Lorenza Campagnolo, koordinátorka výskumu, a tím CMCC zapojený do tejto štúdie

Štúdia s názvom Náklady na klimatické zmeny vznikajúce domácnostiam a rodinám v EÚ bola skvelou príležitosťou na objasnenie toho, ako náklady spojené s adaptačnými opatreniami, politikami na zmiernenie zmeny klímy a vplyvom zmeny klímy ovplyvňujú domácnosti v EÚ v závislosti od toho, v ktorom regióne sa nachádzajú, a od ich sociálno-ekonomických podmienok. V štúdii sa uznáva, že v literatúre chýba rozsiahle posúdenie nákladov vyplývajúcich zo zmeny klímy so zameraním na domácnosti v EÚ.

Predkladá tiež novú metodiku a výsledky v kombinácii s informáciami Eurostatu o príjmoch a výdavkoch domácností, nebezpečenstvá súvisiace s klímou a modelovacie nástroje. Autori štúdie považujú straty príjmov domácností a výdavky spôsobené zmenou klímy za priamy dôsledok vplyvov zmeny klímy alebo potrieb v oblasti adaptácie.

V roku 2050 bude mať zmena klímy odlišný vplyv na jednotlivé regióny a sociálno-ekonomické skupiny EÚ. V prípade miernej zmeny klímy sa pravdepodobne zvýšia výdavky domácností na zdravie v severnej a južnej časti EÚ, výdavky na potraviny vo východných, západných a južných oblastiach, výdavky na elektrickú energiu vo všetkých regiónoch a na poistenie, najmä na severe. Tento nárast výdavkov bude veľkou záťažou pre chudobnejšie domácnosti, ktoré budú menej schopné diverzifikovať svoju spotrebu a prispôsobiť sa. Zároveň dôjde k stratám príjmov z práce na juhu EÚ a k celkovej strate príjmov vo všetkých regiónoch.

Negatívny a regresívny vplyv (viac na chudobnejšie domácnosti ako na tie bohatšie) sa prejaví na širokej škále výdavkov na tovar/služby a zdrojoch príjmov, najmä na juhu EÚ (výdavky na zdravie, elektrickú energiu a poistenie a celkový príjem z práce), ale aj okrajovo vo východných (výdavky na potraviny) a severných regiónoch (výdavky na elektrickú energiu a poistenie). V dôsledku zmeny klímy sa pravdepodobne zvýši počet ľudí ohrozených chudobou v celej EÚ, čo by mohli obmedziť scenáre zmierňovania zmeny klímy, ktoré by podporili rýchlejší rast miezd nízkokvalifikovanej pracovnej sily v porovnaní s vysokokvalifikovanou pracovnou silou.

Hlavnými odporúčaniami pre tvorcov politík je uprednostniť regióny, ako v prípade južných častí EÚ, ktoré pociťujú negatívny a zároveň regresívny vplyv na domácnosti, a posilniť opatrenia na podporu príjmov a prispôsobiť ich najzraniteľnejším zložkám obyvateľstva v týchto regiónoch. Náklady vyplývajúce zo zmeny klímy postihujú viacero odvetví, a preto si vyžadujú horizontálnu integráciu politík, aby sa zvýšila účinnosť tvorby politík.

Štúdiu, ktorú na žiadosť skupiny Organizácie občianskej spoločnosti vypracovalo stredisko CMCC, a jej zhrnutie je možné stiahnuť z webovej stránky EHSV.

Nová štúdia skupiny Zamestnávatelia v EHSV

EÚ vždy neúnavne podporovala hospodársku integráciu so zvyškom sveta. V mierovom svete, ktorý sa riadi systémom založeným na pravidlách, sa vďaka tejto stratégii Európa stala jednou z najdôležitejších svetových obchodných veľmocí a jedným z najprosperujúcejších regiónov.

Pandémia ochorenia COVID-19 a následná invázia Ruska na Ukrajinu zásadne zmenili dynamiku otvorenosti a hospodárskej integrácie a zatienili dlhodobú snahu o zachovanie prosperity EÚ. Tieto rušivé udalosti len dokazujú, do akej miery je dôležité, aby sa EÚ stala odolnejšou a schopnejšou účinne chrániť svoje záujmy.

