3. apríla 2025

Zabezpečiť sociálny dialóg v záujme zlepšenia kvality života a práce v regióne západného Balkánu, Tirana (Albánsko)

10. apríla 2025

Smerom k akčnému plánu EÚ pre zriedkavé choroby, Varšava (Poľsko)

29. – 30. apríla 2025

Plenárne zasadnutie EHSV

Marcin Nowacki

Keďže Európa musí reagovať na rýchlo sa meniacu geopolitickú situáciu, vyvstáva kľúčová otázka: ako môže Európska únia zaistiť svoju bezpečnosť v čoraz nestabilnejšom svete? V stanovisku na tému Financovanie obrany v EÚ predstavuje EHSV komplexný plán, ako posilniť bezpečnosť EÚ a pripraviť sa na súčasné aj budúce výzvy.

EHSV vypracoval toto stanovisko v čase, keď sa začali stupňovať bezpečnostné hrozby. V centre jeho odporúčaní je výzva na vytvorenie jednotného a účinného mechanizmu financovania obrany EÚ. Súčasné štruktúry financovania sú totiž neprimerané a je nevyhnutná ich zmena. Ak sa k financovaniu obrany nebude pristupovať koordinovanejšie, hrozí, že EÚ nedokáže ochrániť svoje záujmy. V stanovisku sa okrem iného upozorňuje na zistenie uvedené v správe Komisie Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti, že „78 % zo 75 miliárd EUR vynaložených krajinami EÚ na obstarávanie v oblasti obrany (...) smerovalo k dodávateľom z krajín mimo EÚ“. Túto rastúcu závislosť od externých dodávateľov nemožno ignorovať.

Nejde však len o to, aby sa na obranu vynakladalo viac, ale aj o to, aby sa tieto prostriedky vynakladali rozumne a efektívne. EHSV odporúča posilniť koordináciu medzi EÚ a NATO, zvýšiť finančné prostriedky na iniciatívy, ako je Európsky obranný fond a Európsky mierový nástroj (EPF), a zamerať sa na spoločné obstarávanie s cieľom zefektívniť využívanie zdrojov a znížiť náklady. Okrem toho sa EHSV zasadzuje za to, aby sa európski členovia NATO zaviazali vynakladať aspoň 2,5 % svojho HDP na obranu, čo by umožnilo Európe lepšie reagovať na aktuálne geopolitické hrozby. Takéto zvýšenie výdavkov zabezpečí, aby európski členovia NATO účinnejšie prispievali ku kolektívnej bezpečnosti, pričom si zachovajú úplnú zvrchovanosť nad svojimi ozbrojenými silami.

Okrem toho sú pre posilnenie obranných spôsobilostí EÚ dôležité iniciatívy, ako je akt na podporu výroby munície (ASAP) a nástroj na posilnenie európskeho obranného priemyslu prostredníctvom spoločného obstarávania (EDIRPA). Toto úsilie umožní EÚ efektívne zoskupiť zdroje a zaistiť vojenskú aj civilnú pripravenosť.

Pre národnú bezpečnosť sú čoraz dôležitejšie výdobytky technologického pokroku vrátane umelej inteligencie, dronov a kybernetickej bezpečnosti. EHSV prízvukuje, že je nevyhnutné investovať do týchto oblastí, aby bola EÚ pripravená na nové hrozby. Spolupráca verejného a súkromného sektora je kľúčom k stimulovaniu inovácií, najmä v oblasti umelej inteligencie, dronov a systémov kybernetickej bezpečnosti.

EHSV zároveň v stanovisku vyzýva, aby sa zlepšila odolnosť obranného priemyselného ekosystému EÚ, a nabáda na intenzívnejšiu spoluprácu medzi podnikmi, MSP a vládami. Vďaka podpore inovácií a zaisteniu konkurencieschopnosti Európy sa zmenší závislosť od externých dodávateľov a vybuduje sebestačnejší obranný priemysel.

Okrem toho by sa nemalo zabúdať ani na regionálne iniciatívy v rámci EÚ. Posilnenie regionálnej spolupráce pomôže prispôsobiť obranné stratégie špecifickým bezpečnostným výzvam, ktorým čelia jednotlivé členské štáty. Týmto prístupom možno dosiahnuť, aby sa regionálne problémy vhodne riešili v širšom rámci EÚ.

