• Európske voľby ako vzor prístupných volieb – tentoraz je už príliš neskoro
• Rozširovanie: najsilnejší a najúspešnejší politický nástroj EÚ (Pat Cox)
• Vstup Severného Macedónska do EÚ: výzvy, prísľuby a cesta vpred
• Veľké rozšírenie EÚ – 20 rokov po (Jaroslaw Pietras)

Rozšírenie je pre Európu logickým krokom vpred 

V tomto mesiaci oslavujeme 20. výročie veľkého rozšírenia EÚ. V máji 2004 sa občania Cypru, Česka, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Malty, Poľska, Slovenska a Slovinska stali občanmi EÚ. Nebol to jednoduchý proces, keďže vieme, že príprava na vstup do EÚ si vyžaduje veľké úsilie a je časovo náročná. O dvadsať rokov neskôr však môžeme povedať, že rozšírenie v roku 2004 bolo úspechom 

Okrem toho, že sa EÚ stala jedným z najväčších jednotných trhov na svete, vďaka jej rozšíreniu sa vytvorilo 26 miliónov nových pracovných miest. Úspech však nemožno merať len na základe hospodárskych prínosov. Rozšírenie napokon viedlo k otvoreniu hraníc, čo miliónom ľudí umožnilo cestovať, pracovať a žiť kdekoľvek v EÚ. Čo bolo predtým výsadou niektorých, sa stalo právom každého. Dodnes sa na výmennom programe Erasmus+ zúčastnilo viac ako 2,7 milióna študentov z 10 nových členských krajín. Rozšírená EÚ poskytla všetkým rovnaké možnosti prosperovať. 

Úspech neznamená, že všetko prebehlo bezchybne. Išlo o prvé rozšírenie tohto druhu a rozsahu a určite je mnoho oblastí, v ktorých by EÚ mohla a mala urobiť viac. Po prvé, EÚ musí čo najskôr začať do svojej práce zapájať kandidátske krajiny. Postupná integrácia nenahrádza samotný vstup do EÚ, je však spôsobom, ako si obe strany vzájomným učením, výmenou skúseností a názorov vybudujú pevný základ vzťahov. Zároveň umožnia nadviazanie kontaktov medzi ľuďmi a podporia skutočného európskeho ducha. 

Po druhé, základné zásady EÚ, ktorými sú demokracia, právny štát a základné práva a slobody, nemožno spochybňovať, ani prehliadať. Hoci prístupová príručka EÚ obsahuje jasné kritériá týkajúce sa základných prvkov, určité aspekty v žiadnej príručke nenájdeme. EHSV sa ako predstaviteľ občianskej spoločnosti domnieva, že dynamická občianska spoločnosť a intenzívny sociálny dialóg sú kľúčovými prvkami dobre fungujúcich demokracií. Postupná integrácia občianskej spoločnosti z kandidátskych krajín do EÚ im umožní získať silu, ktorú budú potrebovať pri vstupe. EHSV preto spustil svoju iniciatívu na integráciu kandidátskych krajín. Takzvaní členovia z kandidátskych krajín teraz spolupracujú s členmi EHSV pri príprave tých stanovísk, ktorých témy sú obzvlášť dôležité pre budúce kolá rozširovania EÚ. 

Aj preto budú členovia EHSV na svojom májovom plenárnom zasadnutí diskutovať o 20. výročí rozšírenia EÚ, pričom zhodnotia minulosť a očakávanú spoločnú budúcnosť odolnejšej, demokratickejšej a jednotnejšej EÚ.

Oliver Röpke 

predseda EHSV

Stretli sme sa so spravodajcom stanoviska EHSV na tému Zapojenie mládeže v EÚ a Spojenom kráľovstve Cillianom Lohanom, aby sme sa ho opýtali na možné prínosy programu mobility mládeže navrhnutého Európskou komisiou, ktorý EHSV podporuje. Program by mladým občanom Spojeného kráľovstva uľahčil život, štúdium a prácu v EÚ a mladým ľuďom z EÚ zasa v Spojenom kráľovstve. Teraz, keď Spojené kráľovstvo odmietlo navrhovanú celoeurópsku dohodu o voľnom pohybe mladých ľudí, aké sú iné možnosti obnoviť väzby, ktoré prerušil brexit?

EHSV usporiadal 24. apríla premietanie ukrajinského dokumentárneho filmu „20 dní v Mariupole“, ktorý tento rok získal Oscara v kategórii „najlepší dokumentárny film“.

