EHSV vyzýva EÚ, aby sa stala lídrom modelu udržateľného biohospodárstva v súlade s Európskou zelenou dohodou a cieľmi v oblasti klímy.

EHSV vo svojom stanovisku na tému Zosúladenie obehového hospodárstva a biohospodárstva načrtáva, ako dokáže silné biohospodárstvo zvýšiť hospodárske a ekologické výhody Európy, posilniť odolnosť a podporiť spravodlivú transformáciu. Strategické investície do medziodvetvovej spolupráce a zapojenia komunít môžu urobiť z biohospodárstva EÚ globálny model udržateľného rastu.

Udržateľné biohospodárstvo musí byť v súlade s rámcami EÚ, ako je Zelená dohoda, obehové hospodárstvo a ciele v oblasti biodiverzity. Tým sa zabezpečí, aby činnosti v oblasti biohospodárstva prispievali k cieľom v oblasti klímy a biodiverzity a zároveň zostali v medziach možností našej planéty.

„Zásadná je komplexná a ambiciózna stratégia v oblasti biohospodárstva. V súlade s cieľmi obehového hospodárstva a udržateľného rozvoja môže biohospodárstvo podporiť konkurenčnú výhodu pre EÚ vytváraním udržateľných, dobre platených pracovných miest a zabezpečením rastu, ktorý rešpektuje ekologické limity,“ uviedol spravodajca pre stanovisko Cillian Lohan.

Biohospodárstvo môže vychádzať zo zásad obehového hospodárstva, znižovať odpad a zlepšovať efektívnosť prostredníctvom kaskádového využívania zdrojov a biologickej recirkulácie materiálov. Ponúka sociálne výhody, najmä vo vidieckych oblastiach, tým, že vytvára pracovné miesta a príležitosti na budovanie zručností. Podpora vidieckych komunít a zapojenie mladých ľudí v tomto odvetví má rozhodujúci význam.

Vzdelávanie v oblasti biohospodárstva môže pomôcť pripraviť kvalifikovanú pracovnú silu a zvýšiť informovanosť o udržateľnosti. Takisto prispieva k lepšiemu verejnému zdraviu znižovaním nákladov na zdravotnú starostlivosť. Kľúčom k tomuto úsiliu je pokrok v oblasti technológií a udržateľného využívania pôdy, ako je regeneratívne poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, ktoré podporujú ukladanie uhlíka a biodiverzitu.

Mestské poľnohospodárstvo a obehové potravinové uzly môžu znížiť plytvanie potravinami a posilniť miestne potravinové systémy. EÚ by mala dodržiavať vysoké normy v oblasti podnikania a inovácií a podporovať včasné zavádzanie technológií využívajúcich biologické materiály. Pri poskytovaní financií by sa mali uprednostňovať inovatívni lídri a podporovať malé a stredné podniky.

Na začlenenie biohospodárstva do politík EÚ je potrebné jasné vymedzenie. Aktualizácia stratégie pre biohospodárstvo do roku 2025 by mala byť v súlade so Zelenou dohodou a Parížskou dohodou a mala by poskytnúť plán pre udržateľné a odolné hospodárstvo využívajúce biologické materiály. (ks) 

Seamus Boland, predseda skupiny Organizácie občianskej spoločnosti v EHSV

Napriek tomu, že EÚ je bohatšia ako väčšina krajín sveta, milióny detí sa stále spoliehajú na to, že v škole každý deň dostanú jedlo. V skutočnosti rastie počet členských štátov, ktoré poskytujú deťom jedlo počas školských prázdnin. Už len to svedčí o tom, že chudoba na tej najzákladnejšej úrovni existuje a narastá, a budúca Európska komisia sa ňou musí dôrazne a bez váhania zaoberať.

Štatistiky o chudobe v Európe sú skľučujúce. Približne 21 % obyvateľov EÚ je ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením (údaje Eurostatu za rok 2023) a takmer 25 % detí je ohrozených prepadom do pasce chudoby (údaje Eurostatu za rok 2023). Je možné, že bez súčasných iniciatív EÚ na podporu zmien v tejto oblasti by bol tento problém ešte vypuklejší, ale treba priznať, že sú nepostačujúce. Preto Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) a jeho skupina organizácií občianskej spoločnosti vítajú oznámenie predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyen, že Komisia bude počas svojho funkčného obdobia 2024 – 2029 pracovať na stratégii EÚ proti chudobe, ktorá sa bude zaoberať základnými príčinami chudoby. EHSV, a najmä moja skupina, už dlho požaduje takúto stratégiu.

