„Žiakov učíme, že je potrebné overovať fakty, ale o názoroch treba diskutovať s úctou. Pri skutočne kritickom myslení sa rešpektuje pluralita názorov,“ hovorí Richard Vaško zo Slovenskej debatnej asociácie (SDA), ktorá sa vďaka svojej Olympiáde kritického myslenia stala víťazom Ceny EHSV pre občiansku spoločnosť za boj proti polarizácii. Richard, ktorého projekt získal prvú cenu, s nami hovoril o tejto olympiáde a prečo je v dnešnom polarizovanom svete podnecovanom dezinformáciami výučba kritického myslenia kľúčová.

Mohli by ste opísať jednu hru alebo jedno kolo Olympiády kritického myslenia? Môžete uviesť príklad úlohy alebo otázky?

V školských a regionálnych kolách tejto olympiády sa žiaci zúčastňujú na jedno- až dvojhodinových testoch, v rámci ktorých riešia celý rad úloh a majú neobmedzený prístup na internet a k online nástrojom na overovanie faktov. Výzvou je pri tom mediálna gramotnosť, odhaľovanie manipulácie a zaujatosti, interpretácia údajov a štúdií, identifikácia logických nedostatkov a formulovanie vlastných argumentov.

Napríklad v nedávnom kole boli žiaci požiadaní, aby písomne argumentovali o tom, či by sa v školách mali nainštalovať bezpečnostné kamery na zvýšenie úrovne bezpečnosti, čo je v slovenskej verejnej diskusii aktuálna téma. Ďalšou úlohou bolo analyzovať vírusové TikTok video propagujúce konšpiračnú teóriu o speváčke Taylor Swift a rozpoznať typické črty konšpiračného myslenia. Treťou úlohou bolo rozhodnúť, ktoré z týchto dvoch videí bolo vytvorené umelou inteligenciou a ktoré bolo autentické.

Všetky doterajšie testy sú verejne dostupné v slovenčine na stránke www.okm.sk.

Čo by ste chceli docieliť Olympiádou kritického myslenia? Prečo ste sa rozhodli začať tento projekt?

Naším cieľom je pomôcť žiakom vo veku, keď začínajú používať sociálne médiá a sledovať digitálne materiály, aby sa rozvíjala ich schopnosť kritickej, zodpovednej a premyslenej orientácie v tomto priestore. Pravidelnou spätnou väzbou po každom kole a vďaka kurzom elektronického vzdelávania, ktoré je možné použiť na prípravu, žiaci získavajú návyky a nástroje, ktoré môžu používať aj v každodennom živote. V konečnom dôsledku sa snažíme formovať generáciu mladých ľudí, ktorí budú informovaní, odolní voči dezinformáciám a schopní viesť konštruktívny dialóg založený na faktoch.

Projekt sme spustili v reakcii na kritickú medzeru v našom vzdelávacom systéme: mediálna gramotnosť a kritické myslenie sú vo formálnych učebných plánoch stále veľmi nedostatočne zastúpené. Viac ako polovica slovenských žiakov sa nikdy nenaučí, ako posudzovať dôveryhodnosť informácií. Iba 16 % slovenskej mládeže pravidelne overuje mediálne informácie. V dôsledku toho má 56 % obyvateľstva tendenciu veriť konšpiračným teóriám alebo úplným klamstvám. Chceli sme to zmeniť zavedením škálovateľných a účinných opatrení na školách v celej krajine.

Prečo je podľa Vás rozvoj kritického myslenia v súčasnom kontexte taký dôležitý? Máme šancu vyhrať vojnu proti falošným správam?

Falošné správy v určitej forme vždy existovali, ale teraz žijeme v ére bezprecedentného preťaženia informáciami. Keďže pre mnohých mladých ľudí sú hlavným zdrojom informácií sociálne médiá, každý môže ľahko šíriť dezinformácie, nesprávne informácie alebo nenávistné prejavy. Naučiť sa, ako filtrovať informácie a orientovať sa v tomto chaotickom informačnom prostredí, sa stalo kľúčovou životnou zručnosťou.

V plnej miere však vojnu proti falošným správam nikdy nevyhráme, lebo ide o pohyblivý cieľ, ktorý sa neustále vyvíja. Môžeme však mladým ľuďom poskytnúť nástroje, ktoré im umožnia lepšie sa orientovať, správne sa pýtať a zamýšľať sa pred zdieľaním materiálov.