Film zachytáva režiséra, novinára Mstyslava Černova, a jeho kolegov, ako sa počas 20 dramatických dní vo februári a marci 2022 usilujú zdokumentovať brutálne obliehanie Mariupolu, významného ukrajinského prístavného mesta pri Azovskom mori, ruskými vojskami. Černov a členovia jeho tímu pracovali pre agentúru Associated Press a boli poslednými zahraničnými novinármi, ktorí zostali v meste pred jeho obsadením ruskou armádou. Ich šokujúce záznamy a fotografie zobrazujúce aj masívne ostreľovanie pôrodnice a mestského divadla, ktoré slúžilo ako úkryt pre deti, obleteli svet a sú svedectvom hrôz, ktoré ruské invázne vojská napáchali na ukrajinskom civilnom obyvateľstve.

Film „20 dní v Mariupole“ získal okrem ceny americkej filmovej akadémie aj mnoho ďalších prestížnych ocenení vrátane ceny Britskej akadémie filmového a televízneho umenia za najlepší dokumentárny film a ceny divákov pre zahraničný dokumentárny film na filmovom festivale inštitútu Sundance v USA. 

Na premietaní sa zúčastnil predseda EHSV Oliver Röpke a ďalší významní hostia vrátane vedúceho misie Ukrajiny pri EÚ Vsevoloda Čencova a jedného z hlavných protagonistov tohto dokumentárneho filmu Jevhena Tuzova.

„Musíme si pamätať, že našou povinnosťou je podať historické svedectvo. Jasným odkazom tohto filmu je, že musíme ukázať svetu, čo ľudia dokážu napáchať z nenávisti, a nesmieme zabúdať na obete ukrajinského ľudu, ani na jeho vzdor voči neprávosti. Vyhliadky Ukrajiny stať sa členským štátom EÚ nie sú len dôkazom našich spoločných hodnôt, ale aj majákom nádeje na jasnejšiu budúcnosť,“ uviedol predseda EHSV Oliver Röpke. 

„Film „20 dní v Mariupole“ ponúka hrôzyplný, ale nevyhnutný pohľad na utrpenie spôsobené ruskou agresiou. Som hrdý na to, že v týchto ťažkých časoch náš výbor zostal neochvejne na strane Ukrajiny a jej dynamickej občianskej spoločnosti a vaša prítomnosť dnes večer znamená veľa,“ povedal vo svojom prejave podpredseda EHSV pre komunikáciu Aurel Laurențiu Plosceanu. EHSV od prvého dňa útočnej vojny Ruska pevne stojí za Ukrajinou a jej občianskou spoločnosťou a prostredníctvom platformy občianskej spoločnosti EÚ – Ukrajina zlepšil svoju spoluprácu s ukrajinskými organizáciami občianskej spoločnosti. Vytvoril ukrajinské centrum, ktoré v Belgicku ponúka ukrajinským organizáciám občianskej spoločnosti pracovný priestor. Okrem toho výbor začal iniciatívu týkajúcu sa členov z kandidátskych krajín, aby sa o svoje odborné znalosti podelil s ukrajinskými organizáciami občianskej spoločnosti. V novembri 2023 delegácia vysokopostavených zástupcov EHSV pod vedením Olivera Röpkeho navštívila Ukrajinu, kde sa stretla s ministerkou hospodárstva Julijou Svyrydenkovou, ako aj so zástupcami ukrajinského parlamentu a občianskej spoločnosti. Pri vojnových pamätníkoch v krajine si členovia EHSV uctili ukrajinské obete vojny. 

Premietanie usporiadané z iniciatívy lotyšského člena EHSV Andrisa Gobiņša opäť ukázalo solidaritu európskej občianskej spoločnosti s Ukrajinou a jej ľudom. Popri hlavnom podujatí si publikum mohlo pozrieť aj výstavu fotografií venovanú obliehaniu Mariupolu, ktorú výbor pripravil v spolupráci so združením Ukra-Bel.

Vitajte pri počúvaní podcastu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) s názvom „Perspektíva miestnej úrovne“. Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 sú už za rohom a nás zaujíma, aké nádeje a obavy majú v tejto súvislosti tri skupiny ľudí, ktorých názory politici často prehliadajú: osoby so zdravotným postihnutím, seniori a mládež. 

