Cieľom iniciatívy v rámci stratégie Global Gateway je zabezpečiť otvorenú strategickú autonómiu EÚ, ktorá však musí vychádzať z posúdenia vplyvu, ako zdôraznil Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vo svojom stanovisku prijatom na decembrovom plenárnom zasadnutí. EHSV navrhuje, že bude zohrávať aktívnejšiu úlohu v kľúčových fázach rozhodovania o rozvojových projektoch spojených so stratégiou Global Gateway.

V rámci stratégie Global Gateway sa stanovuje záväzok zmobilizovať v rokoch 2021 až 2027 investície až do výšky 300 miliárd EUR s cieľom bojovať proti zmene klímy, zlepšiť digitálnu, energetickú a dopravnú pripojiteľnosť a posilniť zdravotnú, vzdelávaciu a výskumnú infraštruktúru na celom svete.

EHSV však zdôrazňuje, že investičné programy iniciatívy v rámci stratégie Global Gateway musia byť založené na hodnotení vplyvu so zámerom zabezpečiť demokratickú zodpovednosť za rozvojové iniciatívy v partnerských krajinách, ako aj hospodársku, sociálnu a environmentálnu udržateľnosť projektov. Výbor zároveň vyjadruje výhrady k projektom financovaným z iných fondov EÚ, ktoré by sa mohli odchýliť od štandardného monitorovacieho procesu z dôvodu nejasných postupov posudzovania vplyvu jednotlivých projektov.

Člen EHSV a spravodajca stanoviska Stefano Palmieri zdôraznil, že v spojitosti s projektmi stratégie Global Gateway je potrebné dodržiavať viaceré zásady a ciele, a uviedol, že „súlad s hodnotami EÚ a predklanie podrobných posúdení vplyvu je dôležité pre zabezpečenie udržateľnosti týchto projektov.“

Výbor zároveň vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným zapojením miestnych európskych aktérov do celkového procesu rozvoja. EHSV by chcel zohrávať aktívnejšiu úlohu v kľúčových fázach rozhodovacieho procesu o rozvojových projektoch súvisiacich so stratégiou Global Gateway a začať organizovať pravidelné stretnutia rady pre stratégiu Global Gateway s organizáciami občianskej spoločnosti a sociálnymi partnermi. (mt)

EHSV je úspešným príkladom, ale Európska únia musí vyvinúť ešte väčšie úsilie na dodržiavanie svojej spoločenskej zmluvy, prejavenie solidarity a zabezpečenie spravodlivého hospodárstva a inkluzívnosti. To je kľúč k zachovaniu európskych hodnôt.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) bol zriadený Rímskou zmluvou (podpísanou v marci 1957) a jeho prvé plenárne zasadnutie sa uskutočnilo v máji 1958. Doterajšie skúsenosti výboru a ponaučenia do budúcnosti boli predmetom diskusie s názvom „Oslavy 65. výročia vzniku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru: posilňovanie postavenia občianskej spoločnosti a obrana demokracie“, ktorá sa konala 13. decembra 2023 v Bruseli. „Za uplynulých 65 rokov výbor vybudoval skutočnú platformu, kde môže občianska spoločnosť slobodne vyjadrovať svoje názory v snahe zlepšiť právne predpisy EÚ. V meniacom sa geopolitickom kontexte je hlas silnej a nezávislej občianskej spoločnosti dôležitejší než inokedy. Jednou z úloh občianskej spoločnosti je dohliadať na to, aby sa uplatňoval systém bŕzd a protiváh a rešpektovali zásady právneho štátu a základné práva a hodnoty, to znamená, aby nikto nebojkotoval demokraciu,“ uviedol predseda EHSV Oliver Röpke.

