Christophe Préault, vedúci redakcie portálu Touteleurope.eu
Francúzska krajne pravicová strana Rassemblement national vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 prevalcovala prieskumy a dosiahla najlepší výsledok vo svojej histórii. Získala aj viac než tretinu hlasov voličov mladších ako 35 rokov. Náš mimoriadny hosť Christophe Préault, vedúci redakcie portálu Touteleurope.eu, analyzuje úspech strany Rassemblement national a jej lídra Jordana Bardellu, 28-ročného mladíka z predmestia Paríža, ktorý je všadeprítomný na TikToku.
Christophe Préault, vedúci redakcie portálu Touteleurope.eu
Francúzska krajne pravicová strana Rassemblement national vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 prevalcovala prieskumy a dosiahla najlepší výsledok vo svojej histórii. Získala aj viac než tretinu hlasov voličov mladších ako 35 rokov. Náš mimoriadny hosť Christophe Préault, vedúci redakcie portálu Touteleurope.eu, analyzuje úspech strany Rassemblement national a jej lídra Jordana Bardellu, 28-ročného mladíka z predmestia Paríža, ktorý je všadeprítomný na TikToku.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu v júni 2024 dosiahla strana Rassemblement national (RN) bezprecedentný výsledok vo svojej histórii, keď získala hlasy takmer jednej tretiny voličov (31,4 %). Krajne pravicová strana sa dostala na čelo takmer vo všetkých vekových a sociálno-profesijných skupinách, čím zamiešala volebnými kartami. Platí to najmä, pokiaľ ide o mladých ľudí. Od voličov vo veku 25 až 34 rokov dostal Jordan Bardella 32 % hlasov a medzi ľuďmi vo veku 18 až 24 rokov získal viac ako 10 percentuálnych bodov (26 %) v porovnaní s voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019.
Existuje niekoľko dôvodov, prečo RN priťahuje mladých ľudí. V prvom rade je tu osobnosť Jordana Bardellu, vedúceho kandidátky pre voľby do Európskeho parlamentu a predsedu strany, ktorý je v ostrom protiklade k tradičnej politike. Podľa mladých ľudí hovorí pravdivo, je priamočiary a v časoch, keď voči svetu politiky panuje nedôvera, pôsobí úprimne. Jeho osobná cesta je tiež zdrojom identifikácie: je dieťaťom zo strednej triedy, ktoré vyrastalo na parížskom predmestí (Seine-Saint-Denis), nenavštevovalo žiadnu prestížnu školu, nemá univerzitný titul a preukázať sa môže len maturitným vysvedčením. Preto sa stal takým populárnym medzi mladými ľuďmi, ktorí sa obávajú o svoju budúcnosť a cítia sa opustení alebo si dokonca myslia, že sa na nich zabudlo.
Mladých ľudí vo veku 18 až 34 rokov sa Jordanovi Bardellovi darí oslovovať aj preto, že je mladý. Vo svojich 28 rokoch dokonale pozná kódy tejto generácie a vie, ako s nimi narábať. Je tiež zaujímavé poznamenať, že v roku 2017 to bol Emmanuel Macron, ktorý stelesňoval túto triumfujúcu mládež, ale v inej spoločenskej vrstve.
RN tak ťaží z osobnosti svojho vodcu a z imidžu, ktorý je v rozsiahlej miere šírený na sociálnych sieťach. Jordan Bardella je všadeprítomný na TikToku, ktorý zohráva dôležitú úlohu v jeho volebnej stratégii v čase, keď už mladí ľudia informácie nezískavajú na tradičných mediálnych platformách. Jeho popularita rastie. Sleduje ho 1,6 milióna užívateľov. Nehovorí o reforme európskych zmlúv, Ukrajine, ani o Zelenej dohode a väčšinou sa zameriava na svoj každodenný život, blahoželá ku Dňu matiek, nahráva videá vo svojej kancelárii a na rôznych cestách... Riadi sa trendmi a hovorí o aktuálnych témach. Oslovuje dokonca aj mladých (a nie až tak mladých) nadšencov videohier.
