skupina EHSV Pracovníci 

Vo veľkých nadnárodných spoločnostiach pôsobí v súčasnosti viac ako 1 200 európskych zamestnaneckých rád (EZR). Tieto orgány sú dôležitým nástrojom na zabezpečenie demokracie na pracovisku, keďže majú právo dostávať od ústredného vedenia podniku informácie o nadnárodných otázkach a vyjadrovať svoje stanoviská. Medzi takéto otázky patrí aj aktuálna hospodárska a finančná situácia a pravdepodobný vývoj v oblasti pracovných miest, investícií či nových pracovných metód. EZR nemajú právo rokovať o dohodách. 

Keďže rozhodnutia podniku sa prijímajú prevažne na ústredí, ale vykonávajú vo všetkých jeho pobočkách, význam týchto orgánov rastie. EZR pomáhajú zástupcom pracovníkov lepšie pochopiť rozhodnutia podniku. Riadne informovanie a konzultácie môžu zároveň pomôcť vedeniu prijímať také rozhodnutia, ktoré sa budú môcť bez problémov vykonávať vo všetkých krajinách. 

Fakty však ukazujú, že v súčasnej smernici o EZR (z roku 2009) a pri jej uplatňovaní v praxi sú závažné nedostatky. Je zarážajúce, že mnohé EZR nemajú možnosť obrátiť sa na súd, ak boli porušené ich práva. Z analýzy doterajších súdnych konaní a rozhodnutí vyplýva, že existuje právna neistota, najmä pokiaľ ide o vymedzenia pojmov „informácie“, „konzultácie“, „nadnárodná povaha“ a „dôvernosť“, ako aj v súvislosti s právom EZR prizvať expertov (napr. právnu pomoc alebo zástupcov odborových zväzov). Okrem toho niektoré predpisy už zastarali a treba ich prispôsobiť súčasnej globálnej situácii. 

Podniky a ich pracovníci musia čeliť rôznorodým výzvam spojeným s digitalizáciou, klimatickými opatreniami, demografickým vývojom a zručnosťami. Takéto zmeny môžu byť rušivé a môžu ovplyvniť konkurencieschopnosť podniku, ako aj sociálne zabezpečenie a produktivitu pracovníkov. Vedecký výskum dokazuje, že účinné práva na informácie, konzultácie a/alebo účasť pracovníkov posilňujú udržateľnosť rozhodnutí a konkurencieschopnosť podnikov, z čoho vyplýva, že EZR môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečení spravodlivej transformácie. 

Je preto nevyhnutné zrevidovať smernicu, aby sa zaručila právna istota a riadne fungovanie EZR. Rýchle a bezproblémové zavedenie revidovanej smernice by malo pomôcť odstrániť doterajšie nedostatky a pripraviť EZR na budúcnosť. V stanovisku EHSV sa posudzuje návrh Komisie a predkladá zákonodarcom viacero konkrétnych návrhov, ako by sa smernica mohla ešte viac zlepšiť.

EHSV spustil nový program na ďalší rozvoj svojich vzťahov s komunitou národných hospodárskych a sociálnych rád. Cieľom tejto iniciatívy je umožniť pravidelnejšiu výmenu informácií o prioritných témach, plánovaných stanoviskách a správach, ako aj o osvedčených postupoch.

Prvá takáto výmena sa uskutočnila v marci tohto roka vo Francúzsku. V rámci nej predsedníčka skupiny EHSV Mládež Katrīna Leitāne absolvovala dvojdňovú návštevu francúzskej Hospodárskej, sociálnej a environmentálnej rady s cieľom vymeniť si názory na politiky v oblasti mládeže. Výsledok? Nové nápady na podporu programu pre mládež na úrovni EÚ a na národnej úrovni, začlenenie očakávaní mládeže do činností EHSV a stretnutie s novými kolegami pracujúcimi na rovnakej téme v inom členskom štáte. 

