Peter Schmidt, Diandra Ní Bhuachalla a Arnaud Schwartz
EHSV zastupoval občiansku spoločnosť EÚ na konferencii COP29 v hlavnom meste Azerbajdžanu Baku a zasadzoval sa za naliehavé a konkrétne opatrenia v oblasti klímy a tiež za to, aby v rokovaniach o klíme bola prioritou sociálna a environmentálna spravodlivosť.
Peter Schmidt, Diandra Ní Bhuachalla a Arnaud Schwartz
EHSV zastupoval občiansku spoločnosť EÚ na konferencii COP29 v hlavnom meste Azerbajdžanu Baku a zasadzoval sa za naliehavé a konkrétne opatrenia v oblasti klímy a tiež za to, aby v rokovaniach o klíme bola prioritou sociálna a environmentálna spravodlivosť.
Predseda skupiny ad hoc pre COP Peter Schmidt nám priblížil kľúčové posolstvá EHSV k hlavnej téme COP29, ktorou bolo financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy.
Peter Schmidt: Prudký nárast extrémnych poveternostných javov na celom svete nám dôrazne pripomína, že musíme zvýšiť svoje ambície v oblasti klímy. Tento rok bude pravdepodobne najteplejším rokom v dejinách, klimatické katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou, ako sú povodne, prírodné požiare a suchá, sa vyskytujú čoraz častejšie a s väčšou intenzitou, v dôsledku čoho sa prehlbujú sociálne nerovnosti. Pokiaľ ide o klimatické opatrenia, náklady spôsobené nečinnosťou sú omnoho vyššie ako náklady potrebné na realizáciu týchto opatrení.
Na konferencii COP29 išlo o veľa. Dohoda o globálnych riešeniach financovania opatrení v oblasti zmeny klímy má zásadný význam pre to, aby sa uvoľnili prostriedky na globálne opatrenia v oblasti klímy pre rozvojové krajiny. Zástupcovia EHSV na konferencii COP29 v Baku predložili odporúčania vychádzajúce zo stanoviska o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy zamerané na prepracovanie medzinárodnej finančnej štruktúry s cieľom uvoľniť a uľahčiť účinné a dostupné financovanie klimatických opatrení.
Zdôraznili sme, že je potrebné stanoviť nový kolektívny kvantifikovaný cieľ na preklenutie nedostatkov vo financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy, vďaka ktorému by financovanie týchto opatrení lepšie zodpovedalo svojmu účelu, bolo by priaznivejšie pre biodiverzitu, malo by väčší vplyv a bolo by presne zamerané na najzraniteľnejšie krajiny a komunity. Prideľovanie finančných prostriedkov na opatrenia v oblasti zmeny klímy by sa malo riadiť zásadami spravodlivej transformácie v súlade s Parížskou dohodou a hlavnými cieľmi udržateľného rozvoja. Dôležité sú dlhodobé záväzky verejných aj súkromných aktérov a pri mobilizácii súkromných investícií do iniciatív v oblasti klímy a znižovaní ich rizikovosti budú zohrávať kľúčovú úlohu verejné financie.
Miestnym iniciatívam a občianskym hnutiam by sa mal umožniť prístup k financovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy, no výbor tiež požaduje komplexný prístup, vďaka ktorému by sa prelomil cyklus zadlženosti a nedostatočných investícií do adaptácie na zmenu klímy. Žiadame spravodlivé rozdelenie finančných prostriedkov v oblasti klímy s cieľom riešiť rozdiely. Zapojenie občianskej spoločnosti má tiež zásadný význam pre vytvorenie inkluzívneho a demokratického prístupu, ktorým sa zabezpečí, aby investície do klímy boli účinné a udržateľné.
Mládežnícka delegátka EHSV na konferencii COP (2023 – 2025) Diandra Ní Bhuachalla vysvetlila, čo od konferencie COP29 očakávala. Aké sú z pohľadu mladého človeka najnaliehavejšie klimatické problémy, ktoré je potrebné vyriešiť ako prvé?
