V tejto rubrike dostal dnes priestor člen EHSV a spravodajca stanoviska na tému Balík opatrení v oblasti obrany demokracie Christian Moos. Uviedol dôvody, prečo EHSV nepodporuje návrh Komisie týkajúci sa tohto balíka, ktorý po zverejnení v decembri minulého roka vyvolal dosť veľký rozruch.

V tejto rubrike dostal dnes priestor člen EHSV a spravodajca stanoviska na tému Balík opatrení v oblasti obrany demokracie Christian Moos. Uviedol dôvody, prečo EHSV nepodporuje návrh Komisie týkajúci sa tohto balíka, ktorý po zverejnení v decembri minulého roka vyvolal dosť veľký rozruch.

Konstantina Manoli

Nemôžeme poprieť skutočnosť, že uplatňovanie volebného práva je účinným nástrojom na vyjadrovanie názorov a ovplyvňovanie politík. Vo voľbách si totiž všetci vyberáme tých ľudí, ktorých považujeme za najvhodnejších na to, aby zastupovali nás ako osoby, naše presvedčenie a naše hodnotové systémy. Zvyčajne má však väčšina ľudí, čo platí najmä o nás mladých ľuďoch, tendenciu prehliadať význam volebného práva.

Konstantina Manoli

Nemôžeme poprieť skutočnosť, že uplatňovanie volebného práva je účinným nástrojom na vyjadrovanie názorov a ovplyvňovanie politík. Vo voľbách si totiž všetci vyberáme tých ľudí, ktorých považujeme za najvhodnejších na to, aby zastupovali nás ako osoby, naše presvedčenie a naše hodnotové systémy. Zvyčajne má však väčšina ľudí, čo platí najmä o nás mladých ľuďoch, tendenciu prehliadať význam volebného práva.

S nadšením ohlasujeme svoje želanie zmeniť svet, vytvárať lepšiu budúcnosť pre nás všetkých a pre ďalšie generácie. Avšak niekde uprostred tohto procesu sa vzdávame, keď máme pocit, že na našich názoroch, hodnotách a ideáloch už nezáleží alebo že nemáme žiadnu moc.

Ako mladá žena z Grécka viem presne, aký je to pocit. Dobre poznám frustráciu z toho, že naše hlasy zostávajú nevypočuté, sme svedkami porušovania našich práv a zažívame pocit bezmocnosti, keď sa nám zdá, že nič viac nemôžeme urobiť. Napriek nášmu najväčšiemu úsiliu niekedy veci nevychádzajú tak, ako by sme očakávali. Práve v takýchto situáciách, keď sme konfrontovaní s odozvou na naše úsilie, často zabúdame na základnú pravdu, že „náš hlas je našou silou“. Ako raz povedal Barack Obama: „Nič také ako bezvýznamný hlas neexistuje.“

Žiaľ, nemyslím si, že to len moja skúsenosť, alebo výlučná skúsenosť Grékov, mládeže, či žien. Pravdou je, že rovnaký pocit majú mnohí jednotlivci bez ohľadu na svoj vek, etnickú príslušnosť, pohlavie, náboženstvo alebo pomery, v akých žijú.

Zapojiť sa do volieb znamená kolektívne vyjadriť naše želania o podobe našej budúcnosti. Ak vezmeme veci do vlastných rúk, zabezpečíme zohľadnenie svojich snov a hodnôt v rozhodnutiach, ktoré formujú spoločnosť. Musíme konať, pretože náš hlas je kľúčom k odomknutiu dverí do budúcnosti, v ktorej budú zaznievať prejavy angažovanej mládeže.

A pamätajme aj na múdre slová Johna Lewisa: „Ak nie my, kto? Ak nie teraz, kedy?

Florian Marin

Európsky hospodársky a sociálny výbor požaduje, aby bol nový európsky rámec monitorovania lesov udržateľný, nákladovo efektívny a prevádzkovo použiteľný. Rovnako by mal byť včasný, bezpečný a chránený, dynamický, inkluzívny a participatívny, aby sa umožnila úzka spolupráca vedcov a ľudí z praxe spolu s lepším plánovaním a tvorbou politiky založenej na dôkazoch.

