Marija Minčeva

Bulharsko a Rumunsko splnili podmienky na pristúpenie k schengenskému priestoru v roku 2011. Hoci odvtedy uplynulo 13 rokov, ešte stále im nebolo umožnené využívať všetky výhody voľného pohybu. Tento nesúlad má vysokú politickú cenu a podnecuje euroskepticizmus.

Ministri vnútra Maďarska, Rakúska, Bulharska a Rumunska sa na zasadnutí Rady 22. novembra v Budapešti dohodli, že „iniciujú potrebné kroky“ s cieľom stanoviť dátum zrušenia kontrol na pozemných hraniciach pod podmienkou zvýšeného úsilia o zastavenie príchodu neregulárnych migrantov cez západobalkánsku trasu.

Schengenská dohoda má zásadný význam pre voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu v rámci EÚ a je kľúčovým faktorom hospodárskeho úspechu EÚ. Obmedzenia ohrozujú konkurencieschopnosť a hospodársky rast EÚ a brzdia realizáciu sociálneho trhového hospodárstva, ako sa stanovuje v zmluvách.

Členské štáty už niekoľko rokov pristupujú k dočasnému opätovnému zavádzaniu kontrol na hraniciach. Hospodársky a sociálny vplyv tohto rozhodnutia na jednotný trh však nie je predmetom hodnotenia. Európska komisia posudzuje fyzické prekážky obchodu, týka sa to však len blokád hraníc, demonštrácií a útokov na nákladné vozidlá. Vplyv kontrol na pozemných hraniciach vrátane dočasného obnovenia hraničných kontrol schengenskými členskými štátmi sa nezohľadňujú.

Rada sa v roku 2023 dohodla na zrušení kontrol na vnútorných vzdušných a námorných hraniciach s Bulharskom a Rumunskom s účinnosťou od 31. marca 2024. Kontroly na vnútorných pozemných hraniciach sa však zachovali, pričom nebol stanovený žiadny dátum na ich odstránenie, čo vedie k značným nákladom a bráni spoločnostiam plne využívať výhody jednotného trhu.

Krokmi smerom k úplnej integrácii Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru môže EÚ posilniť svoju vnútornú súdržnosť, zvýšiť svoju konkurencieschopnosť a zachovať základné princípy voľného pohybu a solidarity, ktoré sú základom európskeho projektu.

Podľa Európskeho parlamentu by skutočnosť, že tieto krajiny nie sú súčasťou schengenského priestoru, mohla ovplyvniť očakávania trhu, pokiaľ ide o štatút týchto krajín v EÚ. Ide o politický signál, ktorý by mohol mať vplyv na výnosy štátnych dlhopisov, ceny finančných aktív a úrokové sadzby, ktorým čelia firmy a domácnosti, a mohol by a poškodiť reálnu ekonomiku.

Obe krajiny ročne platia miliardy EUR v dôsledku zvýšených logistických nákladov, oneskorení pri dodávaní tovaru a vybavenia a zvýšených nákladov na palivo a vodičov. Tieto priame náklady sa nevyhnutne prenášajú na spotrebiteľov v podobe vyšších cien a majú vplyv na fyzické a duševné zdravie pracovníkov.

Táto situácia je tiež prekážkou pre cestovný ruch a rovnako bráni voľnému pohybu pracovnej sily, čím obmedzuje možnosti pracovníkov z Bulharska a Rumunska hľadať si zamestnanie v susedných členských štátoch. Toto obmedzenie má vplyv na stavebníctvo, poľnohospodárstvo a služby, ktoré sú vo veľkej miere závislé od sezónnych a dočasných pracovníkov.

Enrico Letta vo svojej správe o budúcnosti jednotného trhu požaduje postaviť sa proti akýmkoľvek pokusom o obmedzenie slobody pohybu medzi členskými štátmi vrátane technických obmedzení trás a cestnej dopravy, a proti akémukoľvek pozastaveniu vykonávania Schengenskej dohody.

Je najvyšší čas, aby Rada stanovila dátum zrušenia kontrol na pozemných hraniciach medzi Bulharskom, Rumunskom a ostatnými členskými štátmi, ktoré sú členmi schengenského priestoru. Konečné rozhodnutie o tejto otázke sa očakáva na zasadnutí Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci 12. decembra.

Rok pokroku a nádeje: Úvahy predsedu Olivera Röpkeho

S blížiacim sa koncom roka 2024 by som sa rád zamyslel na tým, aké významné úspechy v tomto roku Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) dosiahol. Spoločne sme prispeli k presadzovaniu hlasu občianskej spoločnosti, posilnili demokratické zásady a zasadzovali sa za udržateľnosť v Európe i na celom svete.

Najviac môžeme byť hrdí okrem iného na to, že sme úspešne spustili iniciatívu týkajúcu sa členov z kandidátskych krajín, prostredníctvom ktorej sa môžu zástupcovia z týchto krajín zapojiť do poradných procesov EHSV. Touto iniciatívou potvrdzujeme náš záväzok prispievať k transparentnému procesu rozširovania založenému na zásluhách a pripraviť budúce členské štáty na to, aby sa mohli plne podieľať na formovaní EÚ.

Podpísaním memoranda o porozumení s Radou pre udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj Brazílie sme rozšírili globálne partnerstvá. Posilnila sa tým spolupráca v oblasti udržateľného rozvoja a demokracie, čoho príkladom boli moje stretnutia s prezidentom Lulom da Silvom. Na sociálnom samite G20 v Riu de Janeiro zohral EHSV ústrednú úlohu a spolu s prezidentom Lulom a brazílskou vládou sa zasadzoval za reformu riadenia a posilnenie sociálnej ochrany. Podobne aj naše partnerstvo s Africkou úniou, formalizované prostredníctvom spoločného vyhlásenia na samite OSN o budúcnosti, zdôraznilo inkluzívne globálne riadenie a spravodlivé opatrenia v oblasti klímy. Tieto globálne iniciatívy podčiarkujú rastúci vplyv EHSV pri riešení spoločných výziev.