Diandra Ní Bhuachalla: Po sklamaní z výsledkov konferencie COP28 som sa snažila svoje očakávania v súvislosti s COP29 čo najviac mierniť. Uvedomila som si, že výsledky ďalšej výročnej konferencie budú obmedzené aj vzhľadom na výber predsedníckej krajiny, ktorá tiež vo veľkej miere závisí od ziskov z fosílnych palív, a preto bolo pre mňa obzvlášť ťažké zachovať si nádej.
Po konzultácii s rôznymi mládežníckymi organizáciami v celej Európe prostredníctvom štruktúrovaných schôdzí pracovnej skupiny pre mládež v rámci programu mládežníckych delegátov EHSV na konferenciu COP som sa rozhodla, že najlepšie bude zamerať sa na klimatickú spravodlivosť a spravodlivú transformáciu, financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a nový kolektívny kvantifikovaný cieľ, ako aj na zvýšenie zmysluplnej účasti mládeže na medzinárodných rozhodovacích procesoch.
Vzhľadom na množstvo neúspešných rokovaní v prvom týždni, ktoré stagnovali z dôvodu chýbajúceho konsenzu a vôle spolupracovať, a to aj v oblasti rodovej rovnosti, financovania opatrení v oblasti zmeny klímy a spravodlivej transformácie, som si uvedomila, že moje očakávania boli opäť príliš vysoké, a preto som svoje úsilie zamerala na sprievodné podujatia a bilaterálne stretnutia. Teraz dúfam hlavne v to, že sa zachová súčasná rétorika, najmä v oblasti ľudských práv, a že dosiahneme aj mierny pokrok, aby bolo všetko dokonale pripravené na konferenciu COP30, do ktorej zjavne všetci vkladajú svoje nádeje.
Keďže zmena klímy a jej dosah sa prelínajú, nedokážem zoradiť jednotlivé problémy podľa dôležitosti alebo naliehavosti. Mladí ľudia majú obavy o svoju budúcnosť, pokiaľ ide o istotu zamestnania a to, či budú nútení rekvalifikovať sa, boja sa o svoje domovy a rodiny a hľadajú bezpečie pred búrkami, povodňami a eróziou. Záleží im na zdraví a kvalite života ich detí, či dokonca ďalšej generácie. Keď rozhodovacie právomoci preberie naša generácia, rokovania o klíme budú omnoho zložitejšie, pretože v súčasnosti sa ani zďaleka neprijíma dostatok opatrení vzhľadom na to, že ich vplyv sa prejaví až o desaťročia.
Klimatickú spravodlivosť potrebujeme teraz. Takisto teraz potrebujeme realistické financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy, ako aj férovú, spravodlivú a všeobecnú zamestnanosť a energetickú transformáciu. Teraz musíme mať ambície. Teraz musíme zavádzať opatrenia.
Teraz potrebujeme vás všetkých.
Konferencia COP16 o biodiverzite, ktorá sa konala v októbri v kolumbijskom Cali, sa skončila rozčarovaním a bez dohody o financovaní opatrení na ochranu prírody. Opýtali sme sa zástupcu EHSV na konferencii COP16 Arnauda Schwartza, či napriek tomuto neúspechu môžeme zostať optimistickí. Aké opatrenia by sa mali prijať na dosiahnutie pokroku v oblasti ochrany biodiverzity?
Arnaud Schwartz:Potrebujeme 200 miliárd dolárov ročne. To je podľa OSN suma, ktorá by bola potrebná (a ktorá zahŕňa všetky druhy financovania – verejné, súkromné, vnútroštátne a medzinárodné) na splnenie našich cieľov v oblasti biodiverzity. O čo teda ide? Ide v podstate o zastavenie kolapsu sveta živých organizmov, ktoré v súčasnosti miznú čoraz rýchlejšie, ako aj o obnovu prírody a jej šancu na prežitie v obývateľnom svete a snahu zabrániť tomu, aby ju zničila chamtivosť a hlúposť.
Čo bude nasledovať po neúspechu konferencie COP16?
Túto otázku by si mal položiť každý z nás, ako aj naše okolie, najmä preto, že ako je známe, len vo Francúzsku sa každý rok viac ako štvrtina tejto sumy vynakladá na prípravy na vojnu alebo vedenie vojny. Z celosvetového hľadiska bola konferencia v Cali premárnenou príležitosťou, pretože chýbala politická vôľa a hospodárska solidarita.
