Skupina EHSV Organizácie občianskej spoločnosti usporiada 25. marca od 14.30 do 18.00 hod. v Bruseli konferenciu s cieľom preskúmať, akým spôsobom môžu EÚ ako celok a jednotlivé členské štáty zabezpečiť účinný nepretržitý občiansky dialóg a participatívnu demokraciu.
Skupina EHSV Organizácie občianskej spoločnosti usporiada 25. marca od 14.30 do 18.00 hod. v Bruseli konferenciu s cieľom preskúmať, akým spôsobom môžu EÚ ako celok a jednotlivé členské štáty zabezpečiť účinný nepretržitý občiansky dialóg a participatívnu demokraciu.
Medzi pozvanými rečníkmi budú:
Pedro Silva Pereira, podpredseda Európskeho parlamentu, ktorý zastupuje predsedníčku Európskeho parlamentu Robertu Metsolu v kontaktoch s organizáciami občianskej spoločnosti zastupujúcimi občanov,
a Jeho Excelencia Willem van de Voorde, belgický veľvyslanec a stály predstaviteľ Belgicka pri EÚ.
Počas konferencie budú prezentované tieto dve nové iniciatívy:
stanovisko EHSV na tému Posilnenie občianskeho dialógu a participatívnej demokracie v EÚ: cesta vpred (SOC/782), vypracované na žiadosť belgického predsedníctva Rady EÚ a prijaté na plenárnom zasadnutí EHSV 15. februára;
a otvorený list, ktorý iniciovala skupina Organizácie občianskej spoločnosti a organizácia Civil Society Europe a ktorý získal podporu 156 signatárov z 26 členských štátov EÚ. Adresuje sa v ňom výzva hlavným inštitúciám EÚ, aby prijali konkrétne opatrenia na zavedenie otvoreného, transparentného a pravidelného dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti vo všetkých oblastiach politiky.
Na konferencii sa zídu zainteresované strany z inštitúcií a širšie publikum, aby sa spolu zamysleli nad tým, ako sa opatrenia navrhnuté v rámci týchto a ďalších iniciatív môžu uplatňovať v praxi.
Konferencia bude prístupná verejnosti. Ak sa na nej chcete aktívne zúčastniť (na mieste alebo na diaľku), je potrebné sa zaregistrovať. Podujatie sa bude vysielať naživo.
Ďalšie informácie, návrh programu, registráciu a stríming nájdete na webovom sídle podujatia.
Antonello Pezzini, delegát poradnej komisie EHSV pre priemyselné zmeny a bývalý člen skupiny Zamestnávatelia v EHSV
V januári európsky komisár pre vnútorný trh Thierry Breton opakovane poukázal na potrebu konsolidovať vnútorný trh v oblasti obrany s cieľom zaistiť našu bezpečnosť. „Začali sme muníciou pre Ukrajinu“, uviedol. „Teraz musíme rozšíriť tento prístup tak, aby zahŕňal rozsiahly program európskeho obranného priemyslu schopný podporovať rozširovanie európskej priemyselnej základne a rozvíjať infraštruktúru potrebnú na ochranu sporných oblastí.“
EHSV mal príležitosť pri viacerých príležitostiach opätovne zdôrazniť potrebu podporiť spustenie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP) zameraného na vytvorenie interoperabilného a integrovaného spoločného systému obrany.
Tento cieľ je o to naliehavejší, že súčasná geopolitická situácia nás naliehavo nabáda k tomu, aby sme posilnili strategickú autonómiu Európy v oblasti obrany a vytvorili pevnú spoločnú priemyselnú a technologickú základňu.
EDIDP by mal byť rámcovaný spoločnou strategickou víziou pre obranný priemysel, ktorá môže smerovať k účinnej integrácii európskych výrobcov a používateľov so zapojením aspoň troch členských štátov.
Objavuje sa a rastie potreba štruktúrovaného dialógu na európskej úrovni v súčinnosti a koordinácii s NATO, ako aj potreba rady ministrov obrany, ktorá by mohla poskytnúť stále politické vedenie a fórum pre konzultácie a prijatie skutočne európskych rozhodnutí.
Príslušné ustanovenia musia zabezpečiť: rovnováhu medzi veľkými a malými krajinami; 20 % zúčastnených podnikov musia tvoriť menšie podniky; odbornú prípravu pre kvalifikovaných zamestnancov a nové pracovné profily; a rekvalifikáciu zamestnancov, ktorých zručnosti sa stali nadbytočnými alebo zastaranými.
Teraz je čas rozšíriť a posilniť tento prístup o rozsiahly program európskeho obranného priemyslu, ktorý by bol schopný podporiť rozšírenie európskej priemyselnej základne prostredníctvom vývoja položiek s „dvojakým použitím“. Ide o položky, vrátane softvéru a technológií, ktoré sa môžu použiť na civilné aj vojenské účely a zahŕňajú položky, ktoré sa môžu použiť na navrhovanie, vývoj, výrobu alebo použitie chemických alebo biologických zbraní a ich nosičov.