Florian Marin

Európsky hospodársky a sociálny výbor požaduje, aby bol nový európsky rámec monitorovania lesov udržateľný, nákladovo efektívny a prevádzkovo použiteľný. Rovnako by mal byť včasný, bezpečný a chránený, dynamický, inkluzívny a participatívny, aby sa umožnila úzka spolupráca vedcov a ľudí z praxe spolu s lepším plánovaním a tvorbou politiky založenej na dôkazoch.

Je nevyhnutné zabezpečiť komplementárnosť a predísť duplicite údajov, na ktoré sa už vzťahujú iné právne predpisy napríklad o klíme, ovzduší a biodiverzite, ako aj spoločná poľnohospodárska politika.

Pokiaľ ide o klimatické zmeny, popri údajoch o rozvoji vidieka, obehovom hospodárstve a vedeckých údajoch sú potrebné aj dlhodobé údaje. Je dôležité zabezpečiť interoperabilitu a rovnaké podrobnosti, technológie a frekvencie, najmä vtedy, ak sa doplňujúce údaje zbierajú vo všetkých členských štátoch EÚ. Neustále treba venovať pozornosť zmenšovaniu administratívneho zaťaženia a zabraňovaniu nadmernej byrokracii, ako je viacnásobný zber údajov a viacnásobné vykazovanie. Rovnaký význam by sa mal pripisovať hospodárskym, sociálnym a environmentálnym údajom o lesoch.

Rovnako je potrebné zdôrazniť význam rešpektovania práv súkromného vlastníctva a vlastníctva údajov, najmä v rámci zásady subsidiarity. V infraštruktúre na zber a spracovanie údajov o lesoch by mal prevládať verejný záujem.

Každý členský štát EÚ, ktorý má prospech z lesov, by ako doplnok iných lesníckych a drevárskych stratégií mal mať dlhodobý plán lesného hospodárstva, ktorým sa zabezpečí dokonalý súlad s cieľmi udržateľného rozvoja. S ohľadom na mnohostrannú hodnotu lesov by sa do štruktúry plánov lesného hospodárstva mali zahrnúť sociálne a ekonomické aspekty spolu so zásadou partnerstva a do vypracúvania a vykonávania dlhodobých plánov lesného hospodárstva treba zapájať občiansku spoločnosť.

Úloha Stáleho lesníckeho výboru by sa mala posilniť a jeho členmi by mali byť aj príslušní aktéri z občianskej spoločnosti.

By Christian Moos

Obavy zo škodlivého vplyvu nepriateľských štátov, ako je Rusko, sú úplne odôvodnené. Známe sú viaceré príklady výhodných pôžičiek pre krajne pravicové strany, postov v dozorných radách pre neúspešných bývalých politikov, lukratívnych zmlúv pre pochybných podnikateľov a financovania údajných mimovládnych organizácií.

By Christian Moos

Obavy zo škodlivého vplyvu nepriateľských štátov, ako je Rusko, sú úplne odôvodnené. Známe sú viaceré príklady výhodných pôžičiek pre krajne pravicové strany, postov v dozorných radách pre neúspešných bývalých politikov, lukratívnych zmlúv pre pochybných podnikateľov a financovania údajných mimovládnych organizácií.

Vzhľadom na blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu musíme byť preto veľmi ostražití. Napriek tomu, že balík opatrení v oblasti obrany demokracie obsahuje niekoľko dobrých odporúčaní adresovaných členským štátom, prichádza príliš neskoro. V prvom rade Komisia iniciovala balík neskoro. Následne, začiatkom leta 2023, ho odložila o viac ako pol roka, pretože kritika legislatívneho návrhu, ktorý mal balík obsahovať, bola veľmi ostrá a predovšetkým jednomyseľná.