Žiaľ, chudoba nie je len „nedostatok“ základných zdrojov, ktoré rodiny denne potrebujú. Je to výsledok súboru dlhodobých okolností, ktoré idú ruka v ruke s dlhodobým nedostatkom. Toto strádanie súvisí s politickými systémami, ktoré v lepšom prípade ignorujú určité demografické skupiny a v horšom prípade ich diskriminujú.

Riešenia budú musieť posúdiť hlboké historické príčiny chudoby. To znamená skúmať každú etapu života ľudí, od narodenia až po smrť. Platí to aj pre zabezpečenie bývania, ktoré sa stáva jedným z najvážnejších problémov európskych spoločností. Preto EHSV na žiadosť mojej skupiny zadal vypracovanie štúdie o cenovo dostupnom udržateľnom bývaní v EÚ. Tá bola predstavená na našej konferencii 21. novembra o ochrane najzraniteľnejších ľudí v Európe prostredníctvom udržateľného a cenovo dostupného bývania. Na tejto konferencii sme ukázali, že cenovo dostupné bývanie je jedným z kľúčových nástrojov boja proti chudobe.

Teší nás, že v novej Európskej komisii bude komisár zodpovedný za energetiku a bývanie, čo prispeje k odstráneniu chudoby. Je však znepokojujúce, že väčšina politikov stále považuje odstránenie chudoby za problém, ktorý sa má vyriešiť pomocou veľkých, byrokraticky riadených rozpočtov. Prostriedky sa k ľuďom zasiahnutým chudobou dostanú len vtedy, ak sa zmení toto zmýšľanie. Chudoba je prierezová téma a noví európski komisári pre energetiku a bývanie, rovnosť, súdržnosť a reformy a spravodlivú transformáciu musia urýchlene prevziať zodpovednosť za túto zmenu.

EHSV vyzýva na spustenie európskej hlavnej iniciatívy v oblasti zdravia, navrhuje vytvoriť európsku zdravotnú úniu a naliehavo žiada Európsku komisiu, aby uverejnila akčný plán pre zriedkavé choroby s dosiahnuteľnými cieľmi.

Počas diskusie o hlavnej európskej iniciatíve v oblasti zdravia, ktorá sa konala na októbrovom plenárnom zasadnutí, EHSV vyzval Európsku komisiu, aby spustila ambicióznu iniciatívu s cieľom vybudovať v EÚ prierezovú štruktúru v oblasti zdravia. Diskutovalo sa aj o vytvorení európskeho akčného plánu pre zriedkavé choroby.

Predseda EHSV Oliver Röpke pri otvorení diskusie zdôraznil, že každý, kto žije v EÚ, musí mať k dispozícii kvalitnú zdravotnú starostlivosť, ktorá je cenovo dostupná a prístupná. Podľa jeho názoru „je nevyhnutné investovať do inovačných a udržateľných zdravotníckych systémov a prijať rozhodné opatrenia na boj proti nerovnostiam v oblasti zdravia v EÚ aj vo svete. Pretrvávajúce nerovnosti a zraniteľné miesta sú ešte vypuklejšie v prípade zriedkavých chorôb. Preto je nutné zaujať k zriedkavým chorobám komplexný európsky prístup“.

Spravodajca stanoviska na tému Vytvorenie európskej hlavnej iniciatívy na podporu zdravia Alain Coheur v tejto súvislosti zdôraznil: „Dnes sa usilujeme prijať plán pre nových eurokomisárov, ktorý presadzuje zdravotnú starostlivosť pre všetkých a ochráni ľudí pred ďalšími krízami.“ Spravodajkyňa stanoviska na tému Európsky záväzok bojovať proti zriedkavým chorobám Ágnes Cser na margo uvedeného dodala: „Musíme vypracovať akčný plán. Musíme sa však zameriavať nielen na akčný plán pre zriedkavé choroby, ale aj na zdravie všeobecne – zdravie je kľúčom ku konkurencieschopnosti. Naša zdravotná únia nemôže zostať len prázdnymi slovami.“

V stanovisku o európskej hlavnej iniciatíve na podporu zdravia sa stanovujú strategické piliere na posilnenie solidarity a spolupráce členských štátov v oblasti zdravia. Medzi ne patrí vytvorenie európskej záruky pre oblasť starostlivosti a zdravia, ktorá by stanovila viacročné ciele v oblasti zdravia na úrovni EÚ. Mohlo by to viesť k vytvoreniu právne záväzného textu (napríklad smernice).