V Európe sa uskutočnil Týždeň občianskej spoločnosti, ktorý poukázal na význam angažovanosti občanov pri formovaní budúcnosti EÚ. Na fóre na vysokej úrovni o rozšírení sme opätovne potvrdili, že pri rozširovaní EÚ nejde len o rozširovanie jej hraníc, ale aj o prehlbovanie spoločných hodnôt. Stretnutia s vedúcimi predstaviteľmi, ako je albánsky predseda vlády Edi Rama, sa zameriavali na to, aby sme zabezpečili, že počas rokovaní o pristúpení k EÚ bude občianska spoločnosť zohrávať ústrednú úlohu. Na tieto snahy nadviazali diskusie o digitálnej transformácii v rámci schôdze predsedníctva EHSV vo Varšave, na ktorej sa rokovalo o tom, ako zosúladiť technologický pokrok s európskymi hodnotami, ako je rovnosť a spravodlivosť. Z tohto úsilia bude čerpať nadchádzajúce poľské predsedníctvo EÚ.

V roku 2025 sa budeme naďalej zameriavať na posilňovanie participatívnej demokracie, presadzovanie sociálnej spravodlivosti a riešenie globálnych výziev, ako je zmena klímy a digitalizácia. EHSV bude naďalej neúnavne budovať Európu, ktorá načúva, inšpiruje a na nikoho nezabúda.

Nech nám všetkým nadchádzajúci nový rok prinesie mier, pokrok a prosperitu. 

„My, vidiecke ženy, nechceme, aby sa na nás pozeralo s ľútosťou alebo so súcitom, chceme byť uznané a ocenené ako spojenci pri dosahovaní udržateľného rozvoja. Potrebujeme príležitosti a kvalitné základné služby, aby sme mohli zotrvať tam, kde žijeme, a ďalej kŕmiť svet,“ zdôrazňuje Luz Haro Guanga, ekvádorská roľníčka a výkonná tajomníčka Siete vidieckych žien Latinskej Ameriky a Karibiku (Red LAC), ktorá nedávno vystúpila na diskusii EHSV na tému Ženy a trojitá planetárna kríza. V rozhovore pre EHSV info pani Haro Guanga hovorí o dôsledkoch zmeny klímy v Latinskej Amerike a o tom, prečo, napriek neúspechu COP16, v boji za udržateľnejšiu a zdravšiu planétu nie je čas ani priestor na pesimizmus.

Vaša organizácia RedLAC sa zúčastnila na COP16. Sú výsledky konferencie pre vás sklamaním, keďže sa nedosiahol žiaden konsenzus, pokiaľ ide o finančné prostriedky na ochranu prírody a biodiverzity? Podarilo sa na COP 16 niečo dosiahnuť?

Haro Guanga: Ako ekvádorská žena z vidieka bojujem za práva svojich vidieckych sestier v Ekvádore už od 80. rokov minulého storočia. Za týchto takmer 40 rokov som sa okrem iného naučila, že na spoločenské procesy je potrebné obrovské úsilie, prinášajú málo okamžitých výsledkov a vyžadujú si najmä vytrvalosť, konzistentnosť a neodbytnosť. Dosiahnuť konsenzus v otázke finančných prostriedkov na ochranu prírody a biodiverzity by bolo skvelé, ale som si istá, že hlasy tisícok mužov a žien z miest i vidieka, ktoré doleteli na COP16 ako obrovské množstvo malých zrniek piesku, zarezonovali aj u tých, ktorí doposiaľ nemali chuť podporiť tento naliehavý boj proti zmene klímy.

Nepodarilo sa nám dosiahnuť cieľ, ale práve teraz musíme zintenzívniť svoje úsilie zamerané na orgány každého mesta, komunity a krajiny, aby si to uvedomili a vďaka personálnym a technickým zdrojom a politickej vôli prijali tie najlepšie rozhodnutia, ktoré umožnia predísť tomu, aby v budúcnosti zomierali ľudia od hladu preto, lebo sme dnes nič neurobili.

Ako zmena klímy vplýva na domorodé a vidiecke ženy v Latinskej Amerike?

Chcela by som zdôrazniť niektoré fakty z dokumentu, ktorý zostavila Medziamerická komisia žien (CIM) Organizácie amerických štátov (OAŠ) na základe dialógov so 70 vedúcimi predstaviteľkami zo 16 krajín. Dialógy sa začali v septembri 2024. Dokument bol predložený na COP16 a boli v ňom prezentované názory vidieckych žien.

V záveroch sa konštatuje, že zmena klímy je realitou vo všetkých krajinách vrátane krajín na americkom kontinente a jej dôsledky sú vážne. Vyzdvihnuté boli štyri klimatické javy.

Dlhotrvajúce suchá: niektoré krajiny zaznamenali počas celých mesiacov len veľmi málo zrážok, pričom v južnejších oblastiach sú to suchá trvajúce už viacero rokov.

Nárast teploty výrazne presahuje normálnu úroveň: tieto vysoké teploty spolu so suchou pôdou prispievajú k mnohým požiarom, niektoré sú spontánne, iné založené zámerne, ale všetky zhoršuje sucho, ktoré ovplyvňuje životy aj biodiverzitu. Napríklad, kým sa konala schôdza o Brazílii, prišla informácia, že v štáte Piauí vypuklo 300 požiarov.