Nie všetko je však stratené.
Máme ešte aspoň slabú nádej: táto konferencia zmluvných strán po takmer 30 rokoch výhovoriek uznala úlohu pôvodného obyvateľstva miestnych komunít, a to aj afrického pôvodu, pri ochrane biodiverzity. Vytvorený bol aj nový fond OSN pod názvom fond z Cali. Z dlhodobého hľadiska sa má tento fond použiť na získavanie dobrovoľných príspevkov od súkromných spoločností, z ktorých polovica bude určená vyššie uvedeným skupinám ľudí. Uf! Ako to povedať?
Ste... ste... no...
Patríte k nám a my patríme k vám. A aby sme mohli pokračovať v spoločnom úsilí, mali by sme pravdepodobne začať tým, že nasmerujeme naše hospodárstvo znovu tak, aby prospievalo spoločnému blahu. Takže... prečo ideme proti vlastným záujmom a nezačneme s opätovným preskúmaním medzinárodných pravidiel v oblasti financií a obchodu?
Delegáti EHSV na COP29 Peter Schmidt a Diandra Ní Bhuachalla sa zamerali najmä na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy, pričom sa opierali o nedávne stanovisko EHSV na tému Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy: nový plán na dosiahnutie vysokých ambícií v oblasti klímy a cieľov udržateľného rozvoja. Jedným z kľúčových podujatí, ktoré v Baku prebehli pod vedením EHSV, bolo podujatie s názvom A global perspective towards fostering a just transition in the agri-food sector, ktoré sa konalo 18. novembra. Na podujatí sa skúmali možnosti budovania udržateľných, nízkouhlíkových potravinových systémov, ktoré by boli spravodlivé pre poľnohospodárov, pracovníkov v potravinovom reťazci a budúce generácie. Cieľom bolo zlepšiť spoluprácu medzi politickými činiteľmi a občianskou spoločnosťou, posilniť hlas globálneho juhu a presadzovať inkluzívne riešenia v oblasti klímy pre všetkých.
Arnaud Schwartz sa ako člen delegácie EÚ zúčastnil na stretnutiach, v rámci ktorých vyzval na väčšiu súčinnosť medzi procesmi OSN v oblasti biologickej diverzity (DBD) a zmeny klímy (UNFCCC), postupné rušenie dotácií škodlivých pre životné prostredie ako prostriedok na uvoľnenie väčšieho objemu finančných zdrojov a aktívnejšiu úlohu organizovanej občianskej spoločnosti pri vykonávaní Globálneho rámca pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu. Viac informácií o príspevku EHSV ku konferencii COP 16 nájdete tu.
EHSV usporiadal 12. novembra v estónskom Pärnu konferenciu o nízkouhlíkovom vodíku. Cieľom tohto podujatia bolo prediskutovať a identifikovať strategické opatrenia na rozvoj udržateľnej infraštruktúry pre vodík a jeho deriváty so zameraním na financovanie a využívanie.
EHSV usporiadal 12. novembra v estónskom Pärnu konferenciu o nízkouhlíkovom vodíku. Cieľom tohto podujatia bolo prediskutovať a identifikovať strategické opatrenia na rozvoj udržateľnej infraštruktúry pre vodík a jeho deriváty so zameraním na financovanie a využívanie.
Na konferencii s názvom Offshore Power for E-Fuels: Boosting the New Hydrogen Economy („Energia získavaná na mori na výrobu e-palív: podpora nového vodíkového hospodárstva“) sa zišlo veľvyslanectvo Holandska v Estónsku, Regionálne rozvojové centrum Pärnu, výskumné centrum Metrosert Applied Research Centre, Invest Estonia a developer elektrárne na výrobu e-metanolu Power2X.
Ekologický a nízkouhlíkový vodík je kľúčovým prvkom našej energetickej transformácie a nedávne iniciatívy, ako je vodíková banka EÚ, poukázali na to, že rozvoj udržateľných trhov s vodíkom zaznamenáva dynamický impulz. Tvorcovia politík na úrovni EÚ i jednotlivých krajín musia preto poskytnúť potrebné prostriedky na zavedenie týchto ambícií do praxe a uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom prijať účinné stratégie.