Členovia EHSV zastupujú rozmanité organizácie občianskej spoločnosti v celej Európe vrátane podnikov, odborových zväzov a iných záujmových skupín. Výbor je poradným orgánom EÚ, ktorý vypracúva stanoviská pre Európsku komisiu, Radu EÚ a Európsky parlament, a tak zabezpečuje komunikáciu medzi európskymi inštitúciami s rozhodovacou právomocou a občanmi EÚ. „EHSV má 65 rokov a možno by sa niekomu zdalo, že je čas odísť do dôchodku. Opak je však pravdou. Teraz, keď mnohí Európania zápasia s ťažkosťami, je EHSV potrebný viac než kedykoľvek predtým. Pokusom ignorovať úlohu organizovaného sociálneho dialógu by sa malo zabrániť. Ostatné inštitúcie EÚ by nás mali stále viac počúvať,“ zdôraznil George Dassis, bývalý predseda EHSV a predseda Združenia bývalých členov EHSV.

Ako bolo vyzdvihnuté počas debaty, EHSV bol v nedávnej minulosti jedným z hlavných partnerov v diskusii o Európskom pilieri sociálnych práv. Okrem toho sa v plnej miere zapojil do Konferencie o budúcnosti Európy, pričom v jej konečných odporúčaniach bol výslovne spomenutý ako nástroj na zvýšenie účasti a transparentnosti v demokracii EÚ. Medzi nedávne príklady priekopníckej úlohy EHSV patrí aj skutočnosť, že výbor ako prvý vyzval na vytvorenie skutočnej európskej zdravotnej únie a bol v popredí pri navrhnutí „práva na opravu“. Predseda skupiny Zamestnávatelia Stefano Mallia podčiarkol, že dosah práce EHSV je veľmi dôležitý, pričom poukázal na zlepšenia, ktoré sa od roku 1958 vykonali v právnych predpisoch: „V uplynulých mesiacoch sme dosiahli viacero kľúčových cieľov vrátane kontroly konkurencieschopnosti a modrej dohody EÚ. A budeme sa ďalej usilovať sprostredkúvať názory ľudí, ktorých zastupujeme.“

Transformácia energetiky, zvládnutie klimatickej krízy a reakcia na geopolitickú hrozbu, ktorú predstavuje Rusko, to je len niekoľko z výziev, ktoré dokazujú, že je ešte viac potrebné, aby EHSV pomáhal dosiahnuť konsenzus v záujme spoločného blaha, presadiť hodnoty európskej integrácie a zlepšiť participatívnu demokraciu a situáciu organizácií občianskej spoločnosti. „EHSV už 65 rokov poskytuje zástupcom odborových zväzov platformu na zmysluplné diskusie so zamestnávateľmi, organizáciami občianskej spoločnosti a ďalšími inštitúciami Európskej únie. Jeho úspech spočíva v spolupráci. Keďže výbor združuje zástupcov mnohých rôznych skupín spoločnosti, dokážeme vypracúvať stanoviská zohľadňujúce viacero odlišných uhlov pohľadu. Vďaka tejto inkluzívnosti je naša práca v súlade s demokratickými zásadami,“ vyhlásila predsedníčka skupiny Pracovníci Lucie Studničná.

Predseda skupiny Organizácie občianskej spoločnosti Séamus Boland vyzval EHSV, aby sa plne zmobilizoval pred voľbami do Európskeho parlamentu. „Na spoločné európske výzvy musí EÚ uplatňovať kolektívne riešenie problémov. Či sa to podarí dosiahnuť, to bude do veľkej miery závisieť od výsledkov volieb do Európskeho parlamentu. EHSV a jeho členovia majú na to mandát a je ich povinnosťou osloviť občanov prostredníctvom svojich sietí organizácií občianskej spoločnosti s cieľom bojovať proti dezinformáciám, rozohnať obavy a nastoliť väčšiu dôveru. Takisto musíme zopakovať svoju výzvu, aby sa zaviedli reálne opatrenia, ktoré umožnia presadiť dialóg s občianskou spoločnosťou na úrovni EÚ vo všetkých oblastiach politiky.“

Viac o histórii EHSV sa dozviete tu. (ab)

Organizácie občianskej spoločnosti vyjadrujú sklamanie z výsledkov konferencie COP28, ale považujú ich za platformu pre intenzívnejšiu európsku činnosť na globálnej scéne. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) nepoľavuje vo svojom úsilí o riešenie klimatickej krízy, pričom zdôrazňuje potrebu väčších ambícií a zapojenia mládeže.