Balík uverejnený v decembri však potvrdil najhoršie obavy. Navrhovaná smernica by stigmatizovala mimovládne organizácie, ktoré dostávajú finančné prostriedky od vlád z krajín mimo EÚ, ako sú USA. Samotný návrh slúži ako argument autoritárskych vlád, ktoré využívajú zákony o zahraničných agentoch na umlčanie akejkoľvek demokratickej opozície.

Okrem toho sú definície smernice vágne a obsahujú obrovské medzery v prospech skutočných agentov Moskvy. Zástupcovia organizovanej občianskej spoločnosti sa pýtajú, prečo Komisia nezakladá všeobecný register transparentnosti, ktorý by sa vzťahoval na všetkých zástupcov záujmových skupín, bol by v súlade s platnými právnymi predpismi na vnútroštátnej úrovni a vytváral by jasný a bezpečný právny základ pre všetky zainteresované strany.

Komisia by mala stiahnuť tento návrh smernice a v novom návrhu v roku 2025 by mala zaujať komplexnejší prístup, ktorý nebude nahrávať nepriateľom demokracie.

Naším mimoriadnym hosťom je vyslanec európskej iniciatívy občanov Bruno Kaufmann. Táto iniciatíva je jedinečným nástrojom, ktorý občanom EÚ umožňuje navrhovať nové právne predpisy EÚ. Bruno Kaufman uvádza dôvody, prečo má európska iniciatíva občanov obrovský význam a prečo môže byť raz, ak bude úspešná, vnímaná ako jeden z najvýraznejších demokratických úspechov od prelomového prijatia všeobecného a rovného volebného práva v 20. storočí.

Naším mimoriadnym hosťom je vyslanec európskej iniciatívy občanov Bruno Kaufmann. Táto iniciatíva je jedinečným nástrojom, ktorý občanom EÚ umožňuje navrhovať nové právne predpisy EÚ. Bruno Kaufman uvádza dôvody, prečo má európska iniciatíva občanov obrovský význam a prečo môže byť raz, ak bude úspešná, vnímaná ako jeden z najvýraznejších demokratických úspechov od prelomového prijatia všeobecného a rovného volebného práva v 20. storočí.

Bruno Kaufmann je švédsky politológ a novinár, ktorý je autorom publikácií o modernej priamej a zastupiteľskej demokracii vydaných vo viac ako 40 jazykoch. Pracuje ako korešpondent v oblasti globálnych demokracií pre medzinárodné online spravodajstvo SWI swissinfo.ch mediálnej spoločnosti Swiss Broadcasting Company a pre švajčiarsky verejnoprávny rozhlas a televíziu pokrýva témy týkajúce sa severnej Európy. Je spoluzakladateľom a členom správnej rady organizácií na podporu demokracie, ako sú Initiative and Referendum Institute, Democracy International a Global Forum on Modern Direct Democracy. Je riaditeľom pre medzinárodnú spoluprácu v nadácii Swiss Democracy Foundation.

Viac ako 100 mladých ľudí z EÚ, kandidátskych krajín a Spojeného kráľovstva sa zúčastnilo na podujatí Vaša Európa, váš názor (YEYS), kde sa podelili o svoje vízie a odporúčania týkajúce sa budúcnosti Európskej únie. V súvislosti s blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu sa podujatie YEYS 2024 zameriava na boj proti rezignácii mladých ľudí a podporu ich účasti.

Viac ako 100 mladých ľudí z EÚ, kandidátskych krajín a Spojeného kráľovstva sa zúčastnilo na podujatí Vaša Európa, váš názor. (YEYS), kde sa podelili o svoje vízie a odporúčania týkajúce sa budúcnosti Európskej únie. V súvislosti s blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu sa podujatie YEYS 2024 zameriava na boj proti rezignácii mladých ľudí a podporu ich účasti.

Hlavné odporúčania:

  1. zaviesť kvótu pre zastúpenie mládeže vo voľbách do Európskeho parlamentu,
  2. prijať smernicu, ktorou sa v dodávateľských reťazcoch a obchodných činnostiach zohľadnia aspekty ľudských práv a životného prostredia,
  3. vytvoriť právny rámec pre sociálne médiá na boj proti polarizácii a dezinformáciám,
  4. vypracovať štandardizovanú stratégiu v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv,
  5. vykonávať osobitné usmernenia pre zdaňovanie tovaru poškodzujúceho klímu, pričom z výnosov sa budú financovať iniciatívy šetrné ku klíme.

