Vzhľadom na rastúce bezpečnostné hrozby Európa naliehavo potrebuje jednotnú stratégiu financovania obrany. V reakcii na žiadosť nadchádzajúceho poľského predsedníctva EÚ prijal EHSV stanovisko, v ktorom vyzýva na odvážne kroky: zvýšenie investícií do moderných systémov, prehĺbenie spolupráce s NATO a zvýšenie financovania vo finančnom rámci EÚ.
Vzhľadom na rastúce bezpečnostné hrozby Európa naliehavo potrebuje jednotnú stratégiu financovania obrany. V reakcii na žiadosť nadchádzajúceho poľského predsedníctva EÚ prijal EHSV stanovisko, v ktorom vyzýva na odvážne kroky: zvýšenie investícií do moderných systémov, prehĺbenie spolupráce s NATO a zvýšenie financovania vo finančnom rámci EÚ.
Bezpečnostné riziká Európy sa neustále zvyšujú, čo odhaľuje jej závislosť od externých dodávateľov obrany – 78 % zo 75 miliárd EUR, ktoré krajiny EÚ vynaložili na obranné obstarávanie za jeden rok, išlo dodávateľom mimo EÚ. Posilnenie európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB) má zásadný význam pre zníženie tejto závislosti.
„Mechanizmy financovania obrany EÚ sa musia prepracovať, aby reagovali na súčasné výzvy,“ vysvetľuje Marcin Nowacki, spravodajca stanoviska EHSV na tému Financovanie obrany v EÚ. „Existujúce rozpočtové pravidlá obmedzujú vojenské výdavky, a hoci iniciatívy ako Európsky obranný fond a Európsky mierový nástroj predstavujú pokrok, stále nepostačujú na riešenie rozsahu súčasných hrozieb.“
Spolupráca v rámci NATO je nevyhnutná pre interoperabilitu a jednotnú stratégiu. Odolnosť sa zvýši spoločným obstarávaním, partnerstvami v oblasti kybernetickej a vesmírnej bezpečnosti a realizáciou satelitného projektu IRIS2. Financovanie obrany musí byť v súlade so širšími prioritami EÚ bez toho, aby boli ohrozené sociálne a environmentálne ciele. Strategické investície, inovácie a dlhodobé plánovanie sú zásadné pre zaistenie bezpečnosti a autonómie Európy. (tk)
Cestovný ruch je hybnou silou hospodárstva EÚ a môže posilniť konkurencieschopnosť Európy. Je načase prehodnotiť spôsob jeho fungovania a prejsť od udržateľnosti k regeneratívnemu cestovnému ruchu, v ktorom destinácie nielen prežívajú, ale aj prosperujú.
Cestovný ruch je hybnou silou hospodárstva EÚ a môže posilniť konkurencieschopnosť Európy. Je načase prehodnotiť spôsob fungovania cestovného ruchu a prejsť od udržateľnosti k regeneratívnemu cestovnému ruchu, v ktorom destinácie nielen prežívajú, ale aj prosperujú.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby pretransformovala svoje odvetvie cestovného ruchu s dôrazom na udržateľnosť a obnovu, a tým zabezpečila jeho dlhodobé hospodárske a environmentálne prínosy.
Keďže cestovný ruch je aj naďalej dôležitým pilierom hospodárstva EÚ, najmä v regiónoch, ktoré sú na ňom veľmi závislé, EHSV sa zasadzuje za urýchlený prechod na udržateľný cestovný ruch a stratégie regeneratívneho cestovného ruchu, ako uvádza aj vo svojom stanovisku na tému Cestovný ruch v EÚ: udržateľnosť ako hybná sila dlhodobej konkurencieschopnosti odvetia.
„Musíme zaistiť, aby cestovný ruch zohrával úlohu pri oživovaní európskej konkurencieschopnosti. Je to nevyhnutné vzhľadom na to, že cestovný ruch je veľmi dôležitou súčasťou HDP mnohých členských štátov a regiónov, ako aj ich hodnotových reťazcov," uviedla spravodajkyňa stanoviska Isabel Yglesias.
Stanovisko podľa jej vyjadrenia vychádza z vyhlásenia z Palmy, ktoré bolo prijaté počas španielskeho predsedníctva Rady EÚ v druhom polroku 2023 a ktoré prinieslo široký konsenzus o tom, ako zabezpečiť, aby bola udržateľnosť stredobodom budúcnosti cestovného ruchu.
