Deň európskej iniciatívy občanov 2024 bol dôrazným pripomenutím potenciálu, ale aj obmedzení európskej iniciatívy občanov. Bol oslavou toho, ako doterajšie úspešné iniciatívy prispeli k informovanosti a podnietili verejné diskusie, ale zároveň odhalil frustráciu, pokiaľ ide o schopnosť reakcie a následné opatrenia inštitúcií EÚ.

Hlavné závery z Dňa európskej iniciatívy občanov:

• Iniciatíva občanov nielen ako odporúčanie.  Úspešné európske iniciatívy občanov by mali automaticky viesť k zásadným opatreniam Komisie vrátane konkrétnych reakcií a v prípade potreby aj legislatívnych návrhov. Zabezpečil by sa tým ich priamy vplyv na právne predpisy EÚ a podporil zmysluplnejší dialóg medzi občanmi a inštitúciami.
• Silnejšie partnerstvá. Kľúčom je spolupráca. Na zosilnenie hlasov občanov je potrebná strategická spolupráca organizátorov iniciatív, občianskej spoločnosti, médií a verejných partnerov.
• Sústavné zlepšovanie. Rámec európskej iniciatívy občanov sa neustále vyvíja. Využívaním najlepších postupov a podporou výmeny poznatkov medzi rôznymi aktérmi môžeme zlepšiť celý proces európskej iniciatívy občanov a umožniť ešte väčšiemu počtu občanov, aby sa aktívne zapájali.

Takáto iniciatíva umožňuje občanom požiadať EÚ, aby konala a navrhla nový právny predpis týkajúci sa konkrétnej problematiky. Keď iniciatíva dosiahne 1 milión podpisov, Komisia rozhodne, aké opatrenia prijme. (gb)

V roku 2013 bola nemocnica v Lapinlahti – prvá psychiatrická nemocnica vo Fínsku so 170-ročnou históriou a symbol starostlivosti o duševné zdravie v krajine – prázdna a zabudnutá. Potom si skupina aktivistov v oblasti duševného zdravia vyhrnula rukávy, aby tento historicky zaujímavý, ale schátraný areál premenila na verejné centrum duševného zdravia, kultúry a umenia. Siru Valleala, zástupkyňa združenia Pro Lapinlahti, ktoré toto centrum prevádzkuje, nám vysvetlila, že Lapinlahden Lähde je teraz v prvom rade inkluzívnym miestom, v ktorom nemá žiadne miesto stigmatizácia ani predsudky a kde sa každý cíti vítaný.

Prečo ste sa rozhodli začať tento projekt?

V roku 2013 bola nemocnica v Lapinlahti, prvá fínska psychiatrická nemocnica postavená ešte v roku 1841, prázdna. Mesto Helsinki nemalo žiadne plány čo s ňou urobiť. Historicky zaujímavá lokalita nemocnice obklopenej krásnym parkom bola zabudnutá a schátraná. Skupina aktivistov v oblasti duševného zdravia nespokojná s touto neutešenou situáciou vtedy začala propagovať svoju víziu, ako by sa táto nemocnica s priľahlým parkom mohla premeniť na verejné centrum duševného zdravia, kultúry a umenia.

Centrum nakoniec dostalo názov Lapinlahden Lähde – „Lapinlahtský prameň“.  Aktivity, ktoré v ňom prebiehajú, zodpovedajú historickému a architektonickému významu tejto lokality na pobreží zálivu Lapinlahti a sú inšpirované 170 rokmi práce v oblasti duševného zdravia. Ťažisko činnosti sa však z liečenia chorôb presunulo na dosiahnutie pohody vo všetkých oblastiach života. Lapinlahden Lähde je v súčasnosti živým príkladom práce zameranej proti stigmatizácii a na posun paradigmy smerom k podpore všetkého pozitívneho.

V minulosti bol tento komplex hlavnou psychiatrickou nemocnicou a miestom neustálej starostlivosti o duševné zdravie. Združenie duševného zdravia Pro Lapinlahti bolo založené v roku 1988, keď bola nemocnica v Lapinlahti ešte v prevádzke. Aktivisti chceli s využitím všetkých poznatkov dostupných v 21. storočí vytvoriť inovatívne centrum na podporu duševného zdravia, ktoré by bolo miestom stelesňujúcim konkrétnu zmenu paradigmy od liečby duševných chorôb smerom k podpore duševnej pohody.

