Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC), ktorá je hlavnou celoeurópskou odborovou organizáciou zastupujúcou 45 miliónov pracovníkov, odmietla schváliť kompas konkurencieschopnosti, čo je koncepcia Európskej komisie na podporu hospodárstva EÚ. Podľa ETUC je kompas v jeho súčasnej podobe neprijateľný. Generálna tajomníčka ETUC Esther Lynch sa s nami porozprávala o hlavných námietkach pracovníkov voči kompasu a o osude Európskeho piliera sociálnych práv v kontexte nových výziev na drastickú dereguláciu a väčšie zameranie na konkurencieschopnosť.

Odborové zväzy v EÚ už vyjadrili nespokojnosť s najnovším plánom Európskej komisie na oživenie hospodárstva EÚ. V čom podľa vás spočíva hlavný nedostatok kompasu konkurencieschopnosti navrhnutého Komisiou? Ktoré návrhy v jej pláne považujete za osobitné varovné signály?

Hlavným problémom kompasu konkurencieschopnosti navrhnutého Európskou komisiou je, že uprednostňuje dereguláciu pred investíciami do vytvárania kvalitných pracovných miest, rozvoja odolnej európskej priemyselnej politiky a zabezpečenia kvalitných verejných služieb. Hoci sa v kompase uznáva význam kvalitných pracovných miest pre konkurencieschopné hospodárstvo, namiesto toho, aby sa navrhovali potrebné právne predpisy na upevnenie práv, zlepšenie pracovných podmienok a podporu kolektívneho vyjednávania, táto priorita sa oslabuje podporou deregulácie, ktorá môže spôsobiť zhoršenie pracovných podmienok a neistotu pracovných miest.

Jedným z najproblematickejších návrhov je zavedenie 28. režimu pre spoločnosti, ktorý by im umožnil pôsobiť mimo národných pracovnoprávnych predpisov. V celej Európe by to mohlo vážne oslabiť právne predpisy v oblasti zamestnanosti, čím by sa začala špirála úpadku, pokiaľ ide o práva a ochranu pracovníkov.

V rovnakom duchu je veľmi problematický aj zákaz tzv. gold-platingu, čo je možnosť pre vlády, aby prijímali právne predpisy idúce nad rámec minimálnych noriem stanovených v smerniciach EÚ. Na rozdiel od nariadení EÚ je zámerom smerníc EÚ to, aby sa v nich stanovili minimálne normy pre všetky krajiny. Stanovenie stropu toho, čo je možné, by bolo nielen v rozpore s touto myšlienkou, ale by aj výrazne poškodilo pracujúcich ľudí a znamenalo by zvrátenie ťažko dosiahnutého pokroku v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, či spravodlivého odmeňovania.

Okrem toho je problematická výzva v kompase na dôchodkové reformy založené na dlhšom pracovnom živote, pretože predstavuje neprimeranú záťaž pracovníkov bez toho, aby sa uspokojila potreba mať udržateľné a spravodlivé dôchodkové systémy.

Navyše kompas výrazne smeruje k tomu, aby z neho profitovali podniky, pričom podnikateľské skupiny dostali veľa prísľubov, ale nepožadujú sa od nich žiadne konkrétne záväzky v súvislosti s právnymi predpismi, ktoré by boli prospešné pre pracujúcich. Patrí sem aj nedostatok opatrení na zabezpečenie využívania verejných investícií na vytváranie kvalitných pracovných miest, a nielen na zvyšovanie ziskov podnikov.

Stručne povedané, kompas konkurencieschopnosti nevyvažuje potreby podnikov a práva a dobré životné podmienky pracovníkov, čím sa v jeho súčasnej podobe stáva neprijateľným návrhom.

Povedali by ste, že by teraz mohlo byť ohrozené vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv?

Na papieri sa Komisia vo svojom nedávno uverejnenom pracovnom programe na rok 2025 opätovne zaviazala k Európskemu pilieru sociálnych práv. V praxi je však ten istý pracovný program prvým programom, ktorý od roku 2019 nezahŕňa žiadnu sociálnu legislatívnu iniciatívu.

Naproti tomu Komisia na nasledujúci rok navrhla osem „zjednodušujúcich“ právnych predpisov. Nikto nechce znášať nadmerné administratívne zaťaženie, a preto odborové zväzy aktívne navrhujú účelové riešenia, napríklad v pravidlách o verejnom obstarávaní.