Na dosiahnutie tohto cieľa musia európske inštitúcie, národné vlády, ako aj regionálne a miestne samosprávy aktívne podporovať toto odvetvie pri jeho transformácii, uskutočňovať nepretržitý dialóg so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami a posilňovať sociálny dialóg.
Hoci snahy o udržateľnosť cestovného ruchu nie sú ničím novým, rozmach cestovania po pandémii vystavuje mnohé obľúbené destinácie tlaku. Tento nárast sťažuje regiónom dosiahnutie rovnováhy medzi hospodárskym rastom a udržateľným rozvojom, pričom sa musia vyrovnať s nedostatkom zamestnancov a nesúladom medzi dostupnými pracovnými miestami a kvalifikáciou pracovníkov.
EHSV preto žiada aj prechod na regeneratívny cestovný ruch a jeho začlenenie do európskej stratégie pre udržateľný cestovný ruch, ktorú Európska komisia predloží v nadchádzajúcich mesiacoch.
Na rozdiel od tradičného udržateľného cestovného ruchu, ktorý sa zameriava na znižovanie škôd na životnom prostredí, regeneračný cestovný ruch sa zameriava na obnovu a zveľaďovanie prírodného, sociálneho a ekonomického kapitálu. Tento pokrokový prístup zahŕňa zásady obehového hospodárstva a snaží sa dosiahnuť trvalý pozitívny vplyv na destinácie a miestne komunity. (ll)
Európski poľnohospodári čelia čoraz väčším krízam, od extrémneho počasia až po nestabilitu trhu a nekalú hospodársku súťaž. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) upozorňuje, že súčasné politiky EÚ nechránia poľnohospodárov, a naliehavo žiada reformy s cieľom zaistiť príjmy, posilniť vyjednávaciu silu a zabezpečiť udržateľné poľnohospodárstvo.
Európski poľnohospodári čelia čoraz väčším krízam, od extrémneho počasia až po nestabilitu trhu a nekalú hospodársku súťaž. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) upozorňuje, že súčasné politiky EÚ nechránia poľnohospodárov, a naliehavo žiada reformy s cieľom zaistiť príjmy, posilniť vyjednávaciu silu a zabezpečiť udržateľné poľnohospodárstvo.
EHSV vo svojom stanovisku na žiadosť poľského predsedníctva Rady EÚ vyzval na vytvorenie odolnejšieho poľnohospodárskeho systému, ktorého jadrom by boli poľnohospodári.
„Poľnohospodári majú ušľachtilé povolanie, ktoré má dva hlavné ciele: vyrábať kvalitné a bezpečné potraviny pre výživu ľudí a udržiavať a zlepšovať životné prostredie. Jediné, čo za to žiadame, je poctivá mzda za poctivú prácu, rešpekt a spravodlivé ceny potravín, ktoré poskytujeme,“ uviedol Joe Healy, jeden z troch spravodajcov stanoviska.
Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) nie je podľa EHSV dostatočne vybavená na to, aby dokázala riešiť súčasné výzvy. Medzi finančné nástroje, ktoré odporúča na podporu poľnohospodárov, patrí verejné poistenie pre prípad prírodných katastrof, proticyklická pomoc a priame platby. Vzájomné fondy, ktoré sa už využívajú v niektorých štátoch EÚ, by mohli predstavovať dodatočnú záchrannú sieť, ktorú by spoločne financovali poľnohospodári, priemyselné odvetvia, regionálne vlády a EÚ.
Vzhľadom na to, že SPP sa má po roku 2027 opätovne preskúmať, EHSV sa vyslovil za obnovenie jej rozpočtu na úrovni aspoň 0,5 % HDP EÚ. Na zabezpečenie toho, aby dovážané výrobky spĺňali environmentálne a pracovné normy EÚ, sú potrebné prísnejšie obchodné predpisy.
Ďalším závažným problémom je predaj pod cenu, čo je postup, ktorý poľnohospodárov vystavuje extrémnemu finančnému tlaku. EHSV naliehavo vyzýva tvorcov politík EÚ, aby starostlivo zvážili zákaz nákupov pod cenu s cieľom zabrániť tomu, aby veľkí maloobchodníci vytláčali poľnohospodárov z trhu, pričom ako vzor by mohli slúžiť španielske právne predpisy o potravinových reťazcoch.