Ako bol váš projekt prijatý? Máte spätnú väzbu od ľudí, ktorým ste pomohli?  Môžete nám povedať nejaký príklad?

Spočiatku bolo výzvou primäť ľudí k tomu, aby prekročili bránu bývalej psychiatrickej nemocnice. Jej areál bol pre verejnosť uzavretý už 170 rokov, takže napriek záujmu a zvedavosti ľudí bolo ťažké ich presvedčiť, aby si to tam popozerali a že sú tam vítaní. Ľudia sa pomaly, ale isto začali zapájať do aktivít a podujatí centra a s nadšením prispievať k jeho rozvoju, k dobrovoľníckej činnosti a výmene nápadov. Umelci a účinkujúci priniesli do Lapinlahden Lähde svoje diela a predstavenia a v súčanosti organizujeme viac ako 400 podujatí ročne a 50 – 60 umeleckých výstav. Areál je teraz prístupný pre všetkých Helsinčanov, pričom celoročne prispieva k duševnej pohode a pomáha prekonať osamelosť a sociálne vylúčenie.

„Keď som sa zapojila do tejto iniciatívy, mala som veľmi príjemný pocit, že tu môžem byť a pomáhať vdýchnuť tomuto miestu nový život... a zbaviť ho všetkého ťaživého.“ (Cresswell-Smith, J. a kol., 2022)///je to nejaká Johanna, PhD Population Health; nechápem, prečo to dávajú ako odkaz na knihu, či článok bez uvedenia názvu

Bývalá nemocnica v Lapinlahti sa dnes považuje za veľmi bezpečné a inkluzívne miesto. Miesto, kde sa cítite vždy vítaný a vítaná, bez ohľadu na to, aký máte práve deň alebo v akej životnej situácii sa nachádzate. Minulosť tohto miesta, keď bolo psychiatrickou nemocnicou, má svoj význam. Umožní vám, aby ste ukázali svoju zraniteľnosť, a zároveň symbolizuje jedinečnú otvorenosť voči duševným problémom. Staviame na pevnom pocite komunity a každý môže bezpečne skúmať svoje silné stránky. Stigmatizácia a diskriminácia nemajú v Lapinlahden Lähde žiadne miesto a my sme hrdí na to, že všetkých ľudí dokážeme začleniť do komunity.

Centrum sa sprevádzkovalo v spolupráci s vlastníkom, ktorým je mesto Helsinki, a predpokladom jeho činnosti bola celková premena areálu. V súčasnosti sa prijímajú ďalekosiahle politické rozhodnutia o budúcej zodpovednosti za tento areál a dúfame, že sa pri nich v plnej miere zohľadní úspech doterajších činností.

Ako konkrétne použijete získané finančné prostriedky na ďalšiu pomoc tejto komunite? Plánujete už nejaké nové projekty?

Budeme pokračovať v rozvoji našich aktivít, aby sa do nich mohlo zapojiť a mať z nich prospech ešte viac ľudí. Nedávno sme spustili veľmi zaujímavý projekt pre ľudí, ktorí sa zotavujú z duševných porúch. Jeho cieľom je zlepšiť dostupnosť kultúrnych aktivít a zaviesť dokonca právo na takéto aktivity. Konkrétnejšie ide o to, ako pomôcť ľuďom nájsť si vlastný spôsob kultúrneho prejavu, zistiť, čo pre nich funguje, pokiaľ ide o kultúru duševnej pohody a umenie. Práve na to využijeme štedrú odmenu, ktorú sme tu získali.

Aké kolektívne činnosti sú podľa vás potrebné na odstránenie stigmatizácie, ktorá tak často sprevádza duševné problémy? Môže umenie zohrávať úlohu pri zlepšovaní postavenia ľudí s takýmito problémami?      

