Antonio García Del Riego, člen skupiny Zamestnávatelia v EHSV

Európa sa nachádza v kritickej situácii, keďže čelí historickým výzvam, počnúc zelenou transformáciou až po vojnu na jej prahu a silnejúcu globálnu konkurenciu. Zvládnutie týchto výziev si bude vyžadovať viac než len politické vyhlásenia. Bude si vyžadovať peniaze a schopnosť ich mobilizovať, nasmerovať a znásobiť. Stručne povedané, bude si vyžadovať silný, konkurencieschopný a autonómny finančný systém. Ten však, žiaľ, nemáme.

Financie sú krvným obehom každej modernej ekonomiky. Každá nová továreň, elektrické vozidlo, rozšírenie nemocnice alebo začínajúci podnik v oblasti čistých technológií závisí od toho, či niekto podstúpi riziko, že ich bude financovať. A v Európe je ten „niekto“ často banka. Malé a stredné podniky, ktoré tvoria 99 % podnikov v EÚ, sú pri svojom raste, investíciách a vývoze v prevažnej miere závislé od bankových úverov. Napriek tomu hrozí, že práve inštitúcie, ktoré tvoria jadro nášho finančného systému, budú vytlačené z trhu a podliehať nadmernej regulácii.

V Európe sa často hovorí o „strategickej autonómii“ v oblasti energetiky, obrany a digitálnej infraštruktúry, ale len zriedkavo je predmetom diskusie finančná autonómia. A mala by byť.

Viac ako 60 % investičného bankovníctva v Európe dnes zabezpečujú len štyri americké banky. Nadchádzajúce pravidlá Bazilej IV sa budú v plnej miere uplatňovať v EÚ, ale nie v USA, Spojenom kráľovstve ani Japonsku. Táto asymetria stavia európske banky do konkurenčnej nevýhody. Ak chceme, aby európske banky financovali dvojakú transformáciu a podporovali strategické odvetvia, musia súťažiť za rovnakých podmienok.

Únia kapitálových trhov musí prekonať rovinu rétoriky a stať sa skutočným jednotným trhom pre úspory a investície. Na dosiahnutie tohto cieľa potrebujeme inteligentnú, primeranú a podpornú reguláciu, ktorá ochráni stabilitu a spotrebiteľov, ale zároveň podporí rast a konkurencieschopnosť. To znamená, že bude zaistená:

• proporcionalita,
• technologická neutralita a
• pravidlá založené na výsledkoch.

Európa si nemôže dovoliť byť naivnou. Vo svete, ktorý čoraz viac formuje mocenská politika a hospodárske bloky, je finančná sila suverenitou. Spojené štáty a Čína to chápu. Rovnako by sme to mali chápať aj my.

V situácii, keď sú mladí ľudia na Ukrajine denne vystavení bombardovaniu a keď im ide predovšetkým o to, aby zostali nažive, si nemôžu dovoliť myslieť na vzdialenú budúcnosť, hovorí 18-ročná Jevhenija Senyk, účastníčka podujatia YEYS 2025 a mládežnícka aktivistka z Ukrajiny. Podelila sa o to, ako vojna ovplyvnila mládežnícke organizácie v jej krajine a prečo je dôležité dať im hlas na európskej scéne.

Ako podľa Vás ovplyvnila vojna na Ukrajine Vašu organizáciu za posledné tri roky a ako sa zmenila Vaša činnosť?

Cieľom Platformy SD, ktorá vznikla v roku 2013, je chrániť hodnoty ako sloboda, solidarita, rovnosť a spravodlivosť, pretože veríme, že práve tieto hodnoty sú najdôležitejšie pre vytvorenie progresívnej budúcnosti na Ukrajine. Máme tiež veľa zahraničných pobočiek, aby sme aj v zahraničí udržali angažovanosť ukrajinskej mládeže, ktorá bola nútená opustiť svoje domovy. 

Vojna predovšetkým ovplyvnila prácu regionálnych pobočiek, pretože máme veľa pobočiek, napríklad v Odese a Záporoží, ktoré sú veľmi blízko frontovej línie a ľudia tam denne zažívajú bombardovanie. Sotva môžu myslieť na organizovanie podujatí, keď ich hlavným cieľom je zostať nažive. Každodenné bombové ostreľovanie ovplyvňuje mládež v celej krajine. Nemôžete si dovoliť myslieť na vzdialenú budúcnosť, pretože neviete, čo sa stane zajtra alebo čo sa stane o dve hodiny.