Tieto návrhy budú predložené inštitúciám a tvorcom politík EÚ a začlenia sa do záverov z Týždňa občianskej spoločnosti a do uznesenia EHSV o nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu.(gb)

Pokiaľ ide o stav demokracie vo všeobecnosti, a najmä európsku občiansku iniciatívu, existuje mnoho dôvodov na sťažnosti.

Pokiaľ ide o stav demokracie vo všeobecnosti, a najmä európsku občiansku iniciatívu, existuje mnoho dôvodov na sťažnosti.

Podľa najnovšej Správy o svetovej demokracii, ktorú 7. marca predstavila organizácia Varieties of Democracy, sa percentuálny podiel ľudí žijúcich v demokraciách znížil na úroveň spred takmer 40 rokov. Hoci tento rok má na celom svete právo voliť vo voľbách viac ľudí ako kedykoľvek predtým, mnohé krajiny, v ktorých sa voľby konajú, sa stávajú autokratickejšími.

Sťažnosti si bolo možné vypočuť aj počas prvého ročníka Týždňa občianskej spoločnosti, ktorý zorganizoval Európsky hospodársky a sociálny výbor začiatkom marca. Týkali sa európskej občianskej iniciatívy, prvého cezhraničného nástroja priamej demokracie na svete. Je vraj príliš „zložitý“, „nie veľmi atraktívny“, „málo dôveryhodný“, „neefektívny“ a „nie veľmi známy“ – to bolo len niekoľko neveľmi lichotivých hodnotení, ktoré predložili zainteresované strany zastupujúce občiansku spoločnosť, médiá, akademickú obec a administratívu európskej iniciatívy občanov.

Tieto veľmi kritické hodnotenia sa mi zdali byť skľučujúco presné, no táto kritika je aj tak príliš opatrná a umiernená. Demokracia si zaslúži, aby vo svete zaujímala dominantné postavenie Na dosiahnutie tohto cieľa musíme mať ako občania a oprávnení voliči po celom svete práve teraz väčšie ambície než máme v súčasnosti. 

To znamená, že nestačí postaviť sa proti strachu, dnešným diktátorom a ich zbabelým prisluhovačom Musíme urobiť oveľa väčší krok vpred. Takýmto krokom by mohol byť ďalší rozvoj európskej občianskej iniciatívy.

Prečo práve tento nástroj? Čo nám ponúka? Tri veci. Právo, prostriedok a nástroj, ktorý nikdy v histórii ani na žiadnom inom mieste na svete neexistoval. Je komplexný, prepracovaný, digitálny, priamo demokratický, nadnárodný, má podpornú infraštruktúru a je široko využívaný. 

Európska občianska iniciatíva sa od svojho vzniku v roku 2012 formuje, vykonáva a zdokonaľuje a je živým dôkazom toho, že demokratický priestor možno rozširovať a upevňovať aj v tých najnáročnejších podmienkach.

Treba dúfať, že budúci rok, keď bude mať 13 rokov, sa z „rozmaznaného dieťaťa“ stane „rebelujúci tínedžer“, ktorý konečne ukáže Európe a svetu, čo dokáže. Ak chceme zásadne oživiť strnulé myslenie národných štátov a rozvíriť byrokratické vody Európskej únie, potrebujeme túto sviežu a nespútanú silu. 

Povedzme si jasne – nie je potrebné vynakladať trvalé veľké úsilie na vymýšľanie demokratických foriem spolužitia, ktoré často nazývame inováciou. Namiesto toho sa musíme venovať európskej občianskej iniciatíve, aby ku koncu desaťročia, najneskôr vo veku 16 alebo 18 rokov, dospela.  