Je však zrejmé, že problémy EÚ sa nevyriešia zjednodušovaním.

Vykonávanie piliera sociálnych práv najviac ohrozuje vlna hromadného prepúšťania ohlásená v celej Európe. Ohrozí to mzdy a istotu zamestnania, ale aj dôchodky, sociálnu ochranu a mnohé ďalšie zásady piliera.

Treba zabezpečiť investície do ochrany a vytvárania kvalitných pracovných miest vrátane nástroja SURE 2.0 a silného investičného mechanizmu EÚ a zaviesť potrebné legislatívne iniciatívy na zaručenie kvalitných pracovných miest.

Ako sa dá dosiahnuť, aby EÚ nadobudla v súčasnom globálnom hospodárskom kontexte väčší význam, ak nie zmenšením regulačnej záťaže?

Podmienky, ktoré spustili spomenuté prepúšťania, boli spôsobené nedostatkom investícií. Platí to rovnako o súkromných aj verejných investíciách.

Podniky namiesto investovania do odmeňovania pracovníkov a veľmi potrebného výskumu a vývoja vyplácajú dividendy a spätne odkupujú akcie, čo vedie do slepej uličky a brzdí ekologický a technologický vývoj v Európe.

USA a Čína iniciovali v posledných rokoch veľké vlny verejných investícií. EÚ v rovnakom čase prijímala nové pravidlá, ktoré jej členské štáty nútili k úsporným škrtom.

EÚ musí veľmi rýchlo zmeniť svoje smerovanie. Predpokladom uplatňovania Európskeho piliera sociálnych práv sú rozsiahle verejné investície so sociálnymi požiadavkami na zabezpečenie kvalitných pracovných miest.

Esther Lynch je generálna tajomníčka Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC). Má rozsiahle skúsenosti s írskymi, európskymi a medzinárodnými odborovými organizáciami a pôsobila ako zástupkyňa generálneho tajomníka a konfederálna tajomníčka ETUC. Vo svojich funkciách sa usilovala o upevnenie práv pracovníkov a odborových zväzov, pričom ovplyvnila kľúčové smernice o primeraných minimálnych mzdách, transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach a oznamovaní protispoločenskej činnosti. Viedla aj kampane za Európsky pilier sociálnych práv a spravodlivé odmeny. Svojou prácou zabezpečila 15 právne záväzných expozičných limitov pre karcinogény a dohody sociálnych partnerov o digitalizácii a reprotoxínoch. Ako celoživotná feministka sa zasadzuje za ukončenie nedoceňovania práce, ktorú vykonávajú prevažne ženy.

ETUC zastupuje 45 miliónov členov z 94 odborových organizácií v 42 európskych krajinách a 10 európskych federácií odborových zväzov.

Správy Maria Draghiho a Enrica Lettu z roku 2024 spôsobili v EÚ a jej členských štátoch veľký rozruch a stali sa plánmi ukazujúcimi smer, ktorým by sa Európa mala vydať, aby zabezpečila životaschopnú budúcnosť. EHSV vo svojom stanovisku na tému Posúdenie správ Enrica Lettu a Maria Draghiho o fungovaní a konkurencieschopnosti jednotného trhu EÚ poskytuje pohľad občianskej spoločnosti na správy a predkladá odporúčania na naliehavé opatrenia. Stanovisko vypracovali traja spravodajcovia – Matteo Carlo Borsani, Giuseppe Guerini a Stefano Palmieri. Požiadali sme ich, aby nám predstavili návrhy zo správ, ktoré považujú za mimoriadne dôležité pre budúcu prosperitu EÚ.

Konkurencieschopnosť je v súčasnosti častou témou diskusií. Za zázračný prostriedok, ktorým by sa Európa dostala medzi najdôležitejších aktérov svetového hospodárstva, sa pritom považuje deregulácia. Konkurencieschopnosť však možno posudzovať z mnohých aspektov a rovnako neexistuje jediná odpoveď na otázku, kedy je regulácie príliš veľa. Ak sa k tejto otázke nebude pristupovať opatrne, hrozí, že diskusie o konkurencieschopnosti a deregulácii povedú k príliš zjednodušeným, čiernobielym argumentom, ktoré môžu ohroziť zdravú tvorbu hospodárskej politiky, píše náš mimoriadny hosť, výkonný riaditeľ Centra pre európske politické štúdie (CEPS) Karel Lannoo.