Víchrice: bolo spomenuté, že dažde sú intenzívne, trvajú veľmi krátko a často ich sprevádzajú silné víchrice. Účastníci zo Strednej Ameriky, Mexika, Dominikánskej republiky a pobrežnej Kolumbie vraveli, že sa zvýšila intenzita a frekvencia hurikánov a tropických búrok, ktoré zasahujú ich územia.

Zmenený priebeh zrážok: prší, keď sa to najmenej čaká. Takto sa vyjadrili mnohí účastníci na všetkých schôdzach, pričom účastníci z juhu a oblastí Ánd hovorili o nečakanom mraze, krupobití a snežení. Vo všeobecnosti bol zaznamenaný pokles zrážok, ale konštatovalo sa, že keď prší, ide o prívalové dažde, ktoré spôsobujú povodne a prírodné katastrofy a ich výsledkom sú straty na životoch, zničená infraštruktúra, cesty a úroda. Zhoršuje to životné podmienky, najmä vo vidieckych oblastiach. Jeden účastník to zhrnul vetou: „Niekedy je dážď hrôzostrašný.“

Na druhej strane sa používajú neudržateľné postupy, ktorými sa vyčerpávajú prírodné zdroje. Najviac znepokojujúcimi a tiež najčastejšie spomínanými problémami boli ťažba dreva a ničenie lesov a mangrovov; úmyselné zakladanie lesných požiarov; neprimerané hospodárenie s vodnými zdrojmi; znečistenie; podpora intenzívnych, expanzívnych a znečisťujúcich činností, pri ktorých sa intenzívne využíva voda; a nadmerné používanie chemických prípravkov v poľnohospodárstve, herbicídov a pesticídov.

Jeden aspekt, na ktorý sa obzvlášť upozorňovalo, bola nečinnosť niektorých miestnych a národných vlád, ktoré nevytvárajú regulačné rámce na obmedzenie deštruktívnych činností a podporu udržateľných výrobných stratégií. Niektoré krajiny aj majú právne predpisy, ale vzhľadom na korupciu alebo osobné politické záujmy ich príslušné orgány neuplatňujú.

Medzinárodní lídri by preto mali vyvinúť väčší tlak na štáty, aby dodržiavali dohody o biodiverzite a zmene klímy, ktoré podpísali.

Keď sa pozriete na to, akým smerom sa uberá boj proti zmene klímy a ochrana životného prostredia, vidíte to optimisticky alebo pesimisticky? Čo by sa podľa vás malo urobiť?

Ak nebudeme mať veľké sny, nedosiahneme veľké veci. Zmena klímy nás zasahuje a jej dôsledky rýchlo pribúdajú. Nemôžeme prestať bojovať za to, aby rozhodujúci činitelia zamerali pozornosť na tieto dôležité aspekty, ktoré si vyžadujú prioritné opatrenia, nielen z hľadiska financovania, ale aj v podobe koordinácie a spolupráce. A tiež menej egoizmu a politickej zaslepenosti.

Optimisticky sa nazdávam, že ak budeme ďalej trvať na svojom, vyjadrovať svoje požiadavky a vytrvalo podporovať dlhodobé spoločenské procesy, ak budeme uzatvárať strategické spojenectvá na americkom kontinente a na celom svete, dokážeme ovplyvniť verejnú politiku a zaistiť, že tí, ktorí zastávajú dôležité funkcie alebo prijímajú rozhodnutia, to budú robiť s presvedčením, že je naliehavo potrebné bojovať proti zmene klímy a zároveň obmedziť činnosti, ktoré urýchľujú jej neblahé a ničivé dôsledky pre našu planétu: požiare, pestovanie monokultúr, neselektívne používanie insekticídov a chemikálií, ničenie povodí, neselektívny rybolov, ničenie vodných zdrojov, čistenie odpadových vôd atď.

Pesimizmus by oslabil naše hlasy a mohol by nás priviesť k tomu, že sa prestaneme usilovať a vzdáme náš boj. Nesmieme strácať čas, napriek tomu, že dochádza k negatívnym javom, v boji za udržateľnejšiu a zdravšiu planétu pesimizmus nemá miesto. Pre súčasné aj nasledujúce generácie je to otázka života a smrti!

Už včera bolo neskoro. Ale aj dnes ešte môžeme začať meniť postoje a prijímať záväzky pre dobro ľudí.

Luz Haro Guanga je ekvádorská roľníčka a výkonná tajomníčka Siete vidieckych žien Latinskej Ameriky a Karibiku a predsedníčka technickej vetvy RedLAC v Ekvádore FUNMUJERURAL-e. RedLAC je sociálna organizácia, ktorá združuje vyše 200 ženských organizácií z celej Latinskej Ameriky a Karibiku. Bola založená v Argentíne v roku 1990 a jej cieľom je podporovať skutočnú občiansku a politickú participáciu vidieckych žien. Vďaka jej dlhodobému úsiliu vyhlásila Organizácia amerických štátov (OAŠ) obdobie 2024 – 2034 za „Medziamerické desaťročie za práva všetkých žien a dospievajúcich aj mladších dievčat vo vidieckych oblastiach na americkom kontinente“.

Andrej Hňot

Na zatknutie v Bielorusku si stačí vybrať nesprávne povolanie. Ako sa ukazuje, za takúto fatálnu chybu môžete byť zatknutí aj v centre Európy, napríklad v Srbsku. A navyše to ešte uľahčí taká prestížna medzinárodná organizácia, akou je Interpol. Z mojich slov cítiť uštipačný sarkazmus a trpkú pravdu, ale nepreháňam. Volám sa Andrej Hňot. Som bieloruský filmový tvorca, novinár a bývalý politický väzeň. Toto je môj príbeh.