Čoraz väčší odstup mladej generácie od tradičného sveta politiky pomáha posilňovať jeho obraz, postavenie a populistický diskurz, pričom voličov od volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019 trápia iné obavy. Z boja mladých ľudí v spojitosti s environmentálnymi otázkami v roku 2019 sa pozornosť presunula na iné témy, ktoré sú rovnako pálčivé, no sú ukotvené v každodennom živote. Obavy dnes vyvoláva neistota (spojená s prisťahovalectvom) a otázka kúpnej sily. Krajne pravicová strana sa na tomto hneve priživuje a využíva nálady generácie, ktorá sa cíti ukrivdená. Politická trieda ako celok dostatočne nezohľadnila dôsledky krízy spôsobnej covidovou pandémiou v roku 2020. Pandémia ochorenia COVID-19 dramaticky odhalila a prehĺbila nerovnosti, ktoré medzi mladými ľuďmi vo Francúzsku a v Európe na trhu práce existovali už aj predtým, ale taktiež pokiaľ ide o prístup k vzdelaniu, pričom sa sťažili podmienky pokračovania v štúdiu alebo jednoduchého absolvovania odbornej prípravy v čase, keď sa ako riešenie plne presadzujú digitálne technológie.
Takže namiesto toho, aby sme sa znepokojovali vzostupom RN, v prvom rade by sme sa mali zaujímať o voličov tejto strany, a to najmä o mládež zo strednej spoločenskej vrstvy. Treba jasne a konkrétne reagovať na jej obavy: či už ide o rastúce násilie v spoločnosti, zmenšujúci sa rozsah verejných služieb vo vidieckych oblastiach, ťažkosti pri hľadaní práce alebo získavaní vhodného vzdelania a pocit, že strácame kontrolu nad prisťahovalectvom. Pre tradičné politické strany to znamená, že sa musia prestať správať povýšenecky a zamerať sa na tých, ktorí pravidelne unikajú ich pozornosti a nie sú pre ne zaujímaví, pretože sa politikou aktívne nezaoberajú a málo sa angažujú. Je pravda, že Európska únia nie je v tomto zápase veľmi viditeľná, a to ani napriek mnohým programom zameraným na mládež, vzdelávanie, podporu zamestnanosti a boj proti neistote. Niet pochýb o tom, že program Erasmus, ktorý podporuje mobilitu a získavanie skúseností rôznorodejších skupín obyvateľov (učňov, nezamestnaných atď.), je východiskovým bodom, no v súčasnosti zjavne nepostačuje. Pokiaľ ide o riadenie migrácie, ktorá je ústrednou a polarizujúcou témou v našich európskych spoločnostiach, riešenie spočíva aj v tom, vedieť položiť si správnu otázku. Napriek nedávnemu prijatiu Európskeho paktu o migrácii a azyle sa o tejto téme stále diskutuje.
Christophe Préault je novinár a vedúci redakcie portálu Touteleurope.eu, vzdelávacej informačnej webovej stránky o fungovaní Európskej únie a jej politikách. Má dlhoročné skúsenosti s informovaním o aktuálnom dianí, najmä o európskych a ekonomických otázkach. Je absolventom Institut d'études politiques de Bordeaux (Inštitút politických štúdií v Bordeaux) a Cycle des hautes études européennes de l'ENA (Vysoká škola verejnej správy). V súčasnosti je vedúcim redakcie portálu Touteleurope.eu a pravidelne moderuje diskusie a konferencie o európskych otázkach.
Potrebujeme Európu, ktorej záleží na názoroch mladých ľudí
Prvé plenárne zasadnutie novozvoleného Európskeho parlamentu sa uskutoční v júli. Hoci sa v ňom udržala prodemokratická väčšina, nárast krajne pravicových a euroskeptických síl po júnových voľbách je znepokojujúcim trendom. Videli sme aj, že krajne pravicové strany sú čoraz populárnejšie u mladšej generácie, ktorá voči týmto trendom zjavne nie je imúnna. Nastal čas, aby demokratické sily prevzali zodpovednosť, spolupracovali a preukázali jasný záväzok k silnej Európe, ktorej záleží na názoroch mladých ľudí.
Potrebujeme Európu, ktorej záleží na názoroch mladých ľudí
Prvé plenárne zasadnutie novozvoleného Európskeho parlamentu sa uskutoční v júli. Hoci sa v ňom udržala prodemokratická väčšina, nárast krajne pravicových a euroskeptických síl po júnových voľbách je znepokojujúcim trendom. Videli sme aj, že krajne pravicové strany sú čoraz populárnejšie u mladšej generácie, ktorá voči týmto trendom zjavne nie je imúnna. Nastal čas, aby demokratické sily prevzali zodpovednosť, spolupracovali a preukázali jasný záväzok k silnej Európe, ktorej záleží na názoroch mladých ľudí.