S cieľom zlepšiť transparentnosť a trhovú silu poľnohospodárov EHSV navrhol zriadenie digitálneho centra EÚ na monitorovanie cien, nákladov a ziskov. Takisto sa zasadzuje za kolektívne rokovania o cenách a väčšiu podporu družstiev a organizácií výrobcov. V poľnohospodárstve EÚ je potrebná väčšia hospodárska nezávislosť a konkurencieschopnosť.
Hoci majú ciele v oblasti klímy zásadný význam, poľnohospodári nemôžu znášať náklady sami. Fond udržateľnosti by im mohol pomôcť pri prechode na ekologickejšie postupy. V stanovisku sa dôrazne poukazuje na riziko úniku uhlíka, keď prísne pravidlá EÚ znevýhodňujú miestnych poľnohospodárov v porovnaní s konkurentmi z krajín mimo EÚ.
EHSV zdôrazňuje význam investícií do rozvoja vidieka, inovácií a zjednodušenia pravidiel SPP. Vzhľadom na rastúci tlak na poľnohospodárov je zrejmé, že vedúci predstavitelia EÚ musia konať skôr, ako zaniknú ďalšie poľnohospodárske podniky. (ks)
EHSV musí byť od začiatku zapojený do iniciatív Európskej komisie na posilnenie spolupráce s občianskou spoločnosťou. Podľa skupiny Organizácie občianskej spoločnosti môže byť v tejto súvislosti cenným prínosom pripravovaná štúdia EHSV o mapovaní postupov občianskeho dialógu v inštitúciách EÚ.
EHSV musí byť od začiatku zapojený do iniciatív Európskej komisie na posilnenie spolupráce s občianskou spoločnosťou. Podľa skupiny Organizácie občianskej spoločnosti môže byť v tejto súvislosti cenným prínosom pripravovaná štúdia EHSV o mapovaní postupov občianskeho dialógu v európskych inštitúciách EÚ.
Keďže sa začal nový politický cyklus EÚ a Komisia vo svojom pracovnom programe ohlásila, že v treťom štvrťroku 2025 predloží stratégiu EÚ na podporu, ochranu a posilnenie občianskej spoločnosti, skupina Organizácie občianskej spoločnosti usporiadala konferenciu s cieľom zdôrazniť, aké kľúčové opatrenia by sa vo funkčnom období 2024 – 2029 mali zaviesť. Na podujatí, ktoré sa konalo 3. marca, sa zúčastnilo približne 100 zástupcov národných a európskych organizácií občianskej spoločnosti a občanov.
Predseda skupiny Organizácie občianskej spoločnosti Séamus Boland pripomenul, že úlohou týchto organizácií je zabezpečiť, aby sa pri tvorbe politík vychádzalo zo spoľahlivých informácií a reagovalo na potreby ľudí. Zopakoval výzvu skupiny a výboru, aby bol EHSV zapojený do platformy občianskej spoločnosti, ktorú plánuje vytvoriť Európska komisia.
„EHSV musí byť vzhľadom na svoje skúsenosti a fórum, ktoré poskytuje, už od začiatku zapojený do iniciatív Európskej komisie na posilnenie spolupráce s občianskou spoločnosťou. Musí sa podieľať na riadení iniciatívy na vytvorenie platformy občianskej spoločnosti a musí byť jej dôležitou súčasťou," zdôraznil predseda skupiny.
Ďalej uviedol, že štruktúrovaný, pravidelný, transparentný a inkluzívny občiansky dialóg by mal stavať na existujúcich štruktúrach a zahŕňať všetky príslušné zainteresované strany. Európske inštitúcie by preto mali vytvoriť pracovnú skupinu pre občiansky dialóg, ktorej by pomáhal EHSV.
„Pracovná skupina pre občiansky dialóg by mohla navrhnúť plán, ako organizáciám občianskej spoločnosti zaistiť priaznivejšie podmienky pri vytváraní politík," vyhlásil Séamus Boland. Tento plán by mohol byť prvým krokom k štruktúrovanejšiemu občianskemu dialógu a umožnil by zodpovedať tieto otázky: s kým sa konzultuje, aké témy sa konzultujú, v akom časovom rámci a s akými výsledkami.
Navrhovaná pracovná skupina by navyše mohla vychádzať zo zistení pripravovanej štúdie EHSV o mapovaní postupov občianskeho dialógu v európskych inštitúciách (Mapping civil dialogue practices in the EU institutions).