Takisto v dôsledku vojny je finančná situácia na Ukrajine nestabilná, čo znamená, že mladí ľudia narážajú na nedostatok pracovných miest. Musia si hľadať prácu a zároveň sa snažiť študovať a zapájať sa do činnosti mládežníckych organizácií. A to je ťažko dosiahnuteľná rovnováha.

Po začiatku plnoformátovej invázie začalo veľa mladých ľudí bojovať proti ruskej agresii zbraňami, a nie v rámci mládežníckych rád alebo mládežníckych organizácií. Mladí ľudia preto nemajú politické skúsenosti. V budúcnosti bude ťažké zabezpečiť, aby sa každý mohol riadne zúčastňovať na politickom živote.

Platforma SD poskytuje bezplatné neformálne politické vzdelávanie, aby mladí ľudia vedeli, ako môžu ovplyvniť politiku na regionálnej a národnej úrovni.

Prečo je podľa Vás dôležité, aby sa mládežnícke organizácie alebo ich zástupcovia zúčastňovali na podujatia, ako je YEYS?

V prvom rade tieto medzinárodné podujatia ukazujú obyvateľom Ukrajiny, že Európa na nás nezabudla. Je pre nás dôležité, aby sme tu boli, aby sme boli vypočutí, aby sme sa pýtali ostatných na ich skúsenosti a aby sme si so sebou do našej krajiny priniesli nové myšlienky.

Ukazuje to tiež, že sme schopní a odhodlaní stať sa súčasťou Európskej únie, pretože ak sme tu, európska mládež nás môže počúvať a my môžeme počúvať ju. Je to ako partnerstvo medzi nami všetkými.

Akú podporu a pomoc potrebujú mladí ľudia, aby boli motivovaní naďalej sa zapájať do práce s mládežou a mládežníckeho aktivizmu?

Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sa Európska únia radila s ukrajinskou mládežou. Myslím si, že ak nám Európska únia bude naďalej poskytovať takéto príležitosti vyjadriť svoj názor pri formovaní politiky EÚ, budeme schopní vyvodiť spoločné závery, ktoré budú vzájomne prospešné. Sme súčasťou Európy, preto musí ísť o spoločný postoj vo všetkých oblastiach politiky. Ak bude EÚ naďalej finančne podporovať mladých ľudí na Ukrajine, aby sa mohli zúčastňovať na podujatiach, ako je toto, povzbudí ich to, aby sa naďalej politicky angažovali. Finančná záťaž totiž nebude takou veľkou prekážkou ich účasti.

Jevhenija Senyk je mládežnícka aktivistka Platformy SD, členskej organizácie Národnej rady mládeže Ukrajiny. Je študentkou medzinárodných vzťahov na Polytechnickej národnej univerzite v Ľvove.  

Javier Garat Pérez

Európsky hospodársky a sociálny výbor v reakcii na iniciatívu predsedníčky Ursuly von der Leyen týkajúcu sa európskeho paktu o oceánoch predložil kľúčové odporúčania s cieľom presadzovať komplexný a vyvážený prístup k správe oceánov. Jeho vízia sa zameriava na zabezpečenie zdravých a produktívnych oceánov, podporu modrej ekonomiky EÚ, posilnenie morského výskumu a inovácií a ochranu morských ekosystémov pre budúce generácie.

Uvoľnenie potenciálu modrého hospodárstva

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať silné a konkurencieschopné modré hospodárstvo. Zahŕňa to zjednodušenie regulačných rámcov, zabezpečenie strategickej autonómie, podporu inovácií a pokrok smerom k dekarbonizácii.

V záujme zabezpečenia prosperujúcej budúcnosti námorného priemyslu EHSV odporúča naliehavo investovať do e-palív, výroby energie z obnoviteľných zdrojov na mori a inovatívnych námorných technológií. Okrem toho vytvorenie silného námorného klastra s jasnými cieľmi udržateľnosti pomôže udržať vedúce postavenie Európy v námornom priemysle. Preto je nevyhnutné vytvoriť „Priemyselnú alianciu pre hodnotové reťazce modrého hospodárstva“ a posilniť stratégiu námornej bezpečnosti EÚ.