COP28 predstavuje historický posun, keďže krajiny sa prvýkrát za tridsať rokov zaviazali postupne ukončiť využívanie fosílnych palív v energetických systémoch. Predseda EHSV Oliver Röpke uznáva tento pokrok, ale trvá na úplnom vyradení fosílnych palív a zdôrazňuje význam zapojenia mladých ľudí do tohto úsilia.

Vyjednávači Európskej únie tvrdia, že sa darí dosahovať úspechy pri plnení cieľa Parížskej dohody, ktorým je obmedzenie nárastu globálnej teploty. COP28 sa zameriava na odvetvie energetiky, pričom cieľom je 43 % zníženie emisií do roku 2030 a dosiahnutie nulovej bilancie emisií do roku 2050. Dohoda je však terčom kritiky vzhľadom na jej nedostatky vrátane neistoty týkajúcej sa splnenia cieľa, ktorým je obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C, vplyvu krajín vyvážajúcich ropu a slabých finančných prostriedkov na podporu prechodu.

Spolupredsedníčka Rímskeho klubu Sandrine Dixson-Declève varuje pred rastúcou majetkovou nerovnosťou a sociálnym napätím vyplývajúcim z neprimeraného rozdelenia bremena. Mládežnícka delegátka EHSV Diandra Ni Bhuachalla tvrdí, že je zdrvená výsledkom konferencie COP28, pričom zdôrazňuje význam skúseností obyčajných ľudí v boji proti lobistom za používanie fosílnych palív.

Napriek týmto obavám členovia EHSV uznávajú pozitívne aspekty dubajskej dohody a avizujú, že budú riešiť jej nedostatky, pričom naliehajú na ostatné inštitúcie EÚ, aby urobili to isté. Hlavným posolstvom diskusie EHSV je rozhodný záväzok: „Nevzdáme sa“ urýchleného riešenia klimatickej krízy prostredníctvom pokračujúcich opatrení EÚ a OSN. (ks)

Od zrodu myšlienky vytvoriť jednotný európsky trh v 80. rokoch 20. storočia cez jeho koncepciu po jeho zavedenie začiatkom 90. rokov došlo na našom kontinente aj mimo neho k mnohým historickým zmenám. Odvtedy sa samotná EÚ viac ako zdvojnásobila, – veľkosťou i počtom členských krajín – riešila krízy a konflikty a čelila prírodným, hospodárskym, sociálnym aj technologickým výzvam.

Geopolitická situácia sa takisto od tých čias dramaticky zmenila. V Ázii sa zrodila nová veľmoc a stala sa systémovým konkurentom pre EÚ na mnohých úrovniach. V priebehu rokov sa ukázalo, že zásady vnútorného trhu, t. j. voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a pracovnej sily, sú prospešné pre hospodársku výkonnosť EÚ. Situácia však nie je ani zďaleka dokonalá.

Vykonávanie spoločne dohodnutých pravidiel môže byť pomerne nejednotné, množia sa administratívne požiadavky a kapacity dohľadu nad trhom sú žalostne obmedzené. Okrem toho sme v súčasnosti svedkami zápasenia s cieľmi, ktoré si navzájom odporujú: žiadosti priemyslu, ale aj iných aktérov na vnútroštátnej úrovni o subvencie na jednej strane a výzvy na obmedzenie štátnej pomoci a zachovanie rovnakých podmienok vo všetkých členských štátoch na strane druhej; požiadavky na miestnu produkciu, aby sa udržala tvorba hodnôt a zamestnanosti v Európe oproti požiadavkám na otvorenie trhov a prístup k nim ako spôsob, ako si udržať nákladovú konkurencieschopnosť voči globálnym konkurentom a poskytnúť spotrebiteľom cenovo dostupné produkty; prístup k nevyhnutným surovinám na výrobu tovaru počínajúc automobilmi, veternými turbínami alebo solárnymi panelmi či cez kuchynské spotrebiče až po záhradné náradie v protiklade s podmienkami dodávok týchto zdrojov, ako je zaručenie pracovných a environmentálnych noriem a zaobchádzanie s konkurenčnými záujemcami o tieto zdroje.

