluvách a všetky pristupujúce štáty ich schválili. Formulka „nechajte si svoje hodnoty, ale pošlite peniaze“ nie je udržateľným základom pre vzájomný rešpekt – a na to by sa nemalo zabúdať ani v súčasných kandidátskych štátoch, ktoré sa snažia napredovať v prístupových rokovania s EÚ. Očakávam, že v budúcich rokovaniach budú kodanské kritériá zohrávať významnejšiu úlohu, prípadne aj s doložkami zmluvy o pristúpení, ktoré EÚ umožnia lepšie brániť svoje práva a hodnoty pred ich nedodržiavaním. EÚ nie je len trh a materiálny pokrok – akokoľvek je žiaduci – a nie je to ani jej jediný alebo dokonca základný dôvod existencie.
Doterajšie rozširovania mali v zásade pozitívne účinky pre všetky zúčastnené strany a k rozširovaniu by sa malo pristupovať s pozitívnou mysľou. Kandidátske krajiny budú musieť prejsť významnými zmenami, každá svojím vlastným tempom. Aj EÚ má pred sebou domáce úlohy, pokiaľ ide o jej rozhodovací proces, rozpočtovú kapacitu absorbovať nové členské štáty a predvstupovú pomoc. Po udelení štatútu kandidátskej krajiny a skríningu sa v Rade vyžaduje jednomyseľnosť v súvislosti s rokovacím rámcom, otváraním jednotlivých kapitol, uzavretím rokovaní a napokon so zmluvou o pristúpení. Nič z toho nie je jednoduché ani ľahké. Dúfam, že všetky členské štáty budú rešpektovať povinnosť „lojálnej spolupráce“, podľa ktorej si pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo zmlúv (článok 4 ods. 3 ZEÚ).
Ukrajina je špecifický prípad z hľadiska komplexnosti danej jej veľkosťou, relatívne vysokým podielom poľnohospodárstva v porovnaní s priemerom EÚ a relatívnou chudobou z hľadiska HDP na obyvateľa a, samozrejme, vojnou a jej ničivými dôsledkami. Rokovania sa môžu začať. Ukrajina je už na ceste k integrácii prostredníctvom dohody o pridružení a prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode s EÚ. Časom by sa tieto dohody mohli postupne rozširovať, ale základným predpokladom pristúpenia bude v konečnom dôsledku vyriešená územná otázka a stabilný mier, v ktorom môže zohrávať úlohu perspektíva členstva v EÚ. EÚ potrebuje na svojich východných hraniciach stabilitu, nie chaos, a prijatie Ukrajiny je v konečnom dôsledku v kolektívnom záujme, ako aj v záujme Ukrajiny.
Pat Cox, bývalý predseda Európskeho parlamentu v rokoch 2002 až 2004
Pat Cox je írsky politik a novinár. V rokoch 2002 až 2004 bol predsedom Európskeho parlamentu a v rokoch 2005 až 2011 predsedom Európskeho hnutia. Od roku 2015 vedie Nadáciu Jeana Monneta pre Európu. Je tiež európskym koordinátorom škandinávsko-stredomorského koridoru základnej siete TEN-T (doprava) a vedúcim misie Európskeho parlamentu zameranej na posúdenie potrieb a vykonávanie parlamentnej reformy Najvyššej rady Ukrajiny. Na začiatku svojej kariéry pracoval ako reportér a moderátor televíznej stanice RTE v Dubline, kde pokrýval aktuálne dianie. V roku 2004 Pat Cox vyhral medzinárodnú Cenu Karola Veľkého v Aachene za svoju parlamentnú angažovanosť v rozširovaní Európskej únie.
EHSV na svojom plenárnom zasadnutí 25. apríla schválil dohodu, ktorou sa zriaďuje medziinštitucionálny orgán pre etické normy. Novú dohodu formálne podpísali zástupcovia zúčastnených inštitúcií a orgánov EÚ 15. mája. Účinnosť by mala nadobudnúť 6. júna, v prvý deň hlasovania vo voľbách do Európskeho parlamentu.
EHSV na svojom plenárnom zasadnutí 25. apríla schválil dohodu, ktorou sa zriaďuje medziinštitucionálny orgán pre etické normy. Novú dohodu formálne podpísali zástupcovia zúčastnených inštitúcií a orgánov EÚ 15. mája. Účinnosť by mala nadobudnúť 6. júna, v prvý deň hlasovania vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Dohoda je významným krokom smerom k posilneniu spoločnej kultúry integrity a etiky.
Nový orgán EÚ bude vypracúvať, aktualizovať a interpretovať spoločné minimálne normy etického správania a uverejňovať správy o tom, ako sa tieto normy premietli do vnútorných predpisov každej zúčastnenej inštitúcie a orgánu EÚ.