Máte nejaké reakcie na Váš projekt? Môžete uviesť príklad?

Po každom kole získavame podrobnú spätnú väzbu a reakcie sú prevažne pozitívne. Napríklad 93 % učiteľov, ktorých žiaci sa zúčastnili na olympiáde, uviedlo, že pomáha vytvárať odolnosť ich žiakov voči dezinformáciám a hoaxom. Okrem toho miera spokojnosti zákazníkov (Net Promoter Score), ktorú sme dosiahli v poslednom kole bola +76, čo sa považuje za vynikajúce.

Čo by ste poradili iným organizáciám občianskej spoločnosti, ak chcú byť úspešné v podobných aktivitách a programoch?

Každá krajina a kontext sú odlišné a miestne organizácie najlepšie vedia, čo funguje pre ich komunity. Sú však niektoré zásady, ktoré u nás dobre fungovali:

Po prvé a čo je najdôležitejšie, mladým ľuďom nehovoríme, čo si majú myslieť. Pri skutočne kritickom myslení sa rešpektuje pluralita názorov. Ak majú žiaci pocit, že sa na ich názory neprihliada alebo že sú im diktované, neangažujú sa. My ich učíme, že je potrebné overovať fakty, ale že o názoroch treba diskutovať s úctou.

Po druhé, kľúčom je dostupnosť a inkluzívnosť. Ak nepraskneme pomyselnú bublinu a neoslovíme aj neelitné školy, nebudeme mať skutočný vplyv. Náš program je bezplatný, dostatočne ľahko plne dostupný online a ponúkaný aj v jazyku našej najväčšej národnostnej menšiny. Tento rok 53 % účastníkov pochádzalo z odborných stredných škôl.

Po tretie, zamyslieť sa nad škálovateľnosťou už od začiatku a využiť nové technológie na jej dosiahnutie. Na hodnotenie voľných odpovedí využívame umelú inteligenciu, čo nám umožňuje ponúkať vysokokvalitné vzdelávacie skúsenosti bez toho, aby sme museli používať testovanie s voľbou z niekoľkých odpovedí. Hoci digitálny vek prináša náročné výzvy, poskytuje nám aj vhodné nástroje na ich zvládnutie.

Richard Vaško je v Slovenskej debatnej asociácii od svojich 12 rokov. Na strednej škole vyhral Slovenskú debatnú ligu a Slovensko zastupoval na podujatí World Schools Debating Championships. Promoval s vyznamenaním v odbore právo, politika a filozofia na Univerzite vo Warwicku v Spojenom kráľovstve a v súčasnosti študuje na získanie titulu MPhil v odbore vzdelávanie (znalosti, moc, politika) na Univerzite v Cambridge.

Od roku 2021 Richard pracuje v SDA, kde založil a teraz koordinuje Olympiádu kritického myslenia. Spolupracoval aj s tímom strategickej komunikácie Ministerstva školstva SR a je spoluautorom príručiek odbornej prípravy učiteľov o mediálnej gramotnosti pre Národný inštitút vzdelávania a mládeže. Venuje sa výskumu a spolu s Inštitútom Mateja Bela, čo je mimovládna organizácia zameraná na etnické menšiny a marginalizované rómske komunity na Slovensku, organizuje multietnickú letnú školu pre znevýhodnené deti.

EHSV v diskusii s komisárom pre demokraciu, spravodlivosť, právny štát a ochranu spotrebiteľa Michaelom McGrathom varoval pred pokračujúcim úsilím umlčať, diskreditovať a oslabiť tých, ktorí sa zasadzujú za demokraciu, sociálnu spravodlivosť a základné práva, a vyjadril pripravenosť spojiť sily s Komisiou s cieľom chrániť európsku občiansku spoločnosť a bojovať proti polarizácii.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) je pripravený zohrávať praktickú úlohu v budúcej stratégii pre občiansku spoločnosť, ktorú Európska komisia vypracúva s cieľom posilniť demokraciu a občiansky priestor a zjednotiť rozdelené komunity v celej EÚ. Vzhľadom na rastúce útoky na skupiny občianskej spoločnosti a nezávislé médiá je EHSV odhodlaný zasiahnuť a pomôcť brániť základy slobodnej a otvorenej spoločnosti.