Zapojenie mladých ľudí do tvorby politík EÚ je nevyhnutné pre odolnú, udržateľnú a na budúcnosť orientovanú Európu. Musíme zdvojnásobiť úsilie o úplné začlenenie názorov mládeže do záväzkov prijatých na úrovni EÚ. Voľby by nemali byť jediným okamihom, keď sa zohľadňuje hlas mladých ľudí: EHSV sa zasadzuje za to, aby mladí ľudia mohli pravidelne a systematicky vyjadrovať svoje názory.
Otvorenie dverí EHSV mladým ľuďom vrátane mladých ľudí z kandidátskych krajín je jednou z priorít môjho funkčného obdobia. V máji 2024 sa EHSV stal prvou inštitúciou EÚ, ktorá svoje politické odporúčania podrobuje mládežníckemu testu. Ide o nástroj koncipovaný s cieľom zabezpečiť, aby návrhy boli prínosom pre mladých ľudí. Uplatňovaním mládežníckeho testu na naše stanoviská zabezpečujeme, aby bola perspektíva mladých ľudí zahrnutá do politík, aby sa zohľadnil vplyv na mladých ľudí a aby sme zmiernili potenciálne negatívne účinky, ktoré na nich politiky môžu mať.
Pred zavedením mládežníckeho testu sme uskutočnili pilotný projekt s cieľom zistiť, ako by takýto test fungoval v praxi. Spolupracovali sme s mladými ľuďmi v celej Európe aj mimo nej, ktorí sa zúčastnili na našich schôdzach a pomáhali pri vypracúvaní stanovísk. Bolo inšpiratívne vidieť ich úsilie, oddanie, skvelé nápady a odborné znalosti. Nedávno sme uverejnili výzvu na predkladanie žiadostí o účasť na oficiálnom mládežníckom teste EHSV. Uzávierka bola 30. júna. Chcel by som sa poďakovať všetkým zástupcom mládeže, ktorí sa zúčastnili na pilotnom projekte, a členom skupiny EHSV Mládež za ich odhodlanie uviesť mládežnícky test do života.
EÚ potrebuje mladých ľudí. Preto musia inštitúcie EÚ postupovať tak, aby vytvorili Európu, na ktorej živote sa mladí ľudia aktívne podieľajú. Kým sa v nasledujúcom mesiaci sformuje Európsky parlament a Európska komisia na jeseň pripraví na svoje budúce funkčné obdobie, EHSV bude naďalej presadzovať väčšie investície do mladých ľudí: nastal čas pokročiť ďalej!
Začína leto, a tak využívam túto príležitosť, aby som srdečne poďakoval všetkým kolegom, vďaka ktorým náš výbor dosiahol ďalší významný míľnik.
Stáže sú pre mladých ľudí spôsobom, ako sa oboznámiť so svetom práce, získať usmernenia a odbornú prípravu. Zaznamenali výrazný rozvoj v celej Európe, a to aj vďaka európskemu programu záruky pre mladých ľudí. Odporúčanie Rady o rámci kvality pre stáže z roku 2014 poskytlo členským štátom cenné usmernenia v súvislosti s uplatňovaním tohto nástroja.
Stáže sú pre mladých ľudí spôsobom, ako sa oboznámiť so svetom práce, získať usmernenia a odbornú prípravu. Zaznamenali výrazný rozvoj v celej Európe, a to aj vďaka európskemu programu záruky pre mladých ľudí. Odporúčanie Rady o rámci kvality pre stáže z roku 2014 poskytlo členským štátom cenné usmernenia v súvislosti s uplatňovaním tohto nástroja.
Žiaľ, postupom času dochádzalo k zneužívaniu a narušeniam z hľadiska spôsobu vykonávania stáží, pričom sa zvýšil počet prípadov vykorisťovania mladých stážistov, ktorí boli využívaní na nahradenie pracovníkov ako lacná pracovná sila bez prístupu k primeraným zárukám a sociálnej ochrane.