V tomto videu Katrīna Leitāne zdieľa svoje dojmy z tejto pracovnej návštevy a plodných diskusií s členmi Hospodárskej, sociálnej a environmentálnej rady Francúzska.. 

Viac informácií o výmennom programe nájdete na našej webovej stránke. 

V prípade záujmu o úplné informácie sa obráťte na sekretariát oddelenia pre vzťahy s národnými hospodárskymi a sociálnymi radami a občianskou spoločnosťou (EESC-ESCS-relations@eesc.europa.eu).

EHSV zdôrazňuje význam začlenenia hľadiska mládeže do politík EÚ a naliehavo vyzýva mládežnícke organizácie, aby sa zapojili do mládežníckeho testu EHSV – iniciatívy zameranej na posilnenie hlasu mladých ľudí pri tvorbe politík. 

EHSV vo svojej nedávnej výzve na predkladanie žiadostí vyzval mládežnícke organizácie, aby sa prihlásili do mládežníckeho testu EHSV. Uzávierka prihlášok je 30. júna 2024. Vybrané organizácie si zvolia stanoviská EHSV, ktoré by chceli ovplyvniť, a ich zástupcovia sa zúčastnia na schôdzach a vypočutiach a poskytnú písomné príspevky. Oprávnené organizácie musia mať demokratický základ, musia dodržiavať zásady Európskeho dohovoru o ľudských právach a ich činnosť alebo rozhodovacie orgány musia byť riadené mladými ľuďmi. 

V uplynulom roku spustil EHSV pilotnú fázu tohto testu a umožnil zástupcom mládeže v celej Európe prispievať k diskusiám o dôležitých otázkach, ako je demokracia, spoločná poľnohospodárska politika a zapojenie mladých ľudí z EÚ a Spojeného kráľovstva. Na základe úspechu tohto pilotného projektu sa z testu stal stály nástroj a EHSV vyzýva ostatné inštitúcie EÚ, aby prijali podobné opatrenia. 

Počas rozpravy na nedávnom plenárnom zasadnutí vyjadrili zástupcovia mládeže spokojnosť s touto iniciatívou, ktorou sa zabezpečuje ich zapojenie nad rámec tém tradične zameraných na mládež, ako je klimatická kríza. 

Predseda EHSV Oliver Röpke vyzdvihol iniciatívu ako hlavný politický záväzok a zdôraznil potrebu nepretržitého zapojenia mládeže do rozhodovacieho procesu EÚ. Poznamenal, že voľby by nemali byť jedinou príležitosťou na vypočutie názorov mládeže a že mládežnícky test zabezpečí, aby sa mohla pravidelne vyjadrovať k politikám EÚ. 

Predsedníčka skupiny ad hoc Mládež v EHSV Katrīna Leitāne poukázala na pokrok pri začleňovaní názorov mládeže do rozhodovacieho procesu EÚ, pričom poznamenala, že mládežnícky test je živým nástrojom, ktorý sa bude vyvíjať na základe skúseností. Podpredseda Európskeho fóra mládeže Elias Dray vyjadril uznanie EHSV za to, že ako prvý spustil túto iniciatívu, a vyzval mládežnícke organizácie, aby sa do nej zapojili, a tak zaistili, že ich postoje budú môcť ovplyvňovať ďalšie stanoviská EHSV. 

Na plenárnom zasadnutí EHSV sa zúčastnila aj albánska ministerka pre mládež a deti Bora Muzhaqi. Jej krajina sa snaží byť vzorom v oblasti politiky týkajúcej sa mládeže a ukázať, že je dôležité, aby boli vo funkcii ľudia, ktorí sú zodpovední výlučne za otázky týkajúce sa mládeže. „Skutočne verím, že vďaka našej dnešnej práci s mládežou a pre mládež pripravujeme našich mladých ľudí na budúcnosť. Pomáhame im v tom, aby sa z nich stali noví lídri, čím chceme zaistiť, že zdedia udržateľnú a ekologicky rozmanitú planétu.“

EHSV má vynikajúce pracovné vzťahy s Albánskom a poukazuje na kľúčovú úlohu nadnárodného partnerstva pri podpore účasti mládeže na všetkých úrovniach riadenia.