Otvorenie trhov a hraníc EÚ, ktoré je kľúčovým aspektom pôvodnej koncepcie jednotného trhu, sa stalo nedostatočným vo svete, ktorý už nedodržiava multilaterálne dohodnuté medzinárodné obchodné pravidlá. V skutočnosti hrozí, že sa dokonca stane zraniteľným miestom, ak EÚ nezavedie určité záruky, ako je prísny dohľad nad kvalitou a bezpečnosťou výrobkov vstupujúcich na trh EÚ alebo preverovanie investícií a súvisiacich cieľov zo strany investorov. Vo svete, ktorý sa odkláňa od multilaterálnych systémov založených na pravidlách smerom k štátom, ktoré zakazujú alebo obmedzujú prístup k zdrojom na základe svojich národných záujmov, prestalo fungovať hospodárstvo spočívajúce na globalizácii a medzinárodne integrovaných dodávateľských reťazcoch.

Vnútorný trh, ktorý bol založený na týchto pravidlách, si preto vyžaduje novú stratégiu Tá by sa mala zameriavať na viaceré aspekty: európsku priemyselnú politiku, priaznivý rámec pre podniky vrátane malých a stredných podnikov (MSP), podniky sociálneho hospodárstva, podporu verejnosti pre európsky projekt, dobre organizované a účinné služby všeobecného záujmu a opatrenia na ochranu a rozvoj nášho sociálneho modelu.

EHSV sa nazdáva, že na prehĺbenie vnútorného trhu je nevyhnutné, aby sa dokončil kapitálový trh EÚ. Ten by sa mal zamerať na financovanie výroby, nákupu a toku tovaru a služieb, pričom treba podporovať najmä výskum, vývoj a inováciu podnikov, ako aj služby všeobecného záujmu a stimulovať podnikateľského ducha.

Takisto by sa mali uprednostniť politiky, ktoré poskytujú rámec pre inovácie súkromných podnikov a podporujú inováciu prostredníctvom prístupu k rizikovému kapitálu, ako aj spolupráce medzi priemyslom a vedou. Presadzovanie acquis by preto malo byť ďalšou prioritou v záujme posilnenia vnútorného trhu. Mnohé z týchto pravidiel neboli, žiaľ, transponované do vnútroštátneho práva, alebo sa uplatňujú veľmi odlišným spôsobom, resp. vo veľmi odlišnej miere. Je to závažná a podstatná prekážka, ktorá bráni hladkému fungovaniu vnútorného trhu.

EÚ by mala presadzovať diplomaciu v oblasti klímy ako hlavnú politiku vo svojej vonkajšej činnosti, zdôraznil Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojom stanovisku prijatom na decembrovom plenárnom zasadnutí. Na prispôsobenie svojej diplomacie v oblasti klímy súčasnému geopolitickému prostrediu a cieľom OSN v oblasti udržateľného rastu potrebuje EÚ spoľahlivý a dôveryhodný strategický plán.

EHSV je presvedčený, že cesta vpred spočíva v tom, že sa diplomacia v oblasti klímy povýši na hlavnú činnosť v zahraničných vzťahoch EÚ.

Predseda skupiny Zamestnávatelia a spravodajca stanoviska Stefano Mallia zdôraznil: „Nesmieme mrhať čas, ak sa chceme vyhnúť nenapraviteľným škodám. Diplomacia v oblasti klímy je preventívna diplomacia. Preto je naliehavo potrebné povýšiť diplomaciu v oblasti klímy na hlavnú činnosť EÚ v oblasti vonkajších vecí a zahraničnej politiky.“

EHSV nabáda EÚ, aby prijala komplexnú stratégiu diplomacie v oblasti klímy s krátkodobými a dlhodobými prioritami, ktorá by začlenila opatrenia v oblasti klímy do všetkých oblastí vonkajších vzťahov vrátane bezpečnosti a obrany, obchodu, investícií, dopravy, migrácie, rozvojovej spolupráce, finančnej a technickej pomoci, kultúry a zdravia.