Vypracovanie štúdie zadal EHSV na žiadosť skupiny Organizácie občianskej spoločnosti. Očakáva sa, že výsledky budú k dispozícii v júli 2025. Štúdia komplexne mapuje postupy občianskeho dialógu v inštitúciách EÚ a skúma, aké procesy zapojenia organizácií občianskej spoločnosti v súčasnosti prebiehajú a aká metodika sa pri tom používa. Poznatky o súčasných postupoch by mali poslúžiť a pomôcť v úsilí na podporu štruktúrovanejšieho občianskeho dialógu v novom legislatívnom cykle. Predbežné zistenia štúdie už na konferencii predstavila Berta Mizsei z Centra pre európske politické štúdie (CEPS).
Pri tejto príležitosti sa tiež zdôraznilo, že nevyhnutnou podmienkou na to, aby mohol prebiehať dialóg a aby tvorcovia politík mohli zistiť, čo ľudia potrebujú, je finančné zdravie organizácií občianskej spoločnosti. Musí byť zaručená ich finančná stabilita a nezávislosť.
Obranné a sociálne výdavky by mali ísť ruka v ruke – sociálny štát sa nesmie stať obeťou zvýšenia výdavkov na obranu. Silný sociálny štát zostáva kľúčovým nástrojom na zastavenie krajne pravicových strán v ich snahách o vytvorenie autokracie kremeľského typu v EÚ.
Obranné a sociálne výdavky by mali ísť ruka v ruke – sociálny štát sa nesmie stať obeťou zvýšenia výdavkov na obranu. Silný sociálny štát zostáva kľúčovým nástrojom na zastavenie krajne pravicových strán v ich snahách o vytvorenie autokracie kremeľského typu v EÚ.
Na začiatku štvrtého roka vojny na Ukrajine sa ozývajú hlasy volajúce po zvýšení výdavkov na obranu, najmä v súvislosti so zmenami v USA. Zdá sa, že ochrana európskych krajín už nie je zaručená. V dôsledku toho sa prelomili už mnohé tabu, nielen pokiaľ ide o diskusie o vojenských otázkach na úrovni EÚ, ale aj o zvýšenej zadlženosti.
Niektoré z týchto hlasov to však tiež túto situáciu označili za kompromis s nulovým súčtom pre sociálny štát – akoby sila americkej armády bola dôsledkom nedostatočnej riadnej sociálnej ochrany krajiny alebo akoby naše oslabené armády boli dôsledkom dôchodkov a sociálneho zabezpečenia.
Skupina Pracovníci chce poukázať na dve otázky:
Pokiaľ ide o výdavky na armádu, EÚ ako celok je celosvetovo//v celosvetovom meradle na druhom mieste. Hoci v niektorých prípadoch môžu byť potrebné spoločné alebo dodatočné výdavky, skutočne potrebná je koordinácia a spoločné projekty na zabezpečenie strategickej autonómie. Musíme sa brániť, nie súťažiť s USA na globálnej úrovni.
Dobre fungujúci sociálny štát je spolu s úsilím o boj proti chudobe a nerovnosti hlavným nástrojom na zabránenie krajne pravicovému prevratu v mnohých členských štátoch. Tieto krajne pravicové strany, ktoré sú na vzostupe, veľmi neobľubujú demokraciu, sú otvorene nepriateľské voči väčšine našich hodnôt, usilujú sa o napodobnenie autokracie Kremľa v našich členských štátoch a v prípade, že sa dostanú k moci, zabezpečia, že nebude možné vytvoriť koordinovanú obrannú politiku.
Členské štáty preto musia považovať investície do obrany a sociálnej oblasti za vzájomne prospešné, pričom jedny umožňujú druhé.
EÚ stojí na kritickej križovatke rozvoja umelej inteligencie. Na trhu generatívnej umelej inteligencie (GenAI) dominujú spoločnosti z USA, ktoré získavajú 80 % celosvetových súkromných investícií, ale aj Čína rýchlo napreduje. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) v spolupráci s Centrom pre európske politické štúdie (CEPS) zverejnil výsledky novej štúdie, ktorej cieľom bolo určiť, čo je potrebné na zabezpečenie konkurencieschopnosti Európy.
EÚ stojí na kritickej križovatke rozvoja umelej inteligencie. Na trhu generatívnej umelej inteligencie (GenAI) dominujú spoločnosti z USA, ktoré získavajú 80 % celosvetových súkromných investícií, ale aj Čína rýchlo napreduje. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) v spolupráci s Centrom pre európske politické štúdie (CEPS) zverejnil výsledky novej štúdie, ktorej cieľom bolo určiť, čo je potrebné na zabezpečenie konkurencieschopnosti Európy.