Dnes sa budeme zhovárať so štyrmi hosťami. S predsedom organizácie Inclusion Europe Milanom Šveřepom sa budeme venovať otázke prístupnosti európskych volieb v roku 2024. Mládežnícka aktivistka a influencerka Nina Skočak nám priblíži, o čo ide mladým ľuďom. Dr. Heidrun Mollenkopf, predsedníčka platformy AGE Platform Europe, ktorá háji práva starších občanov, nám prezradí, či sa seniori cítia byť zapájaní do volebných debát alebo majú skôr pocit, že s nimi politici nepočítajú a už ich odpísali. Podpredseda EHSV pre komunikáciu Laurențiu Plosceanu nám vysvetlí, akým spôsobom sa EHSV usiluje presadzovať názory občianskej spoločnosti a zabezpečiť, aby zraniteľnejšie skupiny neboli odsúvané na vedľajšiu koľaj a marginalizované. 

Vypočujte si náš podcast, použite svoj hlas a vyjadrite svoj názor! Vytvorte si Európu podľa svojich predstáv!

Cillian Lohan 

Pohyb ľudí v rámci EÚ prináša mnohoraké výhody všetkým zúčastneným stranám. Obzvlášť dôležitý je pohyb mladých ľudí, pretože im umožňuje oboznámiť sa s rôznymi kultúrami v Európe a spoznávať spôsob života v iných európskych krajinách. Vďaka tomu tiež chápu, že máme veľa spoločného. Návšteva inej krajiny za prácou alebo štúdiom nám všetkým pomáha pochopiť, že sme súčasťou jedného ľudského spoločenstva. Bez ohľadu na jazyk, kuchyňu či počasie máme veľa spoločných vecí – vzťahy s rodinou a priateľmi, nádeje a problémy, výzvy aj príležitosti. 

Práve tieto výmeny medzi krajinami vytvárajú spoločnosť dospelých, ktorí sú ústretoví voči iným ľuďom a majú pre nich pochopenie. Našich európskych susedov už nevnímame ako cudzincov, ale ako priateľov. 

Nemali by sme podceňovať úlohu, ktorú to zohráva pri udržiavaní mieru a stability na našom kontinente. Pohyb mladých ľudí je základom trvalej spolupráce.

V tejto súvislosti som navrhol vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy o mobilite mládeže a vzťahoch medzi mladými ľuďmi v EÚ po brexite. V spolupráci s mojimi kolegami, zamestnancami a členmi sme viedli rozsiahle konzultácie s jednotlivými skupinami Boli medzi nimi zástupcovia EÚ a Spojeného kráľovstva – stretávali sme sa online aj osobne, rozosielali prieskumy a vymieňali si e-maily. Našu prácu podporili členovia drvivou väčšinou hlasov na plenárnom zasadnutí EHSV. 

Európske inštitúcie reagovali širokou ponukou vylepšených programov v oblasti mobility pre mladých ľudí v Spojenom kráľovstve. Britská strana túto myšlienku pôvodne odmietla, no my budeme naďalej prezentovať jej výhody pre všetky strany.

Zdôrazňujeme, že z programov, ako sú Erasmus+ alebo Kreatívna Európa, majú prospech nielen vysokoškolskí študenti alebo študenti denného štúdia. Takéto iniciatívy EÚ umožňujú mladým ľuďom zo všetkých spoločenských vrstiev získať prístup k výmenným programom a skúsenostiam, ktoré sú inak ťažko dostupné.

Samozrejme, existuje oficiálny výpočet finančných nákladov a finančnej návratnosti. Ide však len o jeden aspekt hodnoty. Skutočná hodnota mobility a výmen spočíva v spoločných skúsenostiach a vo vzájomnom porozumení. Dynamický, multikultúrny kontinent si vyžaduje interakciu a pohyb ľudí. O to budeme v EHSV usilovať aj naďalej. Ako dôkaz našej viery v myšlienky, ktoré presadzujeme, chceme ísť príkladom a pokračujeme v spolupráci s občianskou spoločnosťou v Spojenom kráľovstve. 

Uzavreli sme memorandum o porozumení so združením Civil Society Alliance UK (Združenie občianskej spoločnosti Spojeného kráľovstva) a osobitné memorandum o porozumení s organizáciou Scottish Advisory Forum on Europe (SAFE) (Škótske poradné fórum o Európe), kde spolupracujeme s našou bývalou členkou EHSV Irene Oldfather. V tejto práci budeme intenzívne pokračovať. Mladí ľudia dokazujú, že sú schopní zaujať vedúce postavenie v nepokojných časoch, a to aj pokiaľ ide o opatrenia v oblasti klímy. Zabezpečme im spoločne na inštitucionálnej úrovni všetky nástroje, ktoré potrebujú na zintenzívnenie svojej práce, a využime silu mladých ľudí pre lepšiu budúcnosť nás všetkých.