Karel Lannoo je výkonným riaditeľom CEPS, jedného z popredných nezávislých európskych think tankov. Napísal viacero publikácií, v ktorých sa špecializuje na finančnú reguláciu, európsku správu hospodárskych záležitostí a otázky jednotného trhu. Nedávno mu v holandčine vyšla kniha Europa begrijpen (Ako pochopiť Európu). Rovnako spolupracoval na správe pracovnej skupiny pre politiku finančného sektora určenej druhej Komisii pod vedením Ursuly von der Leyen a rôznych príspevkoch k akademickým prácam a štúdiám. Karel je častým rečníkom na vypočutiach inštitúcií EÚ, národných a medzinárodných inštitúcií, ako aj na medzinárodných konferenciách a podujatiach v rámci manažérskych programov. Riadi vypracúvanie štúdií pre národné vlády, multilaterálne organizácie a subjekty súkromného sektora. Jeho články sa pravidelne objavujú v novinách. Karel okrem toho pôsobí v radách spoločností a nadácií a poradných výboroch vrátane komisie pre kapitálové trhy holandského orgánu dohľadu nad kapitálovými trhmi AFM.

Stefano Palmieri
skupina Pracovníci

Správy Enrica Lettu a Maria Draghiho sa značne prekrývajú, hoci sa v analýzach a navrhovaných stratégiách výrazne líšia.

Vezmime si napríklad politiku súdržnosti. V správe Enrica Lettu zohráva ústrednú úlohu tým, že zabezpečuje, aby z výhod jednotného trhu profitovali spoločne všetci občania a regióny Únie. Zdôrazňuje sa v nej tiež prepojenie medzi politikou súdržnosti a službami všeobecného záujmu, ktoré sú nevyhnutné na to, aby Európania mohli žiť a pracovať tam, kde si vyberú. Naproti tomu sa zdá, že v správe Maria Draghiho sa význam politiky súdržnosti a sociálneho a územného rozmeru konkurencieschopnosti bagatelizuje. Zaoberá sa európskou konkurencieschopnosťou bez zohľadnenia územných rozdielov, čo naznačuje, že obyčajné zvýšenie celkovej konkurencieschopnosti EÚ by vyriešilo regionálne problémy. Nezohľadňuje sa v nej skutočnosť, že pre mnohé regióny sú nízka konkurencieschopnosť a územné znevýhodnenie dve strany tej istej mince.

V oboch správach sa uznáva, že pre Úniu už nie je možné pokračovať v doterajšej praxi. Naliehavosť a zložitosť dnešných kríz si vyžaduje výraznú zmenu v tvorbe európskej politiky, možno aj prostredníctvom zmien v zmluve. Môžeme skutočne diskutovať o rozšírení bez toho, aby sme sa zaoberali potrebou hlbšej politickej integrácie? Táto zmena musí zahŕňať aj zmenu rozsahu. Súčasný viacročný finančný rámec je nedostatočný, pretože je zakotvený na úrovni len niečo vyše 1 % HND EÚ a obmedzuje ho zastaraná logika „spravodlivej návratnosti“. Je potrebný nový prístup inšpirovaný modelom EÚ Next Generation. Mimoriadne výzvy sa musia zvládať odvážnymi riešeniami vrátane vydávania „spoločných bezpečných aktív“, ako to bolo počas pandémie.

V nadchádzajúcom viacročnom finančnom rámci na roky 2028 – 2034 sa preveria skutočné zámery EÚ, keďže sa stanovujú priority na nasledujúcich sedem rokov. V tejto súvislosti je rozumné očakávať otvorenú diskusiu o výzvach, na ktoré musí EÚ reagovať vzhľadom na viaceré prebiehajúce krízy, ako aj o jej hlavných cieľoch a spoločných európskych statkoch, ktoré chce poskytovať svojim občanom.

Pri úvahách o regulačnej reforme, ako sa odporúča v oboch správach, je dôležité mať na pamäti, že EÚ je najvyspelejším „sociálnym trhovým hospodárstvom“ na svete. Jej prísne hospodárske, sociálne a environmentálne normy sú základom úspechu tohto modelu, nie jeho prekážkou. Porovnanie právnych predpisov EÚ s právnymi predpismi v USA alebo Číne je preto zásadne chybné. Akékoľvek úsilie o zjednodušenie pravidiel EÚ musí naďalej chrániť pracovné podmienky, bezpečnosť pracovníkov, práva spotrebiteľov, sociálnu a hospodársku súdržnosť a udržateľný rast.