„EHSV je pevne odhodlaný brániť, chrániť a posilňovať postavenie občianskej spoločnosti. Ako dom európskej občianskej spoločnosti nebudeme pasívnymi pozorovateľmi. Budeme aktívne potláčať snahy o oslabenie občianskeho priestoru. Budeme sa zasadzovať za silnejšiu podporu, lepšiu ochranu a väčšie uznanie úlohy občianskej spoločnosti pri posilňovaní našich demokracií,“ zdôraznil predseda EHSV Oliver Röpke na plenárnom zasadnutí EHSV 27. marca, na ktorom sa uskutočnila diskusia na vysokej úrovni s komisárom McGrathom o depolarizovaní spoločností.

Röpke uviedol, že mimovládne organizácie a miestne hnutia sa v čoraz väčšej miere stretávajú s úpadkom demokracie, reštriktívnymi právnymi predpismi, očierňujúcimi kampaňami a strategickými žalobami, ktorých cieľom je umlčať nesúhlas a ktoré sú súčasťou širšieho úsilia o diskreditáciu a oslabenie tých, ktorí obhajujú demokraciu, sociálnu spravodlivosť a základné práva.

S odvolaním sa na nedávne obvinenia, ktoré niektorí poslanci EP vzniesli proti environmentálnym mimovládnym organizáciám, predseda Röpke upozornil, že je obzvlášť znepokojujúce, že útoky nemajú svoj pôvod len mimo našich inštitúcií: v niektorých prípadoch prišli zvnútra.

Komisár McGrath uviedol, že EHSV má jedinečné postavenie na to, aby veľmi cenným spôsobom prispel k úsiliu Komisie o posilnenie demokracie a preklenutie rozdielov v spoločnosti. Vyjadril presvedčenie, že najlepším spôsobom, ako bojovať proti polarizácii, je posilniť postavenie Európanov a dať im pocit, že sú náležite zastúpení. „Ak to dosiahneme, podarí sa nám zblížiť naše komunity, spoločnosti a Úniu. Bez ohľadu na to, čo urobíme, vieme, že zapojenie organizácií občianskej spoločnosti bude naďalej kľúčové.“

Nová stratégia EÚ pre občiansku spoločnosť avizovaná v pracovnom programe Komisie na rok 2025 bude podporovať, chrániť a posilňovať postavenie organizácií občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv.

V diskusii na plenárnom zasadnutí sa predstavili aj kľúčové závery podujatia Týždeň občianskej spoločnosti EHSV 2025, ktorý sa konal pod heslom Posilnenie súdržnosti a účasti v polarizovaných spoločnostiach. Medzi rečníkmi bola Brikena Xhomaqi, spolupredsedníčka kontaktnej skupiny, ktorá predniesla hlavné požiadavky týždňa, víťaz Ceny pre občiansku spoločnosť Richard Vaško zo Slovenskej debatnej asociácie a mládežnícka aktivistka Kristýna Bulvasová, ktorá predstavila hlavné odporúčania z výročného mládežníckeho podujatia EHSV Vaša Európa, váš názor! (YEYS).(ll)

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyzval Európsku komisiu, aby svoj pracovný program na rok 2025, v ktorom sa stanovujú legislatívne a politické priority EÚ, zamerala na hospodársku odolnosť, sociálnu spravodlivosť a udržateľnosť. EHSV, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní tohto pracovného programu, potvrdil na plenárnom zasadnutí v diskusii s komisárom pre hospodárstvo a produktivitu Valdisom Dombrovskisom svoj záväzok pomôcť vypracovať taký program, ktorým sa budú riešiť naliehavé problémy a zároveň sa vybuduje inkluzívnejšia a pokrokovejšia Európska únia.

V decembri 2024 EHSV predstavil svoj príspevok k pracovnému programu zodpovedajúci mottu „spoločne za odvážnejšiu, jednoduchšiu a rýchlejšiu Európu“. Cieľom tejto vízie je zvládnuť hospodárske a geopolitické výzvy EÚ. EHSV každoročne prostredníctvom rozsiahlych konzultácií a odporúčaní zdokonaľuje pracovný program tak, aby čo najlepšie slúžil európskym občanom a podnikom.

Predseda EHSV Oliver Röpke privítal intenzívnu spoluprácu s Európskou komisiou. Hoci uznal jej úsilie, zároveň ju vyzval k ambicióznejšiemu a inkluzívnejšiemu prístupu. Uviedol, že výbor je naďalej odhodlaný formovať politiky, ktoré podporujú hospodársku stabilitu, sociálnu rovnosť a demokratické hodnoty.