Navyše výbor odporúča, aby sa prehodnotili existujúce politiky, ako je napríklad spoločná rybárska politika. Udržateľný rybolov by sa mal neustále podporovať, pričom závislosť od morských plodov by sa mala znižovať. Dovoz by mal podliehať rovnakým sociálnym a environmentálnym normám. EHSV tiež naliehavo vyzýva Komisiu, aby do roku 2026 vypracovala akčný plán EÚ pre modré potraviny.

Zlepšovanie poznatkov, výskumu a inovácií v súvislosti s morským prostredím

EHSV sa zasadzuje za zvýšenie financovania morského výskumu a inovácií v oblasti morí a zdôrazňuje, že je potrebná globálna vedecká tímová práca a lepšie technológie v námornom sektore. Na dosiahnutie tohto cieľa EHSV navrhuje zriadiť centrá modrého hospodárstva a vytvoriť európske stredisko pre monitorovanie oceánov.

Zvýšenie investícií a financovania udržateľnosti oceánov

Výbor zdôrazňuje, že je potrebné zmobilizovať značné verejné a súkromné finančné prostriedky na podporu cieľa udržateľného rozvoja č. 14 (Život pod vodou). Na tento účel by sa mali v rámci programov financovania EÚ, ako je Horizont Európa, vytvoriť osobitné rozpočtové položky pre projekty týkajúce sa oceánov. Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond (ENFAF) by mal tiež dostať väčšiu finančnú pomoc na podporu konkurencieschopných a dekarbonizovaných odvetví.

Sociálne inkluzívny a spravodlivý prechod

Odolné námorné hospodárstvo musí zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie s pracovníkmi v tomto odvetví. EHSV odporúča opatrenia, ktorými sa bude riešiť nedostatok pracovných síl, podnecovať generačná výmena a poskytovať možnosť rekvalifikácie. Na ochranu pracovníkov, najmä tých, ktorí nemôžu prejsť na nové pracovné miesta v dôsledku technologických zmien, sú potrebné komplexné systémy sociálnej podpory.

Zabezpečiť zdravé a odolné oceány

Naše oceány sú vystavené mnohým hrozbám v dôsledku zmeny klímy, znečistenia, plastov a ľudského tlaku. EHSV preto požaduje zintenzívnenie úsilia o obnovu a ochranu morí a udržateľnú ochranu v súlade s globálnymi záväzkami v oblasti biodiverzity. Dosiahnutie „dobrého environmentálneho stavu“ má tiež zásadný význam pre hospodársku stabilitu a odolnosť voči zmene klímy. Okrem toho je potrebné urýchlene investovať do zelenej infraštruktúry, znižovania znečistenia a európskeho plánu adaptácie na zmenu klímy a zároveň posilniť vedúce postavenie EÚ v celosvetovej správe morí.

Zabezpečiť komplexný rámec správy oceánov

EHSV požaduje regionálnu spoluprácu s miestnymi spoločenstvami, aby sa zachoval súlad politík s cieľom zvýšiť hospodársku prosperitu a zároveň rešpektovať limity našej planéty. Taktiež presadzuje lepšie medzinárodné dohody, silnejšiu diplomaciu EÚ v oblasti správy oceánov a špecializované pracovné skupiny zamerané na námornú dopravu v rámci inštitúcií EÚ.

EHSV tiež odporúča zlepšiť námorné územné plánovanie, aby sa dosiahla rovnováha medzi rôznymi záujmami, napríklad medzi rozširovaním výroby energie na mori a rybolovom a akvakultúrou. Cieľom je podporiť spolužitie a udržateľnosť a zároveň zabezpečiť, aby sa tradičné rybárske komunity zachovali a podieľali na rozhodovaní.

