Práca EHSV v súvislosti s modrou dohodou sa začala v januári 2023 a oficiálne úvodné podujatie „Čas na modrú dohodu EU“ sa konalo vo februári 2023. V septembri 2023 dostala iniciatíva politický impulz vďaka spoločnej výzve EHSV a Európskeho parlamentu, vyjadrenej v liste, ktorý bol adresovaný hlavám štátov a predsedom vlád EÚ a ktorý podpísali zástupcovia oboch inštitúcií.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) usporiadal 17. a 18. októbra hlavné výročné komunikačné podujatie s názvom Prepájanie EÚ, na ktorom sa stretávajú zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti zodpovední za komunikáciu. Hlavnou témou seminára na tému Bašta demokracie: pomôcť žurnalistike prežiť a rozvíjať sa bola tento rok aktuálna situácia, v ktorej sa nachádzajú médiá, a ich miesto v spoločnosti. Na seminári sa poukázalo na skutočnosť, že novinári sú pod čoraz väčším tlakom zo strany štátnych a súkromných subjektov, ktoré obmedzujú slobodu médií. Okrem tradičných prekážok čelia v súčasnosti nárastu generatívnej umelej inteligencie, ktorá napriek svojim prínosom ohrozuje ekonomické základy žurnalistiky.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) usporiadal 17. a 18. októbra hlavné výročné komunikačné podujatie s názvom Prepájanie EÚ, na ktorom sa stretávajú zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti zodpovední za komunikáciu. Hlavnou témou seminára na tému Bašta demokracie: pomôcť žurnalistike prežiť a rozvíjať sa bola tento rok aktuálna situácia, v ktorej sa nachádzajú médiá, a ich miesto v spoločnosti. Na seminári sa poukázalo na skutočnosť, že novinári sú pod čoraz väčším tlakom zo strany štátnych a súkromných subjektov, ktoré obmedzujú slobodu médií. Okrem tradičných prekážok čelia v súčasnosti nárastu generatívnej umelej inteligencie, ktorá napriek svojim prínosom ohrozuje ekonomické základy žurnalistiky.
„Čo je pravda? Táto pradávna otázka sa znovu stáva aktuálnou v kontexte umelej inteligencie, a konkrétne v súvislosti s falošnými správami, konšpiračnými teóriami a autoritárskymi vládami, ktoré systematicky podkopávajú informovanú debatu, správnosť a slušnú diskusiu. Je načase, aby sme sa spojili, kládli si otázky a hľadali odpovede, ktoré sa týkajú nás všetkých v EÚ,“ vyhlásil predseda EHSV Oliver Röpke.
„Sotva niekto by pred 20 rokmi predpovedal, že v roku 2024 už väčšina z nás nebude čítať noviny pri rannej káve, ale bude pozerať do telefónu, aby sa dozvedela novinky zo spravodajských stránok a čoraz viac prostredníctvom sociálnych médií,“ uviedol podpredseda EHSV pre komunikáciu Aurel Laureněiu Plosceanu. „Popri nových výzvach však pretrvávajú aj tie staré. Novinári stále bojujú proti svojim odvekým nepriateľom: cenzúre, netransparentným vlastníckym pomerom v médiách, nedostatočnému financovaniu, právnym predpisom namiereným proti médiám a mnohým ďalším.
Podľa generálneho tajomníka Európskej federácie novinárov Ricarda Gutiérreza by sa práca novinárov mala považovať za „verejnú službu“ alebo „verejný statok“, ktorú ohrozujú ekonomické výzvy, strategické žaloby proti verejnej účasti, či rovno násilie (14 novinárov zabitých v EÚ od roku 2015).
„Žurnalistika sa stáva nebezpečnejším povolaním než kedykoľvek predtým,“ upozornil výkonný riaditeľ Európskej nadácie na podporu demokracie Jerzy Pomianowski, ktorý poukázal na prenasledovanie novinárov v Bielorusku. Jeden z nich, bieloruský režisér, aktivista a novinárAndrej Gnjot, ktorý je držaný v domácom väzení v Belehrade a ktorému hrozí vyhostenie, vo svojom videopríhovore zdôraznil, že najväčšiu hrozbu pre žurnalistiku predstavujú „násilné snahy zničiť pravdu a dôstojnosť“. Rovnako aj bieloruská novinárka Hanna Ljubakova – odsúdená v neprítomnosti na 10 rokov väzenia – pripomenula, že v Bielorusku je vo väzení 33 novinárov, pričom už len prihlásenie sa na odber jej príspevkov v sociálnych médiách môže znamenať väzenie.
Skúsená novinárka, nezávislá poradkyňa, výskumná pracovníčka v oblasti médií a hlavná autorka správy Európskej vysielacej únie EBU s názvom „Dôveryhodná žurnalistika vo veku generatívnej umelej inteligencie“ Alexandra Borchardt prišla s tvrdením, ktoré ona sama považuje za povokatívne, že „žurnalistika a generatívna umelá inteligencia sú v rozpore, pretože žurnalistika je o faktoch, zatiaľ čo generatívna umelá inteligencia vypočítava pravdepodobnosť, takže nemá s faktami nič spoločné. Fakty si v rámci nej preto treba overovať,“ podčiarkla vo svojom hlavnom prejave na tému Dôveryhodné informácie vo veku generatívnej umelej inteligencie.
Borchardt zároveň varovala médiá pred „digitálnou priepasťou“, ktorá vzniká v dôsledku toho, že časť spoločnosti éru umelej inteligencie akceptuje a zvyšok sa proti nej stavia. Ak sa médiám nepodarí prispôsobiť, hrozí im, že boj o využívanie umelej inteligencie na modernizáciu a oslovenie publika prehrajú. Medzi výzvy pre médiá vyplývajúce z rozmachu generatívnej umelej inteligencie patrí strata viditeľnosti novinárov v obchodnom modeli založenom na umelej inteligencii, ako aj nedostatočná kontrola nad obsahom.
Nadmerné množstvo informácií, ktoré dokáže umelá inteligencia vo veľkom rozsahu produkovať, môže viesť k zahlteniu publika. Podľa Alexandry Bochardt je preto namieste otázka: „Budú mať mladí ľudia záujem stať sa novinármi, ak to bude znamenať súťažiť s umelou inteligenciou?“ (ll)
