Lorenza Campagnolo, koordinátorka výskumu, a tím CMCC zapojený do tejto štúdie
Štúdia s názvom Náklady na klimatické zmeny vznikajúce domácnostiam a rodinám v EÚ bola skvelou príležitosťou na objasnenie toho, ako náklady spojené s adaptačnými opatreniami, politikami na zmiernenie zmeny klímy a vplyvom zmeny klímy ovplyvňujú domácnosti v EÚ v závislosti od toho, v ktorom regióne sa nachádzajú, a od ich sociálno-ekonomických podmienok. V štúdii sa uznáva, že v literatúre chýba rozsiahle posúdenie nákladov vyplývajúcich zo zmeny klímy so zameraním na domácnosti v EÚ.
Lorenza Campagnolo, koordinátorka výskumu, a tím CMCC zapojený do tejto štúdie
Štúdia s názvom Náklady na klimatické zmeny vznikajúce domácnostiam a rodinám v EÚ bola skvelou príležitosťou na objasnenie toho, ako náklady spojené s adaptačnými opatreniami, politikami na zmiernenie zmeny klímy a vplyvom zmeny klímy ovplyvňujú domácnosti v EÚ v závislosti od toho, v ktorom regióne sa nachádzajú, a od ich sociálno-ekonomických podmienok. V štúdii sa uznáva, že v literatúre chýba rozsiahle posúdenie nákladov vyplývajúcich zo zmeny klímy so zameraním na domácnosti v EÚ.
Predkladá tiež novú metodiku a výsledky v kombinácii s informáciami Eurostatu o príjmoch a výdavkoch domácností, nebezpečenstvá súvisiace s klímou a modelovacie nástroje. Autori štúdie považujú straty príjmov domácností a výdavky spôsobené zmenou klímy za priamy dôsledok vplyvov zmeny klímy alebo potrieb v oblasti adaptácie.
V roku 2050 bude mať zmena klímy odlišný vplyv na jednotlivé regióny a sociálno-ekonomické skupiny EÚ. V prípade miernej zmeny klímy sa pravdepodobne zvýšia výdavky domácností na zdravie v severnej a južnej časti EÚ, výdavky na potraviny vo východných, západných a južných oblastiach, výdavky na elektrickú energiu vo všetkých regiónoch a na poistenie, najmä na severe. Tento nárast výdavkov bude veľkou záťažou pre chudobnejšie domácnosti, ktoré budú menej schopné diverzifikovať svoju spotrebu a prispôsobiť sa. Zároveň dôjde k stratám príjmov z práce na juhu EÚ a k celkovej strate príjmov vo všetkých regiónoch.
Negatívny a regresívny vplyv (viac na chudobnejšie domácnosti ako na tie bohatšie) sa prejaví na širokej škále výdavkov na tovar/služby a zdrojoch príjmov, najmä na juhu EÚ (výdavky na zdravie, elektrickú energiu a poistenie a celkový príjem z práce), ale aj okrajovo vo východných (výdavky na potraviny) a severných regiónoch (výdavky na elektrickú energiu a poistenie). V dôsledku zmeny klímy sa pravdepodobne zvýši počet ľudí ohrozených chudobou v celej EÚ, čo by mohli obmedziť scenáre zmierňovania zmeny klímy, ktoré by podporili rýchlejší rast miezd nízkokvalifikovanej pracovnej sily v porovnaní s vysokokvalifikovanou pracovnou silou.
Hlavnými odporúčaniami pre tvorcov politík je uprednostniť regióny, ako v prípade južných častí EÚ, ktoré pociťujú negatívny a zároveň regresívny vplyv na domácnosti, a posilniť opatrenia na podporu príjmov a prispôsobiť ich najzraniteľnejším zložkám obyvateľstva v týchto regiónoch. Náklady vyplývajúce zo zmeny klímy postihujú viacero odvetví, a preto si vyžadujú horizontálnu integráciu politík, aby sa zvýšila účinnosť tvorby politík.
Štúdiu, ktorú na žiadosť skupiny Organizácie občianskej spoločnosti vypracovalo stredisko CMCC, a jej zhrnutie je možné stiahnuť z webovej stránky EHSV.
EÚ vždy neúnavne podporovala hospodársku integráciu so zvyškom sveta. V mierovom svete, ktorý sa riadi systémom založeným na pravidlách, sa vďaka tejto stratégii Európa stala jednou z najdôležitejších svetových obchodných veľmocí a jedným z najprosperujúcejších regiónov.
EÚ vždy neúnavne podporovala hospodársku integráciu so zvyškom sveta. V mierovom svete, ktorý sa riadi systémom založeným na pravidlách, sa vďaka tejto stratégii Európa stala jednou z najdôležitejších svetových obchodných veľmocí a jedným z najprosperujúcejších regiónov.
Pandémia ochorenia COVID-19 a následná invázia Ruska na Ukrajinu zásadne zmenili dynamiku otvorenosti a hospodárskej integrácie a zatienili dlhodobú snahu o zachovanie prosperity EÚ. Tieto rušivé udalosti len dokazujú, do akej miery je dôležité, aby sa EÚ stala odolnejšou a schopnejšou účinne chrániť svoje záujmy.
EÚ sa pripravuje reagovať na výzvy, ktoré by mohli znamenať posun od multilaterálneho obchodného systému založeného na pravidlách, ktorý bol typickým znakom obdobia po druhej svetovej vojne. Nemôže si dovoliť nemať jasnú predstavu o tom, čo znamená strategická autonómia.
Štúdia, ktorú vypracovalo Centrum pre európske politické štúdie (CEPS), sa venuje týmto komplexným otázkam, skúma zraniteľné miesta Európy a navrhuje viacero odporúčaní, ako strategickú autonómiu dosiahnuť. Zadávateľom štúdie je EHSV na žiadosť jeho skupiny Zamestnávatelia a pripravilo ju CEPS.