Musíme ponúkať také aktivity, pri ktorých sa môžu stretávať ľudia s rôznymi skúsenosťami a pochádzajúci z rôznych prostredí. Ponuka činností, ktoré nie sú založené na zdravotnom stave či životných podmienkach, umožňuje jedinečné stretnutia ľudí a vytváranie zmysluplných vzťahov medzi ľuďmi z odlišných prostredí. Možnosť venovať sa duševnému zdraviu rôznymi prostriedkami, ako sú rôzne druhy umenia, zvyšuje povedomie a prispieva k porozumeniu. Umenie má výnimočnú silu zbližovať ľudí a ponúka nové spôsoby riešenia pálčivých problémov. Dáva možnosť vyjadrovania a budovania príležitostí na zviditeľnenie ľudí a ich vypočutie. Ak sa ľudia cítia vypočutí, dokáže to zmeniť ich život a vnímanie samých seba.

Fínska nadácia Lilinkoti sa domnieva, že v oblasti duševného zdravia ešte stále existuje priestor na inovácie a nové prístupy. Preto vytvorila hru The World of Recovery, ktorá má dve podoby: môže sa hrať ako mobilná aplikácia alebo ako spoločenská hra. Ide o rolové hry, ktoré si vyžadujú, aby sa hráči vžili do príslušných postáv. Odohrávajú sa vo futuristickom svete nádeje a pomáhajú hráčovi na ceste k zotaveniu. Sú určené všetkým, ktorí sa zotavujú z problémov s duševným zdravím a užívaním návykových látok, ale aj odborníkom. Reetta Sedergren a Venla Leimu z nadácie Lilinkoti nám povedali, že hry majú obrovský potenciál zlepšiť duševné zdravie, ktorý však zostáva do veľkej miery nevyužitý. 

Čo vás viedlo k spusteniu tohto projektu? 

Pred niekoľkými rokmi sme v nadácii Lilinkoti mali pocit, že v oblasti zotavovania z psychických problémov existuje veľký priestor na inovácie a nové prístupy. Myšlienka rozšíriť spôsoby zotavovania bola pre túto oblasť veľkým krokom vpred, ale akosi chýbali moderné a inovatívne nástroje na jej zavedenie do praxe. Naša organizácia už celé desaťročia pracuje s ľuďmi, ktorí sa zotavujú z problémov s duševným zdravím, a mali sme jeden sen: čo keby existoval moderný nástroj na podporu duševného zdravia – digitálna hra, v ktorej by ste si zahrali nejakú postavu? 

Ako bol váš projekt prijatý? Získali ste nejakú spätnú väzbu od ľudí, ktorým ste pomohli?   

Hry The World of Recovery boli vytvorené v spolupráci s ľuďmi, ktorí sa zotavovali z psychických problémov, a s odborníkmi, takže spätnú väzbu sme mali neustále počas celého koncepčného procesu a priviedla nás ku konečnému výsledku. 

Od hráčov oboch hier sme dostali úžasne pozitívne anonymné a osobné reakcie. Napríklad viac ako 90 % respondentov uviedlo, že mobilná hra zlepšila ich duševnú pohodu a pomohla im stať sa aktívnymi, zatiaľ čo spoločenská rolová hra im pomohla získať sociálne zručnosti.  

Možno najlepšou spätnou väzbou bol smiech a rozhovory o pocitoch, výzvach a silných stránkach a tiež to, ako tieto hry spojili hráčov bez ohľadu na ich rolu a pôvod. 

Čo by ste poradili iným organizáciám, ak chcú byť úspešné v podobných aktivitách a programoch? 

Byť v prvej línii inovácie má mnoho výhod. Je to skutočne inšpirujúce a robíte niečo nové. Choďte do toho, nenechajte sa zaškatuľkovať. Nasledujte svoj inštinkt a vypočujte si všetky názory. A hlavne zapojte do navrhovania ľudí, ktorí sa zotavujú, ako aj odborníkov, pretože majú skúsenosti. Ak vytvárate hry, buďte pripravení čeliť mnohým predsudkom zo strany odborníkov. V oblasti duševného zdravia je bežné, že hry sa vo všeobecnosti považujú za návykové alebo škodlivé. Nenechajte sa odradiť. Buďte odvážni, kreatívni a nebojte sa snívať. 