Sedemnásťročný študent Adam Mokhtari bol jedným zo zástupcov Írska na podujatí Vaša Európa, váš názor (YEYS), ktoré sa uskutočnilo v marci v Bruseli a sústredilo sa na tému „Mládež má možnosť vyjadriť sa“. Neskôr predstavil odporúčania z YEYS na Týždni občianskej spoločnosti v EHSV, kde vystúpil na zasadnutí s názvom Vytýčiť smer Európy – Prepojiť polarizované spoločnosti prostredníctvom komunitného vzdelávania a občianskej výchovy. V tomto príspevku vyzdvihuje, čo sa mu na YEYS páčilo, a svojím osobným príbehom vysvetľuje, prečo chce Európu, kde sa všetci budú cítiť začlenení.

Adam Mokhtari

Ahoj, volám sa Adam Mokhtari a bolo pre mňa úžasné reprezentovať Írsko na podujatí Vaša Európa, váš názor (YEYS) 2025. Zišlo sa tam približne 90 mladých ľudí z celej Európy, aby sa podelili o nápady a prispeli k tomu, ako bude vyzerať budúcnosť.  

Najviac ma zaujala práca v skupinách, kde sme diskutovali o dôležitých otázkach a prijímali rozhodnutia. Veľmi sa mi páčila aj aktivita, pri ktorej sme sa striedali v úlohe poslucháča, rečníka a pozorovateľa a debatovali o tom, čo Európa pre každého z nás osobne znamená. Každý mal sedem minút na to, aby sa vyjadril, to znamená, že všetci mali možnosť vysloviť svoj názor.

Na záver sme sa dohodli na piatich kľúčových odporúčaniach. Zasadzujeme sa za väčšiu transparentnosť vlád a zapojenie mladých ľudí, výučbu aktívneho občianstva v školách, zabezpečenie rovnosti pre všetkých, ako aj za to, aby sa mladým ľuďom umožnilo skutočne rozhodovať o politike a aby sa vytvoril účinný akčný plán v oblasti klímy.

Mal som tú česť zastupovať všetkých účastníkov YEYS na Týždni občianskej spoločnosti v EHSV a podeliť sa s tvorcami politík o naše odporúčania. Vďaka tomu som zistil, že názory mladých ľudí sa počítajú.

Sila vzdelávania

Vzdelávanie zohráva dôležitú úlohu v tom, že pomáha mladým ľuďom zapojiť sa do demokracie. Učí nás kriticky myslieť, rozpoznávať falošné správy a konať. Bez podpory školy by som túto príležitosť nemal. Teraz chcem povzbudiť aj ostatných, aby sa zapojili.

Predseda EHSV Oliver Röpke a koordinátorka EÚ pre mládež Biliana Sirakova si na podujatí YEYS vypočuli naše nápady a povzbudili nás, aby sme pokračovali v presadzovaní zmien.

Môj príbeh a prečo je inklúzia dôležitá

Narodil som sa v Írsku, ale moji rodičia sa tam presťahovali koncom 90. rokov. Keď prišli, Íri ich prijali s láskou a úctou. Mama a otec mi povedali, že v tom čase nebola v Írsku veľká rozmanitosť obyvateľstva. Napriek tomu sa mojim rodičom v 90. rokoch darilo.

Som Ír a Európan. Mám alžírsky pôvod.  Niekedy sa cítim odlišný od ostatných, ale väčšinu času sa cítim tak ako všetci.  Veľa som sa naučil z rôznych kultúr a myslím si, že práve to robí život lepším. Keby sme boli všetci rovnakí, bola by to nuda.  Stačí byť otvorený voči odlišnostiam a usilovať sa pochopiť iných.

Žiaľ, niektorí migranti a mladí ľudia sa dnes stretávajú s diskrimináciou, nenávisťou a nespravodlivým zaobchádzaním, čo môžu podporovať aj sociálne médiá. Musí sa to zmeniť. Som nešťastný, keď to vidím. Niektorí prisťahovalci v Írsku sa teraz majú zle, žijú na ulici a sú považovaní za problém. Nie je to ľahké a je to veľmi smutné.

Mal som šťastie, že som mohol chodiť do škôl, kde sa všetci cítili začlenení, ale nie všetci mladí ľudia majú takúto skúsenosť. Musíme zabezpečiť, aby mali všetci mladí ľudia pocit, že ich prijali a že niekam patria, aby sa necítili odstrčení alebo vylúčení zo spoločnosti.