Valdis Dombrovskis opätovne potvrdil, že cieľom pracovného programu Komisie na nasledujúcich päť rokov je zlepšiť hospodársku konkurencieschopnosť a bezpečnosť. Vyhlásil, že „prijatie opatrení na odstránenie byrokracie je dôležitým prvkom budovania konkurencieschopnejšej Európy“ a že „program zjednodušovania spočíva v zabezpečení toho, aby pravidlá pomáhali dosiahnuť stanovené hospodárske, sociálne, environmentálne a bezpečnostné ciele, namiesto vytvárania prekážok“.

Kľúčové priority na rok 2025

Hospodársky rast a konkurencieschopnosť

Pracovný program je zameraný na štrukturálne reformy, nový viacročný finančný rámec a odolnejšie kapitálové trhy. EHSV sa zasadzuje za rozsiahlejší prístup k odolnosti hospodárstva, boj proti pomalému rastu, kríze spôsobenej nárastom životných nákladov a rastúcej geopolitickej neistote.

Nielen menšia, ale aj rozumnejšia regulácia

EHSV podporuje záväzok Komisie zmenšiť administratívnu záťaž, ale upozorňuje, že zjednodušenie právnych predpisov nesmie ísť na úkor sociálnej ochrany alebo environmentálnych noriem.

Podpora inovácií a investícií

S veľkým dôrazom na digitálne siete, umelú inteligenciu a kvantové technológie je prioritou pracovného programu vedúce postavenie EÚ v oblasti technológií. EHSV naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila podmienky, ktoré zabránia odlivu kapitálu a podporia dlhodobé investície v Európe.

Spravodlivejšia a ekologickejšia Európa

Cieľom pracovného programu je zlepšiť sociálnu a environmentálnu udržateľnosť riešením takých problémov, ako je nedostatok zručností, nedostatočná potravinová bezpečnosť a neudržateľné financovanie. EHSV zdôrazňuje význam politík na podporu sociálnej súdržnosti a spravodlivej digitálnej transformácie.

Príprava na ďalšie rozšírenie a budúcnosť

Keďže EÚ sa pripravuje na potenciálne rozšírenie po roku 2028, v pracovnom programe sa uvádzajú plány na dosiahnutie finančnej a politickej stability. EHSV trvá na tom, že je potrebné zohľadniť perspektívy občianskej spoločnosti, aby sa zabezpečilo, že politiky budú zodpovedať potrebám všetkých Európanov. (tk)

Antonio García Del Riego, člen skupiny Zamestnávatelia v EHSV

Európa sa nachádza v kritickej situácii, keďže čelí historickým výzvam, počnúc zelenou transformáciou až po vojnu na jej prahu a silnejúcu globálnu konkurenciu. Zvládnutie týchto výziev si bude vyžadovať viac než len politické vyhlásenia. Bude si vyžadovať peniaze a schopnosť ich mobilizovať, nasmerovať a znásobiť. Stručne povedané, bude si vyžadovať silný, konkurencieschopný a autonómny finančný systém. Ten však, žiaľ, nemáme.

Financie sú krvným obehom každej modernej ekonomiky. Každá nová továreň, elektrické vozidlo, rozšírenie nemocnice alebo začínajúci podnik v oblasti čistých technológií závisí od toho, či niekto podstúpi riziko, že ich bude financovať. A v Európe je ten „niekto“ často banka. Malé a stredné podniky, ktoré tvoria 99 % podnikov v EÚ, sú pri svojom raste, investíciách a vývoze v prevažnej miere závislé od bankových úverov. Napriek tomu hrozí, že práve inštitúcie, ktoré tvoria jadro nášho finančného systému, budú vytlačené z trhu a podliehať nadmernej regulácii.

V Európe sa často hovorí o „strategickej autonómii“ v oblasti energetiky, obrany a digitálnej infraštruktúry, ale len zriedkavo je predmetom diskusie finančná autonómia. A mala by byť.

Viac ako 60 % investičného bankovníctva v Európe dnes zabezpečujú len štyri americké banky. Nadchádzajúce pravidlá Bazilej IV sa budú v plnej miere uplatňovať v EÚ, ale nie v USA, Spojenom kráľovstve ani Japonsku. Táto asymetria stavia európske banky do konkurenčnej nevýhody. Ak chceme, aby európske banky financovali dvojakú transformáciu a podporovali strategické odvetvia, musia súťažiť za rovnakých podmienok.