Stať sa novinárom som sa rozhodol v roku 1999. Televízia a rozhlas boli mojou vášňou, mojím snom a mojou záľubou. Mohol si 17-ročný mladík predstaviť, že v jeho krajine sa nezávislá žurnalistika bude označovať za extrémizmus a všetky ostatné médiá sa zredukujú na propagandistické hlásne trúby? Nie, nikto z nás neočakával, že by k tomu mohlo dôjsť v Európe v 21. storočí. Presne takáto je však situácia v dnešnom diktátorskom Bielorusku: v krajine neexistuje žiadny nezávislý mediálny kanál. Celú mediálnu štruktúru vlastní štát. A ten má prísnu kontrolu nad redakčnou politikou, ktorá je veľmi jednoduchá: Lukašenkova samozvaná moc je ospevovaná a každý, kto sa ju odváži kritizovať, čo i len konštruktívnym spôsobom, je označený za „nepriateľa ľudu“, čo je prívlastok vypožičaný z komunistickej minulosti.

V polovici 21. storočia sa teda mladý naivný absolvent žurnalistiky pokúsil nájsť svoje miesto v tejto profesii. Počas štúdia a po ňom som získal veľa praktických skúseností v televízii a rozhlase a presne som vedel, čo chcem. No ponuka príležitostí sa rýchlo zužovala: súkromné rozhlasové stanice boli zatvárané alebo preberané štátom, zatiaľ čo nezávislé televízne stanice si nemohli ani zabezpečiť vysielaciu frekvenciu. Nebolo toho veľa na výber: buď sa človek angažoval v propagande, alebo sa vyhýbal citlivým problémom a obmedzil sa na bezzubú zábavu. Žurnalistika prežívala v Bielorusku len vďaka niekoľkým novinám a nezávislým internetovým portálom. Mnohí novinári odišli z tejto profesie, mnohí boli vystavení represiám. Bieloruské ministerstvo informácií pravidelne vydávalo varovania médiám: a na zrušenie licencie stačili tri takéto varovania. Podľa Bieloruského združenia novinárov sa počet novín v rokoch 2020 – 2024 znížil o 21 %. Na bieloruskom trhu zostala len neškodná tlač, napríklad pre majiteľov chalúp, milovníkov vtipov a fanúšikov krížoviek. Všetky nezávislé sociálno-politické publikácie boli orgánmi buď zatvorené, alebo sa rozhodli nejsť do tlače, pretože pre ne nebolo možné fungovať.

Našťastie som dokázal nájsť kompromisné riešenie pre seba: verejne som prešiel na režírovanie a tvorivú prácu, kde som dosiahol veľký úspech. Zároveň som pokračoval vo svojej novinárskej práci ako dobrovoľník bez toho, aby som odhalil svoje meno a bol exponovaný. Ukázalo sa, že ide o účinnú taktiku. Vďaka všetkým svojim skúsenostiam a profesionálnym kontaktom som od roku 2020 dokázal poskytovať nezávislým médiám aktuálne videozáznamy a takisto som sa mohol angažovať v občianskom a politickom aktivizme – stal som sa spoluzakladateľom občianskeho hnutia za ľudské práva „Slobodné združenie športovcov Bieloruska SOS.BY“. Nemyslím si, že ma možno obviňovať zo zaujatosti a zapojenia, pretože som si vybral stranu ľudu svojej krajiny – diktatúra nemá nič spoločné s objektívnosťou, rovnako ako propaganda nemá nič spoločné so žurnalistikou.

V roku 2021 sa Bielorusko v hodnotení slobody tlače umiestnilo na 158. mieste zo 180. V porovnaní s rokom 2020 kleslo o päť miest. „Bielorusko je najnebezpečnejšou krajinou v Európe pre pracovníkov médií,“ varuje medzinárodná organizácia pre ľudské práva Reportéri bez hraníc.

Všimnite si preferencie Bielorusov v protestnom roku 2020: internet a sociálne médiá boli hlavnými zdrojmi správ pre 60 % respondentov. Televízia – len pre 11 % respondentov. Tlač – pre 7 % a rozhlas – pre 5 %. Keď si to diktátorský režim uvedomil, začal konať tvrdo a nekompromisne. Hlavným vynálezom bol boj proti „extrémizmu“ ako základ pre cenzúru a prenasledovanie. Orgány blokujú prístup k obsahu médií, ktoré pokračujú vo svojej činnosti zo zahraničia, a akákoľvek spolupráca s nimi sa považuje za prejav extrémizmu.

Koncom roka 2023 bolo v Bielorusku uväznených 32 novinárov. V detenčných centrách sú novinári vystavovaní nátlaku a neľudskému zaobchádzaniu. Podľa aktivistov za ľudské práva bloger a novinár Ihar Losik z rádia Slobodná Európa dlho držal hladovku vo väzenskej kolónii a potom si porezal ruky a krk. Bol odsúdený na 15 rokov väzenia. Zintenzívnilo sa trestné stíhanie za akúkoľvek formu spolupráce s nezávislými médiami označovanými za „extrémistické formácie“. Novým trendom je prenasledovanie nielen zástupcov občianskej spoločnosti, ale aj bežných občanov, ktorí novinárom poskytnú v rozhovoroch komentáre k akýmkoľvek spoločenským či politickým udalostiam.