Predsedníčka odbornej sekcie EHSV pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť Baiba Miltoviča v súvislosti s touto naliehavou potrebou uviedla: „Rýchle zavádzanie vodíka z obnoviteľných zdrojov je rozhodujúce nielen pre transformáciu nášho energetického systému, ale aj pre sociálny a hospodársky blahobyt Európskej únie. Je však nevyhnutné, aby sme naše zdroje usmerňovali rozumne. Aby sme maximalizovali náš vplyv, musíme uprednostniť odvetvia, v ktorých sa ťažko znižujú emisie CO2, a stanoviť účinné ekologické a sociálne normy, ktoré zabezpečia spravodlivé pracovné podmienky a bezpečnosť pri práci.“ (mp)
EHSV podporuje úsilie o vytvorenie priemyselného ekosystému viac zameraného na ľudí a odolného voči budúcim zmenám. Zároveň vyzýva na hĺbkovú diskusiu o prístupe Priemysel 5.0 a jeho sociálnych a hospodárskych dôsledkoch.
EHSV podporuje úsilie o vytvorenie priemyselného ekosystému viac zameraného na človeka a odolného voči budúcim zmenám. Zároveň vyzýva na hĺbkovú diskusiu o prístupe Priemysel 5.0 a jeho sociálnych a hospodárskych dôsledkoch.
Ambíciou prístupu Priemysel 5.0 je začleniť do podnikateľských procesov aj sociálne a environmentálne problémy, pretože sa v prístupe Priemysel 4.0 zameranom najmä na digitalizáciu a automatizáciu neriešili. EHSV nedávno prijal stanovisko na tému „Priemysel 5.0 a ako ho uplatňovať“, v ktorom sa zasadzuje za priemyselný model zameraný na ľudí, ktorý oceňuje ľudské zručnosti a tvorivosť.
Prístup Priemysel 4.0 vo veľkej miere prehliadal vplyv automatizácie na človeka a venoval obmedzenú pozornosť environmentálnym prioritám, ako je znižovanie množstva odpadu, obehové hospodárstvo a zelená energia. EHSV zdôrazňuje, že prístup Priemysel 5.0 by mal tieto nedostatky odstrániť a uprednostniť demokratické hodnoty, sociálnu spravodlivosť a udržateľnú konkurencieschopnosť. Giuseppe Guerini, spravodajca pre stanovisko na tému Priemysel 5.0, tvrdí, že digitálna transformácia by mala prispieť k „novej dohode o čistom priemysle“, v ktorej by ústrednú úlohu zohrávali ľudský faktor a tvorivosť.
Prístup Priemysel 5.0 opäť stavia ľudí do centra výroby a ich znalosti a zručnosti považuje za základ konkurenčnej výhody. Automatizáciu vyvažuje tvorivosťou ľudí, pričom na opakujúce sa úlohy využíva kolaboratívne roboty, ktoré umožňujú pracovníkom sústrediť sa na dizajn, plánovanie a služby zákazníkom. Tento posun kladie dôraz aj na zdravie a bezpečnosť pracovníkov a podporu tých, ktorí boli z dôvodu automatizácie prepustení.
EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby podporovali nadčasový priemyselný ekosystém zameraný na ľudí, ktorého základom je sociálna spravodlivosť a inkluzívna konkurencieschopnosť. EHSV síce podporuje prístup Priemysel 5.0, ale zdôrazňuje, že je potrebné bližšie definovať jeho hospodárske, sociálne a technologické dôsledky. Existujúce európske politiky, ako napríklad Zelená dohoda, akt o umelej inteligencii a program v oblasti zručností, sú podkladom pre túto víziu, ale mali by sa aktualizovať, aby boli v súlade so zásadami prístupu Priemysel 5.0.
Aby bol prístup Priemysel 5.0 úspešný, musia byť sociálni partneri a pracovníci zapojení na všetkých úrovniach. Týmto inkluzívnym prístupom sa podporí pracovné prostredie založené na spolupráci, ktoré spája silné stránky ľudí a strojov, vďaka čomu budú pracoviská inovatívnejšie, podmanivejšie a udržateľnejšie.(gb)
Mesiace október a november sa niesli v znamení neúspechu dvoch vrcholných globálnych samitov o životnom prostredí: COP16 – Dohovor OSN o biologickej diverzite a COP29 – konferencia OSN o klíme, pričom oba sa zamerali na financie, ktoré sú zúfalo potrebné na ochranu prírody a zmiernenie zmeny klímy. EHSV na tohtoročných konferenciách COP zastupovali Peter Schmidt, Diandra Ní Bhuachalla a Arnaud Schwartz. Požiadali sme ich, aby sa podelili o svoje názory na to, čo hrozí, ak svet nebude konať v oblasti klímy.