Ďalším pilierom je uplatňovanie integrovaného prístupu „jedno zdravie“, ktorý spája politiky v oblasti zdravia ľudí, zvierat, rastlín a životného prostredia. V stanovisku o boji proti zriedkavým chorobám vyzýva EHSV Komisiu, aby uverejnila oznámenie obsahujúce komplexný európsky akčný plán pre zriedkavé choroby s konkrétnymi, merateľnými, dosiahnuteľnými, realistickými a časovo ohraničenými cieľmi (ciele SMART), ktoré možno dosiahnuť do roku 2030. (lm) 

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) organizuje zaujímavú výstavu fotografií s názvom Powerful Encounters: Picturing an end to energy poverty (Pôsobivé stretnutia: boj proti energetickej chudobe v obrazoch) prezentujúcu prácu fotografky Miriam Strong. Výstava je usporiadaná v spolupráci s organizáciou Priatelia Zeme a upriamuje pozornosť na to, ako ľudia postihnutí energetickou chudobou v celej Európe konajú, vzájomne spolupracujú a berú svoj osud do vlastných rúk. Výstava, ktorú iniciovala skupina Organizácie občianskej spoločnosti EHSV, sa bude konať od 4. do 16. decembra v budove JDE EHSV v Bruseli (Rue Belliard 99 – 101).

Na úvodnom podujatí podpredseda EHSV zodpovedný za komunikáciu Aurel Laurenţiu Plosceanu a predseda skupiny Organizácie občianskej spoločnosti v EHSV Séamus Boland zdôraznili záväzok EHSV odstrániť chudobu, podporovať cenovo dostupnú energiu, presadzovať systémové zmeny a plniť ciele udržateľného rozvoja. 

Séamus Boland sa vo svojom prejave venoval rastúcim životným nákladom a zvyšovaniu miery chudoby v Európe, pričom zdôraznil potrebu silnej politickej reakcie novej Európskej komisie a Európskeho parlamentu. „Vôbec prvá stratégia EÚ na znižovanie chudoby a dohoda o čistom priemysle, ktoré avizovala predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen vo svojich politických usmerneniach pre novú Európsku komisiu, musia priniesť udržateľné riešenia pre realitu v praxi,“ povedal Boland.

Aktivistka za energetickú spravodlivosť Laia Segura a Yvonne Lemmen, zodpovedná za komunikáciu v organizácii Priatelia Zeme, zdôraznili, že táto výstava fotografií ukazuje, ako sa ľudia vyrovnávajú s energetickou chudobou a bojujú za svoje právo na dôstojné a klimaticky odolné bývanie s dostupnými a čistými dodávkami energie. Viac informácií nájdete tu.

Stefano Mallia, predseda skupiny Zamestnávatelia

Donald Trump vyhral voľby v USA a druhýkrát sa stane prezidentom. Výsledky volieb sú jednoznačné a treba ich rešpektovať. Ale čo teraz?

EÚ a USA zostávajú kľúčovými geopolitickými a obchodnými partnermi, keďže náš vzťah je založený na zásade reciprocity. V dnešnom prepojenom svete neexistuje priestor na izolacionizmus ani protekcionizmus, keďže takéto prístupy oslabujú našu vzájomnú i globálnu spoluprácu a hospodársku prosperitu.

EÚ a USA sú najväčšími vzájomnými obchodnými partnermi Dvojstranný obchod medzi EÚ a USA je na historickom maxime, pričom v roku 2023 dosiahol viac ako 1,6 bilióna EUR a objem bilaterálnych investícií sa vyšplhal na 5 biliónov EUR. USA sú hlavným zdrojom priamych zahraničných investícií (PZI) v EÚ, ktoré sa odhadujú na približne 3,6 bilióna USD, zatiaľ čo investície EÚ v USA predstavujú približne 3 bilióny USD. Tieto recipročné investície posilňujú vzájomnú hospodársku závislosť a vytvárajú milióny pracovných miest na oboch stranách Atlantiku.

Z tohto dôvodu je dôležité pokračovať v upevňovaní nášho partnerstva. Uloženie ciel na tovar EÚ, ako už Trump navrhol, so zavedením colných sadzieb vo výške 10 % až 20 % na dovoz zo všetkých krajín vrátane EÚ je slepou uličkou. Preto vyzývame na otvorenejší dialóg a výhľadový program spolupráce.

Rada EÚ – USA pre obchod a technológie (TTC) uľahčila dialóg o kritických otázkach, ako je umelá inteligencia a polovodiče. Tento dialóg sa musí posilniť a zlepšiť, no EÚ musí zároveň urýchliť svoje politické reformy, zomknúť sa a hľadať čo najlepší spôsob spolupráce s USA.