EHSV sa zaviazal k tejto iniciatíve v septembri 2022, keď prijal stanovisko na tému Mládežnícky test EÚ. Neúnavné úsilie EHSV vrátane každoročného podujatia „Vaša Európa, váš názor“ je ďalším dôkazom jeho odhodlania posilniť účasť mládeže na rozhodovacom procese EÚ. 

Odporúčania z tohtoročného podujatia, ktoré sa konalo v marci 2024, sú určené budúcim lídrom EÚ a sú k dispozícii online. (ks)

Európska komisia navrhla cieľ znížiť čisté emisie skleníkových plynov o 90 % do roku 2040 a do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporil tento cieľ na svojom májovom plenárnom zasadnutí a zdôraznil, že príslušné ciele sú v súlade s vedeckými odporúčaniami na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C. 

EHSV svojou podporou zdôraznil, že je dôležité spravodlivo prispieť k celosvetovému úsiliu v oblasti klímy a zároveň zabezpečiť konkurencieschopnosť európskych priemyselných odvetví počas prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. Spravodajca pre stanovisko na tému Cieľ EÚ v oblasti klímy do roku 2040 Teppo Säkkinen poukázal na potrebu vytvoriť do roku 2040 bezuhlíkovú elektrizačnú sústavu so zámerom podporiť dekarbonizáciu priemyslu, dopravy a budov, a vyslovil sa za skutočné zníženie emisií postupným vyradením fosílnych palív. 

EHSV varoval pred prílišným spoliehaním sa na odstraňovanie uhlíka vzhľadom na riziká, ako sú lesné požiare a škodcovia, a vyzval na vyvážený prístup medzi znižovaním emisií a odstraňovaním uhlíka. Ďalšia fáza politiky EÚ v oblasti klímy by sa mala zamerať na investície, vytváranie silného hospodárstva, zvyšovanie energetickej bezpečnosti a vytváranie kvalitných pracovných miest. Kľúčom k tomu je dosiahnutie cieľa znížiť objem emisií do roku 2030 o 55 % a vykonávanie právnych predpisov Fit for 55. 

EHSV predpokladá, že do roku 2040 bude odvetvie výroby energie bez emisií uhlíka, po ktorom bude nasledovať dekarbonizované vykurovanie a chladenie. Na dekarbonizáciu priemyslu, budov a dopravy je potrebná čistá a cenovo dostupná energia. 

EHSV tiež navrhol cieľ znížiť emisie pre agropotravinársky sektor, ktorý by bol vypracovaný na základe dialógu s poľnohospodármi a zainteresovanými stranami so zámerom zabezpečiť potravinovú bezpečnosť a zohľadniť rôzne prírodné podmienky v EÚ. 

Pre dosiahnutie cieľa na rok 2040 má zásadný význam podpora verejnosti a zapojenie zainteresovaných strán. EHSV preto žiada, aby sa pri stanovovaní cieľov a vypracúvaní politík viedol široký dialóg aj so sociálnymi partnermi, občianskou spoločnosťou a občanmi. 

Vzhľadom na to, že EÚ pripravuje legislatívny návrh týkajúci sa cieľa do roku 2040, EHSV zdôrazňuje potrebu komplexnej kontroly konkurencieschopnosti v porovnaní s inými veľkými ekonomikami, aby sa zachovala globálna konkurencieschopnosť a priemyselná základňa Európy a zároveň sa dodržiavali vysoké environmentálne a sociálne normy. (ks)

EHSV prijal na svojom májovom plenárnom zasadnutí dve stanoviská, v ktorých zdôraznil kľúčovú úlohu politiky súdržnosti – hlavného nástroja financovania regionálneho rozvoja EÚ – pri budúcich rozšíreniach. EHSV okrem iného žiadal, aby sa do prístupových zmlúv zahrnuli nástroje na zabezpečenie súladu s predpismi s cieľom riešiť možné výzvy po pristúpení, ako sú emigrácia a obavy týkajúce sa právneho štátu. 