Štúdia bola vypracovaná pod záštitou sekcie EHSV pre jednotný trh, výrobu a spotrebu (INT) a pravidelne sa o nej diskutuje v rámci strediska EHSV pre monitorovanie digitálnej transformácie a jednotného trhu. Skúmajú sa v nej hlavné príležitosti, výzvy a politické opatrenia potrebné na rozšírenie európskeho prostredia umelej inteligencie.
Najdôležitejšie odporúčania pre EÚ:
zvýšiť investície do umelej inteligencie a výpočtových schopností: Európa musí na podporu inovácií zvýšiť investície do infraštruktúry umelej inteligencie
zamerať sa na tri odvetvia s veľkým potenciálom: umelá inteligencia môže podporiť rast v automobilovom priemysle, odvetví čistej výroby energie a vo vzdelávaní
podporiť otvorené modely umelej inteligencie: stimulácia takejto podpory zlepší dostupnosť a hospodársku súťaž
v celej EÚ lepšie integrovať výskumno-vývojové úsilie
zlepšiť postavenie občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o riadenie umelej inteligencie: vo výsledkoch štúdie sa zdôrazňuje význam organizácií občianskej spoločnosti pri formovaní politík a riadenia umelej inteligencie. Na zlepšenie inkluzívnosti a etickej akceptácie umelej inteligencie sa vo výsledkoch štúdii odporúča:
zaviesť programy gramotnosti v oblasti umelej inteligencie: iniciatívy v oblasti odbornej prípravy a sociálneho dialógu na zlepšenie postavenia zamestnancov a verejnosti
zohľadňovať pri navrhovaní sociálne požiadavky, aby bol vývoj umelej inteligencie zameraný na človeka a zosúladený s potrebami spoločnosti
zvýšiť financovanie organizácií občianskej spoločnosti: podpora neziskových organizácií, ktoré pracujú na lepšom chápaní technológie umelej inteligencie verejnosťou
etické zavádzanie umelej inteligencie: uprednostňovanie dôveryhodných systémov umelej inteligencie, ktoré zodpovedajú európskym hodnotám.
Využitie potenciálu EHSV v politike v oblasti umelej inteligencie EHSV má dobré predpoklady na to, aby uľahčil štruktúrované zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do tejto politiky. V štúdii sa odporúča presadzovať otvorený zdrojový kód umelej inteligencie a využívaním verejného obstarávania a systémov financovania podporovať etické inovácie, pričom EHSV by sa mal stať strediskom spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti a komunitami otvoreného zdroja a zvyšovať povedomie o vplyve umelej inteligencie na spoločnosť.
Štúdiou sa tiež zavádza jednotný glosár umelej inteligencie, aby sa vytvoril spoločný jazyk na zabezpečenie efektívnej komunikácie tvorcov politík s vývojármi a používateľmi, čo má rozhodujúci význam pre zodpovedný rozvoj, riadenie a zavádzanie umelej inteligencie v rôznych odvetviach.
Výsledky štúdie budú poskytnuté kľúčovým inštitúciám EÚ a očakáva sa, že sa premietnu do budúcich politík v oblasti umelej inteligencie. Prečítajte si celú správu. (vk)
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) usporiadal fórum na vysokej úrovni o právach žien, na ktorom zazneli hlasy popredných predstaviteľov s cieľom riešiť naliehavé otázky týkajúce sa práv žien a načrtnúť kľúčové priority pred nadchádzajúcim zasadnutím Komisie OSN pre postavenie žien.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) usporiadal fórum na vysokej úrovni o právach žien, na ktorom zazneli hlasy popredných predstaviteľov s cieľom riešiť naliehavé otázky týkajúce sa práv žien a načrtnúť kľúčové priority pred nadchádzajúcim zasadnutím Komisie OSN pre postavenie žien.
Posolstvo fóra EHSV na vysokej úrovni o právach žien bolo jasné: dosiahol sa pokrok, no stále to nestačí. Hoci EÚ prijala opatrenia na ochranu žien a dievčat, štrukturálne formy nerovnosti, rodové stereotypy a odmietavé postoje voči právam žien naďalej ohrozujú ťažko dosiahnuté úspechy v Európe. Kým budú pretrvávať štrukturálne prekážky, plné zapojenie žien do spoločnosti bude obmedzené.