Účinné vykonávanie Európskej zelenej dohody na vnútornej úrovni poskytuje EÚ dôveryhodnosť, aby ovplyvňovala a inšpirovala ostatných, aby sa takisto vydali cestou [k] udržateľnosti. Preto EHSV apeluje na členské štáty a inštitúcie, aby zabezpečili lepšiu koordináciu medzi aktérmi EÚ v snahe zosúladiť ich politiky s cieľmi v oblasti klímy a urýchliť vnútroštátne opatrenia na vykonávanie Zelenej dohody.

Ako poznamenal spravodajca Stefano Mallia: „Musíme interne posúdiť, či dokážeme dosiahnuť ciele, ktoré sme si stanovili v rámci Zelenej dohody. Keď si dáme doma všetko do poriadku, mali by sme spolupracovať so susednými krajinami, podporovať ich hospodársku diverzifikáciu, formovať plány spravodlivej transformácie a podporovať projekty v oblasti adaptácie a riadenia rizík s cieľom predchádzať rizikám súvisiacim s nestabilitou a znižovať ich. (mt)

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vo svojom nedávno prijatom stanovisku varuje, že ak sa EÚ bude priveľmi spoliehať na dovoz účinných farmaceutických látok a hotových liekov z Ázie, môže ohroziť zdravie a blaho svojich občanov. EHSV preto navrhuje, aby sa vypracoval akt o kritických liekoch.

Európska únia má čoraz väčšie ťažkosti zabezpečiť dodávky základných liekov, pričom väčšina účinných farmaceutických látok a hotových liekov sa v súčasnosti dováža z Ázie. Toto spoliehanie sa na externých dodávateľov vyvoláva obavy, či je EÚ dostatočne odolná voči narušeniam v dodávateľskom reťazci, volatilite cien a možným geopolitickým rizikám.

„Tým, že sa spoliehame na externých dodávateľov základných liekov, ohrozujeme zdravie našich občanov. Musíme urýchlene konať, aby sme zabezpečili, že Európania budú mať prístup k liekom, ktoré potrebujú,“ vyhlásil Lech Pilawski, spravodajca pre stanovisko EHSV.

EHSV odporúča, aby sa v snahe rozptýliť tieto obavy zriadil nový mechanizmus na podporu výroby účinných farmaceutických látok a hotových liekov v Európe. Navrhovaný akt o kritických liekoch by bol koncipovaný ako komplexný mechanizmus EÚ vo forme nariadenia s cieľom aktívne podporovať výroby účinných farmaceutických látok a hotových liekov v Európskej únii. Tento mechanizmus by poskytoval finančné prostriedky na výskum a vývoj, rozvoj infraštruktúry a prevádzkové náklady.

Zavedenie týchto odporúčaní do praxe si bude vyžadovať značné investície a spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby prevzala vedúcu úlohu pri koordinácii tohto úsilia a vypracovala komplexnú stratégiu, ktorá dokáže zaistiť zdravotnú bezpečnosť Európy, podporiť hospodársku prosperitu a zabezpečiť cenovú dostupnosť liekov pre občanov EÚ. (gb)

Hospodárstvo a financie, digitalizácia, konkurencieschopnosť a podnikanie, a obchod. V týchto štyroch oblastiach dosiahlo španielske predsedníctvo Rady Európskej únie od júla do decembra 2023 pokrok.

Prvá podpredsedníčka španielskej vlády a ministerka hospodárstva a digitalizácie Nadia Calviño na decembrovom plenárnom zasadnutí zhrnula závery rotujúceho predsedníctva EÚ a okrem iného spomenula prehĺbenie hospodárskej a menovej únie, okamžité platby v bankovníctve, reformu trhu s elektrickou energiou a podpísanie dohody o rozšírenom obchode s Čile.