Aký je potenciál počítačových hier a videohier zlepšiť duševné zdravie? Mali by sa podľa vás viac využívať pri zotavovaní z psychických problémov? 

Počítačové hry a videohry – a najmä rolové hry – majú obrovský potenciál zlepšiť duševné zdravie. Keďže znepokojujúco vysoký počet ľudí má psychické problémy, potrebujeme nové, adaptabilné spôsoby zlepšovania duševného zdravia. Je škoda, že potenciál hier nebol do väčšej miery preskúmaný. Dôvodom nie je slabý záujem, ale nedostatok finančných prostriedkov. Neexistuje rýchly a jednoduchý spôsob, ako vytvoriť dobré hry na zlepšenie duševného zdravia. Potrebujeme viac finančných prostriedkov, viac spoločných projektov a viac odborníkov z oblasti duševného zdravia a herného priemyslu, ktorí by pracovali na dosiahnutí tohto cieľa. A potrebujeme výskum, veľa výskumu. 

Viac ako 55 miliónov ľudí na celom svete, z ktorých mnohí sú dospievajúci, trpí poruchami stravovania, čo má vplyv na ich duševné a fyzické zdravie. Stigmatizácia mnohým bráni v tom, aby vyhľadali pomoc. Cieľom projektu Telling Stories for Good, ktorý realizuje talianska organizácia Animenta, je odstrániť stereotypy, podporiť včasné rozpoznanie symptómov a poskytnúť podporu. Od roku 2021 oslovili v Taliansku viac ako 10 000 žiakov. Rozprávali sme sa s predsedníčkou a zakladateľkou združenia Animenta Aurorou Caporossi.

Čo Vás viedlo k spusteniu tohto projektu?

Animenta sa zrodila z potreby dať slovo všetkým, ktorí trpia poruchami stravovania, ale aj osobám v ich bezprostrednom okolí. Cieľom združenia je zabezpečiť, aby ľudia mali riadny prístup k liečbe porúch stravovania, pretože takýto ľudia sa môžu uzdraviť, ak na to dostanú príležitosť.

Ako bol Váš projekt prijatý? Dostali ste nejakú spätnú väzbu od ľudí, ktorým ste pomohli?  Môžete nám uviesť nejaký príklad?

„Animenta je miesto, kde som sa cítila vítaná, uvedomila som si, že aj ja trpím poruchou stravovania, hoci som nemala podpriemernú telesnú hmotnosť.“ Toto je správa, ktorá prišla pred niekoľkými mesiacmi od našej komunity a vďaka ktorej sme pochopili dôležitosť a vplyv našej práce. Animenta bola prijatá so zvedavosťou, ale aj s nádejou, že sa nám podarí dosiahnuť zmenu.

Ako konkrétne použijete získané finančné prostriedky na ďalšiu pomoc tejto komunite? Plánujete už nejaké nové projekty?

Chceli by sme stále viac investovať do projektov, ktoré realizujeme v školách, s cieľom rozšíriť náš vplyv. Finančné prostriedky sa použijú aj na vytvorenie svojpomocných skupín pre ľudí trpiacich poruchami príjmu potravy. Medzi projekty Animenty patria tábory, čo sú šesťdňové zážitkové podujatia v prírode, na ktorých ľudia znovu objavujú svoj vzťah k sebe, svojmu telu a jedlu.

Čo by ste poradili iným organizáciám, ak chcú byť úspešné v takýchto aktivitách a programoch?

Začnite príbehmi, aby ste sa dozvedeli, čo prežíva komunita, ktorú oslovujete. Požiadajte o spätnú väzbu a rozdajte dotazníky, aby ste zistili, čo táto komunita potrebuje. Predovšetkým však choďte medzi nich a rozprávajte o svojom boji a zmene, ktorú chcete dosiahnuť. Zároveň je veľmi dôležité nadviazať kontakty s ostatnými, aby sa vytvoril účinný a efektívny systém podpory.

Sú podľa Vás poruchy príjmu potravy v súčasnosti riadne uznané za závažný problém duševného zdravia? Dostávajú postihnutí ľudia primeranú podporu a čo by sa malo urobiť na jej zlepšenie?