Európa pochopila, aj keď oneskorene, že byť veľkým trhom už nestačí. Ak chce napredovať, musí sa usilovať o väčšiu jednotu vrátane hlbšej politickej integrácie a skutočne jednotnej politiky v oblasti hospodárstva, priemyslu, obchodu, zahraničných vecí a obrany. Nadchádzajúce mesiace budú rozhodujúce pre formovanie budúcnosti Európy.

Autor: Karel Lannoo

V súčasnosti je moderné označovať Európu za nekonkurencieschopnú a požadovať masívnu deregulačnú kampaň na úrovni EÚ. Do akej miery je však hospodárska situácia problematická, závisí od definície konkurencieschopnosti, použitého menovateľa a referenčnej hodnoty, ako aj od okolností.

Konkurencieschopnosť sa okrem toho často stotožňuje s dereguláciou. To je rovnako nesprávne ako predpoklad, že riešením by mohla byť rozsiahla zjednodušovacia kampaň. Ak chcete riadiť diskurz, t. j. nestratiť nad ním kontrolu a neprenechať ho euroskeptickému táboru, musíte sa najprv uistiť, že parametre sú správne.

Z konkurencieschopnosti sa v súčasnoti opäť stal polictický cieľ. Nesmieme však zabúdať na to, že bola vždy súčasťou politiky. Podľa Lisabonskej stratégie, ktorá bola formálne prijatá na zasadnutí Európskej rady v marci 2000 v Lisabone, by sa EÚ mala stať „najkonkurencieschopnejšiou a najdynamickejšiou znalostnou ekonomikou na svete, schopnou nepretržitého hospodárskeho rastu s väčším počtom lepších pracovných príležitostí a väčšou sociálnou súdržnosťou“. Konkurencieschopnosť bola predmetom záujmu Európskej komisie už za čias Jacquesa Delorsa. Ak sa o tom chcete presvedčiť, stačí si prečítať slávny článok Paula Krugmana z roku 1994. Túto snahu v ňom popisuje ako „nebezpečnú posadnutosť“. Jacques Delors bol v tom čase znepokojený rastúcou nezamestnanosťou v Európe v dôsledku silnejúceho konkurenčného tlaku zo strany USA a Japonska a ako riešenie navrhol investičný program zacielený na infraštruktúru a špičkové technológie. Toto všetko tu teda už raz bolo.

Zjednodušenie legislatívy je na programe už dlho. Jednoduchšie právne predpisy pre vnútorný trh (SLIM) sa začali iniciovať už v roku 1996, keď mala EÚ iba 15 členských štátov. Komisár Charles McCreevy (2004 – 2009) uprednostňoval v rokoch 2005 – 2006 tzv. regulačné „prestávky“. Potom však vypukla finančná kríza. Podpredseda Komisie Frans Timmermans bol následne v rámci Junckerovej Komisie poverený vypracovaním programu lepšej regulácie. Všetky tieto snahy si zaslúžia uznanie. Namiesto odstraňovania príznakov by však bolo vhodnejšie riešiť príčiny komplikovanej legislatívy, a to rozhodovacie postupy a nedostatočné presadzovanie. S 27 členskými štátmi sa to však ľahšie povie, ako urobí.

Konkurencieschopnosť, aspoň tak, ako je vymedzená v správe Maria Draghiho, je skôr o produktivite a raste HDP, ktoré môžu v závislosti od menovateľa priniesť veľmi rozdielne výsledky. Existujú však aj iné spôsoby merania konkurencieschopnosti. Mohli by sme sa pozrieť na vnútornú a vonkajšiu konkurencieschopnosť. Vnútorne sa EÚ javí ako slabá, s klesajúcou produktivitou v porovnaní s USA. Navonok má však EÚ prebytok obchodnej bilancie a bežného účtu, zatiaľ čo USA majú obrovský deficit obchodnej bilancie a bežného účtu. Čo, mimochodom, zrejme nikoho netrápi, možno okrem prezidenta Trumpa.