Mesiace október a november sa niesli v znamení neúspechu dvoch vrcholných globálnych samitov o životnom prostredí: COP16 – Dohovor OSN o biologickej diverzite a COP29 – konferencia OSN o klíme, pričom oba sa zamerali na financie, ktoré sú zúfalo potrebné na ochranu prírody a zmiernenie zmeny klímy. EHSV na tohtoročných konferenciách COP zastupovali Peter Schmidt, Diandra Ní Bhuachalla a Arnaud Schwartz. Požiadali sme ich, aby sa podelili o svoje názory na to, čo hrozí, ak svet nebude konať v oblasti klímy.
V spoločnom vyhlásení podpísanom 14. novembra Baiba Miltoviča, predsedníčka sekcie EHSV pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť (TEN) a Andres Jaadla, spravodajca stanoviska Výboru regiónov (VR) o bývaní, vyzvali európske inštitúcie, aby prijali naliehavé opatrenia, ktoré pomôžu Európskej únii dostať sa zo súčasnej krízy v oblasti bývania. Vítajú aj vymenovanie európskeho komisára pre energetiku a bývanie, ktorý bude poverený predložením vôbec prvého európskeho plánu pre cenovo dostupné bývanie.
V spoločnom vyhlásení podpísanom 14. novembra Baiba Miltoviča, predsedníčka sekcie EHSV pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť (TEN) a Andres Jaadla, spravodajca stanoviska Výboru regiónov (VR) o bývaní, vyzvali európske inštitúcie, aby prijali naliehavé opatrenia, ktoré Európskej únii pomôžu dostať sa zo súčasnej krízy v oblasti bývania. Vítajú aj vymenovanie európskeho komisára pre energetiku a bývanie, ktorý bude poverený predložením vôbec prvého európskeho plánu pre cenovo dostupné bývanie.
Vyhlásenie o bývaní
Vyzývame Európsku komisiu, aby v spolupráci s Európskym parlamentom, EHSV a VR usporadúvala výročný samit EÚ o sociálnom a cenovo dostupnom bývaní. Na tomto výročnom samite EÚ by sa mali stretávať všetky zainteresované strany zapojené do vykonávania opatrení členských štátov v oblasti sociálneho a cenovo dostupného bývania na základe viacúrovňového prístupu a výmeny najlepších postupov v súlade so zásadou subsidiarity.
Podporujeme plán dezignovaného komisára zodpovedného za bývanie vytvoriť celoeurópsku investičnú platformu pre cenovo dostupné a udržateľné bývanie s cieľom urýchlene podporiť národné, regionálne a miestne partnerstvá pri odstraňovaní vylúčenia z bývania v partnerstve s EHSV a VR.
Upozorňujeme, že ak chceme nájsť dlhodobé riešenie krízy v oblasti bývania, je nevyhnutné preskúmať inovatívne spôsoby, ako zvýšiť verejné investície a mobilizovať existujúce finančné prostriedky EÚ.
Vyzývame inštitúcie EÚ, aby podporovali hĺbkovú obnovu obytných budov na základe diverzifikovanej, dlhodobej a inovačnej finančnej podpory a súdržných právnych rámcov zameraných na zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako aj na kľúčových aktérov na najnižšej úrovni, najmä na energetické spoločenstvá a miestne samosprávy.
Vyzývame na užšiu spoluprácu aktérov z rôznych úrovní riadenia: členských štátov, inštitúcií EÚ, organizácií občianskej spoločnosti, regionálnych a miestnych samospráv.
Zaväzujeme sa, že budeme pomáhať pri vykonávaní opatrení stanovených vo vyhlásení z Liège výmenou názorov organizácií občianskej spoločnosti a miestnych a regionálnych samospráv z celej EÚ v rámci spoločného úsilia všetkých inštitúcií EÚ zameraného na riešenie krízy bývania a posilnenie európskej súdržnosti zo všetkých strán.