Únia kapitálových trhov musí prekonať rovinu rétoriky a stať sa skutočným jednotným trhom pre úspory a investície. Na dosiahnutie tohto cieľa potrebujeme inteligentnú, primeranú a podpornú reguláciu, ktorá ochráni stabilitu a spotrebiteľov, ale zároveň podporí rast a konkurencieschopnosť. To znamená, že bude zaistená:

• proporcionalita,
• technologická neutralita a
• pravidlá založené na výsledkoch.

Európa si nemôže dovoliť byť naivnou. Vo svete, ktorý čoraz viac formuje mocenská politika a hospodárske bloky, je finančná sila suverenitou. Spojené štáty a Čína to chápu. Rovnako by sme to mali chápať aj my.

V situácii, keď sú mladí ľudia na Ukrajine denne vystavení bombardovaniu a keď im ide predovšetkým o to, aby zostali nažive, si nemôžu dovoliť myslieť na vzdialenú budúcnosť, hovorí 18-ročná Jevhenija Senyk, účastníčka podujatia YEYS 2025 a mládežnícka aktivistka z Ukrajiny. Podelila sa o to, ako vojna ovplyvnila mládežnícke organizácie v jej krajine a prečo je dôležité dať im hlas na európskej scéne.

Ako podľa Vás ovplyvnila vojna na Ukrajine Vašu organizáciu za posledné tri roky a ako sa zmenila Vaša činnosť?

Cieľom Platformy SD, ktorá vznikla v roku 2013, je chrániť hodnoty ako sloboda, solidarita, rovnosť a spravodlivosť, pretože veríme, že práve tieto hodnoty sú najdôležitejšie pre vytvorenie progresívnej budúcnosti na Ukrajine. Máme tiež veľa zahraničných pobočiek, aby sme aj v zahraničí udržali angažovanosť ukrajinskej mládeže, ktorá bola nútená opustiť svoje domovy. 

Vojna predovšetkým ovplyvnila prácu regionálnych pobočiek, pretože máme veľa pobočiek, napríklad v Odese a Záporoží, ktoré sú veľmi blízko frontovej línie a ľudia tam denne zažívajú bombardovanie. Sotva môžu myslieť na organizovanie podujatí, keď ich hlavným cieľom je zostať nažive. Každodenné bombové ostreľovanie ovplyvňuje mládež v celej krajine. Nemôžete si dovoliť myslieť na vzdialenú budúcnosť, pretože neviete, čo sa stane zajtra alebo čo sa stane o dve hodiny.

Takisto v dôsledku vojny je finančná situácia na Ukrajine nestabilná, čo znamená, že mladí ľudia narážajú na nedostatok pracovných miest. Musia si hľadať prácu a zároveň sa snažiť študovať a zapájať sa do činnosti mládežníckych organizácií. A to je ťažko dosiahnuteľná rovnováha.

Po začiatku plnoformátovej invázie začalo veľa mladých ľudí bojovať proti ruskej agresii zbraňami, a nie v rámci mládežníckych rád alebo mládežníckych organizácií. Mladí ľudia preto nemajú politické skúsenosti. V budúcnosti bude ťažké zabezpečiť, aby sa každý mohol riadne zúčastňovať na politickom živote.

Platforma SD poskytuje bezplatné neformálne politické vzdelávanie, aby mladí ľudia vedeli, ako môžu ovplyvniť politiku na regionálnej a národnej úrovni.

Prečo je podľa Vás dôležité, aby sa mládežnícke organizácie alebo ich zástupcovia zúčastňovali na podujatia, ako je YEYS?

V prvom rade tieto medzinárodné podujatia ukazujú obyvateľom Ukrajiny, že Európa na nás nezabudla. Je pre nás dôležité, aby sme tu boli, aby sme boli vypočutí, aby sme sa pýtali ostatných na ich skúsenosti a aby sme si so sebou do našej krajiny priniesli nové myšlienky.

Ukazuje to tiež, že sme schopní a odhodlaní stať sa súčasťou Európskej únie, pretože ak sme tu, európska mládež nás môže počúvať a my môžeme počúvať ju. Je to ako partnerstvo medzi nami všetkými.