Dnes sa o poruchách stravovania hovorí viac, takže môžeme povedať, že informovanosť je väčšia. Sú to však choroby, ktoré sú do veľkej miery spoločensky stigmatiziované a hovorí sa o nich veľmi stereotypne. Niektorí ľudia sa aj dnes domnievajú, že poruchy stravovania sú dôsledkom nedostatku vôle alebo rozmarom. Poruchy stravovania sú v skutočnosti komplexným psychickým ochorením, ktoré si vyžaduje náležitú liečbu, a tá v súčasnosti nie je vždy dostupná, pretože je nedostatok liečebných centier a mnohí ľudia k liečbe nemajú prístup.

Prostredníctvom svojej siete pre sociálnu angažovanosť AgeWell bojuje írska charitatívna nadácia Third Age („Tretí vek“) proti osamelosti v starobe. Spoločníci AgeWell, sami ľudia starší ako 50 rokov, navštevujú seniorov raz do týždňa u nich doma a robia im nielen spoločnosť, ale pomocou dotazníka formou telefónnej aplikácie zároveň sledujú aj ich zdravie a pohodu. Alison Branigan z nadácie Third Age nám prezradil, že do dnešného dňa získalo v írskom grófstve Meath podporu viac ako 500 ľudí, pričom niektorí opisujú službu ako „záchranné lano“ alebo dokonca ako „svetlo na konci dlhého tmavého tunela“.

Čo vás viedlo k spusteniu tohto projektu?

Projekt AgeWell bol zavedený v írskom grófstve Meath na podporu zväčšujúcej sa staršej populácie, ktorá má osobitné sociálne, emocionálne, psychologické a fyzické potreby v oblasti starostlivosti. Naše zdravotnícke služby sú pod obrovským tlakom, naše obyvateľstvo sa rozrastá a starne a existujú dlhé poradovníky na služby vrátane domácej podpory. AgeWell poskytuje včasnú a praktickú reakciu, ktorá dopĺňa a posilňuje existujúcu zdravotnú starostlivosť tým, že podporuje starších ľudí, ktorí sú izolovaní, osamelí, zraniteľní, viazaní na svoju domácnosť a ohrození, s cieľom pomôcť im dlhší čas kvalitnejšie žiť tam, kde si zvolia. My im poskytujeme sociálne väzby a neustále monitorovanie zdravia a pohody. Okrem toho sa snažíme identifikovať vznikajúce problémy a reagovať na ne pred tým, než vyústia do vážnejšej situácie. AgeWell tiež dobre zapadá do celkovej koncepcie našej organizácie Third Age, ktorá podporuje starších ľudí priamo prostredníctvom inovatívnych služieb a programov a vytvára jedinečné dobrovoľnícke príležitosti, v rámci ktorých môžu starší ľudia podporovať svojich rovesníkov a iné komunitné skupiny. 

Ako bol váš projekt prijatý? Získali ste nejakú spätnú väzbu od ľudí, ktorým ste pomohli?  (Môžete uviesť nejaký príklad?)

AgeWell do dnešného dňa podporil v grófstve Meath viac ako 500 starších ľudí. Mnohí skutočne oceňujú spoločenský aspekt programu: k svojim „spoločníkom z AgeWell“ si vybudovali špeciálny vzťah založený na dôvere, ktorá nám pomáha pochopiť ich potreby a obavy, a tým nám umožňuje lepšie ich podporovať.

Na ilustráciu uvediem pár komentárov našich klientov: „táto služba ma udržuje pri živote“, „nevedela som, že som potrebovala podporu, kým som ju nedostala“, „som vďačná za túto službu a svoju spoločníčku, ktorá vnáša svetlo do môjho života“, „bol som veľmi osamelý, nikoho som celé dni nevídal, a teraz sa skutočne teším na návštevy“. Jeden klient, ktorý sa ocitol vo veľmi skľučujúcom rozpoložení a pripustil, že niekoľkokrát uvažoval aj o samovražde, uznal, že „projekt AgeWell prišiel v správnom čase – pomohol mi uvidieť svetlo na konci dlhého tmavého tunela“. Takisto dodal, že „k tejto službe by mal mať prístup každý“.