Naším mimoriadnym hosťom je Andrej Gnjot, bieloruský filmový tvorca a novinár, ktorý bol práve prepustený z domáceho väzenia v Srbsku, kde strávil jeden rok vo vydávacej väzbe na základe obvinení z hospodárskych trestných činov, ktoré proti nemu vzniesli v jeho krajine. Vo svojom osobnom príbehu opisuje osud nezávislých novinárov v súčasnom Bielorusku, kde dokonca aj najmenšia kritika tých, ktorí sú pri moci, môže viesť k tomu, že budú označení za „nepriateľa ľudu“ a uväznení na základe falošných obvinení z hospodárskych trestných činov.
Naším mimoriadnym hosťom je Andrey Gnyot, bieloruský filmový tvorca a novinár, ktorý bol práve prepustený z domáceho väzenia v Srbsku, kde strávil jeden rok vo vydávacej väzbe na základe obvinení z hospodárskych trestných činov, ktoré vzniesli v jeho krajine. Vo svojom osobnom príbehu opisuje osud nezávislých novinárov v súčasnom Bielorusku, kde dokonca aj najmenšia kritika tých, ktorí sú pri moci, môže viesť k tomu, že budú označení za „nepriateľa ľudu“ a uväznení na základe falošných obvinení z hospodárskych trestných činov.
Víťazkou fotografickej súťaže Prepájanie EU v roku 2024 je Martina Cikojević, redaktorka a novinárka chorvátskeho odborového zväzu zamestnancov pošty. Za svoju fotografiu nazvanú Brussels Grand Place in the Moonlight získala dvojdňový pobyt v Bruseli počas Týždňa občianskej spoločnosti EHSV, ktorý sa uskutoční v marci 2025.
Víťazkou fotografickej súťaže Prepájanie EU v roku 2024 je Martina Cikojević, redaktorka a novinárka chorvátskeho odborového zväzu zamestnancov pošty.
Za svoju fotografiu nazvanú Brussels Grand Place in the Moonlight získala dvojdňový pobyt v Bruseli počas Týždňa občianskej spoločnosti EHSV, ktorý sa uskutoční v marci 2025.
Martina Cikojević sa 17. a 18. októbra zúčastnila na tohtoročnom seminári na tému Prepájanie EÚ v roku 2024 v Bruseli, na ktorom sa stretli tlačoví a komunikační tajomníci z organizácií občianskej spoločnosti EÚ, ako aj novinári. Seminár na tému Bašta demokracie: pomôcť žurnalistike prežiť a rozvíjať sa sa zameral na bezprecedentné výzvy, ktorým novinári čelia vo svete rýchlo sa vyvíjajúcej umelej inteligencie a rastúcich politických tlakov.
V rámci neho bolo pre účastníkov zorganizované aj podujatie zamerané na nadväzovanie kontaktov na tému Úloha pracovníkov v oblasti médií alebo komunikácie v ére Instagramu, TikToku a umelej inteligencie – ako sprostredkovať svoje posolstvo, ktoré zahŕňalo dva workshopy. Fotografická súťaž bola súčasťou workshopu na tému Ponaučenia z komunikačného obsahu, ktorý viedol odborník na komunikáciu Tom Moylan.
Martina Cikojević ozrejmila, že jej fotografia zachytávajúca lúče Mesiaca, ktoré prenikajú cez tmavé oblaky a osvetľujú nočnú scenériu, by sa tiež mohla symbolicky prepojiť s témou workshopu. „Nikto nemôže brániť mesačným lúčom, aby prenikli do tmy. Nikto by nemal novinárom brániť v tom, aby prinášali pravdu v záujme lepšej, bezpečnejšej a spravodlivejšej spoločnosti,“ dodala.
Ako víťazka fotografickej súťaže sa Martina Cikojević zúčastní na druhom Týždni občianskej spoločnosti EHSV, ktorý sa bude konať od 17. do 21. marca v priestoroch EHSV v Bruseli. Tohtoročnou témou je posilnenie súdržnosti a účasti v polarizovaných spoločnostiach.