Prečítajte si celé znenie článku Antonella Pezziniho v bulletine skupiny Zamestnávatelia: https://europa.eu/!vYX7Wq
V diskusii s podpredsedníčkou Komisie a komisárkou pre demokraciu a demografiu Dubravkou Šuicovou EHSV vyzval na vypracovanie stratégie pre občiansky dialóg, ktorá by bola prvým krokom k posilneniu úlohy občianskej spoločnosti a k väčšej účasti občanov na tvorbe politík EÚ.
V diskusii s podpredsedníčkou Komisie a komisárkou pre demokraciu a demografiu Dubravkou Šuicovou EHSV vyzval na vypracovanie stratégie pre občiansky dialóg, ktorá by bola prvým krokom k posilneniu úlohy občianskej spoločnosti a k väčšej účasti občanov na tvorbe politík EÚ.
Zdôraznil v ňom naliehavú potrebu zintenzívniť vykonávanie článku 11 Zmluvy o EÚ, podľa ktorého majú inštitúcie spoločnú zodpovednosť za to, aby organizovaná občianska spoločnosť bola aktívne zapájaná do tvorby právnych predpisov EÚ.
K tomuto zintenzívneniu by malo dôjsť v nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy, ktorá bola prelomovou iniciatívou i skvelou ukážkou demokracie v praxi a zahŕňala viacero diskusií vedených občanmi o otázkach, ktoré sa priamo týkajú ich života.
„Všetci sa zhodneme na tom, že hlasy občanov treba počúvať nielen počas volieb. V inštitúciách a orgánoch EÚ musíme zlepšiť zapojenie občianskej spoločnosti do zmysluplného dialógu, a nie ju len informovať a konzultovať s ňou,“ uviedol predseda EHSV Oliver Röpke.
Budovanie transparentnejšej, inkluzívnejšej a demokratickejšej EÚ si vyžaduje väčšiu občiansku angažovanosť a silné partnerstvo inštitúcií EÚ s riadiacimi orgánmi členských štátov. „Spoločnými silami zabezpečíme, aby EÚ zostala pre svet baštou nádeje a modelom participatívnej demokracie,“ zdôraznila komisárka.
Spravodajca stanoviska Pietro Barbieri skonštatoval, že „EHSV týmto stanoviskom vyzýva európske inštitúcie, aby urobili konkrétny krok vpred a prijali stratégiu pre občiansky dialóg, na základe ktorej by sa vypracoval akčný plán a medziinštitucionálna dohoda zahŕňajúca všetky úrovne EÚ. Záväzok EHSV svedčí o naliehavej potrebe, ktorú nemožno prehliadať, ale treba ju bezodkladne uspokojiť.“
Spoluspravodajkyňa Miranda Ulens dodala, že na uskutočnenie sociálneho dialógu už máme osvedčené postupy: „Návrhmi, ktoré sme predložili, sa zabezpečí, aby boli vypočuté aj názory iných legitímnych a reprezentatívnych organizácií. Vytvorme pre našich občanov skutočne demokratickú Európu!“ #TogetherStrong! (ll)
Európa tento ťažký boj zanedbáva a zaostáva v ňom. Zvrátiť posilňovanie krajnej pravice sa v súčasnosti ukazuje ako náročná úloha. Keď bol nacizmus v roku 1945 porazený, predpokladalo sa, že extrémistické hnutia stratia svoj vplyv a priestor na pôsobenie. Nestalo sa tak. Demokratický model umožnil krajnej pravici prežiť a zosilnieť pre nespokojnosť a frustráciu ľudí.
Európa tento ťažký boj zanedbáva a zaostáva v ňom. Zvrátiť posilňovanie krajnej pravice sa v súčasnosti ukazuje ako náročná úloha. Keď bol nacizmus v roku 1945 porazený, predpokladalo sa, že extrémistické hnutia stratia svoj vplyv a priestor na pôsobenie. Nestalo sa tak. Demokratický model umožnil krajnej pravici prežiť a zosilnieť pre nespokojnosť a frustráciu ľudí. Krajná pravica ťaží z osemdesiatročnej tolerancie a ľahostajnosti európskych liberálnych demokracií. Predstierala, že hrá demokratickú hru, no nikdy sa nevzdala svojej ambície zničiť demokraciu zvnútra, ak sa dostane k moci.
A je blízko k úspechu: krajná pravica v rámci tzv. národnej suverenity už získala moc vo vládach viacerých krajín, napríklad v Orbánovom Maďarsku a na Ficovom Slovensku. V Poľsku bola pri moci osem rokov s vládou PiS (Prawo i Sprawiedliwosc/Právo a spravodlivosť) až do nedávnych októbrových volieb.