Čo to znamená? Do roku 2028 alebo 2030 treba vykonať dve dôležité zmeny. Po prvé, právomoci týkajúce sa stanovovania programu európskej iniciatívy občanov treba zrovnoprávniť s právomocami Európskeho parlamentu. Inými slovami, Európania by mali mať možnosť navrhovať právne predpisy a iné vládne opatrenia rovnako, ako to môžu robiť volení poslanci Európskeho parlamentu.

Po druhé, občania EÚ by do konca tohto desaťročia mali mať možnosť iniciovať nielen právne predpisy, ale aj celoeurópske ľudové hlasovanie o zásadných otázkach – často jednoducho nazývané referendá. Myšlienka celoeurópskeho referenda nie je nová, no v súčasnosti dozrela vďaka vzniku a počiatočnému rozvoju európskej občianskej iniciatívy.

Ak sa na základe európskej občianskej iniciatívy podarí vybudovať takúto budúcnosť, ľudia spätne zistia, že práve tomuto nástroju vďačia za najúžasnejšie demokratické úspechy od zavedenia všeobecného a rovnakého volebného práva na začiatku 20. storočia.

Slovenský projekt Šialený? No a!, ktorý vedie organizácia Integra, spája študentov a študentky, ako aj mladých ľudí, ktorí majú problémy s duševným zdravím. Počas jedného celého vyučovacieho dňa sa študenti a študentky z prvej ruky dozvedia, aké to je prekonať krízu duševného zdravia a ako získať pomoc. Riaditeľka organizácie Integra Jana Hurová nám povedala, že projekt pomáha odbúravať stigmatizovanie ľudí, ktorí zápasia s problémami v oblasti duševného zdravia, a dáva mladým ľuďom vzácnu iskru nádeje.

Slovenský projekt Šialený? No a!, ktorý vedie organizácia Integra, spája študentov a študentky, ako aj mladých ľudí, ktorí majú problémy s duševným zdravím. Počas jedného celého vyučovacieho dňa sa študenti a študentky z prvej ruky dozvedia, aké to je prekonať krízu duševného zdravia a ako získať pomoc. Riaditeľka organizácie Integra Jana Hurová nám povedala, že projekt pomáha odbúravať stigmatizovanie ľudí, ktorí zápasia s problémami v oblasti duševného zdravia, a dáva mladým ľuďom vzácnu iskru nádeje.

Čo vás viedlo k spusteniu tohto projektu?

Dlhé roky sa naša organizácia venuje podpore ľudí, ktorí majú problémy s duševným zdravím. V dôsledku choroby prišli o prácu, bývanie, priateľov, niekedy aj o rodinu. Celý svet sa im obrátil hore nohami. Pred takmer 30 rokmi sme vytvorili prvé komunitné služby v oblasti duševného zdravia na Slovensku. Ich cieľom bolo zabezpečiť, aby títo ľudia po preliečení v psychiatrickej nemocnici mali podporu a mohli sa vrátiť späť do riadneho života, aký žili pred ochorením. Podporili sme vznik pacientskych organizácií na Slovensku a realizovali sme množstvo destigmatizačných programov. V našej starostlivosti sú ľudia s ťažkými duševnými poruchami, predovšetkým so schizofréniou, z ktorých sa už viacerí dokázali integrovať a nájsť svoj zmysel života.

Keďže všetky naše činnosti sa vykonávajú netradičným spôsobom od samého začiatku v partnerstve s našimi klientmi s cieľom čo najlepšie identifikovať ich potreby, našli sme prierez aj v programe „Šialený? No a!“. Viacerí z našich klientov v súčasnosti našli svoj zmysel života tým, že chodia medzi mladých ľudí a na základe svojich osobných skúseností im hovoria o tom, čo im v ich veku chýbalo a čo neskôr u nich spustilo duševnú chorobu.

Vidíme, že potreba upozorňovať na dôležitosť duševného zdravia je čoraz silnejšia. Vedieť zvládať krízy vo svojom živote je veľkou devízou.