EHSV vo svojom novom súbore odporúčaní zdôraznil význam integrácie a silnejšieho postavenia organizácií občianskej spoločnosti v záujme účinného využívania kohéznych fondov. Úspech v politike súdržnosti sa meria územnými a sociálnymi výsledkami, nielen hospodárskymi investíciami. Pre dosiahnutie súdržnosti má zásadný význam posilnenie kapacít verejnej správy. 

V rámci diskusie na plenárnom zasadnutí s komisárkou pre súdržnosť a reformy Elisou Ferreira a predsedom Európskeho výboru regiónov (VR) Vascom Alvesom Cordeirom sa zdôraznil význam predvstupovej pomoci a posilnenia postavenia organizácií občianskej spoločnosti. 

Predseda EHSV Oliver Röpke a ďalší rečníci zdôraznili potrebu silnej politiky súdržnosti s cieľom riešiť výzvy spojené s rozširovaním EÚ a zabrániť fragmentácii EÚ. Prispôsobenie pomoci kandidátskym regiónom má zásadný význam pre mier a prosperitu, pričom kľúčové odporúčania zahŕňajú posilnenie vzdelávania, zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a využívanie osobitných mechanizmov pre krajiny, ako je Ukrajina. 

EHSV tiež poukázal na širší vplyv rozšírenia na súčasné členské štáty, pričom zdôraznil potrebu dodatočných finančných prostriedkov pre zasiahnuté regióny. V 9. správe o súdržnosti sa vyzýva na prispôsobenie sa novým výzvam prostredníctvom investícií do MSP, posilnenia miestnej správy a podpory spravodlivého prístupu k zamestnaniu. Na uvoľnenie hospodárskeho potenciálu EÚ a zabezpečenie účinnej integrácie nových členských štátov je nevyhnutná dynamická politika súdržnosti. (tk)

Nukleárna medicína a dodávky rádioizotopov musia byť najvyššou prioritou Európskej únie, ak chceme všetkým pacientom v Európe zaručiť rovnaký prístup k liečbe rakoviny. 

EÚ a členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli k dispozícii finančné prostriedky na rádiologické a jadrové technológie na lekárske účely. Zároveň by mali zintenzívniť svoju spoluprácu s cieľom odstrániť regulačné prekážky, ktoré bránia dodávkam rádioizotopov, a znížiť svoju závislosť od tretích krajín, pokiaľ ide o suroviny. 

S týmto cieľom sa v stanovisku EHSV na tému Európsky plán na boj proti rakovine: faktory bezpečnosti dodávok rádioizotopov na lekárske účely, ktoré bolo prijaté na májovom plenárnom zasadnutí, zdôrazňuje, že je potrebné vynaložiť všemožné úsilie na boj proti rakovine. 

Spravodajkyňa Alena Mastantuono a spoluspravodajca Philippe Charry vyjadrili svoje pevné presvedčenie, že lepšie zabezpečiť dodávky rádioizotopov v Európe a uspokojiť rastúci dopyt zo strany pacientov sa podarí, len ak prijmeme odvážne politické rozhodnutia a náležité právne predpisy. 