Akú podporu a pomoc potrebujú mladí ľudia, aby boli motivovaní naďalej sa zapájať do práce s mládežou a mládežníckeho aktivizmu?

Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sa Európska únia radila s ukrajinskou mládežou. Myslím si, že ak nám Európska únia bude naďalej poskytovať takéto príležitosti vyjadriť svoj názor pri formovaní politiky EÚ, budeme schopní vyvodiť spoločné závery, ktoré budú vzájomne prospešné. Sme súčasťou Európy, preto musí ísť o spoločný postoj vo všetkých oblastiach politiky. Ak bude EÚ naďalej finančne podporovať mladých ľudí na Ukrajine, aby sa mohli zúčastňovať na podujatiach, ako je toto, povzbudí ich to, aby sa naďalej politicky angažovali. Finančná záťaž totiž nebude takou veľkou prekážkou ich účasti.

Jevhenija Senyk je mládežnícka aktivistka Platformy SD, členskej organizácie Národnej rady mládeže Ukrajiny. Je študentkou medzinárodných vzťahov na Polytechnickej národnej univerzite v Ľvove.  

Javier Garat Pérez

Európsky hospodársky a sociálny výbor v reakcii na iniciatívu predsedníčky Ursuly von der Leyen týkajúcu sa európskeho paktu o oceánoch predložil kľúčové odporúčania s cieľom presadzovať komplexný a vyvážený prístup k správe oceánov. Jeho vízia sa zameriava na zabezpečenie zdravých a produktívnych oceánov, podporu modrej ekonomiky EÚ, posilnenie morského výskumu a inovácií a ochranu morských ekosystémov pre budúce generácie.

Uvoľnenie potenciálu modrého hospodárstva

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať silné a konkurencieschopné modré hospodárstvo. Zahŕňa to zjednodušenie regulačných rámcov, zabezpečenie strategickej autonómie, podporu inovácií a pokrok smerom k dekarbonizácii.

V záujme zabezpečenia prosperujúcej budúcnosti námorného priemyslu EHSV odporúča naliehavo investovať do e-palív, výroby energie z obnoviteľných zdrojov na mori a inovatívnych námorných technológií. Okrem toho vytvorenie silného námorného klastra s jasnými cieľmi udržateľnosti pomôže udržať vedúce postavenie Európy v námornom priemysle. Preto je nevyhnutné vytvoriť „Priemyselnú alianciu pre hodnotové reťazce modrého hospodárstva“ a posilniť stratégiu námornej bezpečnosti EÚ.

Navyše výbor odporúča, aby sa prehodnotili existujúce politiky, ako je napríklad spoločná rybárska politika. Udržateľný rybolov by sa mal neustále podporovať, pričom závislosť od morských plodov by sa mala znižovať. Dovoz by mal podliehať rovnakým sociálnym a environmentálnym normám. EHSV tiež naliehavo vyzýva Komisiu, aby do roku 2026 vypracovala akčný plán EÚ pre modré potraviny.

Zlepšovanie poznatkov, výskumu a inovácií v súvislosti s morským prostredím

EHSV sa zasadzuje za zvýšenie financovania morského výskumu a inovácií v oblasti morí a zdôrazňuje, že je potrebná globálna vedecká tímová práca a lepšie technológie v námornom sektore. Na dosiahnutie tohto cieľa EHSV navrhuje zriadiť centrá modrého hospodárstva a vytvoriť európske stredisko pre monitorovanie oceánov.

Zvýšenie investícií a financovania udržateľnosti oceánov

Výbor zdôrazňuje, že je potrebné zmobilizovať značné verejné a súkromné finančné prostriedky na podporu cieľa udržateľného rozvoja č. 14 (Život pod vodou). Na tento účel by sa mali v rámci programov financovania EÚ, ako je Horizont Európa, vytvoriť osobitné rozpočtové položky pre projekty týkajúce sa oceánov. Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond (ENFAF) by mal tiež dostať väčšiu finančnú pomoc na podporu konkurencieschopných a dekarbonizovaných odvetví.

Sociálne inkluzívny a spravodlivý prechod

Odolné námorné hospodárstvo musí zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie s pracovníkmi v tomto odvetví. EHSV odporúča opatrenia, ktorými sa bude riešiť nedostatok pracovných síl, podnecovať generačná výmena a poskytovať možnosť rekvalifikácie. Na ochranu pracovníkov, najmä tých, ktorí nemôžu prejsť na nové pracovné miesta v dôsledku technologických zmien, sú potrebné komplexné systémy sociálnej podpory.