EÚ má tiež oveľa lepšiu fiškálnu pozíciu ako USA alebo dokonca Japonsko, hoci nám chýbajú presné údaje na presné porovnanie s Čínou. Rozpočtový deficit EÚ bol v roku 2024 približne 3,5 % HDP, zatiaľ čo v USA bol takmer dvojnásobný (6,4 %). Skutočnosť, že USA môžu financovať tento dlh, vyplýva z osobitného postavenia dolára na medzinárodných trhoch. Trhy však v súčasnosti začínajú pochybovať o ekonomickej sile USA vzhľadom na rozdielny vývoj strednodobých úrokových sadzieb v EÚ a USA. Úroková sadzba pre pôžičky so šesťmesačnou splatnosťou v USD je v súčasnosti 4,8 %, zatiaľ čo v eurozóne je to 2,5 % (Euribor).

Okrem toho sú ceny energií v EÚ od polovice roka 2021 v dôsledku Putinových cenových machinácií oveľa vyššie ako v USA, čo znamená konkurenčnú nevýhodu pre spracovateľský priemysel, a najmä pre Nemecko. V súčasnosti sú náklady na energiu v EÚ minimálne o 50 % vyššie ako v USA.

Energetickú politiku možno tiež použiť ako dobrý príklad v diskusii o regulácii, pretože je problémom skutočne nadmerná regulácia? Alebo naopak, je to skôr tým, že EÚ má vnútorný trh pre distribúciu energie, ale nie pre jej výrobu? Tá zostáva pod kontrolou členských štátov. Táto situácia predstavuje problém v krajinách s nadmernou výrobou, pretože nedostatok energie v iných krajinách ženie ceny nahor. To je najmä prípad Švédska a Nemecka.

V digitálnom sektore by sme si navyše mohli položiť otázku, či je lepšie nemať žiadnu reguláciu. Chceme slobodu prejavu na spôsob USA bez moderovania obsahov? Naozaj chceme oligopolný trh, aký máme dnes?

Táto krátka úvaha podčiarkuje, že ku každej diskusii o konkurencieschopnosti a deregulácii treba pristupovať s maximálnou opatrnosťou, aby sa nezvrhla v nekritickú debatu, ktorá by mohla mať negatívny vplyv na tvorbu zdravých hospodárskych politík.

Giuseppe Guerini,
skupina Organizácie občianskej spoločnosti v EHSV

Minulý rok poverili Európska komisia a Európska rada Maria Draghiho a Enrica Lettu vypracovaním správ o konkurencieschopnosti EÚ a zlepšení jednotného trhu. V týchto správach sa pre Európsku úniu stanovuje ambiciózny politický program, ktorý slúži ako plán aj referenčná hodnota na posúdenie odhodlania i schopnosti inštitúcií a tvorcov politík formovať budúcnosť EÚ.

Tieto správy možno použiť na meranie toho, ako účinne inštitúcie a lídri reagujú na súčasné zložité výzvy.

Stanovisko EHSV k týmto správam je cenným nástrojom na vyhodnotenie počiatočných krokov tohto nového politického cyklu. Prvý z týchto krokov má podobu kompasu konkurencieschopnosti, ktorý Európska komisia zverejnila 29. januára. Zahŕňa niekoľko návrhov s vysokou prioritou, ktoré sú zdôraznené aj v našom stanovisku, ako je odstránenie rozdielov v konkurencieschopnosti, dobudovanie jednotného trhu, zjednodušenie právnych predpisov bez deregulácie a uznanie skutočnosti, že konkurencieschopnosť závisí od ľudí a zručností.

Okrem toho, že v konkurencieschopnosti pretrvávajú rozdiely, však chýbajú aj konkrétne opatrenia. Komisia zatiaľ predložila strategické dokumenty, oznámenia a záväzky, no na konkrétne opatrenia si treba počkať ešte niekoľko mesiacov. Ako sa uvádza v našom stanovisku, toto oneskorenie poukazuje na potrebu, aby inštitúcie EÚ a členské štáty iniciovali aj diskusiu o základných pravidlách EÚ a relevantnosti súčasných zmlúv pri riešení aktuálnych výziev, ktoré si vyžadujú rýchle opatrenia.

Konať rýchlo neznamená ohrozovať kvalitu. Európska komisia to ukázala v roku 2020, keď urýchlene zaviedla iniciatívu Next Generation EU. Rovnakú svižnosť by mala preukázať i teraz.

Dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje mnohostranný prístup. Rýchle dokončenie jednotného trhu má zásadný význam, ale musí ísť ruka v ruke so silným záväzkom k environmentálnej udržateľnosti, hospodárskej prosperite a sociálnej a územnej súdržnosti, keďže sú kľúčovými hnacími silami konkurencieschopnosti.