Naši spoločníci – dobrovoľníci, ktorí sú takisto starší ľudia, k tomu dodávajú: „skutočne ma napĺňa byť dobrovoľníkom“, „je to skvelý pocit vidieť, že prinášate zmenu“, a „cez túto prácu som sa veľa naučila o ľuďoch i o sebe samej“.

Štatisticky môžeme dokázať, že AgeWell pomáha zlepovať duševný stav a subjektívne zdravie, poskytuje širšiu sociálnu, emocionálnu a informačnú podporu, znižuje izoláciu a osamelosť a zvyšuje úroveň fyzickej aktivity.

Ďalšia spätná väzba zahŕňa pokoj duše, ktorý podľa vlastného vyjadrenia pociťujú rodinní príslušníci našich klientov, a uznanie našej práce zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí neustále odkazujú klientov priamo na nás.

Čo by ste poradili iným organizáciám, ak chcú byť úspešné v podobných aktivitách a programoch?

Spoznajte svoje publikum, zapojte účastníkov do procesu a vypočujte si ich návrhy a potreby. Verte vo svoje znalosti a v to, čo môžete dosiahnuť, buďte odvážni, kreatívni, vytrvalí: ak je váš nápad dostatočne dobrý, nájdete spôsob ako ho realizovať. Buďte otvorení spolupráci s ostatnými a ak dokážete získať pomoc od štátu alebo organizácií zdravotnej starostlivosti vo forme financovania a/alebo podpory/propagácie, môže to výrazne prispieť k dôveryhodnosti programu, jeho vplyvu a jeho úspechu.

Čo je podľa vás hlavným spúšťačom zhoršenia duševného zdravia v pokročilom veku okrem fyziologických faktorov? Môžeme ako spoločnosť zlepšiť duševné zdravie starších ľudí?

Osamelosť a izolácia sú odjakživa faktormi, ktoré prispievajú k zhoršeniu duševného zdravia v starobe. A hoci to môže byť problém vo vidieckom Írsku, je to rovnako rozšírené v pulzujúcich mestách. Dôsledky pandémie, nútená izolácia, „zakuklenie sa“ pred vonkajším svetom, vyhýbanie sa iným a strata spoločenských kontaktov, ako aj prístupu k aktivitám a slobody v uplynulých rokoch vyvolali epidémiu strachu, úzkosti, depresie a problémov s duševným zdravím. Svoju úlohu zohrali aj domáce a svetové udalosti vrátane rastúcich životných nákladov, vojny a konfliktov. Postupne ako ľudia starnú, ich sociálne kruhy sa môžu scvrkávať, choroba môže ovplyvniť ich schopnosť vychádzať z domova, môžu naopak ostať naň naviazaní a odkázaní a prísť o svoju nezávislosť. To všetko môže mať vplyv na ich sebaúctu, nazeranie na seba, náladu a pohľad na budúcnosť. Je dôležité, aby sa na starších ľudí nezabúdalo len preto, že môžu byť neviditeľní: musíme pamätať na význam komunity, jej zásahov a sily spoločenských kontaktov a iniciatív, ktoré na nich stavajú. 

Bez sociálnej dohody nebude žiadna zelená dohoda

skupina Pracovníci v EHSV

Farmári zablokovali 26. februára na protest ulice Bruselu traktormi, druhýkrát v rozmedzí niekoľkých týždňov. V ostrom kontraste so zvyčajným defilé decentných oblekov a kostýmov zaplnili ulice európskej štvrte nákladiaky a traktory a zakrylo ich seno a kopy horiacich pneumatík. Protesty poľnohospodárov mali viacero dôvodov od SPP a environmentálnych politík až po otázky, ktoré nijako nesúviseli s týmto témami.

Pravda je taká, že európsky vidiek je v ťažkej situácii, a to už veľmi dlho. Skupina Pracovníci a EHSV ako celok opakovane varovali, že bez sociálnej dohody nebude žiadna zelená dohoda. A hoci by mohlo byť lákavé ignorovať to ako ďalší vedľajší produkt bruselského žargónu, bola by to veľká chyba. Vidiek čelí skutočným problémom. Reťazce platia výrobcom almužnu, ale stanovujú nehanebne vysoké spotrebiteľské ceny, pomoc na realizáciu environmentálnych reforiem je nedostatočná a situáciu komplikujú aj (nespravodlivý) voľný obchod, ťažké pracovné podmienky a zmena klímy.