Každý rok až 10 miliónov európskych pacientov využíva zobrazovacie metódy založené na nukleárnej medicíne na diagnostiku rôznych chorôb, ako je rakovina alebo ochorenie srdca. Rádiologické a jadrové technológie, ktoré využívajú rádioizotopy, sú nevyhnutné v boji proti rakovine vo všetkých fázach starostlivosti vrátane včasného odhalenia, diagnostiky, liečby a paliatívnej starostlivosti. (mp)

Stefano Mallia, predseda skupiny Zamestnávatelia v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore 

Voľby do Európskeho parlamentu sú za nami a priniesli so sebou výrazné turbulencie. Víťazstvo konzervatívcov zastavilo prívalovú vlnu krajnej pravice. Avšak napriek tomu, že stredopravičiari si udržali svoju pozíciu, nemôžeme ignorovať, že tvrdá pravica bude v novom Európskom parlamente silnejšia, čo skomplikuje hlasovanie o kľúčových otázkach. Mohli sme to vidieť minulý rok, keď sa EĽS takmer podarilo získať pravicovú blokujúcu väčšinu a zlikvidovať zákon o obnove prírody. 

Podniky majú najväčšie obavy v súvislosti so zaistením pokroku v priemyselnej politike a hospodárskej bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o technológie, kritické suroviny, polovodiče, elektrické vozidlá, hospodársku odolnosť a celkovú konkurencieschopnosť. Je nevyhnutné posilniť jednotný trh a podporovať súkromné investície prostredníctvom skutočnej únie kapitálových trhov. Dokáže nový Európsky parlament túto úlohu zvládnuť? 

Nemáme na výber, musíme súťažiť s globálnymi mocnosťami, ako sú Čína a Spojené štáty. 

V roku 2008 mali eurozóna a USA podobný hrubý domáci produkt (HDP) v bežných cenách: eurozóna 14,2 bilióna USD (13,1 bilióna EUR) a Spojené štáty 14,8 bilióna USD (13,6 bilióna EUR). O pätnásť rokov neskôr dosahuje HDP eurozóny len niečo vyše 15 biliónov USD, zatiaľ čo HDP USA prudko vzrástol na 26,9 bilióna USD. Keby bolo päť najväčších európskych ekonomík – Nemecko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Taliansko a Španielsko – v rokoch 1997 až 2022 dosahovalo mieru rastu produktivity Ameriky, ich HDP na obyvateľa by bol v priemere takmer o 13 000 USD (12 000 EUR) vyšší z hľadiska parity kúpnej sily. Tieto čísla nie sú zanedbateľné. 

Mnoho rokov, keď EÚ vykazovala pozitívnu obchodnú bilanciu, mnohí nevideli, že naša konkurencieschopnosť bola ohrozená. Dôverovali sme rovnakým podmienkam na celosvetovej úrovni a medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách a očakávali sme, že ostatní budú robiť to isté. Teraz sa však svet rýchlo mení a EÚ sa musí vzchopiť a rýchlo zareagovať na všetky varovné signály, ktoré doteraz ignorovala. Dúfame, že nový Európsky parlament túto úlohu zvládne a nezostane len pri straníckej politike.

Skupina Organizácie občianskej spoločnosti

Zdravotnícki pracovníci a zástupcovia občianskej spoločnosti vyzývajú tvorcov politík, aby zaviedli „kontrolu stavu“ pre všetky budúce politiky. Podľa nich musí „právo na zdravie“ zostať prioritou agendy EÚ a členských štátov, čo bola jedna z požiadaviek európskych občanov na Konferencii o budúcnosti Európy. 

Národné a európske opatrenia v oblasti zdravia musia byť lepšie koordinované a zosúladené, aby sa vybudoval udržateľnejší sektor zdravotníctva, ktorý bude odolný voči budúcim otrasom a všetkým zaručí rovnaký prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti. 

Podľa konferencie o stave zdravia v EÚ, ktorá sa konala 4. júna v Liège, sa očakáva, že investície, prevencia, technologické inovácie a včasná zdravotná výchova v tom budú zohrávať kľúčovú úlohu. Podujatie v rámci belgického predsedníctva Rady EÚ zorganizovala skupina Organizácie občianskej spoločnosti v EHSV spolu s dvoma nemocnicami v Liège (CHU Liège a Hôpital de la Citadelle). 