Aj v Európskej únii sa krajná pravica snaží podkopať a zničiť demokraciu. Vývojom informačných a komunikačných technológií za posledných tridsať rokov prostredníctvom digitálnych platforiem a sociálnych médií sa schopnosť neonacistických a neofašistických skupín komunikovať, zviditeľniť sa a získať moc v celosvetovom meradle dramaticky zvýšila. Slobodu prejavu v demokratických krajinách využívajú na to, aby prostredníctvom digitálnych platforiem a sociálnych médií šírili a naďalej opakovali myšlienky xenofóbie a rasizmu. V reálnom čase koordinujú stratégie na spochybnenie občianskeho poriadku, ktorého sú súčasťou. Faktom je, že demokracia poskytuje hnutiam, ktoré sa ju snažia zničiť, objektívne podmienky, ktoré sú priaznivé pre ich rozvoj a spoločenský prienik – vrátane štátneho financovania.
Krajná pravica našla v Európe živnú pôdu pre svoj rast, pretože neoliberálna politika a finančný kapitalizmus Reaganovej hospodárskej politiky zastavili rozvoj a zhoršili sociálny blahobyt stredných vrstiev, ktoré boli základom budovania a úspechu Európy. V dôsledku neoliberalizmu došlo k deregulovaniu a brzdeniu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, poklesu reálnych miezd v prospech kapitálu, zníženiu sociálnych dávok a obmedzeniu verejných služieb a sektor bývania bol ponechaný napospas špekulantom s nehnuteľnosťami. Európske vlády sa pustili do nebezpečných pretekov v predaji zlatých víz kleptokratom a oligarchom na celom svete. Trhová kríza a daňový dumping, ktorý spôsobuje nespravodlivú hospodársku súťaž na vnútornom trhu, slabá podpora malých a stredných podnikov zo strany Bruselu a Frankfurtu, ako aj slabá ochrana zamestnanosti a kúpnej sily zvýšili v Európe za posledných pätnásť rokov vlnu nespokojnosti.
Ide o tragickú politickú chybu, ktorá je príčinou klesajúcej účasti ľudí vo voľbách do Európskeho parlamentu a nárastu počtu kresiel krajne pravicových strán v Európskom parlamente. Vzkriesenie nacisticko-fašistickej ideológie je dôsledkom modelu úsporných opatrení, ktorý sa uplatňuje v Európe. Ochránil finančný systém, no zlyhal v oblasti hospodárskej a daňovej spravodlivosti a nereagoval na problémy, želania a očakávania občanov. Viedlo to k oživeniu starej propagandy rasistických a identitárnych ideológií, ktoré vždy číhajú v pozadí a sú pripravené chopiť sa príležitosti vrhnúť ľudstvo späť na nižšiu civilizačnú úroveň. Toto podnecovanie kultúrnej a náboženskej nenávisti je dnes prítomné v našich životoch, na obrazovkách, na sociálnych sieťach, v dezinformáciách, ktoré sa neustále šíria. Stratégie, ktoré sa v minulosti používali pri nástupe autoritárskych diktátorov alebo vodcov k moci, dlhodobo spočívajú v tom, že v občanoch vyvolávajú strach a neistotu, strašia ich islamizáciou, hlásajú koniec nadradenosti bielej rasy alebo židovsko-kresťanskej identity a démonizujú rómsku komunitu ako závislú od sociálnych dávok.
Dnes im európske vlády umožňujú poukazovať na „nebezpečenstvo prisťahovalectva“ v starnúcej Európe, ktorá nevyhnutne potrebuje dovážať časť svojej pracovnej sily, aby sa udržala a hospodársky rástla. Deje sa tak napriek tomu, že počet utečencov a migrantov prichádzajúcich do EÚ je v súčasnosti nízky. Menej, ako by potrebovala európska populácia a pracovná sila. Xenofóbna a rasistická rétorika však v Európe pretrváva. Stále tu neexistuje bezpečný a účinný právny rámec na prijímanie a integráciu migrantov, čo naďalej podporuje mafie zapojené do obchodovania s ľuďmi. Migrujúci pracovníci mali zásadný význam pre obnovu povojnovej Európy a budovanie EÚ. Pre pokrok Európy bude mať príspevok migrantov aj v nasledujúcich desaťročiach zásadný význam. Krajná pravica si to uvedomuje. Mnohí z jej finančných podporovateľov využívajú migrantov vo svojich priemyselných odvetviach a podnikoch.
Bude však pokračovať vo svojej hre, vzbudzovať strach, manipulovať so svedomím a tiež využívať ľahostajnosť slabých a nestabilných národných a európskych lídrov, pokiaľ ide o strategickú víziu, naše hodnoty a zásady. Demokrati a zástancovia európskej myšlienky však môžu reagovať len jedným spôsobom – bojom za naše hodnoty. Za demokraciu, slobodu, dôstojnosť a mier v Európe.