Na fóre na vysokej úrovni, ktoré sa konalo 26. februára počas plenárneho zasadnutia EHSV, bola prítomná predsedníčka skupiny ad hoc EHSV Rovnosť Sif Holst, predseda EHSV Oliver Röpke, európska komisárka pre pripravenosť, krízové riadenie a rovnosť Hadja Lahbib, ako aj riaditeľka Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť Carlien Scheele, riaditeľka bruselskej kancelárie OSN Ženy Florence Raes, zástupkyňa EÚ v Združení podnikateliek Turecka (KAGIDER) Ayşe Yürekli , generálna tajomníčka Európskej ženskej lobby Mary Collins a hlavný odborný referent v asociácii ILGA Cianán Russel.
V rámci fóra prebehli dve dynamické panelové diskusie, ktoré sa zaoberali naliehavými výzvami v oblasti rodovej rovnosti a z ktorých každá nadväzovala na kľúčové stanoviská EHSV prijaté počas zasadnutia. Stretli sa tu experti, obhajcovia a tvorcovia politík, aby sa podelili o poznatky, navrhli riešenia a posilnili záväzky v oblasti presadzovania práv žien v Európe aj mimo nej.
Viac ako 800 účastníkov z občianskych organizácií a zainteresovaných strán z celej Európy vrátane mládežníckych organizácií, mimovládnych organizácií a novinárov sa zúčastnilo na podujatí Týždeň občianskej spoločnosti, ktorý usporiadal Európsky hospodársky a sociálny výbor od 17. do 20. marca 2025. Na úvodnom zasadnutí sa zdôraznila otázka ochrany občianskeho priestoru prostredníctvom právnych krokov a potvrdila kľúčová úloha občianskych spoločností: vyvodzovať zodpovednosť voči moci, prepájať, podporovať sociálnu odolnosť a dávať hlas tým, ktorí sú príliš často opomínaní.
Viac ako 800 účastníkov z občianskych organizácií a zainteresovaných strán z celej Európy vrátane mládežníckych organizácií, mimovládnych organizácií a novinárov sa zúčastnilo na podujatí Týždeň občianskej spoločnosti, ktorý usporiadal Európsky hospodársky a sociálny výbor od 17. do 20. marca 2025. Na úvodnom zasadnutí sa zdôraznila otázka ochrany občianskeho priestoru prostredníctvom právnych krokov a potvrdila kľúčová úloha občianskych spoločností: vyvodzovať zodpovednosť voči moci, prepájať, podporovať sociálnu odolnosť a dávať hlas tým, ktorí sú príliš často opomínaní.
diskutovať o otázke rastúcej polarizácie, ktorú v posledných rokoch umocnili dôsledky finančnej krízy, zmena klímy a čoraz väčšia nerovnosť príjmov,
zdôrazniť kľúčovú úlohu, ktorú v tejto súvislosti môže zohrávať občianska spoločnosť,
zozbierať riešenia a požiadavky občianskej spoločnosti pre tvorcov politík EÚ s cieľom pomôcť depolarizovať Európu posilnením spoločenskej súdržnosti a demokratickej účasti v kľúčových oblastiach pre spoločnosť.
Predseda EHSV Oliver Röpke vo svojom úvodnom prejave zdôraznil: „Občianska spoločnosť musí prijať túto výzvu. Účasť, dialóg a solidarita nie sú len ideálmi, ale základom odolnej a zjednotenej Európy. Stretávame sa počas Týždňa občianskej spoločnosti a pri tejto príležitosti potvrďme svoj záväzok k inklúzii a aktívnemu občianstvu. Silná demokracia nezávisí len od inštitúcií, ale aj od angažovanosti všetkých občanov.“
Profesorka politických a sociálnych vied na City Saint George's, University of London Albena Azmanova vo svojom hlavnom príhovore hovorila o rastúcej ekonomickej neistote, ktorej čelí väčšina ľudí, a tento fenomén nazvala „epidémiou neistoty“. Vysvetlila, prečo občianska spoločnosť zohráva prelomovú úlohu v tak neistých časoch.
„V dôsledku obrovskej ekonomickej neistoty stratila väčšina ľudí chuť bojovať. Občianska spoločnosť má vôľu bojovať. Aktivistov občianskej spoločnosti poháňa zmysel pre dosiahnutie cieľa, ktorý je definovaný konkrétnym problémom. Sú ako viditeľné nohy a ruky demokracie,“ doplnila.
Ako to vyjadril podpredseda Európskeho parlamentu Younous Omarjee: „V tomto kontexte rastúceho individualizmu potrebujeme občiansku spoločnosť ako spojivo medzi občanmi a ako hradbu proti šíriacim sa krajne pravicovým myšlienkam“.