EHSV preto súhlasí s cieľom Európskej komisie zlepšiť rámec kvality pre stáže v celej Európe, najmä pokiaľ ide o posilnenie obsahu vzdelávania a odbornej prípravy, a bojovať proti zneužívaniu stáží.
Dva návrhy Komisie – aktualizované odporúčanie Rady a smernica – sa však zameriavajú len na niektoré otázky a majú určité problematické aspekty:
návrhy sa týkajú všetkých foriem stáží, pričom sa primerane nezohľadňujú existujúce odlišnosti medzi rôznymi typmi stáží a ich účelmi alebo rôznymi spôsobmi uplatnenia v členských štátoch,
neplánujú sa potrebné opatrenia na predchádzanie zneužívaniu stáží v počiatočnej fáze a takisto chýbajú aj záväzné pravidlá na zvýšenie noriem kvality, a
pokiaľ ide o návrh smernice, keďže do jej obmedzeného rozsahu pôsobnosti spadajú len stážisti, ktorí sa považujú za pracovníkov alebo sú v pracovnoprávnom vzťahu, čo platí v menej ako polovici členských štátov, obmedzuje sa tým aj okruh príjemcov a hrozí, že sa nedosiahnu očakávané výsledky.
Podľa môjho názoru by sa v záujme skvalitnenia stáží mali v prvom rade stanoviť minimálne kritériá kvality pre každý typ stáže, čím by sa obmedzilo ich využívanie už v počiatočnej fáze. Tieto kritériá by mali poskytovať základné záruky a zaistiť silný dôraz na odbornú prípravu, ako aj záväzky bojovať proti všetkým prípadom zneužitia vhodnými opatreniami, napríklad posilnením systému inšpekcií.
Navyše, aby boli stáže dostupné pre všetkých, hoci nemôžeme všeobecne hovoriť o mzdách, keďže stážisti sa vo väčšine prípadov nepovažujú za pracovníkov a stáž sa väčšinou nepovažuje za zamestnanie, malo by sa skoncovať s neplatenými stážami a mal by sa zaviesť povinný príspevok, ktorý by nebol vymedzený len na základe úloh a povinností vykonávaných počas stáže, ale zohľadňoval by aj všetky výdavky, ktoré stážistovi v súvislosti so stážou vzniknú.
V neposlednom rade by sa mala venovať väčšia pozornosť úlohe, ktorú môžu zohrávať sociálni partneri pri uplatňovaní týchto predpisov na vnútroštátnej úrovni, ako aj pri monitorovaní a kontrole využívania tohto nástroja.
Rieke Smit, redaktorka Social News Daily/ #UseTheNews
Našou špeciálnou hostkou je mladá novinárka Rieke Smit z #UseTheNews. Ide o iniciatívu nemeckej spravodajskej agentúry DPA, ktorá sa zameriava na postoj generácie Z k sledovaniu správ a snaží sa zlepšiť jej mediálnu gramotnosť. Z číselných údajov vyplýva, že o spravodajstvo má záujem menej ako tretina osôb vo veku 18 až 24 rokov, pričom 23 % z nich získava správy výlučne z TikToku. Rieke nás oboznámi so spôsobmi, ako osloviť generáciu Z nielen na TikToku, ale aj na iných platformách sociálnych médií, a vzbudiť u nej záujem o dôležité správy, ktoré priamo ovplyvňujú jej život.
Rieke Smit, redaktorka Social News Daily/ #UseTheNews
Našou špeciálnou hostkou je mladá novinárka Rieke Smit z #UseTheNews. Ide o iniciatívu nemeckej spravodajskej agentúry DPA, ktorá sa zameriava na postoj generácie Z k sledovaniu správ a snaží sa zlepšiť jej mediálnu gramotnosť. Z číselných údajov vyplýva, že o spravodajstvo má záujem menej ako tretina osôb vo veku 18 až 24 rokov, pričom 23 % z nich získava správy výlučne z TikToku. Rieke nás oboznámi so spôsobmi, ako osloviť generáciu Z nielen na TikToku, ale aj na iných platformách sociálnych médií, a vzbudiť u nej záujem o dôležité správy, ktoré priamo ovplyvňujú jej život.