Reakcia Európskej komisie, ktorá rýchlo upustila od požiadaviek na pesticídy, je ešte znepokojivejšia než skutočnosť, že sa riadne nekonzultovalo a nespolupracovalo so sociálnymi partnermi a že sa nič neurobilo v oblasti sociálnej politiky. Rovnako ako v prípade environmentálnych opatrení, aj upustením od týchto požiadaviek naši politici možno získajú trochu času, ale zároveň tak prekročíme hranicu, z ktorej už pre naše životné prostredie nebude návratu.

Okrem toho sa blížia voľby a krajná pravica sa snaží využiť nespokojnosť vo svoj prospech a do určitej miery sa jej darí nasmerovať protestné hlasy proti cieľom udržateľného rozvoja, Zelenej dohode a Agende 2030.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) a Európska komisia zorganizovali 23. februára hlavné podujatie Európskeho roka zručností, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 400 mladých ľudí zo všetkých členských štátov EÚ, aby upriamili pozornosť na zručnosti potrebné pre súčasné a budúce pracovné miesta.

Na podujatí Meet the Champions of Excellence sa zúčastnilo 35 mladých šampiónov EÚ z nedávnych súťaží WorldSkills, EuroSkills a Abylimpics (olympijské zručnosti pre osoby so zdravotným postihnutím), kde sa súťažilo vo viac ako 20 rôznych disciplínach, ako je mobilná robotika, IKT, mechanika, grafický dizajn, automobilové technológie a stavebníctvo.

Šampióni sa podelili o inšpiratívne príbehy o svojom vzdelávaní a kariérnej ceste. Mladé publikum mohlo sledovať a spoznávať tradičné i nové zručnosti počas špeciálnych ukážok v oblastiach, ako je floristika, lakovanie áut, robotika a virtuálna realita, vrátane diskusií o integrácii robotických systémov, prezentácia robota na odmínovanie na Ukrajine a projektovanie dizajnu pomocou počítača.

Cieľom bolo propagovať výhody a príležitosti, ktoré ponúka odborné vzdelávanie a príprava (OVP), najmä v kontexte zelenej a digitálnej transformácie a budúceho sveta práce. OVP je dôležitá aj v súčasnom kontexte nedostatku pracovných síl a zručností a ich nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v EÚ, kde viac ako tri štvrtiny podnikov uvádzajú, že majú problémy s hľadaním pracovníkov s potrebnými zručnosťami.

Predseda EHSV Oliver Röpke uviedol, že „zručnosti sú kľúčovým prvkom, ktorý umožňuje mladým ľuďom prosperovať v osobnom živote aj kariére. Vzhľadom na prebiehajúcu digitálnu a zelenú transformáciu máme možnosť sa prostredníctvom zručností nielen prispôsobiť, ale aj vytvoriť pracovné miesta budúcnosti.“

Nicolas Schmit, komisár pre zamestnanosť a sociálne práva, dodal, že „odborné vzdelávanie ponúka na dnešnom trhu práce veľa príležitostí. Som presvedčený, že OVP má potenciál pomôcť nám riešiť nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a nedostatok pracovných síl, ktoré brzdia európske priemyselné odvetvia.“

Podujatie ukázalo, že OVP je vynikajúcou voľbou, ktorá ponúka dobré kariérne vyhliadky a rýchlejšie pracovné príležitosti pre mladých ľudí, ako aj pre dospelých, ktorí chcú zmeniť zamestnanie alebo si jednoducho zvýšiť kvalifikáciu. Napriek tomu je pre mnohých potenciálnych študentov často až druhou voľbou. V roku 2021 sa o niečo viac ako polovica všetkých študentov zapísaných do škôl so stredoškolským vzdelávaním v EÚ zúčastňovala na programoch s odborným zameraním.

V roku 2022 sa takmer 80 % čerstvých absolventov OVP podarilo získať prácu, pričom EÚ chce do roku 2025 dosiahnuť cieľ 82 %. (ll)