Táto vízia si tiež vyžaduje súdržnú priemyselnú politiku, ktorá presahuje roztrieštené vnútroštátne prístupy a ktorá je podporovaná strategickými fiškálnymi a colnými stimulmi. Zároveň je nevyhnutné znížiť byrokratickú záťaž a náklady na dodržiavanie predpisov prostredníctvom inteligentnejšej regulácie a zjednodušených administratívnych postupov, aby sa podporilo dynamickejšie podnikateľské prostredie.

V odvetví energetiky je nevyhnutné zmenšiť cenové rozdiely medzi členskými štátmi a inými svetovými ekonomikami. To si bude vyžadovať zvýšené investície do energie z obnoviteľných zdrojov, čím sa zabezpečí konkurencieschopnejší a udržateľnejší trh s energiou.

Na podporu týchto ambícií musí EÚ vypracovať aj spoločnú politiku v oblasti európskych verejných statkov, jasne vymedziť svoje strategické priority a posilniť svoje postavenie na globálnej scéne.

EHSV bude naďalej monitorovať vykonávanie týchto politík, pričom zabezpečí, aby hlas európskej občianskej spoločnosti bol vypočutý a patrične zohľadnený.

Matteo Carlo Borsani,
skupina Zamestnávatelia v EHSV

EHSV vo svojom stanovisku v prvom rade odporúča urýchlene zrealizovať návrhy uvedené v správach Enrica Lettu a Maria Draghiho. Podľa môjho názoru by sa to malo uskutočniť komplexným spôsobom. Z týchto dvoch správ nemožno vyberať len hrozienka. Odporúčania z nich sa musia vykonať ako celok bez toho, aby sa spolu s pozornosťou obmedzovali len na komfortné zóny, a tiež bez obchádzania najkritickejších a najkontroverznejších problémov, aký predstavujú napríklad investície. 

Vychádzajúc z Draghiho správy a vzhľadom na zjavný význam jeho celkového zamerania na konkurencieschopnosť EÚ považujem jeho odporúčania týkajúce sa priemyselnej politiky EÚ za kľúčové. Draghi trvá najmä na tom, že je potrebná taká priemyselná politika, pomocou ktorej bude možné prekonať súčasný roztrieštený prístup. Dnes máme 27 národných priemyselných politík, ktoré nie sú vždy koordinované. Vzhľadom na to môžeme iba štruktúrovaným európskym úsilím zabezpečiť správnu rovnováhu daňových, regulačných, obchodných a colných ustanovení, ako aj finančných stimulov, ktoré sú charakteristické pre najnovšie priemyselné politiky USA a Číny, pričom toto úsilie by jednotnému trhu skutočne prospelo.

Malo by to však ísť ruka v ruke s drastickým zmenšením byrokratického zaťaženia podnikov, v súvislosti s čím osobitne oceňujem Lettovu výzvu na rýchle zabezpečenie ďalekosiahleho fungovania jednotného trhu. V rámci svojich hlavných odporúčaní sa Letta zasadzuje za obmedzenie byrokratickej záťaže, zjednodušenie administratívnych postupov a ďalšie opatrenia na odstránenie byrokracie, najmä pre malé a stredné podniky. V tejto súvislosti EHSV vo svojom stanovisku víta návrh Komisie zmenšiť záťaž spojenú s vykazovaním o 25 % pre všetky podniky a stanoviť cieľ aspoň 50 % pre malé a stredné podniky. Navyše, pokiaľ ide využitie a ďalšie rozpracovanie odporúčania Enrica Lettu, aby sa zvážil mechanizmus, ktorý spoluzákonodarcom pomôže pri dynamickom posudzovaní vplyvu, EHSV dôrazne podporuje myšlienku kontroly konkurencieschopnosti, ktorá sa má vykonať počas legislatívneho procesu.

Keďže umelá inteligencia pretvára pracovisko, je nevyhnutné naďalej podporovať umelú inteligenciu sústredenú na človeka a presadzovať politiky, ktoré vyvažujú silný rozvoj umelej inteligencie v Európe so sociálnou spravodlivosťou a právami pracovníkov, zaznelo počas diskusie na vysokej úrovni v EHSV.

EHSV na svojom januárovom plenárnom zasadnutí usporiadal rozpravu venovanú zavádzaniu umelej inteligencie na pracovisku, na ktorej vystúpili okrem iného predseda EHSV Oliver Röpke, výkonná podpredsedníčka Európskej komisie Roxana Mînzatu a námestníčka ministerky rodiny, práce a sociálnej politiky Poľska Katarzyna Nowakowska.