Tlačové oddelenie EHSV blahoželá Martine a ďakuje všetkým, ktorí poslali svoje fotografie.(ll)
Climate Reporters je nová litovská spravodajská agentúra, ktorá sa venuje klíme a jej cieľom je opätovne vzbudiť záujem o správy v oblasti klímy a vrátiť túto tému späť medzi priority redakčných programov. Ide o pozoruhodný príklad občianskej žurnalistiky, pretože agentúra Climate Reporters kombinuje komunikáciu a klimatický aktivizmus s cieľom vzdelávať ľudí o zmene klímy a hájiť záujmy našej planéty Zem počas environmentálnej krízy.
Climate Reporters je nová litovská spravodajská agentúra, ktorá sa venuje klíme a jej cieľom je opätovne vzbudiť záujem o správy v oblasti klímy a vrátiť túto tému späť medzi priority redakčných programov. Ide o pozoruhodný príklad občianskej žurnalistiky, pretože agentúra Climate Reporters kombinuje komunikáciu a klimatický aktivizmus s cieľom vzdelávať ľudí o zmene klímy a hájiť záujmy našej planéty Zem počas environmentálnej krízy.
Rūta Trainytė
Litovská spravodajská agentúra zameraná na klímu Climate Reporters začala svoju činnosť tento rok. Ide o iniciatívu mimovládnych organizácií (MVO) a príklad občianskej žurnalistiky. Cieľom tejto agentúry je pomôcť novinárom informovať o rôznych aspektoch environmentálnej krízy. Tím agentúry pripravuje texty na túto tému a zasiela ich redakciám.
Agentúru prevádzkuje komunita aktivistov. Texty píšu novinári, odborníci na vzťahy s verejnosťou, zástupcovia MVO, aktivisti a vedci – stručne povedané ľudia, ktorým nie je ľahostajné, čo sa deje a chcú dosiahnuť zmenu v spoločnosti. Tvoria aj správnu radu agentúry. Rada zabezpečuje dôveryhodnosť tejto novej iniciatívy.
Agentúra nie je vo svete komunikácie nováčikom, pretože už predtým získala značné skúsenosti v oblasti vzťahov s verejnosťou, editovania a vytvárania a spravovania webových portálov. Nie sme nováčikmi ani v otázkach klímy. A tak vznikla táto myšlienka. Robíme to, čo vieme najlepšie, a spájame to s klimatickým aktivizmom. V tejto environmentálnej kríze hájime záujmy našej matky Zem.
Samozrejme, sme v kontakte s novinármi. V redakciách dominuje názor, že správy o klíme verejnosť nezaujímajú a nikto na ne nekliká. Články s názvami, ktoré obsahujú pojmy „zmena klímy“ alebo „klimatická kríza“ preto ani nezverejňujú. Čo znamená popieranie klimatickej krízy? Je to spôsob, ako chrániť spoločnosť pred zlými správami a úzkosťou?
Realita pritom možno nie ja až taká zlá, ako sa javí. Redakcie denne zaplavuje obrovské množstvo správ, ktoré fyzicky nie je možné všetky spracovať, a to aj bez prípravy správ o klíme. A dôležité sú aj znalosti o danej téme. A tu prichádzame na rad my: ďalším krokom našej agentúry Climate Reporters je novinárov vyškoliť. Uvedomujeme si, že novinári musia tomuto problému rozumieť, aby sa vyhli greenwashingu.
Ďalej sa chceme venovať osvete a atraktívnym spôsobom vyučovať určité skupiny o zmene klímy. Chceme predovšetkým osloviť mladých ľudí, ktorí podľa našich zistení dobre reagujú na humor. Ešte nevieme v akej podobe sa to bude realizovať, ale už na tým rozmýšľame.
Tlačová agentúra funguje už šesť mesiacov. Z vlastných skúseností vieme, že musíme byť trpezliví. Neustále a neúnavne klopeme na dvere redakcií a ponúkame im naše spravodajstvo. Naše texty sa už uverejňujú na hlavných litovských spravodajských portáloch a sme pozývaní do rozhlasových relácií.