Súčasťou nového etického orgánu bude okrem EHSV týchto sedem inštitúcií a orgánov EÚ: Európsky parlament, Rada EÚ, Európska komisia, Súdny dvor Európskej únie, Európska centrálna banka, Európsky dvor audítorov a Európsky výbor regiónov.
Každú zúčastnenú inštitúciu bude zastupovať jeden vysokopostavený člen a vo funkcii predsedu orgánu sa budú zástupcovia inštitúcií každoročne striedať.
Päť nezávislých odborníkov bude podporovať prácu orgánu tým, že na požiadanie poskytnú svoje stanoviská. Každá zmluvná strana sa s nimi bude môcť poradiť o jednotlivých štandardizovaných písomných vyhláseniach vrátane vyhlásení o záujmoch. (mp)
Voľby do Európskeho parlamentu sú predo dvermi a my – Európska únia nevidiacich (EBU) – nabádame všetkých zrakovo postihnutých občanov, aby išli voliť, akokoľvek zložité to pre nich môže byť. Mali by sa pritom zamyslieť nad tým, akú pozornosť venujú kandidáti a jednotlivé strany problematike začlenenia v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Občania so zrakovým postihnutím musia totiž dať jasne najavo svoje očakávania.
Voľby do Európskeho parlamentu sú predo dvermi a my – Európska únia nevidiacich (EBU) – nabádame všetkých zrakovo postihnutých občanov, aby išli voliť, akokoľvek zložité to pre nich môže byť. Mali by sa pritom zamyslieť nad tým, akú pozornosť venujú kandidáti a jednotlivé strany problematike začlenenia v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Občania so zrakovým postihnutím musia totiž dať jasne najavo svoje očakávania.
Európska únia nevidiacich (EBU) ako hlas nevidiacich a slabozrakých osôb v Európe sa snaží o prístupnú a inkluzívnu spoločnosť s rovnakými príležitosťami pre ľudí so zrakovým postihnutím, aby sa mohli v plnom rozsahu zapájať do všetkých oblastí života. Politická účasť je samozrejme základným aspektom, pretože občanom so zrakovým postihnutím umožňuje svojim hlasom a politickou činnosťou podporovať politiky a právne predpisy zohľadňujúce ich zdravotné postihnutie.
S blížiacimi sa tohtoročnými voľbami do EP je účasť osôb so zdravotným znevýhodnením, tak v pozícii voličov, ako aj kandidátov, dôležitou a aktuálnou témou.
Podľa správy Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) z roku 2019 nebolo v posledných voľbách do Európskeho parlamentu (EP) približne 400 000 osobám so zdravotným postihnutím umožnené uplatniť svoje volebné právo. Zdravotné postihnutie má menej ako 5 % poslancov EP.
V súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami do EP požaduje EBU vo svojom vyhlásení opätovne v prvom rade najmä to, aby sa stanovila norma týkajúca sa prístupnosti hlasovania (volebné postupy), informácií o voľbách (zariadenia a materiály volebnej kampane, politické diskusie, programy politických strán a webové stránky) a povolebných postupov (napr. mechanizmy podávania sťažností), ako aj zaistenia rovnoprávnosti, pokiaľ ide o právo byť volený.
Zameriavame sa na voľby do EP, pretože len tie ako prvok občianstva EÚ spadajú do rozsahu právomocí Európskej únie, ktorá môže v rámci nich zabezpečiť rovnaké práva pre osoby so zdravotným postihnutím. Keďže však organizovanie volieb zostáva v právomoci členských štátov, najlepšie postupy na úrovni EÚ by sa automaticky rozšírili aj na všetky ostatné druhy volieb.
Na to, aby boli tohtoročné voľby do EP príkladom v tomto smere, je už, žiaľ, príliš neskoro. Nie z dôvodu nezáujmu samotného EP – práve naopak, ten v máji 2022 navrhol reformu volebného zákona EÚ s osobitným zameraním na zaručenia práva zdravotne postihnutým voliť nezávisle, v tajnom hlasovaní a slobodne si zvoliť asistenciu, a na prístupnosť hlasovania poštou a politických kampaní. Rada EÚ, žiaľ, doteraz nereagovala.
EBU vyzýva EP, aby vo svojom novom zložení v nadchádzajúcich piatich rokoch nového legislatívneho obdobia naďalej naliehal na Radu, aby prijala navrhovanú reformu a dosiahla citeľný pokrok vo voľbách v roku 2029. Môžeme sa spoľahnúť na podporu EHSV, ktorý už v roku 2020 vyzval na formálnu legislatívnu iniciatívu EP s cieľom zaručiť osobám so zdravotným postihnutím skutočné právo voliť vo voľbách do EP. Rovnako sa môžeme spoľahnúť na podporu Európskej komisie, ktorá v decembri minulého roka uverejnila príručku osvedčených volebných postupov a v súčasnosti pracuje na prehľade postupov elektronického hlasovania a využívaní IKT vo voľbách, pričom tak v príručke, ako aj v prehľade sa venuje pozornosť aspektom prístupnosti.