Program „Šialený? No a!“ sme začali realizovať na Slovensku už v roku 2005 spolu s partnermi z Nemecka a Česka. Avšak stabilizovať a rozšíriť sa nám ho podarilo až v poslednom období. Vyškolili sme sa ako osobní experti a osobné expertky, vzdelávame nové tímy, navštevujeme nové školy.

Ako bol Váš projekt prijatý? Získali ste nejakú spätnú väzbu od ľudí, ktorým ste pomohli?  (Môžete uviesť nejaký príklad?)

Na mladých ľudí vždy silne zapôsobí, že osobne spoznajú ľudí, ktorí prekonali duševné krízy a ktorých sa môžu na čokoľvek pýtať. To im ukáže cestu, že ak majú akékoľvek problémy, pomoc vždy existuje. To, že ide o aktivitu počas jedného celého vyučovacieho dňa, na rovnocennej úrovni komunikácie, zanechá v účastníkoch vždy pozitívne dojmy.

Ľudia s osobnou skúsenosťou s psychickými problémami dodávajú mladým ľuďom odvahu zobrať svoj život do vlastných rúk. Takmer v každej triede sedia žiačky alebo žiaci, ktorí majú problémy. Dať im malú iskierku nádeje na cestu, je na nezaplatenie. Pre ľudí s osobnou skúsenosťou je rozprávanie o ich vlastnom príbehu spôsob, ako docieliť, aby sa sami lepšie cítili. Oni sami určujú, ako hlboko umožnia žiakom a žiačkam nahliadnuť do svojho života. Cítia sa tak aj oni užitoční a pochopení.

Dostali sme mnoho pripomienok. Napríklad študenti hovorili, že bežne nemajú možnosť stretnúť sa s ľuďmi s duševnými problémami alebo že by sme sa mali naučiť akceptovať takýchto ľudí a neodsudzovať ich za to, že sú iní.

Taktiež sme dostali spätnú väzbu od ľudí s osobnou skúsenosťou, ktorí sa na programe zúčastňujú. Jedna osoba nám povedala:

„Program mi dodáva odvahu ku vzpriamenej chôdzi. Chcem už teraz konečne žiť! Rozprávať sa so študentmi je namáhavé ale aj výborné. Sú veľmi otvorení, nemajú takmer žiadny strach zo spoločenského kontaktu. To najúžasnejšie pre mňa je, že ukazujú, že nás viac veci spája, ako rozdeľuje, a že obraz, ktorý máme o „bláznoch“, nie je pravdivý. Je skvelé, že môžem prispieť k tomu, aby sme mohli konečne otvorene hovoriť o duševných poruchách, aby sa za to nikto nemusel hanbiť alebo skrývať.“

To, čo nás poháňa dopredu, sú mladí ľudia. Po každom takomto dni hovoria, aký je pre nich program Šialený? No a! dôležitý a že by mal pokračovať, aby sa každý mladý človek na Slovensku dozvedel, aké cenné je jeho vlastné duševné zdravie.

Plánujete už nejaké nové projekty?

Boli by sme radi, keby všetci mladí ľudia mali možnosť absolvovať túto formu edukácie, aby sme program vedeli ďalej rozširovať do ďalších regiónov Slovenska. Doposiaľ už je realizovaný v Nemecku (kde aj prvotne vznikol), na Slovensku, v Česku a Rakúsku. V tomto roku sme vyškolili aj prvé tímy na Ukrajine.

Aké dôležité je podľa vás otvorene hovoriť o problémoch v oblasti duševného zdravia? Aké je posolstvo vášho projektu?

Chceme, aby sa šírili informácie o tom, že mať duševné problémy nie je hanba, no hanbou je, ak pre svoje zdravie nič neurobíme. Lebo niet zdravia bez duševného zdravia.

Hlavnou myšlienkou programu Šialený? No a! je včas upozorniť na dôležitosť duševného zdravia a zároveň prebudiť porozumenie voči ľuďom s duševnými problémami.

Zistili sme, že je oveľa lepšie predchádzať, ako následne liečiť. A aj efektívnejšie. Dodávame odvahu, motivujeme a sme optimistickí. Pomoc vždy existuje. Niekedy stačí mať niekoho, s kým sa môžeme porozprávať. Bojovať za svoje sny nie je jednoduché, ale stojí to za to.