Na úvod rozpravy pán Röpke uviedol, že „umelá inteligencia je jedným z najvýznamnejších transformačných trendov súčasnosti. Prináša obrovský potenciál a zároveň predstavuje kritické výzvy. V dnešnej rozprave sa opätovne potvrdilo, že je dôležité zakotviť politiku v oblasti umelej inteligencie do zásad Európskeho piliera sociálnych práv.“

Pani Mînzatu zdôraznila, že „keď uvažujeme o umelej inteligencii, najmä na pracovisku, mali by sme preskúmať, ako zvýšiť naše investície do výskumu a inovácií a ako zjednodušiť spôsoby, akými sa európske spoločnosti môžu rozvíjať v tejto oblasti, aby sme mali vlastné technológie vyškolené podľa európskych údajov a založené na európskych hodnotách. V súlade s našimi hodnotami v oblasti sociálnych práv a rovnosti zabezpečujeme, aby európski pracovníci mali rovnaké práva vo svete s umelou inteligenciou alebo bez nej, aby boli chránení a aby sa vykonávala kontrola sústredená na človeka.“

Pani Nowakowska dodala, že umelá inteligencia vo svete práce ponúka obrovské príležitosti na zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti podnikov, ale nastolila aj niekoľko otázok o jej možnom vplyve na pracovné miesta a zamestnanosť, zdravie a bezpečnosť pracovníkov, pracovné podmienky, celkovú kvalitu pracovných miest a úlohu sociálneho dialógu.

Prijatie stanoviska o umelej inteligencii v prospech pracovníkov a priloženého protistanoviska

Po rozprave na plenárnom zasadnutí EHSV prijal stanovisko na tému Umelá inteligencia v prospech pracovníkov: ako lepšie využiť možnosti a zmierniť riziká spojené s umelou inteligenciou v kontexte politík zamestnanosti a trhu práce, ktoré pripravila spravodajkyňa Franca Salis-Madinier. Stanovisko bolo prijaté, pričom 142 členov hlasovalo za, 103 členov hlasovalo proti a 14 členov sa hlasovania zdržalo. Stanovisko nezískalo podporu skupiny Zamestnávatelia v EHSV, ktorá predložila protistanovisko.

EHSV v stanovisku zdôraznil, že sociálny dialóg a zapojenie pracovníkov zohrávajú zásadnú úlohu pri ochrane základných práv pracovníkov a presadzovaní „dôveryhodnej“ umelej inteligencie vo svete práce. Dodal, že v súčasných predpisoch by sa mala venovať pozornosť nedostatkom v ochrane práv pracovníkov na pracovisku a malo by sa zabezpečiť, že ľudia budú mať aj naďalej kontrolu nad všetkými interakciami medzi ľuďmi a strojmi.

Protistanovisko skupiny Zamestnávatelia bolo priložené k stanovisku. Členovia skupiny vysvetlili, že podľa ich názoru EÚ už má nástroje na prijatie revolúcie v oblasti umelej inteligencie a existujúci právny rámec by zabezpečil jej bezproblémové zavedenie. (lm)

Umelá inteligencia mení svet práce nevídaným tempom, čo prináša príležitosti aj výzvy pre pracovníkov, podniky a tvorcov politík. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) a Medzinárodná organizácia práce (MOP) usporiadali 3. februára spoločnú konferenciu na vysokej úrovni na tému „Sociálna spravodlivosť v digitálnej ére: vplyv umelej inteligencie na prácu a spoločnosť“.

Na konferencii na vysokej úrovni diskutovali významní lídri vrátane niekoľkých ministrov práce z krajín EÚ o stratégiách na využitie potenciálu umelej inteligencie a zároveň o rizikách, ktoré predstavuje pre práva pracovníkov a pracovné trhy. Toto podujatie znamenalo významný príspevok ku Globálnej koalícii za sociálnu spravodlivosť, pričom zdôraznilo potrebu koordinovaného prístupu k riadeniu umelej inteligencie na európskej aj svetovej úrovni. Túto konferenciu na vysokej úrovni zorganizovali spoločne sekcia EHSV pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo (SOC) a MOP.