Vybudovať lepšiu budúcnosť

Na to, aby sa Írsko a Európska únia stali inkluzívnejšími, potrebujeme mať lepšie poznatky o rôznych kultúrach a o tom, čo pre nás EÚ robí.  Pomôže to porozumieť iným a zlepšiť začlenenie.

Potrebujeme komunitné podujatia, ktoré budú ľudí spájať a umožnia im pozitívnu vzájomnú interakciu. Je nevyhnutné zapojiť viac mladých ľudí do rozhodovania na miestnej úrovni, a to aj v mládežníckych kluboch, športových kluboch a školách, alebo na úrovni EÚ. Vďaka tomu sa budú cítiť zapojení do záležitostí, ktoré sú pre nich dôležité. Ukážte mladým ľuďom, ako sa môžu zapojiť.

Potrebujeme podporu EÚ, aby sa inklúzia stala prioritou.  Bolo skvelé počuť, že inklúzia patrí medzi priority EHSV.

Čo chcem pre Európu

Mnohí mladí ľudia nevedia veľa o tom, čo pre nich EÚ robí. EÚ by nám mala viac pomáhať zapájať sa do politiky a volieb. 

Chcem Európu, ktorá bude jednotná, spravodlivá a pohostinná a kde sa každý bez ohľadu na svoj pôvod bude cítiť začlenený.

Podujatie YEYS mi ukázalo, že mladí ľudia môžu priniesť zmenu. Aj keď nie všetky naše nápady budú hneď prijaté, aspoň si ich niekto vypočuje. Ako mladý Ír s alžírskym pôvodom mám pocit, že môj hlas je dôležitý, a chcem, aby aj ostatní mali rovnakú šancu.

Vzdelávanie môže pomôcť spojiť ľudí, bojovať proti diskriminácii a dať mladým ľuďom možnosť vyjadriť svoje názory. Túto skúsenosť si odnesiem domov a budem povzbudzovať ostatných, aby sa zapojili. Budúcnosť je v našich rukách.  Je to naša Európa a my k nej máme čo povedať.

Adam Mokhtari je 17-ročný študent z Írska. Navštevuje strednú školu Bremore Educate Together Secondary School neďaleko Dublinu. Adama veľmi zaujíma EÚ a snaha zabezpečiť inkluzívnejšiu a lepšiu spoločnosť. Zúčastnil sa na podujatí YEYS 2025 a bol zástupcom YEYS na tohtoročnom Týždni občianskej spoločnosti.

Prekonávanie rozdielov: ako môže občianska spoločnosť bojovať proti škodlivej polarizácii

V čase, keď naša spoločnosť čelí rastúcej polarizácii a klesá dôvera v demokratické inštitúcie, sa občianska spoločnosť musí zaoberať touto výzvou. Polarizácia sama osebe nie je vždy negatívna, veď demokratickej diskusii sa darí vďaka rôznorodým názorom. Ak však polarizácia vedie k nepriateľstvu, dezinformáciám a rozdeleniu, ohrozuje to samotné základy našich demokracií.

Počas tohtoročného Týždňa občianskej spoločnosti sme boli svedkami pozoruhodných príkladov iniciatív, ktoré slúžia na boj proti škodlivej polarizácii. EHSV cenou pre občiansku spoločnosť vyzdvihol organizácie, ktoré sa venujú mediálnej gramotnosti, boju proti dezinformáciám a podpore medzigeneračného dialógu. Ak chceme budovať odolné a súdržné spoločnosti, musíme podporovať práve tieto typy projektov.

V celej Európe sme svedkami rastúcej fragmentácie spoločnosti. Výzvy sú početné: ekonomické nerovnosti, sociálne vylúčenie, digitálne dezinformácie a politický extrémizmus. Nedávny vzostup populistických hnutí v Európe, ustupujúca pluralita médií a klesajúca dôvera v inštitúcie ukazujú, ako polarizácia podnecuje nespokojnosť. Tieto trendy oslabujú demokratické štruktúry a narúšajú sociálnu súdržnosť. Vtedy je občianska spoločnosť nielen súčasťou demokratického procesu, ale aj strážcom jeho odolnosti.

