Je najvyšší čas, aby sa Únia rovnosti stala skutočnosťou

Na zabezpečenie účinného vykonávania akčného plánu EÚ proti rasizmu a na odhaľovanie rasizmu a etnickej diskriminácie, ktoré sa počas pandémie COVID-19 v Európe zmenili k horšiemu, je nevyhnutný presný zber údajov a príslušné politiky členských štátov.

Ako odznelo na virtuálnom vypočutí, ktoré EHSV usporiadal 18. marca, keďže štvrtina Európanov sa cíti diskriminovaná najmenej v jednej oblasti svojho života a rasová a etnická diskriminácia vrcholí v zamestnaní, je naliehavo potrebné usilovať sa o aktualizáciu a presadzovanie právnych predpisov v oblasti boja proti rasizmu v celej EÚ.

Na vypočutí „Únia rovnosti: akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025“ sa zúčastnili rečníci z inštitúcií EÚ a európskych platforiem pre ľudské práva a boj proti rasizmu. Prezentované čísla vykreslili pochmúrny obraz situácie v praxi.

Spravodajca EHSV pre stanovisko na túto tému Cristian Pîrvulescu zdôraznil aktuálnosť akčného plánu EÚ proti rasizmu, ktorý prišiel uprostred prehlbovania nerovností a diskriminácie v dôsledku pandémie.

Thibault Balthazar z Európskej komisie poukázal na dôležitú úlohu členských štátov a povzbudil ich k prijatiu národných akčných plánov, do ktorých sa zapojí občianska spoločnosť a orgány, ktoré sa zaoberajú rovnosťou. Aleksandra Wesoły predstavila nástroje EÚ, ako je sieť na zvyšovanie povedomia o radikalizácii a ďalšie platformy, ktoré pomáhajú bojovať proti radikalizácii a extrémistickým prejavom. Maria Daniella Marouda uviedla, že štúdia uskutočnená „Európskou komisiou proti rasizmu a intolerancii“ zdôraznila pokrok v oblasti antidiskriminačných právnych predpisov.

Joanna Goodey z Agentúry pre základné práva vyzdvihla, že hoci existujú právne predpisy, chýbajú údaje a na úspešnosť akčného plánu je potrebný dôkladný a pravidelný zber údajov.

Spravodajkyňa stanoviska VR o akčnom pláne EÚ proti rasizmu Yoomi Renström zdôraznila, že pri navrhovaní, implementácii a monitorovaní národných akčných plánov je potrebné uznať miestne a regionálne samosprávy za strategických partnerov.

Csaba Asztalos, predseda rumunskej rady pre boj proti diskriminácii, podčiarkol dôležitosť prístupných databáz a jasných komunikačných stratégií, zatiaľ čo Marie Mescam z organizácie SOS Racisme poukázala na naliehavú potrebu vytvoriť priestor pre dialóg v rámci EÚ, kde si budú môcť občianska spoločnosť, orgány zaoberajúce sa rovnosťou a organizácie proti rasizmu vymieňať skúsenosti a deliť sa o svoje poznatky.

Juliana Wahlgren, vyššia úradníčka pre podpornú činnosť z Európskej siete proti rasizmu, vyjadrila nádej, že zapojenie ľudí s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom s kľúčovými odbornými znalosťami organizácií občianskej spoločnosti bude hrať dôležitú úlohu pri účinnom vykonávaní akčného plánu. (mt)