Strácame jednu generáciu – prinajmenšom to tak vyzerá. Generáciu Z už nedokážeme osloviť prostredníctvom správ. O spravodajstvo sa totiž zaujíma menej ako tretina osôb vo veku 18 až 24 rokov. Vo vekovej skupine do 18 rokov je tento podiel ešte nižší.
Vo všeobecnosti to nie je žiaden nový jav. Každý už počul o únave zo správ a vyhýbaní sa im. K tomu ešte treba pridať rastúci význam influencerov a platforiem ponúkajúcich krátke videá, najmä medzi mladými ľuďmi, ako sa uvádza v najnovšej správe venovanej digitálnemu spravodajstvu s názvom Digital News Report, ktorú zverejnil Reuters Institute for the Study of Journalism.
Mladí ľudia sledujú spravodajstvo čoraz zriedkavejšie, pretože majú problém nájsť dôveryhodné správy na platformách, ako je TikTok, ale aj preto, že nevidia súvis medzi správami a svojim životom. Na túto skutočnosť poukázala v jednej z našich #UseTheNews štúdií 16-ročná respondentka, čím upozornila na tento znepokojujúci trend. Hlavná otázka znie: Ako môžeme osloviť tiktokovú generáciu?
V prvom rade musíme uverejňovať správy, perspektívy a súvislosti na platformách, na ktorých už títo mladí ľudia aj tak sú. Ďalej im musíme ukázať, prečo je informovanosť taká dôležitá pre ich život. Tým zároveň nenútene posilníme ich mediálnu gramotnosť.
To je tiež cieľom iniciatívy #UseTheNews a redakčného tímu Social News Daily, ktorý tento rok vyhlásil za „rok správ“ s cieľom posilniť spoločnosť a demokraciu prostredníctvom zvýšenej spravodajskej gramotnosti, najmä medzi dospievajúcimi a mladými dospelými.
Social News Daily z tohto dôvodu uverejňuje správy na TikToku, Instagrame a YouTube. Správy na sociálnych médiách? Ako to funguje? Použitím metód, ktoré iní pochopili dávno pred nami: môžete si dávať mejkap, variť alebo ísť na prechádzku a pritom hovoriť o závažných témach. A presne to robíme v SND, ale so správami.
Snažíme sa prispôsobiť návykom divákov, pričom rozdeľujeme obšírne témy do 40-sekundových videí a nastoľujeme otázku, prečo je daný obsah dôležitý pre 16-ročnú osobu.
Okrem toho používame clickbaity – rešpektujúc pritom novinárske normy. Prečo? Pretože na TikToku máte len dve sekundy na to, aby ste zaujali niečiu pozornosť. Ak vaše video počas tohto krátkeho momentu dostatočne nezaujme, nikto si ho nepozrie. Preto na začiatku kladieme provokatívnu otázku alebo oznámime niečo nezvyčajné s cieľom zaujať pozornosť divákov prostredníctvom clickbaitov, avšak odpovede dáme až na konci videa. Diváci si tak pozrú celé video a popri tom aj spravodajský obsah. Je to všetko, čo možno spraviť?
Stačí byť ako mediálny kanál prítomný na sociálnych médiách? Stručná odpoveď znie: „nie“. Medzi mladými ľuďmi a novinármi je potrebný intenzívnejší kontakt. Treba posilniť dôveru v médiá a zabezpečiť transparentnosť žurnalistiky. Napríklad možno povzbudzovať učiteľov, aby propagovali mediálne kompetencie v školách alebo zintenzívnili kontakty medzi triedami a redakciami, ako to robíme v našich #UseTheNews „Model projects“ a „Newscamps“.
Pretože len ak budeme prítomní tam, kde sú mladí ľudia – v školách, na festivaloch, či v sociálnych médiách – , a budeme s nimi diskutovať o falošných správach, médiách a ich význame, budeme mať šancu opäť osloviť generáciu Z prostredníctvom správ.
Rieke ako redaktorka sleduje každodennú redakčnú prácu v Social News Daily (SND). Od roku 2021 zastávala rôzne pozície v rámci #UseTheNews a v súčasnosti je zodpovedná za plánovanie, koordináciu a schvaľovanie príspevkov SND. Po ukončení bakalárskeho a magisterského štúdia so zameraním na žurnalistiku a humanitárnu pomoc absolvovala stáž vo FUNKE Zentralredaktion.