Organizácie občianskej spoločnosti už dlho stoja v popredí obrany demokratických hodnôt. Pôsobia ako sprostredkovatelia, ktorí prinášajú rôzne názory, bojujú proti dezinformáciám a podporujú informovanú verejnú diskusiu. Poskytujú platformu pre tých, ktorí sa cítia nevypočutí, a presadzujú inkluzívne politiky, ktoré preklenujú rozdiely, a nie ich prehlbujú. Prostredníctvom občianskej angažovanosti, diskusií založených na faktoch a iniciatív, ktoré podporujú toleranciu, občianska spoločnosť aktívne bojuje proti prúdom rozdeľovania.

EHSV je presvedčený, že posilnenie účasti a dialógu je jedinou cestou ako sa pohnúť vpred. Vidíme to v našej práci každý deň – naši členovia, ktorí zastupujú zamestnávateľov, odbory a mimovládne organizácie, sa zapájajú do ostrých diskusií, ale vždy s cieľom nájsť spoločnú reč. Naša sila spočíva v konsenze a tento model sa musí rozšíriť do celej Európy.

Občianska spoločnosť musí mať možnosť plnohodnotne sa podieľať na riešení polarizácie. Znamená to zabezpečiť pre ňu prístup k financovaniu, chrániť jej schopnosť slobodne pôsobiť a podporovať prostredie, v ktorom sa uznáva a oceňuje jej prínos k demokratickému životu. Je potrebné posilniť participačné mechanizmy, či už prostredníctvom konzultácií s občanmi, občianskych iniciatív alebo nástrojov deliberatívnej demokracie, aby sa zabezpečilo, že sa ľudia budú cítiť zapojení do rozhodovania.

Budúcnosť Európy závisí od toho, či sa jej občania budú cítiť zastúpení, angažovaní a vypočutí. Občianska spoločnosť nie je doplnkom demokracie, ale jej základom. Keďže žijeme v ére rozdelenia, musíme občianskej spoločnosti poskytnúť nástroje, uznanie a priestor, ktoré potrebuje na to, aby mohla naďalej chrániť naše demokratické hodnoty. Podporovaním dialógu, sociálneho začlenenia a boja proti extrémizmu môže byť občianska spoločnosť silou, ktorá z polarizácie ako zdroja konfliktov urobí hnaciu silu konštruktívnej diskusie a sociálneho pokroku.

Pracujme spoločne na tom, aby rozdelenie neurčovalo našu budúcnosť. Namiesto toho budujme Európu, v ktorej rôznorodosť názorov posilňuje našu jednotu, kde angažovanosť obnovuje dôveru a občianska spoločnosť vedie k prekonávaniu rozdielov.

Oliver Röpke

predseda EHSV

V tomto vydaní:

• Európska obrana: kľúčom je rozumné a efektívne vynakladanie prostriedkov, autor: člen EHSV Marcin Nowacki
• Plán ReArm Europe, autor: Nicolas Gros-Verheyde

• Zamerané na YEYS:

  – Zapojenie mládeže by malo predstavovať viac než len odškrtnutie úlohy v zozname, autor Bruno António

  – Povzbudiť k emancipácii, autorka Kristýna Bulvasová

  – Moldavská mládež na podujatí Vaša európa, váš názor: formuje sa generácia, ktorú nezastavia obmedzenia, rozhovor s Mădălinou-Mihaelou Antociovou

Ešte nikdy sme nemali takú vzdelanú generáciu s takým veľkým potenciálom, ktorá je však zároveň pod takým tlakom a čelí toľkým pochybnostiam o tom, čo nás čaká, hovorí Bruno António, expert na mládež a hlavný rečník na konferencii Vaša Európa, váš názor 2025. V rozhovore pre EHSV Info hovoril o tom, ako posilniť hlas mladých ľudí a prečo je v čase, keď v Európe narastá diskriminácia a xenofóbia, veľmi dôležité, aby sa v rámci budúcich programov EÚ pre mládež naďalej učili o význame demokracie.

1. Sú dnešní mladí ľudia pasívni alebo aktívni v politickom a spoločenskom živote? Ako sa môžu mladí ľudia viac angažovať v tvorbe politiky?