Pre zabezpečenie vysokej kvality našej redakčnej práce je veľmi dôležité, že sme získali významnú podporu od litovských environmentálnych organizácií, že naše organizácie sú členmi medzinárodných sietí mimovládnych organizácií, že sa naši členovia zúčastňujú na pracovných skupinách na úrovni EÚ a zastupovali Litvu v EHSV. To nám umožňuje rozšíriť škálu našich tém a poskytovať aktuálne informácie o aktuálnych udalostiach.
Naše prepojenie s EHSV nie je len o tom, že jeden z iniciátorov projektu, Kęstutis Kupšys, je členom výboru. Členovia EHSV sa môžu podeliť o relevantné skúsenosti zo svojich krajín s cieľom obohatiť správy o klíme uverejnené agentúrou Climate Reporters. V tejto súvislosti sme pri príležitosti svetového samitu o biodiverzite v rámci COP16 nedávno hovorili s členom EHSV z Francúzska Arnaudom Schwartzom. Na základe jeho postrehov priamo z Cali pripravila naša agentúra článok. Jeho názory boli čoskoro na to uverejnené v litovských médiách. Tento model, v rámci ktorého sa odborné znalosti členov EHSV využívajú na účinné informovanie miestneho publika o globálnych správach, sa osvedčil. V budúcnosti ho preto opäť využijeme.
Rūta Trainytė je redaktorkou spravodajskej agentúry zameranej na klímu Climate Reporters. Agentúra je súčasťou štátom financovaného projektu ŽALINK. Projekt, ktorý realizuje Aliancia spotrebiteľov, platforma rozvojovej spolupráce a mimovládna organizácia Obehové hospodárstvo, je financovaný z programu klimatických zmien Agentúry pre riadenie environmentálnych projektov litovského ministerstva životného prostredia.
EHSV prijal v októbri stanovisko, v ktorom navrhuje zásadné prehodnotenie fungovania financií EÚ. Vyzval v ňom na väčšiu transparentnosť a občiansku participáciu v celej EÚ, čo by posilnilo demokraciu a dôveru verejnosti.
EHSV prijal v októbri stanovisko, v ktorom navrhuje zásadné prehodnotenie fungovania financií EÚ. Vyzval v ňom na väčšiu transparentnosť a občiansku participáciu v celej EÚ, čo by posilnilo demokraciu a dôveru verejnosti.
Na dosiahnutie tohto cieľa EHSV odporučil, aby sa vypracoval spoločný rámec fiškálnej transparentnosti, ktorý by zapájal občanov do procesov zostavovania rozpočtu, a vytvorili digitálne nástroje pre jasnejšie informácie o rozpočte.
„Len si predstavte, že by sa dalo vysledovať každé euro vynaložené z fondov EÚ – od Bruselu cez národné vlády až po miestne komunity,“ uviedla spravodajkyňa stanoviska Elena Calistru.
Podľa názoru EHSV spoločný rámec pre fiškálnu transparentnosť stanoví jasné a konzistentné normy pre všetky programy financované EÚ a zabezpečí jednotné vykazovanie a jednoduchý prístup k finančným údajom vo všetkých členských štátoch. Dôraz by sa mal klásť skôr na propagovanie najlepších postupov než na zavedenie nových predpisov.
Participatívne rozpočtovanie by občanom umožnilo priamo sa vyjadrovať k rozhodnutiam o verejných výdavkoch, najmä na miestnej úrovni, a zároveň začleniť participatívne prvky do rozpočtových procesov na úrovni EÚ.
EHSV vyzval na vytvorenie jednotnej používateľsky ústretovej digitálnej platformy, ktorá by poskytovala rozpočtové údaje v reálnom čase, jasnú vizualizáciu a prehľad o tom, čo sa vďaka finančným prostriedkom EÚ konkrétne dosiahlo. Tým by sa zvýšilo povedomie verejnosti a zapojenie sa do finančných informácií.
EHSV tiež zdôraznil, že v záujme podpory spolupráce a zodpovednosti je dôležité zvyšovať informovanosť verejnosti, zabezpečiť silnejší dohľad a zosúladiť finančné postupy s cieľmi EÚ, ako je súdržnosť a udržateľnosť.
„Financie EÚ nie sú len o číslach. Ide o dôveru a demokraciu a o to, aby Európa fungovala v prospech svojich občanov,“ dodala na záver spravodajkyňa Calistru. (tk)