EÚ sa pripravuje reagovať na výzvy, ktoré by mohli znamenať posun od multilaterálneho obchodného systému založeného na pravidlách, ktorý bol typickým znakom obdobia po druhej svetovej vojne. Nemôže si dovoliť nemať jasnú predstavu o tom, čo znamená strategická autonómia.

Štúdia, ktorú vypracovalo Centrum pre európske politické štúdie (CEPS), sa venuje týmto komplexným otázkam, skúma zraniteľné miesta Európy a navrhuje viacero odporúčaní, ako strategickú autonómiu dosiahnuť. Zadávateľom štúdie je EHSV na žiadosť jeho skupiny Zamestnávatelia a pripravilo ju CEPS.

Úplné znenie štúdie nájdete tu (len v angličtine): https://europa.eu/!n98Tdd

V rubrike Jedna otázka pre... člen EHSV Stojan Čukanov približuje hlavné body svojho stanoviska, ktoré sa má prijať na januárovom plenárnom zasadnutí.

EHSV: „Ste spravodajcom stanoviska na tému Podpora autonómnej a udržateľnej výroby potravín: stratégie spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie po roku 2027. Čo navrhuje výbor vo svojom stanovisku, najmä pokiaľ ide o SPP po roku 2027 a udržateľnú výrobu potravín?“

Každú noc prespí na ulici alebo v útulku takmer 900 000 ľudí v EÚ. Počet ľudí bez domova sa za posledných 15 rokov viac než zdvojnásobil, EHSV preto vyzýva členské štáty a EÚ, aby prijali okamžité opatrenia.

EHSV požaduje rýchlo zaviesť komplexnú stratégiu EÚ na boj proti bezdomovectvu a účinné vnútroštátne politiky v tejto oblasti, aby bolo možné dosiahnuť do roku 2030 výrazné zníženie miery bezdomovectva, ktoré predstavuje jednu z najextrémnejších foriem sociálneho vylúčenia.

„Žiadame, aby sa vytvorila stratégia EÚ v oblasti bezdomovectva, do ktorej bude plne zapojená európska platforma na boj proti bezdomovectvu (EPOCH) a ktorá umožní zahrnúť vnútroštátne politiky zamerané na bezdomovectvo do európskeho semestra,“ uviedla spravodajkyňa stanoviska EHSV na tému Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie na pomoc bezdomovcom Maria del Carmen Barrera Chamorro.

Stratégiu musí podporiť odporúčanie Rady, preto EHSV vyzýva belgické predsedníctvo Rady EÚ, aby začalo pracovať na jeho príprave. Zároveň žiada Komisiu, aby bezodkladne vypracovala návrh na nový viacročný program, ktorý bude pokračovať až do konca jej nasledujúceho funkčného obdobia.

„EHSV chce, aby bezdomovectvo bolo naďalej prioritou sociálnej politiky EÚ pred voľbami do Európskeho parlamentu a aj po nich. Potrebujeme strategický posun v zameraní od riešenia problémov týkajúcich sa bezdomovectva k jeho reálnemu odstráneniu do roku 2030,“ vyhlásil spoluspravodajca stanoviska Ákos Topolánszky.

EHSV odporúča, aby sa v záujme riešenia akútneho problému bezdomovectva aktívne presadzovala zásada „bývanie ako prvé“. V súlade s touto zásadou sa bývanie nepovažuje len za prístrešie, ale aj za nástroj opätovného začlenenia do spoločnosti. Ide o to, aby sa zabezpečili dlhodobé riešenia v oblasti bývania, ktoré by neboli podmienené preukázaním pokroku v osobnom rozvoji alebo prijatím podpory.

Prístup zameraný na bývanie už podporila aj Lisabonská deklarácia, ktorú v roku 2021 podpísalo 27 členských štátov EÚ, európske inštitúcie a viaceré európske mimovládne organizácie. Táto deklarácia je politickým základom pre vytvorenie platformy EPOCH a jej signatári sa rozhodli spolupracovať v boji proti bezdomovectvu na úrovni EÚ a usilovať sa o jeho odstránenie do roku 2030. EHSV však v stanovisku konštatuje, že napriek politickému úsiliu sa problém bezdomovectva dostatočne nerieši ani na európskej, ani na vnútroštátnej úrovni.