#UseTheNews (UTN), iniciatíva nemeckej tlačovej agentúry DPA, odhaľuje situáciu v oblasti mediálnych kompetencií mladých ľudí. S pomocou Leibnitzovho inštitútu pre mediálny výskum sa v laboratóriu mediálnej gramotnosti a v redakcii zameranej na sociálne médiá vyvíjajú inovatívne spravodajské formáty. Okrem toho UTN organizuje semináre pre učiteľov a poskytuje im materiál. Projekt podporujú mnohí partneri z oblasti médií, vzdelávania a výskumu, pričom správna rada pozostáva zo známych osobností z radov novinárov a politikov.
Smernica o stáži a posilnený rámec kvality pre stáže
Dvadsať rokov po vstupe Slovinska do EÚ sa v Ľubľane zišli vedúci predstavitelia politickej a občianskej spoločnosti, aby si pripomenuli toto symbolické výročie a zdôraznili základné výhody členstva v EÚ a potvrdili, že budúcnosť regiónu západného Balkánu je v Európskej únii.
Dvadsať rokov po vstupe Slovinska do EÚ sa v Ľubľane zišli vedúci predstavitelia politickej a občianskej spoločnosti, aby si pripomenuli toto symbolické výročie a zdôraznili základné výhody členstva v EÚ a potvrdili, že budúcnosť regiónu západného Balkánu je v Európskej únii.
Na konferencii sa k predsedovi Oliverovi Röpkemu pripojila slovinská ministerka zahraničných vecí Tanja Fajon, slovinský minister práce Luka Mesec a generálna tajomníčka Rady pre regionálnu spoluprácu Majlinda Bregu.
Predseda EHSV Oliver Röpke zdôraznil, že „kým krajiny Západného Balkánu nie sú členmi EÚ, naša rodina nie je úplná. Môžete sa spoľahnúť, že EHSV bude pokračovať vo svojej práci a v septembri zorganizuje „Samit o rozšírení občianskej spoločnosti“.“
Slovinská ministerka zahraničných vecí Tanja Fajon vyjadrila presvedčenie, že „v súčasnej geopolitickej situácii sa navzájom potrebujeme viac ako kedykoľvek predtým.///2x že V tomto procese musí občianska spoločnosť vyvíjať tlak na politiku a vlády, aby sa priblížili k EÚ.“
Slovinský minister práce, rodiny, sociálnych vecí a rovnosti príležitostí Luka Mesec dodal, že „Slovinsko a krajiny západného Balkánu majú dlhú spoločnú históriu. Naším spoločným domovom je Európska únia, a preto budem spolu so slovinskou vládou pracovať na uľahčení pristúpenia krajín západného Balkánu k Európskej únii." (mt)
Takmer polovica stážistov v EÚ je neplatená a mnohí sú na fiktívnych stážach, kde sú využívaní ako lacná pracovná sila bez požívania sociálnej ochrany či iných práv. Nedávny návrh Európskej komisie na zlepšenie kvality stáží v EÚ bol síce vítaný ako krok správnym smerom, ale aj kritizovaný za to, že nezachádza dostatočne ďaleko. Požiadali sme spravodajkyňu stanoviska na tému Smernica o stáži a posilnený rámec kvality pre stáže Nicolettu Merlovú, aby nám priblížila názor EHSV na návrh Komisie a podelila sa s nami o jeho návrhy ako zlepšiť kvalitu stáží a zabezpečiť ich dostupnosť pre všetkých, a nielen pre tých mladých ľudí, ktorí si to môžu dovoliť.
Takmer polovica stážistov v EÚ je neplatená a mnohí sú na fiktívnych stážach, kde sú využívaní ako lacná pracovná sila bez požívania sociálnej ochrany či iných práv. Nedávny návrh Európskej komisie na zlepšenie kvality stáží v EÚ bol síce vítaný ako krok správnym smerom, ale aj kritizovaný za to, že nezachádza dostatočne ďaleko. Požiadali sme spravodajkyňu stanoviska na tému Smernica o stáži a posilnený rámec kvality pre stáže Nicolettu Merlovú, aby nám priblížila názor EHSV na návrh Komisie a podelila sa s nami o jeho návrhy ako zlepšiť kvalitu stáží a zabezpečiť ich dostupnosť pre všetkých, a nielen pre tých mladých ľudí, ktorí si to môžu dovoliť.