Z rôznych štúdií vyplýva, že mladí ľudia prejavujú záujem a aktívne sa zapájajú. Ak definujeme politickú angažovanosť ako uvedomenie si kritických spoločenských problémov, je zrejmé, že mladí ľudia podnikajú kroky na dosiahnutie zmeny. Mimoriadne zaujímavé je to, ako sa rozhodnú zapojiť. Medzi tradičné spôsoby participácie patrí účasť na voľbách, dobrovoľníctvo v mimovládnych organizáciách alebo členstvo v mládežníckych organizáciách politických strán. Zdá sa, že v súčasnosti sú tieto možnosti medzi mladými ľuďmi menej populárne. Radšej ovplyvňujú tvorbu verejnej politiky podpisovaním petícií alebo účasťou na protestoch a inými inovatívnymi spôsobmi. V sieti DYPALL skúmame tieto nástroje angažovanosti, ktoré zahŕňajú poradenské služby, účasť v miestnych radách mládeže a iné mechanizmy miestneho dialógu s mládežou. Vidíme, že mladí ľudia majú veľký záujem zapojiť sa, ale väčšina hlavných mechanizmov nie je pre mladých ľudí ani vhodná, ani skutočne zmysluplná.

2. Výsledky nedávnych európskych volieb a prieskumy verejnej mienky v jednotlivých krajinách ukazujú, že mnohí mladí ľudia volili pravicové strany. Aký je podľa Vás dôvod a považujete to za znepokojujúci trend, ktorý by mohol ohroziť európske hodnoty, ako je rovnosť a začlenenie?

Nárast počtu pravicových voličov medzi mladými ľuďmi je znepokojujúci trend. Domnievame sa, že pramení z nespokojnosti s hlavným politickým prúdom, hlbokej nedôvery v politické inštitúcie, túžby po silnej národnej identite a obáv o ekonomickú a sociálnu bezpečnosť. Musíme dokázať pochopiť základné príčiny týchto znepokojujúcich volebných tendencií. Táto generácia vyrástla v čase neustálych kríz a neistoty ohľadom budúcnosti. Ešte nikdy sme nemali takú vzdelanú generáciu s takým veľkým potenciálom, ktorá je však zároveň pod takým tlakom a čelí toľkým pochybnostiam o tom, čo nás čaká. Algoritmy sociálnych médií posilňujú polarizujúci obsah a formujú perspektívy.

To všetko vytvára neistotu, pokiaľ ide o budúcnosť. Hlasovanie za populistické strany môže byť na jednej strane formou protestu a vyjadrením všeobecnej nespokojnosti. Na druhej strane však môže odrážať aj túžbu po silnom hlase moci, ktorý prináša pocit istoty. História však ukázala, že keď sa takéto populistické pravicové strany dostanú k moci, mladí ľudia často strácajú nádej a cítia sa zradení. Často je už príliš neskoro, keď si uvedomia, že práva, slobody a iné pre nich dôležité hodnoty miznú alebo sú spochybňované.

Tento trend už ohrozuje naše európske hodnoty, čo môžeme vidieť nielen v politických prejavoch, ale aj v každodennom živote ľudí v našich komunitách, kde sa prejavy xenofóbie alebo diskriminácie voči odlišným ľuďom stávajú bežnými. Preto je nevyhnutné, aby budúce programy EÚ pre mládež naďalej podporovali mladých ľudí v chápaní významu demokracie, v jej spoznávaní a zažívaní a zároveň im pomáhali rozvíjať zručnosti potrebné na budovanie odolnosti voči hrozbám, ktoré predstavujú protidemokratické hnutia.

3. Do akej miery si mladí Európania uvedomujú, čo pre nich EÚ robí? Ako ich možno povzbudiť k väčšiemu záujmu o EÚ? Ako hodnotíte komunikačné úsilie EÚ?

Môžeme pokojne povedať, že povedomie mladých ľudí o tom, čo pre nich EÚ robí, je rozhodne vyššie ako u starších generácií. Programy pre mládež, ako sú Erasmus+, ESC a DiscoverEU, prispievajú k budovaniu tohto pocitu príslušnosti k európskej identite a mali by sa posilniť a sprístupniť všetkým mladým ľuďom v Európe.