O kľúčovej úlohe mimovládnych organizácií v oblasti sociálnej odolnosti a ich podpore pre zraniteľné a marginalizované skupiny hovorila ministerka pre občiansku spoločnosť a zástupkyňa poľského predsedníctva EÚ Adriana Porowska, ktorá sa tiež podelila o skúsenosti s tým, ako občianska spoločnosť v Poľsku zabezpečuje národnú odolnosť.
Spolupredsedníčka kontaktnej skupiny EHSV pre európske organizácie a siete občianskej spoločnosti Brikena Xhomaqi zdôraznila, že jednota v rozmanitosti, hrdé motto EÚ, sa buduje od najnižšej úrovne. Uviedla však, že organizácie občianskej spoločnosti a mimovládne organizácie sú vystavené útokom a ich financovanie a úloha sú spochybňované. „Organizácie občianskej spoločnosti nemôžu fungovať bez zdrojov. Potrebujeme inštitúcie na ochranu občianskej spoločnosti; potrebujeme právnu ochranu občianskeho priestoru, aby sme udržali našu spoločnosť celistvú a jednotnú v rozmanitosti.“
Hlavná cena EHSV pre občiansku spoločnosť vyzdvihuje mimoriadny prínos občianskej spoločnosti k zachovaniu a posilneniu európskej identity a občianstva. Cena je každý rok venovaná inej téme naliehavého spoločenského významu, ktorá súvisí s prácou EHSV.
Hlavná cena EHSV pre občiansku spoločnosť vyzdvihuje mimoriadny prínos občianskej spoločnosti k zachovaniu a posilneniu európskej identity a občianstva. Cena je každý rok venovaná inej téme naliehavého spoločenského významu, ktorá súvisí s prácou EHSV.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) 20. marca ocenil tri organizácie občianskej spoločnosti zo Slovenska, Belgicka a Francúzska za ich prelomové projekty, ktoré sa zaoberajú problémom rastúcej miery škodlivej polarizácie v Európskej únii.
Finančná odmena v celkovej výške 32 000 EUR sa rozdelila medzi troch finalistov.
EHSV udelil hlavnú cenu vo výške 14 000 EUR Slovenskej debatnej asociácii za Olympiádu kritického myslenia, priekopnícku iniciatívu, ktorá buduje odolnosť slovenskej mládeže voči dezinformáciám. V rámci tohto projektu prebieha súťaž žiakov v troch vekových kategóriách, ktorých úlohou je popasovať sa s výzvami reálneho sveta médií a posúdiť dôveryhodnosť nájdeného obsahu.
Ďalší dvaja finalisti dostali po 9 000 EUR:
Druhú cenu získali Reporters d'Espoirs z Francúzska za iniciatívu Prix Européen Jeunes Reporters d’Espoirs, čo je vzdelávací program vo francúzskom jazyku orientovaný na žurnalistiku založenú na riešeniach.
Tretia cena patrí FEC Diversité asbl z Belgicka za projekt „ESCAPE GAME EXTREME DROITE pour se désintoxiquer,“ pútavú hru, v ktorej sa bojuje proti krajne pravicovým ideológiám.
Stručne o 15. ročníku Ceny EHSV pre občiansku spoločnosť
V 15. ročníku Ceny EHSV pre občiansku spoločnosť sa vyzdvihli neziskové projekty pod vedením jednotlivcov, súkromných spoločností a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré pomáhajú bojovať proti škodlivej polarizácii v Európskej únii.
V posledných rokoch zasiahli Európu viaceré krízy, počnúc útočnou vojnou Ruska na Ukrajine a pokračujúc nárastom cien energie a životných nákladov a pretrvávajúcimi hospodárskymi a sociálnymi dôsledkami pandémie ochorenia COVID-19. Takéto krízy môžu narušiť dôveru vo verejné inštitúcie a spôsobiť škodlivú polarizáciu v celej spoločnosti.
Hoci polarizácia môže byť súčasťou otvorenej, pluralitnej spoločnosti, rastúci populizmus a negatívna polarizácia predstavujú pre európske demokracie významné výzvy. Európa takisto čelí pokračujúcemu triešteniu tradičného mediálneho prostredia, rastúcim dezinformáciám a útokom na slobodu médií, a to všetko predstavuje ďalšiu hrozbu pre demokratické hodnoty.