Bieloruský režim 31. októbra 2024 vyhlásil môj osobný účet na Instagrame za „extrémistický materiál“. To znamená, že nielen ja, ale aj všetci moji sledovatelia v Bielorusku budú stíhaní za to, že sa prihlásili na môj účet. Diktatúra vyhlásila viac ako 5000 internetových zdrojov v Bielorusku za „extrémistické“. Zrejme žiadna iná európska krajina sa nemôže pochváliť takýmito pôsobivými štatistikami! Myslíme si my, Bielorusi, že sa venuje dostatočná pozornosť problému bieloruskej žurnalistiky? Poviem to otvorene – nie, tomuto problému sa nevenuje dostatočná pozornosť. Nielenže sa v Bielorusku rozkladá inštitúcia žurnalistiky, ale žurnalisti sú aj fyzicky ničení.

Diktatúra sa tiež snaží prenasledovať novinárov a aktivistov mimo Bieloruska. Môj prípad je živým príkladom takéhoto prenasledovania. Režim sa naučil využívať demokratické inštitúcie na dosiahnutie svojich ohavných cieľov. Novinári, aktivisti, blogeri a politicky aktívni občania sú stíhaní za daňové trestné činy, najmä za neplatenie daní v minulosti. Ukázalo sa, že ide o dokonalú dymovú clonu na skrývanie politických motívov prenasledovania. Aktivista za ľudské práva a nositeľ Nobelovej ceny Ales Bjaljacki je vo väzení na základe obvinení finančnej povahy. Šéfredaktorka nezávislého média „TUT.BY“ (zničeného režimom v roku 2020) a jej kolegovia sú za mrežami na základe toho istého článku o finančnom previnení. Interpol akceptoval rovnaký článok o finančnej trestnej činnosti na pátranie po mne. Trvalo mu takmer osem mesiacov, kým vykonal interné vyšetrovanie a zistil, že pátranie po mne bolo v rozpore s článkami 2 a 3 jeho štatútu. Napriek tomu som bol zatknutý a sedem mesiacov a šesť dní väznený v ústrednej väznici v Belehrade. Päť mesiacov som strávil v domácom väzení s prísnymi obmedzeniami. Srbský najvyšší súd dvakrát rozhodol o mojom vydaní diktátorskému Bielorusku. Dvakrát som sa proti tomuto rozhodnutiu s pomocou svojho obhajcu úspešne odvolal. Celkovo som bol okradnutý o jeden rok môjho života, moje fyzické a duševné zdravie. A to všetko len preto, lebo som si zvolil nesprávne povolanie v nesprávnej krajine. Len preto, že som mal názor a vyjadril ho prostredníctvom aktívneho občianstva.

Našťastie sa mi podarilo vyhrať – inak by ste tieto slová nečítali. Vďaka neuveriteľnej solidarite novinárov, politikov, občianskej spoločnosti a organizácií som opustil Srbsko a našiel bezpečné útočisko v Berlíne. Ale môj príbeh ešte nekončí. Stále ma čaká dlhý proces zotavovania a zápasov. Viem, že som si s plným presvedčením vybral svoje povolanie, aj keď ho niektorí považujú za extrémizmus. Viem, že nezávislá žurnalistika je neoddeliteľnou súčasťou demokratickej spoločnosti. Takej, akú chcú Bielorusi vybudovať. A očakávame, že na tejto dôležitej ceste nebudeme sami.

Peter Schmidt, Diandra Ní Bhuachalla a Arnaud Schwartz

EHSV zastupoval občiansku spoločnosť EÚ na konferencii COP29 v hlavnom meste Azerbajdžanu Baku a zasadzoval sa za naliehavé a konkrétne opatrenia v oblasti klímy a tiež za to, aby v rokovaniach o klíme bola prioritou sociálna a environmentálna spravodlivosť. 

Predseda skupiny ad hoc pre COP Peter Schmidt nám priblížil kľúčové posolstvá EHSV k hlavnej téme COP29, ktorou bolo financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy.

Peter Schmidt: Prudký nárast extrémnych poveternostných javov na celom svete nám dôrazne pripomína, že musíme zvýšiť svoje ambície v oblasti klímy. Tento rok bude pravdepodobne najteplejším rokom v dejinách, klimatické katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou, ako sú povodne, prírodné požiare a suchá, sa vyskytujú čoraz častejšie a s väčšou intenzitou, v dôsledku čoho sa prehlbujú sociálne nerovnosti. Pokiaľ ide o klimatické opatrenia, náklady spôsobené nečinnosťou sú omnoho vyššie ako náklady potrebné na realizáciu týchto opatrení.

Na konferencii COP29 išlo o veľa. Dohoda o globálnych riešeniach financovania opatrení v oblasti zmeny klímy má zásadný význam pre to, aby sa uvoľnili prostriedky na globálne opatrenia v oblasti klímy pre rozvojové krajiny. Zástupcovia EHSV na konferencii COP29 v Baku predložili odporúčania vychádzajúce zo stanoviska o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy zamerané na prepracovanie medzinárodnej finančnej štruktúry s cieľom uvoľniť a uľahčiť účinné a dostupné financovanie klimatických opatrení.

Zdôraznili sme, že je potrebné stanoviť nový kolektívny kvantifikovaný cieľ na preklenutie nedostatkov vo financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy, vďaka ktorému by financovanie týchto opatrení lepšie zodpovedalo svojmu účelu, bolo by priaznivejšie pre biodiverzitu, malo by väčší vplyv a bolo by presne zamerané na najzraniteľnejšie krajiny a komunity. Prideľovanie finančných prostriedkov na opatrenia v oblasti zmeny klímy by sa malo riadiť zásadami spravodlivej transformácie v súlade s Parížskou dohodou a hlavnými cieľmi udržateľného rozvoja. Dôležité sú dlhodobé záväzky verejných aj súkromných aktérov a pri mobilizácii súkromných investícií do iniciatív v oblasti klímy a znižovaní ich rizikovosti budú zohrávať kľúčovú úlohu verejné financie.