Jedinou krajinou, ktorej sa v posledných dvoch desaťročiach darí nepretržite znižovať počet bezdomovcov, je Fínsko. (ll)

Skupina Pracovníci v EHSV

Výročná správa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) o pokroku za rok 2023 nebola obzvlášť povzbudivá: EÚ nemusí splniť väčšinu cieľov do roku 2030. Mimoriadne zlé sú najmä vyhliadky týkajúce sa stopy spotreby, úrovne spotreby energie, obehovej výroby a ekologického poľnohospodárstva, pričom ostatné oblasti – od biodiverzity až po zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu – nevyzerajú o nič lepšie.

Pokiaľ ide o výsledky COP28, prinášajú len slabú úľavu. Ako ukázala diskusia na decembrovom plenárnom zasadnutí EHSV, občianska spoločnosť ani zďaleka nie je so závermi spokojná: v texte sa neuvádza dostatočne jasne, ako a kto má platiť, a samotné znenie obsahuje viac slov než konkrétnych opatrení (napriek tomu, že sa v ňom po prvýkrát uvádza, že fosílne palivá sú príčinou klimatických zmien). Cieľ obmedziť nárast globálnej priemernej teploty do konca storočia na 1,5 C° sa pravdepodobne nepodarí splniť, pretože toto zvýšenie teploty sa s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahne v priebehu piatich rokov. Historicky najteplejším rokom bol rok 2023, pričom každý mesiac od júna bol v histórii najteplejší.

Tento pochmúrny obraz nás však nesmie odradiť, ale skôr motivovať: musíme konať. Teraz nie je čas na nesmelé dobré úmysly (tých sme mali v minulosti dosť a pozrite sa, kde sme teraz), ani na návrat k úsporným opatreniam. Zásady spravodlivej transformácie s hospodárskou, sociálnou a environmentálnou udržateľnosťou musia preniknúť do každej politiky EÚ. V súlade s najnovším stanoviskom EHSV na túto tému je potrebné prijať na úrovni EÚ smernicu o spravodlivej transformácii vo svete práce. Túto obrovskú úlohu, ktorá nás čaká, bude možné splniť len vtedy, ak sa na nej budú podieľať všetci. Ak sa náklady na ňu prenesú na najzraniteľnejších, ako sa to už často deje, krajne pravicový populizmus bude silnieť. A v čase, keď už ani jeho zástancovia nebudú môcť poprieť katastrofické dôsledky zmeny klímy, bude neskoro.

EHSV požaduje rozšírenie rozsahu pôsobnosti návrhu Komisie týkajúceho sa európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím, aby zahŕňal dlhšie pracovné alebo študijné pobyty s cieľom zabezpečiť voľný pohyb osôb so zdravotným postihnutím v EÚ.

EHSV privítal návrh Komisie zaviesť európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím a európsky parkovací preukaz, pretože ho považuje za prvý krok k tomu, aby sa osoby so zdravotným postihnutím mohli voľne pohybovať v EÚ.

Ioannis Vardakastanis, hlavný spravodajca stanoviska EHSV na tému Európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím a európsky parkovací preukaz, ktoré bolo predložené na plenárnom zasadnutí EHSV 14. decembra, uviedol, že „návrh na zavedenie oboch preukazov sa bude týkať viac ako 80 miliónov Európanov so zdravotným postihnutím. Ide o veľmi dôležitý krok smerom k odstráneniu závažných prekážok a zabezpečeniu toho, aby osoby so zdravotným postihnutím, či už ide o európskych obyvateľov alebo štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom v niektorom členskom štáte, mohli využívať základnú zásadu, na ktorej je Únia založená, a to slobodu pohybu. Na tomto základe budú v budúcnosti vypracované ďalšie politiky.“