Pani Calviño, ktorá sa 1. januára 2024 ujala funkcie prezidentky Európskej investičnej banky (EIB), tiež zdôraznila témy, ktorým sa bude musieť Európska únia čoskoro venovať, najmä vzhľadom na nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu. „Svet prechádza obrovskými zmenami a tektonické platne vytvorené po druhej svetovej vojne sa posúvajú,“ povedala. „Musíme zabezpečiť, aby v tomto novom priestore EÚ naďalej viedla najdôležitejšie diskusie vo svete, riešila hlavné výzvy a chránila svoje európske hodnoty.“

V súvislosti s rušným polrokom, ktorý sa práve končí, dodala, že „spolupráca s ostatnými európskymi inštitúciami, a najmä s EHSV prispela k jeho úspechu. Moja prítomnosť svedčí o silnom záväzku španielskej vlády voči sociálnym partnerom, sociálnemu dialógu a občianskej spoločnosti. Snažíme sa pozorne počúvať názory občianskej spoločnosti a zohľadňovať ich v našej práci.“ (mp)

Milé čitateľky, milí čitatelia,

Rok 2024 bude rokom zmien nielen v Európe, ale aj inde vo svete. V čase, keď sa pripravujeme na najväčšiu demokratickú akciu na tomto kontinente – júnové voľby do Európskeho parlamentu – sa uskutočnia národné a prezidentské voľby vo viac ako 50 krajinách na celom svete vrátane politických konštelácií v USA a otvoria sa nové smerovania.

Pre EÚ budú voľby do Európskeho parlamentu skutočnou skúškou dôvery občanov. V posledných rokoch sme čelili bezprecedentným výzvam a teraz je rad na európskych občanoch, aby nám povedali, či EÚ obstála v skúške. Keďže boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu predstavuje pre občanov EÚ najvyššiu prioritu, nebude to pre našu Úniu prechádzka ružovou záhradou Inflácia, neisté pracovné miesta a celkový nedostatok hospodárskej stability vytvárajú živnú pôdu pre strach, ktorý podporuje populistické a extrémistické naratívy.

Hoci to nebude ľahká úloha, EÚ môže tento trend zastaviť. Musíme začať spolupracovať s voličmi, umožniť im vyjadriť sa a vypočuť si ich názory. V tejto súvislosti vám s hrdosťou oznamujem, že sa uskutoční historicky prvý Týždeň občianskej spoločnosti EHSV (4. – 8. marca), v rámci ktorého sa mladí aj starší občania z celej Európy zapoja do dialógu a sformulujú posolstvá pre nastupujúcich vedúcich predstaviteľov EÚ v novej Európskej komisii a Európskom parlamente.

EÚ sa bude musieť vyrovnať aj s novými výzvami. Nedávne historické rozhodnutie z decembrového zasadnutia Európskej rady začať prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom a zároveň udeliť Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny naznačilo, že sa začína kľúčová fáza rozširovania. Teraz je rad na kandidátskych krajinách, aby vykonali potrebné reformy, ale lídri EÚ sa tiež zaviazali uskutočniť vnútorné reformy, pričom závery sa očakávajú v lete 2024. V EHSV napredujeme v tejto oblasti postupnou integráciou „členov z kandidátskych krajín“ do našej práce. Budú prispievať k vypracúvaniu našich stanovísk a zúčastňovať sa na plenárnych zasadnutiach. Po zverejnení výzvy sme aktuálne v procese výberu týchto nových členov a ich činnosť sa rozbehne nasledujúci mesiac na plenárnom zasadnutí EHSV.

To všetko sa bude diať pod dohľadom belgického predsedníctva Rady EÚ, ktoré má za úlohu uzavrieť legislatívne spisy a zároveň pripraviť voľby do EP. Tí, ktorí zmeškali predstavenie priorít belgického predsedníctva, si môžu pozrieť naše januárové plenárne zasadnutie.

Pri vstupe do roku 2024, je dôležité si uvedomiť, že zmena nie je prekážkou, ale príležitosťou na rast. Je to šanca formovať nový naratív a prinavrátiť Európe silu a jednotu.

Oliver Röpke

predseda EHSV

V tomto vydaní:

• Spomienka na Jacqua Delorsa, bývalého predsedu Európskej komisie, ktoré mu vzdali poctu Sebastien Maillard, riaditeľa Inštitútu Jacqua Delorsa, a Lorenzo Consoli, korešpondent EÚ
• COP28: občianska spoločnosť požaduje početnejšie opatrenia na záchranu klímy
• Európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím: o krok bližšie k dosiahnutiu voľného pohybu osôb so zdravotným postihnutím v EÚ
• EHSV žiada, aby sa zintenzívnilo politické úsilie na odstránenie bezdomovectva