Výzva na etický a inkluzívny rozvoj umelej inteligencie

Na úvod konferencie predseda EHSV Oliver Röpke zdôraznil naliehavú potrebu prístupu k umelej inteligencii zameraného na človeka a uviedol, že: Umelá inteligencia už teraz mení našu spoločnosť a trhy práce a prináša príležitosti aj výzvy. EHSV a jeho partnerské organizácie sú odhodlané zabezpečiť, aby umelá inteligencia slúžila ako sila sociálnej spravodlivosti, posilňovala práva pracovníkov, podporovala začlenenie a predchádzala novým nerovnostiam. Spravodlivá a na človeka zameraná budúcnosť umelej inteligencie si vyžaduje kolektívne kroky – od tvorcov politík až po sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť – na zabezpečenie toho, aby technológie fungovali v prospech ľudí, a nie proti nim.

Generálny riaditeľ MOP Gilbert F. Houngbo zdôraznil význam proaktívnych politík na zmiernenie rušivého vplyvu umelej inteligencie na pracovné miesta a pracoviská: „Musíme zabezpečiť, aby sme umelú inteligenciu formovali spôsobom, ktorý podporuje sociálnu spravodlivosť. To znamená niekoľko opatrení: podpora pracovníkov, a to aj v oblasti zručností a sociálnej ochrany, uľahčenie prístupu podnikov všetkých veľkostí a vo všetkých častiach sveta k technológiám umelej inteligencie s cieľom využiť výhody produktivity a zabezpečenie toho, aby integrácia umelej inteligencie na pracovisku chránila práva pracovníkov a podporovala sociálny dialóg v rámci digitálnej transformácie.“

Počas dvoch panelových diskusií sa rečníci na vysokej úrovni podelili o svoje postrehy týkajúce sa výziev a príležitostí, ktoré vnímajú pri využívaní umelej inteligencie s cieľom podporiť dôstojnú prácu a inkluzívne trhy práce a prispieť k rodovej rovnosti v nasledujúcich rokoch. Medzi diskutujúcimi boli aj ministri práce z krajín EÚ Agnieszka Dziemianowicz-Bąk (Poľsko), Yolanda Díaz (Španielsko), Níki Keraméos (Grécko) a Maria do Rosário Palma Ramalho (Portugalsko), ako aj delegátka francúzskej vlády pri MOP a pri G7-G20 Anousheh Karvar.

Diskutujúci poukázali na skutočnosť, že aj keď je so zavádzaním umelej inteligencie spojené riziko, netreba sa tvárou v tvár tejto novej technológii správať spiatočnícky. Je však nevyhnutné zamerať sa na sociálny dialóg a zapojiť do jej zavádzania pracovníkov, pričom osobitnú pozornosť treba venovať úsiliu o rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie. Správne a kontrolované zavádzanie a regulácia umelej inteligencie pomôžu vyhnúť sa veľkým otrasom a umožnia tejto technológii znížiť počet opakujúcich sa úloh bez toho, aby to nevyhnutne viedlo k rozsiahlemu prepúšťaniu.(lm)

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) organizuje 13. a 14. marca 2025 svoje každoročné podujatie pre mládež Vaša Európa, váš názor (YEYS), na ktorom sa zíde viac ako 130 účastníkov z celej Európy aj mimo nej. Toto jedinečné podujatie spája študentov stredných škôl, zástupcov mládežníckych organizácií a delegátov z národných rád mládeže vo veku 16 až 25 rokov zo všetkých 27 členských štátov EÚ, 9 kandidátskych krajín a Spojeného kráľovstva.

Podujatie s množstvom seminárov, panelových diskusií a debát poskytne mladým ľuďom platformu, vďaka ktorej môžu aktívne prispievať k formovaniu budúcnosti Európy. Tento rok sa podujatie uskutoční pod názvom „Mládež má možnosť vyjadriť sa“ a účastníci sa budú zaoberať kľúčovými témami, ako sú udržateľnosť, sociálne začlenenie, digitálna transformácia a ďalšie.

Výsledky týchto diskusií a získané poznatky sa využijú počas druhého ročníka podujatia Týždeň občianskej spoločnosti EHSV a budú sa tiež propagovať na Európskom podujatí pre mládež (EYE) v júni 2025, ktoré organizuje Európsky parlament v Štrasburgu.

Podujatím sa zdôrazňuje, že je veľmi dôležité premietnuť angažovanosť mládeže do občianskych iniciatív, participatívnej demokracie a tvorby európskych politík.

Sledujte výsledky a iniciatívy, ktoré z tohto dôležitého stretnutia vyplynú. (kc)