EHSV však upozornil, že návrh neodstraňuje niektoré z najzávažnejších prekážok brániacich voľnému pohybu Európanov so zdravotným postihnutím, konkrétne nedostatočnú prenosnosť dávok súvisiacich so zdravotným postihnutím, ak sa presťahujú do iného členského štátu EÚ za prácou alebo štúdiom. EHSV vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy žiada rozšíriť rozsah pôsobnosti návrhu tak, aby osoba so zdravotným postihnutím, ktorá sa presťahovala, mohla dočasne využívať preukazy s cieľom naďalej poberať dávky spojené so sociálnou politikou alebo vnútroštátnymi systémami sociálneho zabezpečenia,

čo v súčasnosti neplatí. Ak sa niekto presťahuje z jedného členského štátu do druhého, po prekročení hraníc stráca nárok na akékoľvek dávky súvisiace so zdravotným postihnutím, a to až do doby, kým sa jeho zdravotné postihnutie v novom členskom štáte opätovne neposúdi.

Tento proces posudzovania môže trvať viac ako rok a počas prechodného obdobia zostáva osoba bez akéhokoľvek uznania jej nárokov alebo podpory. „Žiadame o rozšírenie rozsahu pôsobnosti, aby sa zabezpečilo, že v novej krajine počas tohto obdobia nevznikne žiadne právne vákuum a nedôjde k prerušeniu poskytovania dávok. Ľudia so zdravotným postihnutím tak budú môcť od začiatku žiť v dôstojných podmienkach,“ uviedol Ioannis Vardakastanis. (ll)

Ste spravodajcom stanoviska na tému „Podpora autonómnej a udržateľnej výroby potravín: stratégie spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie po roku 2027“. Čo navrhuje výbor vo svojom stanovisku, najmä pokiaľ ide o SPP po roku 2027 a udržateľnú výrobu potravín?

Stojan Čukanov: SPP umožnila Európskej únii zabezpečiť stabilné zásobovanie rastúceho počtu obyvateľov potravinami vysokej a stále sa zvyšujúcej kvality a zároveň zachovať model rodinných podnikov. Za posledných 65 rokov sa táto politika zmenila, ale stále sú veľmi kritizované tri rozmery udržateľnosti novej verzie, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2021.

Čelíme novým výzvam a teraz viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme, aby Európska únia mala stabilný dlhodobý politický rámec zameraný na udržateľnú výrobu potravín a otvorenú strategickú autonómiu. Súčasťou úsilia by mala byť aj ochrana rozmanitosti typov poľnohospodárstva v EÚ a odpovede na spoločenské a ekologické potreby („verejné finančné prostriedky na verejné statky“) a zároveň zabezpečiť rozvoj vidieka.

Environmentálne a klimatické politiky by sa nemali považovať za záťaž pri prekonávaní súčasnej krízy, ale skôr za súčasť dlhodobých riešení a usmernení pre rozhodovanie v budúcnosti. Poslednou reformou sa posilnila zásada, že každý podporovaný hektár musí za to poskytovať spoločnosti environmentálne služby.

Jednotné financovanie na hektár však neodráža ekologickú realitu ani spravodlivú podporu zo sociálneho hľadiska. Nazdávame sa, že budúca SPP by mala ísť ešte ďalej a sprísniť environmentálne a sociálne požiadavky, ktoré sa budú musieť riadne kompenzovať a chrániť pred nekalou súťažou.

Platby na plochu by sa preto mali zmeniť na stimuly namiesto kompenzácií za prospešné služby, pričom treba stanoviť primerané prechodné obdobie, ktoré môže presahovať obdobie jedného viacročného finančného rámca.

Malé rodinné poľnohospodárske podniky by mali mať možnosť rozhodnúť sa ponechať si podporu príjmu založenú na platbách na plochu a pracovných jednotkách na farme, pričom členské štáty by mali mať možnosť vymedziť kritériá v strategických plánoch. S cieľom zastaviť ďalší pokles počtu poľnohospodárskych podnikov v EÚ v dôsledku nedostatočnej generačnej výmeny je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zvýšenia priemerných príjmov z poľnohospodárstva, prístupu k pôde (prostredníctvom investičných dotácií, zvýhodnených úverov, vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa prevodu pôdy), priaznivých investičných podmienok v rámci druhého piliera (prinášajúcich dodatočné súkromné peniaze), zvyšovania kvalifikácie (poľnohospodárov, poľnohospodárskych pracovníkov a poradcov), posilnenia postavenia žien, dobrých pracovných podmienok, zlepšenia dlhodobých vyhliadok poľnohospodárov (dôchodky atď.), ako aj celkovej atraktívnosti vidieckych oblastí.