Musíme sa tiež pripraviť na scenár, v ktorom v dôležitých otázkach, ako je zmena klímy a Ukrajina, budeme možno musieť byť pripravení konať sami. Ide o veľmi reálnu možnosť, a preto by sme ju mali začať de facto považovať za novú skutočnosť.

Rozširovanie EÚ musí byť pre novú Komisiu prioritou. Otázkou pritom nie je, či sa má EÚ rozšíriť, ale ako to uskutočniť správnym spôsobom. Zhodli sa na tom účastníci fóra na vysokej úrovni pre rozširovanie, ktoré usporiadal Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV). Medzi nimi boli prítomní aj predseda EHSV Oliver Röpke, európsky komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit a ministri členských štátov EÚ a kandidátskych krajín zapojených do procesu rozširovania.

Fórum na vysokej úrovni pre rozširovanie, ktoré zorganizoval EHSV spolu s Európskou komisiou, sa konalo súbežne s októbrovým plenárnym zasadnutím výboru. Po prvý raz sa tu zišlo vyše 140 zástupcov občianskej spoločnosti z kandidátskych krajín. Hlavný bod bol pre účastníkov jednoznačný: ústrednú úlohu v procese rozširovania EÚ musia zohrávať občianska spoločnosť a sociálni partneri, ktorí sú v prístupovom procese často prehliadaní.

„Nie je to len o rozšírení EÚ – ide o prípravu budúcich členských štátov na aktívnu účasť na formovaní EÚ a zaistenie toho, aby boli plne vybavené na riešenie budúcich výziev,“ zdôraznil predseda Röpke. „Spoluprácou s občianskou spoločnosťou, zamestnávateľskými federáciami a odborovými zväzmi vytvárame potrebný základ pre inkluzívnejšiu a silnejšiu Európu.“

V diskusii sa vyzdvihla potreba využiť nedávny impulz súvisiaci s rozširovaním, keďže Komisia bude zohrávať kľúčovú úlohu pri dokončovaní procesu rozširovania v rokoch 2024 – 2029.

Ďalším kľúčovým posolstvom diskusie bol význam postupnej a predvídateľnej integrácie založenej na zásluhách, kde sa pokrok uznáva a oceňuje skutočnými vyhliadkami na pristúpenie.

Zásadnú úlohu občianskej spoločnosti ocenil aj komisár Schmidt: „Dobre fungujúci dvojstranný a trojstranný sociálny dialóg a zapojenie sociálnych partnerov sú kľúčovými prvkami v kontexte pristúpenia k EÚ, keďže sú súčasťou nášho sociálneho trhového hospodárstva.“

Nemecký štátny tajomník Rolf Schmachtenberg zdôraznil, že „pracovné a sociálne aspekty sú kľúčom k úspešnému pristúpeniu k EÚ. Tí, ktorí chcú zlepšiť život všetkých občanov, vytvárať príležitosti a bojovať proti sociálnym nerovnostiam, potrebujú účinné politiky zamestnanosti, dobré pracovné podmienky a fungujúce systémy sociálneho zabezpečenia so silnými sociálnymi partnermi.“

Čiernohorská ministerka práce, zamestnanosti a sociálneho dialógu Naida Nišićová vyzdvihla význam fóra na vysokej úrovni ako platformy pre dialóg, ktorá Čiernej Hore umožní posúdiť pokrok.

Podľa gréckej ministerky práce a sociálneho zabezpečenia Niki Kerameusovej „je veľkým privilégiom zúčastniť sa na tejto dôležitej diskusii o rozširovaní EÚ a kľúčovej úlohe, ktorú zohrávajú sociálni partneri pri formovaní budúcnosti európskeho prostredia pracovných a sociálnych práv.“

Ako pripomenula albánska námestníčka ministra hospodárstva, kultúry a inovácie Olta Manjani, „Albánsko aktívne posilňuje svoju prítomnosť v inštitúciách EÚ, výboroch a pracovných skupinách, pričom jedným z príkladom jeho úsilia je zriadenie spoločného poradného výboru s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom.“

EHSV je neúnavným zástancom rozširovania EÚ. V roku 2024 spustil pilotný projekt, a to iniciatívu „členovia z kandidátskych krajín“ (Enlargement Candidate Members), ktorá umožňuje občianskej spoločnosti z kandidátskych krajín prispievať k práci EHSV. Iniciatíva ukazuje, ako aktívne zapojenie občianskej spoločnosti z kandidátskych krajín posilňuje proces rozširovania.  (mt)