Posilnenie obrany EÚ nie je len otázkou bezpečnosti, ide tu aj o presadzovanie hodnôt EÚ. Sme presvedčení, že ak bude EÚ postupovať podľa plánu načrtnutého v našom stanovisku, dokáže si zabezpečiť budúcnosť a ochrániť mier na svojom území a svoje hospodárske záujmy.

Nicolas Gros-Verheyde

Plán ReArm Europe predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen a schválilo 27 členských štátov na mimoriadnom samite 6. marca. Obsahuje päť hlavných návrhov, ktoré sú určite zaujímavé, mali by sa však ešte prediskutovať.

Prvým návrhom je flexibilita v rámci Paktu stability a rastu.

Komisia navrhuje aktivovať únikovú doložku Paktu stability a rastu, ktorá by členským štátom umožnila zvýšiť výdavky na obranu o 1,5 % HDP bez rizika, že by proti nim bol začatý postup pri nadmernom deficite. Očakávané úspory? Takmer 650 miliárd EUR za štyri roky. „Európa musí výrazne zvýšiť svoje výdavky na obranu“, tvrdí Ursula von der Leyen.

Druhým návrhom je nový nástroj na poskytovanie pôžičiek na obranu.

Tento nástroj by mal hodnotu 150 miliárd EUR a bol by financovaný prostredníctvom úverov z rozpočtu EÚ v rámci systému podobného makrofinančnej pomoci. Má sa využívať v prioritných oblastiach, v ktorých existujú vážne nedostatky: protivzdušná a protiraketová obrana (nemecká iniciatíva pre európsky štít vzdušného priestoru), delostrelecké systémy, rakety a munícia, bezpilotné lietadlá a protidronové systémy, strategické prostriedky, ochrana kritickej infraštruktúry (aj v súvislosti s vesmírom), vojenská mobilita, kybernetika, umelá inteligencia a elektronický boj.

Na urýchlenie tohto procesu Komisia navrhuje použiť článok 122 zmluvy, podľa ktorého sa vo výnimočných prípadoch vyžaduje iba dohoda členských štátov v rámci Rady EÚ, pričom Európsky parlament je len informovaný. Ide o obchádzanie demokratického procesu, ktoré by mohlo byť spochybňované. Plán na posilnenie obrany Európy bol schválený na summite vo Versailles v marci 2022 – odvtedy ubehli tri roky. Sotva tu teda možno argumentovať „naliehavosťou“.

Tretím návrhom je využitie regionálnych fondov.

Komisia trvá na tom, že v krátkodobom horizonte môže Európska únia urobiť viac s európskym rozpočtom presunutím finančných prostriedkov z niektorých rozpočtových kapitol. Navrhuje, aby sa členským štátom poskytla možnosť využiť programy politiky súdržnosti na zvýšenie výdavkov na obranu, a chce uľahčiť proces dobrovoľných presunov do iných fondov EÚ na obranné účely.

Ide o výrazné zníženie v súčasnom viacročnom rozpočtovom rámci (2021 – 2027). Vyvstáva teda otázka: mali by sme obetovať sociálnu alebo regionálnu súdržnosť v záujme obrany? To si vyžaduje diskusiu.

Zároveň by sa mohla ďalej mobilizovať platforma STEP pre strategické technológie tým, že sa rozšíri na všetky technológie v sektore obrany. Ďalšou možnosťou je podľa Komisie zmiernenie existujúcich obmedzení, ako sú pravidlá hospodárskej súťaže alebo pravidlá predbežného financovania a spolufinancovania.

Štvrtým návrhom sú úvery od Európskej investičnej banky (EIB).

EIB a jej akcionári (členské štáty) opakovane vyjadrili svoj nesúhlas s akýmkoľvek ďalším posunom smerom k poskytovaniu úverov výlučne vojenskému sektoru a uprednostňujú dvojaké použitie. Komisia preto trvá na zmene politiky EIB.

Piatym návrhom je mobilizácia súkromného kapitálu.

Cieľom je poskytnúť podnikom pôsobiacim v obrannom priemysle čo najlepší prístup ku kapitálu a financiám, čo je pre toto odvetvie opakovaný problém. Táto myšlienka by mala byť zahrnutá do oznámenia o únii úspor a investícií.