„Zdravie musí v nasledujúcom legislatívnom období 2024 – 2029 zostať kľúčovou strategickou prioritou novej Európskej komisie, nového Európskeho parlamentu a Rady,“ uviedol predseda skupiny Organizácie občianskej spoločnosti Séamus Boland. Európske inštitúcie by mali prijať prístup „jedno zdravie“, ktorý podporuje prepojenia medzi politikou v oblasti zdravia a meniacou sa demografiou, digitálnou a environmentálnou transformáciou, hospodárskou bezpečnosťou a priemyselnou politikou. 

Séamus Boland zdôraznil, že zdravotná politika môže účinne fungovať len vtedy, ak je riadená spolu s prístupnými, primeranými a kvalitnými sociálnymi službami a verejnými sociálnymi politikami, ako aj s dostatočným počtom dobre vyškolených zdravotníckych pracovníkov. Zopakoval, že organizácie občianskej spoločnosti, ako sú združenia pacientov, musia byť priamo zapojené do zdravotnej starostlivosti a musia za ňu zodpovedať. Uviedol, že „prijatie a úspech európskych iniciatív a programov v oblasti zdravia závisia od transparentného, pravidelného a štruktúrovaného dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti. Ich schopnosť vykonávať túto prácu zase závisí od získania udržateľného a predvídateľného financovania.“ 

Na konferencii sa diskutovalo o niekoľkých základných aspektoch posilnenia európskej zdravotnej únie, ako sú: 

• záväzok týkajúci sa prístupu „jedno zdravie“, 
• digitálne inovácie a ich vplyv na zdravie, 
• udržateľnosť a nadčasové systémy zdravotnej starostlivosti prostredníctvom sociálnych investícií a
• celosvetový boj proti nerovnostiam v oblasti zdravia v súvislosti s európskou solidaritou (príklad zriedkavých chorôb). 

Závery a odporúčania konferencie budú uverejnené na webovej stránke podujatia. 

Viac informácií o konferencii nájdete v tlačovej správe.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) na svojom májovom plenárnom zasadnutí diskutoval o skúsenostiach z rozšírenia EÚ v roku 2004. Ďalšie rozšírenie je pre EÚ ešte naliehavejšou úlohou vzhľadom na súčasnú geopolitickú a bezpečnostnú situáciu. 

EHSV v rámci svojej plenárnej rozpravy venovanej veľkému rozšíreniu v roku 2004 privítal rečníkov, ktorí zohrali významnú úlohu v procese rokovaní. Boli medzi nimi aj bývalý poľský štátny tajomník pre pristúpenie k EÚ Jarosław Pietras, generálny tajomník Nadácie pre európske pokrokové štúdie László Andor z Maďarska a bývalý európsky komisár pre rozšírenie Štefan Füle z Česka. 

Účastníci rozpravy zdôraznili, že EÚ, ktorá len nedávno opäť prejavila záujem o ďalšie rozšírenie, musí kandidátskym krajinám poskytnúť jasný plán pristúpenia. Ak ich nechá dlho čakať, proces rozširovania by mohol stratiť svoju dôveryhodnosť. 

Predseda EHSV Oliver Röpke v tejto súvislosti uviedol, že „dvadsiate výročie nie je len významným medzníkom, ale aj pretrvávajúcim úspechom procesu rozširovania EÚ, o čom svedčí záujem ďalších krajín o pristúpenie.“ 

Jarosław Pietras dodal, že „rozširovanie je obojsmerný proces transformácie, ktorý prináša výhody nielen kandidátskym krajinám, ale aj členským štátom EÚ“. 