Stefano Mallia, predseda skupiny Zamestnávatelia v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore

Vzhľadom na skúsenosti z posledných dvoch desaťročí a sedem vĺn rozširovania od začiatku európskeho projektu by bolo pravdepodobne vhodné osláviť výročie „veľkého tresku“ v roku 2004 informáciami o faktoch a číselných údajoch, aby sa rozptýlili emotívne diskusie pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni.

Trojročná vojna na Ukrajine posunula otázku rozširovania do popredia európskej geopolitickej agendy. Štatút kandidátskej krajiny, ktorý bol rýchlo udelený Ukrajine, Moldavsku, Bosne a Hercegovine a Gruzínsku, ako aj prístupové rokovania, ktoré sa nakoniec začali so Severným Macedónskom a Albánskom, predstavujú pozitívny pokrok v politike, ktorá už roky stagnovala.

Aby sa zabezpečilo, že táto nová dynamika bude aj naďalej pokračovať, mali by sme ujasniť dôvody.

Demokratizácia a právny štát sú samozrejme nedotknuteľnými zásadami, rovnako ako prístup procesu rozširovania založený na zásluhách, ktorý neumožňuje žiadne skratky. V konečnom dôsledku však treba ľudí ubezpečiť o potenciálnych hospodárskych prínosoch a prosperite pre ďalšiu generáciu Európanov.

Ak na základe minulosti možno predpovedať budúcnosť, môžeme pokojne vyhlásiť, že prínosy sú nesporné. Obchod medzi starými a novými členskými štátmi počas formálneho predvstupového procesu od roku 1994 do roku 2004 vzrástol takmer trojnásobne a medzi samotnými novými členskými štátmi päťnásobne. Vtedajšia EÚ-15 rástla v priemere o 4 % ročne od začiatku prístupového procesu do roku 2008, pričom prístupový proces prispel k polovici tohto rastu a v rokoch 2002 až 2008 vytvoril 3 milióny nových pracovných miest.

Pandémia ochorenia COVID-19 a vojna na Ukrajine ukázali, že EÚ musí prehodnotiť svoju hospodársku odolnosť, najmä v kontexte zelenej a digitálnej transformácie. V pláne REPowerEU sa predpokladá zvýšenie európskej výroby energie z obnoviteľných zdrojov. V akte o emisne neutrálnom priemysle a akte o kritických surovinách sa požaduje, aby sa 40 % ekologických hodnotových reťazcov a hodnotových reťazcov surovín presmerovalo do EÚ. Kandidátske krajiny na pristúpenie k EÚ, najmä Ukrajina, môžu zohrávať dôležitú úlohu a poskytnúť väčšiu hospodársku bezpečnosť.

Pokiaľ ide o prírodné zdroje, Ukrajina má po Nórsku najväčšie zásoby plynu v Európe. Patrí tiež medzi najväčších výrobcov vodnej energie v Európe a mohla by zvýšiť svoju výrobu spolu s inými ekologickými zdrojmi energie, ako sú vietor, slnko a biomasa. Ukrajina je tiež významným vývozcom kovov a na jej území sa nachádzajú ložiská lítia a vzácnych zemín, ktoré majú kľúčový význam pre ekologický a digitálny priemysel.

Poľnohospodárske odvetvie Ukrajiny je zároveň jedným z najväčších na svete. Jeho integrácia do jednotného trhu by výrazne zvýšila potravinovú bezpečnosť EÚ.

Výhody zvýšenej účasti na jednotnom trhu pre krajiny západného Balkánu sú tiež úplne jasné. Napríklad HDP Chorvátska sa od vstupu do EÚ v roku 2013 stabilne zvyšoval, čo sa premieta do vyšších príjmov jeho občanov s priemerným nárastom HDP na obyvateľa o 67 % (z 10 440 EUR v roku 2013 na viac ako 17 240 EUR).

Cesta k členstvu v EÚ pre až deväť nových krajín bude zložitá, ale žiadna iná alternatíva neexistuje. Ak chce byť EÚ svetovou veľmocou, musí byť v prvom rade veľmocou miestnou.