Zabezpečiť zdravé a odolné oceány

Naše oceány sú vystavené mnohým hrozbám v dôsledku zmeny klímy, znečistenia, plastov a ľudského tlaku. EHSV preto požaduje zintenzívnenie úsilia o obnovu a ochranu morí a udržateľnú ochranu v súlade s globálnymi záväzkami v oblasti biodiverzity. Dosiahnutie „dobrého environmentálneho stavu“ má tiež zásadný význam pre hospodársku stabilitu a odolnosť voči zmene klímy. Okrem toho je potrebné urýchlene investovať do zelenej infraštruktúry, znižovania znečistenia a európskeho plánu adaptácie na zmenu klímy a zároveň posilniť vedúce postavenie EÚ v celosvetovej správe morí.

Zabezpečiť komplexný rámec správy oceánov

EHSV požaduje regionálnu spoluprácu s miestnymi spoločenstvami, aby sa zachoval súlad politík s cieľom zvýšiť hospodársku prosperitu a zároveň rešpektovať limity našej planéty. Taktiež presadzuje lepšie medzinárodné dohody, silnejšiu diplomaciu EÚ v oblasti správy oceánov a špecializované pracovné skupiny zamerané na námornú dopravu v rámci inštitúcií EÚ.

EHSV tiež odporúča zlepšiť námorné územné plánovanie, aby sa dosiahla rovnováha medzi rôznymi záujmami, napríklad medzi rozširovaním výroby energie na mori a rybolovom a akvakultúrou. Cieľom je podporiť spolužitie a udržateľnosť a zároveň zabezpečiť, aby sa tradičné rybárske komunity zachovali a podieľali na rozhodovaní.

Sedemnásťročný študent Adam Mokhtari bol jedným zo zástupcov Írska na podujatí Vaša Európa, váš názor (YEYS), ktoré sa uskutočnilo v marci v Bruseli a sústredilo sa na tému „Mládež má možnosť vyjadriť sa“. Neskôr predstavil odporúčania z YEYS na Týždni občianskej spoločnosti v EHSV, kde vystúpil na zasadnutí s názvom Vytýčiť smer Európy – Prepojiť polarizované spoločnosti prostredníctvom komunitného vzdelávania a občianskej výchovy. V tomto príspevku vyzdvihuje, čo sa mu na YEYS páčilo, a svojím osobným príbehom vysvetľuje, prečo chce Európu, kde sa všetci budú cítiť začlenení.

Adam Mokhtari

Ahoj, volám sa Adam Mokhtari a bolo pre mňa úžasné reprezentovať Írsko na podujatí Vaša Európa, váš názor (YEYS) 2025. Zišlo sa tam približne 90 mladých ľudí z celej Európy, aby sa podelili o nápady a prispeli k tomu, ako bude vyzerať budúcnosť.  

Najviac ma zaujala práca v skupinách, kde sme diskutovali o dôležitých otázkach a prijímali rozhodnutia. Veľmi sa mi páčila aj aktivita, pri ktorej sme sa striedali v úlohe poslucháča, rečníka a pozorovateľa a debatovali o tom, čo Európa pre každého z nás osobne znamená. Každý mal sedem minút na to, aby sa vyjadril, to znamená, že všetci mali možnosť vysloviť svoj názor.

Na záver sme sa dohodli na piatich kľúčových odporúčaniach. Zasadzujeme sa za väčšiu transparentnosť vlád a zapojenie mladých ľudí, výučbu aktívneho občianstva v školách, zabezpečenie rovnosti pre všetkých, ako aj za to, aby sa mladým ľuďom umožnilo skutočne rozhodovať o politike a aby sa vytvoril účinný akčný plán v oblasti klímy.

Mal som tú česť zastupovať všetkých účastníkov YEYS na Týždni občianskej spoločnosti v EHSV a podeliť sa s tvorcami politík o naše odporúčania. Vďaka tomu som zistil, že názory mladých ľudí sa počítajú.

Sila vzdelávania

Vzdelávanie zohráva dôležitú úlohu v tom, že pomáha mladým ľuďom zapojiť sa do demokracie. Učí nás kriticky myslieť, rozpoznávať falošné správy a konať. Bez podpory školy by som túto príležitosť nemal. Teraz chcem povzbudiť aj ostatných, aby sa zapojili.