SPP zároveň musí pomôcť podporovať dopyt spotrebiteľov v EÚ po zdravšej a udržateľnejšej strave (ekologické, sezónne, miestne výrobky), znížiť plytvanie potravinami a regulovať trhy s potravinami v snahe riešiť problém financializácie potravinárstva, ktoré vedie k veľkým špekuláciám, keďže sa dosahujú obrovské zisky, zatiaľ čo Európania zápasia s rastúcimi cenami potravín. Zvýšenie cien energií a riziká prerušenia dodávok energie a hnojív sú súčasťou nového normálneho stavu a SPP by mala zvážiť zahrnutie proticyklických prvkov a vytvoriť systémy investičnej podpory zamerané na zlepšenie výroby a distribúcie energie z obnoviteľných zdrojov na vidieku v poľnohospodárskych podnikoch a na miestnej úrovni.

V našom stanovisku navrhujeme, aby Komisia v nástrojoch SPP na obdobie po roku 2027 v reakcii na dôsledky extrémnych klimatických podmienok zvážila posilnenie poistných systémov v rámci verejno-súkromných partnerstiev, ktoré sú v jednotlivých členských štátoch momentálne dobrovoľné. Vzhľadom na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 a budúce rozšírenie EÚ považuje EHSV toto stanovisko za príležitosť na predloženie niektorých úvah, usmernení a návrhov organizovanej občianskej spoločnosti k budúcej podobe a smerovaniu SPP po roku 2027 s cieľom dosiahnuť autonómnu a udržateľnú výrobu potravín v rámci komplexnejšej a ucelenejšej potravinovej politiky. Zámerom je prispieť k návrhu budúcej SPP pripravovanému Komisiou zdôraznením potrieb organizácií občianskej spoločnosti a očakávaní spoločnosti.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vo svojom stanovisku prijatom na plenárnom zasadnutí navrhol stratégiu na riešenie sociálno-ekonomických problémov, ktorým čelia ostrovy, horské regióny a riedko osídlené oblasti EÚ. EHSV žiada, aby sa opatrenia EÚ prijímali prostredníctvom politiky súdržnosti, pričom zdôrazňuje potrebu prispôsobených stratégií, spoľahlivých údajov a osobitných mechanizmov pre udržateľný rast.

Vzdialené regióny EÚ, od ostrovov až po horské a riedko osídlené oblasti, zápasia s hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi problémami, ktoré brzdia ich pokrok. Izolované ostrovy čelia vysokým nákladom v dôsledku svojej izolácie, zatiaľ čo zmena klímy predstavuje riziko pre horské oblasti. Klesajúci počet obyvateľov v riedko osídlených oblastiach si vyžaduje inovatívne stratégie rastu. Spravodajca EHSV Ioannis Vardakastanis zdôrazňuje potrebu prispôsobených prístupov, ktoré zohľadňujú osobitosti každého regiónu. Výbor sa vo svojom stanovisku zasadzuje za súdržné opatrenia EÚ, pričom zdôrazňuje regionálnu solidaritu s cieľom zabrániť marginalizácii. EHSV navrhuje využiť silný právny základ politiky súdržnosti EÚ a odporúča osobitné fondy a pakty, ako napríklad pakt ostrovov alebo pakt horských oblastí, na riešenie jedinečných výziev, podľa vzoru stratégií, ktoré sa úspešne uplatňujú v mestských alebo vidieckych oblastiach. Riešenia zahŕňajú hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty, ktoré si vyžadujú rôzne opatrenia od znižovania prevádzkových nákladov až po podporu vytvárania pracovných miest a zachovanie miestnej kultúry. Informované rozhodovanie je podmienené presnými údajmi a budovaním kapacít, ako aj podporou aktívneho dialógu medzi zainteresovanými stranami na úrovni EÚ a na vnútroštátnej a miestnej úrovni s cieľom formovať politiky, ktoré zohľadňujú osobitosti týchto regiónov v rámci EÚ. (tk)