Miestnym iniciatívam a občianskym hnutiam by sa mal umožniť prístup k financovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy, no výbor tiež požaduje komplexný prístup, vďaka ktorému by sa prelomil cyklus zadlženosti a nedostatočných investícií do adaptácie na zmenu klímy. Žiadame spravodlivé rozdelenie finančných prostriedkov v oblasti klímy s cieľom riešiť rozdiely. Zapojenie občianskej spoločnosti má tiež zásadný význam pre vytvorenie inkluzívneho a demokratického prístupu, ktorým sa zabezpečí, aby investície do klímy boli účinné a udržateľné.

Mládežnícka delegátka EHSV na konferencii COP (2023 – 2025) Diandra Ní Bhuachalla vysvetlila, čo od konferencie COP29 očakávala. Aké sú z pohľadu mladého človeka najnaliehavejšie klimatické problémy, ktoré je potrebné vyriešiť ako prvé?

Diandra Ní Bhuachalla: Po sklamaní z výsledkov konferencie COP28 som sa snažila svoje očakávania v súvislosti s COP29 čo najviac mierniť. Uvedomila som si, že výsledky ďalšej výročnej konferencie budú obmedzené aj vzhľadom na výber predsedníckej krajiny, ktorá tiež vo veľkej miere závisí od ziskov z fosílnych palív, a preto bolo pre mňa obzvlášť ťažké zachovať si nádej.

Po konzultácii s rôznymi mládežníckymi organizáciami v celej Európe prostredníctvom štruktúrovaných schôdzí pracovnej skupiny pre mládež v rámci programu mládežníckych delegátov EHSV na konferenciu COP som sa rozhodla, že najlepšie bude zamerať sa na klimatickú spravodlivosť a spravodlivú transformáciu, financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a nový kolektívny kvantifikovaný cieľ, ako aj na zvýšenie zmysluplnej účasti mládeže na medzinárodných rozhodovacích procesoch.

Vzhľadom na množstvo neúspešných rokovaní v prvom týždni, ktoré stagnovali z dôvodu chýbajúceho konsenzu a vôle spolupracovať, a to aj v oblasti rodovej rovnosti, financovania opatrení v oblasti zmeny klímy a spravodlivej transformácie, som si uvedomila, že moje očakávania boli opäť príliš vysoké, a preto som svoje úsilie zamerala na sprievodné podujatia a bilaterálne stretnutia. Teraz dúfam hlavne v to, že sa zachová súčasná rétorika, najmä v oblasti ľudských práv, a že dosiahneme aj mierny pokrok, aby bolo všetko dokonale pripravené na konferenciu COP30, do ktorej zjavne všetci vkladajú svoje nádeje.

Keďže zmena klímy a jej dosah sa prelínajú, nedokážem zoradiť jednotlivé problémy podľa dôležitosti alebo naliehavosti. Mladí ľudia majú obavy o svoju budúcnosť, pokiaľ ide o istotu zamestnania a to, či budú nútení rekvalifikovať sa, boja sa o svoje domovy a rodiny a hľadajú bezpečie pred búrkami, povodňami a eróziou. Záleží im na zdraví a kvalite života ich detí, či dokonca ďalšej generácie. Keď rozhodovacie právomoci preberie naša generácia, rokovania o klíme budú omnoho zložitejšie, pretože v súčasnosti sa ani zďaleka neprijíma dostatok opatrení vzhľadom na to, že ich vplyv sa prejaví až o desaťročia.

Klimatickú spravodlivosť potrebujeme teraz. Takisto teraz potrebujeme realistické financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy, ako aj férovú, spravodlivú a všeobecnú zamestnanosť a energetickú transformáciu. Teraz musíme mať ambície. Teraz musíme zavádzať opatrenia.

Teraz potrebujeme vás všetkých.

Konferencia COP16 o biodiverzite, ktorá sa konala v októbri v kolumbijskom Cali, sa skončila rozčarovaním a bez dohody o financovaní opatrení na ochranu prírody. Opýtali sme sa zástupcu EHSV na konferencii COP16 Arnauda Schwartza, či napriek tomuto neúspechu môžeme zostať optimistickí. Aké opatrenia by sa mali prijať na dosiahnutie pokroku v oblasti ochrany biodiverzity?

Arnaud Schwartz: Potrebujeme 200 miliárd dolárov ročne. To je podľa OSN suma, ktorá by bola potrebná (a ktorá zahŕňa všetky druhy financovania – verejné, súkromné, vnútroštátne a medzinárodné) na splnenie našich cieľov v oblasti biodiverzity. O čo teda ide? Ide v podstate o zastavenie kolapsu sveta živých organizmov, ktoré v súčasnosti miznú čoraz rýchlejšie, ako aj o obnovu prírody a jej šancu na prežitie v obývateľnom svete a snahu zabrániť tomu, aby ju zničila chamtivosť a hlúposť.

Čo bude nasledovať po neúspechu konferencie COP16?

Túto otázku by si mal položiť každý z nás, ako aj naše okolie, najmä preto, že ako je známe, len vo Francúzsku sa každý rok viac ako štvrtina tejto sumy vynakladá na prípravy na vojnu alebo vedenie vojny. Z celosvetového hľadiska bola konferencia v Cali premárnenou príležitosťou, pretože chýbala politická vôľa a hospodárska solidarita.

Nie všetko je však stratené.

Máme ešte aspoň slabú nádej: táto konferencia zmluvných strán po takmer 30 rokoch výhovoriek uznala úlohu pôvodného obyvateľstva miestnych komunít, a to aj afrického pôvodu, pri ochrane biodiverzity. Vytvorený bol aj nový fond OSN pod názvom fond z Cali. Z dlhodobého hľadiska sa má tento fond použiť na získavanie dobrovoľných príspevkov od súkromných spoločností, z ktorých polovica bude určená vyššie uvedeným skupinám ľudí. Uf! Ako to povedať?