Tohtoroční víťazi boli vybraní z početnej a pestrej škály viac ako 50 príspevkov z 15 členských štátov. Víťazné projekty boli vybrané pre ich mimoriadnu tvorivosť, nadšenie a odhodlanie v boji proti škodlivej polarizácii v európskej spoločnosti.
Podpredseda EHSV pre komunikáciuAurel Laurenţiu Plosceanu pri udeľovaní cien uviedol: „Organizovaná občianska spoločnosť zohráva zásadnú úlohu pri ochrane európskej demokracie, čo opäť potvrdili tohtoročné pozoruhodné projekty uchádzačov so širokým záberom“.
EHSV usporiadal 6. marca diskusiu o Dohode Európskej komisie o čistom priemysle, ktorá sa uskutočnila len niekoľko dní pred rokovaním Rady 12. marca. Politici, vedúci predstavitelia priemyslu a občianska spoločnosť skúmali, či plán dokáže skutočne podporiť európsky sektor čistých technológií, energeticky náročné odvetvia a strategickú autonómiu.
EHSV usporiadal 6. marca diskusiu o Dohode Európskej komisie o čistom priemysle, ktorá sa uskutočnila len niekoľko dní pred rokovaním Rady 12. marca. Politici, vedúci predstavitelia priemyslu a občianska spoločnosť skúmali, či plán dokáže skutočne podporiť európsky sektor čistých technológií, energeticky náročné odvetvia a strategickú autonómiu.
Vzhľadom na geopolitickú nestabilitu a meniace sa transatlantické vzťahy je potreba strategickej autonómie Európy naliehavejšia ako kedykoľvek predtým. Cieľom dohody o čistom priemysle je urýchliť dekarbonizáciu a prechod na obehové hospodárstvo a zároveň zvýšiť konkurencieschopnosť priemyslu, počnúc znížením cien energie. Otázky týkajúce sa uskutočniteľnosti a financovania zostávajú otvorené.
„Otázkou nie je voľba medzi strategickou autonómiou, konkurencieschopnosťou alebo dvojakou transformáciou. Všetky priemyselné odvetvia sa musia prispôsobiť svojím vlastným tempom, ale s jasnými záväzkami,“ uviedol Pietro de Lotto, predseda poradnej komisie EHSV pre priemyselné zmeny (CCMI), pričom túto výzvu označil za ekvilibristický kúsok.
Komisia zdôraznila geopolitickú nevyhnutnosť energetickej nezávislosti od Ruska, ale úpadok európskeho priemyslu vyvoláva čoraz väčšie obavy. V posledných dvoch rokoch sa výrazne znížil objem priemyselnej produkcie i prílev priamych zahraničných investícií.
Veľkou výzvou bude financovanie. Dosiahnutie cieľov plánu si vyžaduje spoluprácu medzi inštitúciami EÚ, členskými štátmi a priemyslom. Hoci Európska investičná banka prisľúbila 500 miliónov EUR na protizáruky a 1,5 miliardy EUR na vylepšenie energetických sietí, vlády jednotlivých štátov musia zmobilizovať ďalšie zdroje.
Kľúčovým problémom je aj sociálny vplyv transformácie, najmä v energeticky náročných odvetviach, v ktorých došlo k výraznému úbytku pracovných miest. Zástupcovia občianskej spoločnosti sa pýtali, či by zníženie daní z energie, ktoré je kľúčovým návrhom dohody, mohlo ísť na úkor financovania vzdelávania a zdravotníctva.
Napriek optimizmu, ktorý sprevádza dlhodobé ciele Dohody o čistom priemysle, odborníci vyjadrili obavy, či dokáže riešiť krátkodobé výzvy. Zásadný význam majú rýchlosť a zjednodušenie, pretože vysoké náklady na energiu a regulačné prekážky by mohli spomaliť pokrok. Roztrieštené národné politiky naďalej predstavujú výzvu a hrozí, že Dohoda o čistom priemysle premárni rozhodujúcu príležitosť na zosúladenie priemyselnej politiky v Európe.
Obavy vyvoláva aj technologická neutralita, pričom sa diskutuje o správnej rovnováhe medzi obnoviteľnými zdrojmi energie, vodíkom a biopalivami. Hoci je zameranie na obnoviteľné zdroje energie je vítané, sú potrebné pevné záväzky v oblasti energetickej efektívnosti. Obnoviteľné zdroje energie už ušetrili európskym spotrebiteľom 100 miliárd eur v rokoch 2021 až 2023, čo je úspech, na ktorom by EÚ mala stavať. (jh)