Fakty a čísla o duševnom zdraví v EÚ nie sú ružové, ale skôr výzvou začať konať. EHSV sa zasadzuje za výraznejšie kroky na podporu duševného zdravia na národnej, aj na európskej úrovni. Vyzýva tiež na prijatie záväzných právnych predpisov na predchádzanie psychosociálnym rizikám na pracovisku. Cena EHSV pre občiansku spoločnosť za duševné zdravie je poctou pokračujúcemu úsiliu občianskej spoločnosti o zlepšenie blahobytu Európanov.

Fakty a čísla o duševnom zdraví v EÚ nie sú ružové, ale skôr výzvou začať konať. EHSV sa zasadzuje za výraznejšie kroky na podporu duševného zdravia na národnej, aj na európskej úrovni. Vyzýva tiež na prijatie záväzných právnych predpisov na predchádzanie psychosociálnym rizikám na pracovisku. Cena EHSV pre občiansku spoločnosť za duševné zdravie je poctou pokračujúcemu úsiliu občianskej spoločnosti o zlepšenie blahobytu Európanov.

  1. EHSV sa rozhodol venovať svoju hlavnú Cenu pre občiansku spoločnosť oblasti duševného zdravia po správach o tom, že po pandémii COVID-19 sa v celej Európe rozšírili poruchy duševného zdravia, ako sú úzkosť a depresia. Podľa OECD sa podiel výskytu príznakov úzkosti u mladých ľudí vo viacerých európskych krajinách viac ako zdvojnásobil. Pandémia takisto znížila vek nástupu porúch príjmu potravy, najmä u dospievajúcich. Už pred vypuknutím pandémie ochorenia COVID-19 zasahovali problémy s duševným zdravím v celej EÚ minimálne 84 miliónov ľudí, čo predstavuje približne každého šiesteho obyvateľa.
  2. Približne 4 % úmrtí ročne v EÚ sa pripisuje duševným poruchám a poruchám správania. Zlé duševné zdravie má tiež obrovský hospodársky vplyv, keďže priame a nepriame náklady predstavujú približne 4 % HDP. Viac ako tretina týchto nákladov vyplýva z nižšej miery zamestnanosti a klesajúcej produktivity v práci.
  3. V roku 2020 podľa Eurostatu 44,6 % zamestnanej populácie vo veku 15 – 64 rokov v EÚ uviedlo, že sa stretli s rizikovými faktormi ovplyvňujúcu duševnú pohodu v práci. Najčastejšie uvádzaným rizikovým faktorom pre duševnú pohodu v práci bola preťaženosť v práci alebo časový tlak. Tento faktor uviedla takmer pätina zamestnaných osôb v EÚ.
  4. Duševná pohoda sa dostala na popredné miesto politického programu v EÚ. V dôsledku toho Komisia v júni 2023 schválila komplexný prístup k duševnému zdraviu. Cieľom tohto nového prístupu, na ktorý sa vyčlenilo 1,23 miliardy EUR, je podpora duševného zdravia vo všetkých politikách EÚ, pričom sa zameriava na tri hlavné zásady: primeraná a účinná prevencia; prístup k vysokokvalitnej a cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti a liečbe v oblasti duševného zdravia a opätovné začlenenie do spoločnosti po vyliečení. Duševné zdravie je tiež politickou prioritou EHSV a tvorí jadro jeho práce.
  5. EHSV dostal až 105 žiadostí z celej EÚ, ktoré sa týkali širokej škály tém – od projektov na predchádzanie psychosociálnym rizikám na pracovisku alebo riešenia otázok, ako je zneužívanie návykových látok a kybernetická závislosť, až po boj proti stigmatizácii v súvislosti s duševným zdravím a podporu komunitnej pomoci. EHSV dúfa, že ocenenie a vyzdvihnutie tohto dôležitého mimovládneho úsilia pri podpore duševného zdravia môže inšpirovať aj ostatných, aby robili to isté. (sg)