Ste... ste... no...

Patríte k nám a my patríme k vám. A aby sme mohli pokračovať v spoločnom úsilí, mali by sme pravdepodobne začať tým, že nasmerujeme naše hospodárstvo znovu tak, aby prospievalo spoločnému blahu. Takže... prečo ideme proti vlastným záujmom a nezačneme s opätovným preskúmaním medzinárodných pravidiel v oblasti financií a obchodu?

Delegáti EHSV na COP29 Peter Schmidt a Diandra Ní Bhuachalla sa zamerali najmä na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy, pričom sa opierali o nedávne stanovisko EHSV na tému Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy: nový plán na dosiahnutie vysokých ambícií v oblasti klímy a cieľov udržateľného rozvoja. Jedným z kľúčových podujatí, ktoré v Baku prebehli pod vedením EHSV, bolo podujatie s názvom A global perspective towards fostering a just transition in the agri-food sector, ktoré sa konalo 18. novembra. Na podujatí sa skúmali možnosti budovania udržateľných, nízkouhlíkových potravinových systémov, ktoré by boli spravodlivé pre poľnohospodárov, pracovníkov v potravinovom reťazci a budúce generácie. Cieľom bolo zlepšiť spoluprácu medzi politickými činiteľmi a občianskou spoločnosťou, posilniť hlas globálneho juhu a presadzovať inkluzívne riešenia v oblasti klímy pre všetkých.

Arnaud Schwartz sa ako člen delegácie EÚ zúčastnil na stretnutiach, v rámci ktorých vyzval na väčšiu súčinnosť medzi procesmi OSN v oblasti biologickej diverzity (DBD) a zmeny klímy (UNFCCC), postupné rušenie dotácií škodlivých pre životné prostredie ako prostriedok na uvoľnenie väčšieho objemu finančných zdrojov a aktívnejšiu úlohu organizovanej občianskej spoločnosti pri vykonávaní Globálneho rámca pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu. Viac informácií o príspevku EHSV ku konferencii COP 16 nájdete tu.

Arnaud Schwartz je spravodajcom stanoviska na tému Komplexná stratégia pre biodiverzitu na COP16: spojenie všetkých odvetví v záujme spoločného cieľa.

EHSV usporiadal 12. novembra v estónskom Pärnu konferenciu o nízkouhlíkovom vodíku. Cieľom tohto podujatia bolo prediskutovať a identifikovať strategické opatrenia na rozvoj udržateľnej infraštruktúry pre vodík a jeho deriváty so zameraním na financovanie a využívanie.

Na konferencii s názvom Offshore Power for E-Fuels: Boosting the New Hydrogen Economy („Energia získavaná na mori na výrobu e-palív: podpora nového vodíkového hospodárstva“) sa zišlo veľvyslanectvo Holandska v Estónsku, Regionálne rozvojové centrum Pärnu, výskumné centrum Metrosert Applied Research Centre, Invest Estonia a developer elektrárne na výrobu e-metanolu Power2X.

Ekologický a nízkouhlíkový vodík je kľúčovým prvkom našej energetickej transformácie a nedávne iniciatívy, ako je vodíková banka EÚ, poukázali na to, že rozvoj udržateľných trhov s vodíkom zaznamenáva dynamický impulz. Tvorcovia politík na úrovni EÚ i jednotlivých krajín musia preto poskytnúť potrebné prostriedky na zavedenie týchto ambícií do praxe a uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom prijať účinné stratégie.

Predsedníčka odbornej sekcie EHSV pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť Baiba Miltoviča v súvislosti s touto naliehavou potrebou uviedla: „Rýchle zavádzanie vodíka z obnoviteľných zdrojov je rozhodujúce nielen pre transformáciu nášho energetického systému, ale aj pre sociálny a hospodársky blahobyt Európskej únie. Je však nevyhnutné, aby sme naše zdroje usmerňovali rozumne. Aby sme maximalizovali náš vplyv, musíme uprednostniť odvetvia, v ktorých sa ťažko znižujú emisie CO₂, a stanoviť účinné ekologické a sociálne normy, ktoré zabezpečia spravodlivé pracovné podmienky a bezpečnosť pri práci.“ (mp)

EHSV podporuje úsilie o vytvorenie priemyselného ekosystému viac zameraného na človeka a odolného voči budúcim zmenám. Zároveň vyzýva na hĺbkovú diskusiu o prístupe Priemysel 5.0 a jeho sociálnych a hospodárskych dôsledkoch.

Ambíciou prístupu Priemysel 5.0 je začleniť do podnikateľských procesov aj sociálne a environmentálne problémy, pretože sa v prístupe Priemysel 4.0 zameranom najmä na digitalizáciu a automatizáciu neriešili. EHSV nedávno prijal stanovisko na tému „Priemysel 5.0 a ako ho uplatňovať“, v ktorom sa zasadzuje za priemyselný model zameraný na ľudí, ktorý oceňuje ľudské zručnosti a tvorivosť.

Prístup Priemysel 4.0 vo veľkej miere prehliadal vplyv automatizácie na človeka a venoval obmedzenú pozornosť environmentálnym prioritám, ako je znižovanie množstva odpadu, obehové hospodárstvo a zelená energia. EHSV zdôrazňuje, že prístup Priemysel 5.0 by mal tieto nedostatky odstrániť a uprednostniť demokratické hodnoty, sociálnu spravodlivosť a udržateľnú konkurencieschopnosť. Giuseppe Guerini, spravodajca pre stanovisko na tému Priemysel 5.0, tvrdí, že digitálna transformácia by mala prispieť k „novej dohode o čistom priemysle“, v ktorej by ústrednú úlohu zohrávali ľudský faktor a tvorivosť.