Sú si však skutočne vedomí toho, čo pre nich Európa robí? Domnievame sa, že nie. Schopnosť EÚ preukázať svoj vplyv na spoločnosť – najmä na mladých ľudí – je stále potrebné viac zviditeľniť a lepšie pochopiť. Rozhodnutia inštitúcií EÚ majú obrovský vplyv, čo by malo mladých ľudí podnietiť k tomu, aby sa o záležitosti EÚ viac zaujímali. Ako to dosiahnuť? Napadajú mi dve možnosti: inštitúcie EÚ musia vyslať jasný signál, , že to, o čom sa rozhoduje na úrovni EÚ, priamo ovplyvňuje ich životy. Mali by tiež rozšíriť programy, ktoré mladým ľuďom ponúkajú viac príležitostí spoznať, zažiť a objaviť EÚ. To môže zvýšiť pocit spolupatričnosti, empatie, spojenia a priateľstva medzi Európanmi.

Napriek veľkému úsiliu rôznych inštitúcií EÚ osloviť občanov a výraznému zlepšeniu rôznych kampaní a nástrojov nemôžeme povedať, že sú dostatočné. V praxi sú často vzdialené od bežného života mladých ľudí.

Hoci EÚ dosiahla pokrok, pokiaľ ide o prítomnosť v sociálnych médiách a kampane zamerané na mladých ľudí, jej posolstvá stále nie sú dostatočne zrozumiteľné, najmä pre rôznorodých mladých ľudí v našej spoločnosti. EÚ by mala zintenzívniť a lepšie a štruktúrovať svoje komunikačné úsilie, a to začlenením nových metód práce s verejnosťou, ako je napríklad využívanie mládežníckych mimovládnych organizácií ako vyslancov hlasov mladých ľudí, rozvoj decentralizovaných platforiem pre osvetu a realizácia kampaní na rozprávanie príbehov, ktoré spájajú politiky EÚ s každodennými skúsenosťami. V tejto súvislosti je nevyhnutné experimentovať s novými komunikačnými prístupmi a priamo zapájať mladých ľudí do tvorby a realizácie kampaní a iných komunikačných aktivít. 

2. Ako môžeme posilniť hlasy mladých ľudí?

Tým, že ich berieme vážne a uznávame ich hodnotu. Inštitúcie majú moc a schopnosť posilniť hlasy mladých ľudí, ale niekedy chýba ochota poskytnúť im priestor, podporu, príležitosti a nástroje na ich zmysluplné zapojenie. Účasť mladých ľudí by sa nemala považovať za zoznam určitých úloh: mladých ľudí pozveme na verejné podujatia, odfotíme sa s nimi na sociálne siete a potom na ich príspevky zabudneme. Táto účasť musí mať vplyv. To znamená, že mladí ľudia musia vidieť výsledky svojej účasti a následné zmeny.

Posilnenie hlasu mladých si vyžaduje inštitucionálnu podporu, napríklad ich zastúpenie v rozhodovacích orgánoch. Vyžaduje si to aj vybudovanie dôvery a na to treba čas, kvalitné priestory a procesy spolupráce. Na tento účel sa musia vyčleniť primerané finančné prostriedky a inštitúcie potrebujú kapacity na lepšiu prácu a zapojenie mladých ľudí do rozhodovania. To si vyžaduje investície, skutočné odhodlanie a čas.

Bruno António je výkonným riaditeľom siete DYPALL, európskej platformy organizácií občianskej spoločnosti, miestnych samospráv a výskumných inštitúcií na podporu účasti mladých ľudí na rozhodovaní na miestnej úrovni. Posledných 12 rokov pracuje ako expert na mládež a externý konzultant pre viaceré inštitúcie, napríklad pre Európsku komisiu a Radu Európy. Predtým pôsobil ako generálny tajomník organizácie Youth for Exchange and Understanding (Mládež pre výmenu a porozumenie) a výkonný riaditeľ organizácie ECOS – Cooperativa de Educação, Cooperação e Desenvolvimento. Vyštudoval sociálnu pedagogiku na Univerzite Algarve v portugalskom meste Faro.