Predseda EHSV Oliver Röpke a koordinátorka EÚ pre mládež Biliana Sirakova si na podujatí YEYS vypočuli naše nápady a povzbudili nás, aby sme pokračovali v presadzovaní zmien.

Môj príbeh a prečo je inklúzia dôležitá

Narodil som sa v Írsku, ale moji rodičia sa tam presťahovali koncom 90. rokov. Keď prišli, Íri ich prijali s láskou a úctou. Mama a otec mi povedali, že v tom čase nebola v Írsku veľká rozmanitosť obyvateľstva. Napriek tomu sa mojim rodičom v 90. rokoch darilo.

Som Ír a Európan. Mám alžírsky pôvod.  Niekedy sa cítim odlišný od ostatných, ale väčšinu času sa cítim tak ako všetci.  Veľa som sa naučil z rôznych kultúr a myslím si, že práve to robí život lepším. Keby sme boli všetci rovnakí, bola by to nuda.  Stačí byť otvorený voči odlišnostiam a usilovať sa pochopiť iných.

Žiaľ, niektorí migranti a mladí ľudia sa dnes stretávajú s diskrimináciou, nenávisťou a nespravodlivým zaobchádzaním, čo môžu podporovať aj sociálne médiá. Musí sa to zmeniť. Som nešťastný, keď to vidím. Niektorí prisťahovalci v Írsku sa teraz majú zle, žijú na ulici a sú považovaní za problém. Nie je to ľahké a je to veľmi smutné.

Mal som šťastie, že som mohol chodiť do škôl, kde sa všetci cítili začlenení, ale nie všetci mladí ľudia majú takúto skúsenosť. Musíme zabezpečiť, aby mali všetci mladí ľudia pocit, že ich prijali a že niekam patria, aby sa necítili odstrčení alebo vylúčení zo spoločnosti.

Vybudovať lepšiu budúcnosť

Na to, aby sa Írsko a Európska únia stali inkluzívnejšími, potrebujeme mať lepšie poznatky o rôznych kultúrach a o tom, čo pre nás EÚ robí.  Pomôže to porozumieť iným a zlepšiť začlenenie.

Potrebujeme komunitné podujatia, ktoré budú ľudí spájať a umožnia im pozitívnu vzájomnú interakciu. Je nevyhnutné zapojiť viac mladých ľudí do rozhodovania na miestnej úrovni, a to aj v mládežníckych kluboch, športových kluboch a školách, alebo na úrovni EÚ. Vďaka tomu sa budú cítiť zapojení do záležitostí, ktoré sú pre nich dôležité. Ukážte mladým ľuďom, ako sa môžu zapojiť.

Potrebujeme podporu EÚ, aby sa inklúzia stala prioritou.  Bolo skvelé počuť, že inklúzia patrí medzi priority EHSV.

Čo chcem pre Európu

Mnohí mladí ľudia nevedia veľa o tom, čo pre nich EÚ robí. EÚ by nám mala viac pomáhať zapájať sa do politiky a volieb. 

Chcem Európu, ktorá bude jednotná, spravodlivá a pohostinná a kde sa každý bez ohľadu na svoj pôvod bude cítiť začlenený.

Podujatie YEYS mi ukázalo, že mladí ľudia môžu priniesť zmenu. Aj keď nie všetky naše nápady budú hneď prijaté, aspoň si ich niekto vypočuje. Ako mladý Ír s alžírskym pôvodom mám pocit, že môj hlas je dôležitý, a chcem, aby aj ostatní mali rovnakú šancu.

Vzdelávanie môže pomôcť spojiť ľudí, bojovať proti diskriminácii a dať mladým ľuďom možnosť vyjadriť svoje názory. Túto skúsenosť si odnesiem domov a budem povzbudzovať ostatných, aby sa zapojili. Budúcnosť je v našich rukách.  Je to naša Európa a my k nej máme čo povedať.

Adam Mokhtari je 17-ročný študent z Írska. Navštevuje strednú školu Bremore Educate Together Secondary School neďaleko Dublinu. Adama veľmi zaujíma EÚ a snaha zabezpečiť inkluzívnejšiu a lepšiu spoločnosť. Zúčastnil sa na podujatí YEYS 2025 a bol zástupcom YEYS na tohtoročnom Týždni občianskej spoločnosti.