Štefan Füle, ktorý teraz v Centre európskej politiky predsedá pracovnej skupine pre rozširovanie EÚ, zdôraznil, že „na novú vlnu rozširovania musíme pripraviť tak kandidátske krajiny, ako aj členské štáty EÚ.“ 

V súvislosti s faktormi rozšírenia v roku 2004 Dr. Tinatin Akhvlediani, výskumná pracovníčka na oddelení pre zahraničnú politiku EÚ Centra pre analýzu európskych politík, poukázala na hospodárske aspekty rozširovania vzhľadom na skutočnosť, že kandidátske krajiny v tom čase zažívali zlú finančnú situáciu. Hlavnou motiváciou pre budúce rozšírenie je však teraz bezpečnosť. 

Ako sa vyjadril László Andor, jedným z nedostatkov rozšírenia v roku 2004 bol právny štát. EÚ nevytvorila správne nástroje na riešenie tohto problému, čo viedlo k nedávnemu zavedeniu podmienenosti právneho štátu. 

EHSV usporiada v septembri samit občianskej spoločnosti venovaný rozširovaniu. Prvýkrát v histórii pozve na svoje plenárne zasadnutie všetkých členov z kandidátskych krajín.

Vzhľadom na alarmujúci nárast počtu onkologických ochorení a úmrtí súvisiacich s rakovinou v celej EÚ Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) požaduje, aby sa prijali veľmi potrebné opatrenia na prevenciu rakoviny. Usudzuje sa totiž, že približne 40 % prípadov rakoviny sa dá predísť. 

EHSV na svojom májovom plenárnom zasadnutí prijal stanovisko, v ktorom uvítal návrh Európskej komisie na odporúčanie Rady o onkologických ochoreniach, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, ako nadväzujúcu iniciatívu k plánu EÚ na boj proti rakovine (ďalej len „plán na boj proti rakovine“). 

Stanovisko sa zameriava na očkovanie proti ľudskému papilomavírusu (HPV) a vírusu hepatitídy B (HBV), keďže očkovaním by sa dalo predchádzať viacerým druhom rakoviny spôsobenej týmito vírusmi. 

EHSV zdôrazňuje potrebu náležitého informovania, vzdelávania a komunikácie, ktoré podporia očkovanie cieľových skupín. Zdôrazňuje tiež dôležitú úlohu, ktorú v tomto úsilí zohrávajú všeobecní lekári, rodinní lekári, školskí lekári a organizácie občianskej spoločnosti. 

Ako vyhlásila Milena Angelova, spravodajkyňa stanoviska na tému Onkologické ochorenia, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, „musíme bojovať proti stigmatizácii a nepravdivým domnienkam v súvislosti s očkovacími látkami. Existuje napríklad mylné presvedčenie, že očkovanie sa týka len mladých dievčat. Nie je to však tak. Aby sme zničili tieto vírusy (HPV, HBV) musíme spolupracovať aj s chlapcami a ich rodičmi.“ Očkovacie látky musia byť dostupné pre všetkých. 

Je mimoriadne dôležité „zvrátiť trend skepticizmu“, dodala spoluspravodajkyňa Sára Felszeghi. Boj proti misinformáciám a dezinformáciám je kľúčovou súčasťou pri povzbudzovaní ľudí, aby sa dali očkovať. 

EHSV požaduje komplexný prístup k boju proti rakovine s dobre fungujúcim a integrovaným systémom pre všetky formy prevencie vrátane primárnej prevencie (očkovanie, zdravý životný štýl), sekundárnej prevencie (skríning) a terciárnej prevencie (starostlivosť a rehabilitácia). 

Milena Angelova opätovne potvrdila, že je potrebné, aby „členské štáty viac koordinovali svoju činnosť a vymieňali si najlepšie postupy“ s cieľom zabezpečiť oveľa efektívnejší boj proti rakovine a zvýšenie zaočkovanosti v celej EÚ. Je mimoriadne dôležité, aby sa prevencia rakoviny považovala za politickú prioritu. (sg)