Prístup Priemysel 5.0 opäť stavia ľudí do centra výroby a ich znalosti a zručnosti považuje za základ konkurenčnej výhody. Automatizáciu vyvažuje tvorivosťou ľudí, pričom na opakujúce sa úlohy využíva kolaboratívne roboty, ktoré umožňujú pracovníkom sústrediť sa na dizajn, plánovanie a služby zákazníkom. Tento posun kladie dôraz aj na zdravie a bezpečnosť pracovníkov a podporu tých, ktorí boli z dôvodu automatizácie prepustení.

EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby podporovali nadčasový priemyselný ekosystém zameraný na ľudí, ktorého základom je sociálna spravodlivosť a inkluzívna konkurencieschopnosť. EHSV síce podporuje prístup Priemysel 5.0, ale zdôrazňuje, že je potrebné bližšie definovať jeho hospodárske, sociálne a technologické dôsledky. Existujúce európske politiky, ako napríklad Zelená dohoda, akt o umelej inteligencii a program v oblasti zručností, sú podkladom pre túto víziu, ale mali by sa aktualizovať, aby boli v súlade so zásadami prístupu Priemysel 5.0.

Aby bol prístup Priemysel 5.0 úspešný, musia byť sociálni partneri a pracovníci zapojení na všetkých úrovniach. Týmto inkluzívnym prístupom sa podporí pracovné prostredie založené na spolupráci, ktoré spája silné stránky ľudí a strojov, vďaka čomu budú pracoviská inovatívnejšie, podmanivejšie a udržateľnejšie. (gb)

Mesiace október a november sa niesli v znamení neúspechu dvoch vrcholných globálnych samitov o životnom prostredí: COP16 – Dohovor OSN o biologickej diverzite a COP29 – konferencia OSN o klíme, pričom oba sa zamerali na financie, ktoré sú zúfalo potrebné na ochranu prírody a zmiernenie zmeny klímy. EHSV na tohtoročných konferenciách COP zastupovali Peter Schmidt, Diandra Ní Bhuachalla a Arnaud Schwartz. Požiadali sme ich, aby sa podelili o svoje názory na to, čo hrozí, ak svet nebude konať v oblasti klímy.

V spoločnom vyhlásení podpísanom 14. novembra Baiba Miltoviča, predsedníčka sekcie EHSV pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť (TEN) a Andres Jaadla, spravodajca stanoviska Výboru regiónov (VR) o bývaní, vyzvali európske inštitúcie, aby prijali naliehavé opatrenia, ktoré Európskej únii pomôžu dostať sa zo súčasnej krízy v oblasti bývania. Vítajú aj vymenovanie európskeho komisára pre energetiku a bývanie, ktorý bude poverený predložením vôbec prvého európskeho plánu pre cenovo dostupné bývanie.

Vyhlásenie o bývaní

• Vyzývame Európsku komisiu, aby v spolupráci s Európskym parlamentom, EHSV a VR usporadúvala výročný samit EÚ o sociálnom a cenovo dostupnom bývaní. Na tomto výročnom samite EÚ by sa mali stretávať všetky zainteresované strany zapojené do vykonávania opatrení členských štátov v oblasti sociálneho a cenovo dostupného bývania na základe viacúrovňového prístupu a výmeny najlepších postupov v súlade so zásadou subsidiarity.
• Podporujeme plán dezignovaného komisára zodpovedného za bývanie vytvoriť celoeurópsku investičnú platformu pre cenovo dostupné a udržateľné bývanie s cieľom urýchlene podporiť národné, regionálne a miestne partnerstvá pri odstraňovaní vylúčenia z bývania v partnerstve s EHSV a VR.
• Upozorňujeme, že ak chceme nájsť dlhodobé riešenie krízy v oblasti bývania, je nevyhnutné preskúmať inovatívne spôsoby, ako zvýšiť verejné investície a mobilizovať existujúce finančné prostriedky EÚ.
• Vyzývame inštitúcie EÚ, aby podporovali hĺbkovú obnovu obytných budov na základe diverzifikovanej, dlhodobej a inovačnej finančnej podpory a súdržných právnych rámcov zameraných na zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako aj na kľúčových aktérov na najnižšej úrovni, najmä na energetické spoločenstvá a miestne samosprávy.
• Vyzývame na užšiu spoluprácu aktérov z rôznych úrovní riadenia: členských štátov, inštitúcií EÚ, organizácií občianskej spoločnosti, regionálnych a miestnych samospráv.

Zaväzujeme sa, že budeme pomáhať pri vykonávaní opatrení stanovených vo vyhlásení z Liège výmenou názorov organizácií občianskej spoločnosti a miestnych a regionálnych samospráv z celej EÚ v rámci spoločného úsilia všetkých inštitúcií EÚ zameraného na riešenie krízy bývania a posilnenie európskej súdržnosti zo všetkých strán.

Mimoriadny hosť

Naším mimoriadnym hosťom je Andrey Gnyot, bieloruský filmový tvorca a novinár, ktorý bol práve prepustený z domáceho väzenia v Srbsku, kde strávil jeden rok vo vydávacej väzbe na základe obvinení z hospodárskych trestných činov, ktoré vzniesli v jeho krajine. Vo svojom osobnom príbehu opisuje osud nezávislých novinárov v súčasnom Bielorusku, kde dokonca aj najmenšia kritika tých, ktorí sú pri moci, môže viesť k tomu, že budú označení za „nepriateľa ľudu“ a uväznení na základe falošných obvinení z hospodárskych trestných činov.